Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/238/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215208425
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6215208425.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu O. E., nar. XX.XX.XXXX, s
trvalým pobytom K. XXX/XX, XXX XX O., právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Chromým, advokátom
so sídlom SNP 33, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanej F.. G. N., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom
S. XXXX/XX, XXX XX J., právne zastúpenej JUDr. Jozefom Školníkom, advokátom so sídlom Mierová

1, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie 15.865,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 10C/121/2016-162 zo dňa 22.02.2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa
22.02.2017 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.865,07 Eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), nahradiť trovy štátu (druhý výrok) a žalobcovi priznal právo na
náhradu trov konania v plnom rozsahu (tretí výrok).
Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania bolo zaplatenie istiny 15.865,07 Eur s
príslušenstvom, predstavujúcich nevrátenú pôžičku poskytnutú žalobcom žalovanej, k splateniu ktorej
malo dôjsť dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná popierala, že si od žalobcu požičala finančnú sumu a tvrdila, že

mu nič nedlhuje. Pozná ho ako príbuzného jej bývalého partnera. Namietla, že žalobca neuviedol kedy
malo dôjsť k pôžičke peňazí a nie je preukázaný údajný dátum vrátenia údajnej pôžičky XX.XX.XXXX.
Teoreticky pripustila zánik práva na vrátenie peňazí dňom XX.XX.XXXX, keďže jej žalobca podľa výpisov
z účtov posledný raz zaslal peniaze dňa XX.XX.XXXX, odkedy sa s ním nevidela a nekontaktoval ju.
Súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku uviedol obsah výpovedí žalobcu aj žalovanej, svedeckých
výpovedí svedkov M. E., H. E., S. K., V. S. a Z. S., I. L., X. E., S. L. a vymenoval listinné dôkazy,

ktoré vykonal. Za zistený skutkový stav považoval, že žalobca previedol na účet žalovanej zo svojho
účtu vo I., a. s. sumu 6.951,87 Eur a z účtu v zahraničí (G. N.) sumu 7.549,58 Eur. Z účtu žalovanej
bolo na účet žalobcu odoslaných 889,07 Eur. Podľa žalobcu mala byť pôžička vrátená do XX.XX.XXXX.
Okresný súd konštatoval, že nakoľko žalovaná údajnú pôžičku nevrátila, žalobca ju písomne výzvou
zo dňa 20.10.2015 vyzval na úhradu pohľadávky; výzvu si neprevzala. Žalovaná v súdnom konaní
nepopierala prevod finančných prostriedkov, popierala existenciu pôžičky tvrdiac, že malo ísť o splátky

pôžičky poskytnutej na auto a o cenu za zariadenie, ktoré jej žalobca splácal. Z opatrnosti namietla
premlčanie dlhu. Po citácii § 657 a § 563 Občianskeho zákonníka okresný súd považoval za preukázané
uskutočnenie platieb v celkovej výške 9.802,78 Eur žalobcom z jeho účtu vedeného vo I., a. s. na účet
žalovanej vedený v rovnakom peňažnom ústave a z účtu žalovanej vedeného v tom istom peňažnom
ústave na účet žalobcu v sume spolu 899,58 Eur (rozpísané v bode 11 odôvodnenia rozsudku).
Zo svedeckých výpovedí svedkov S., S., I. L., S. L. a z výpisu z bankovej knižky žalobcu mal súd

prvej inštancie preukázané, že z dobrej vôle a bez nároku na odplatu žalobca len po ústnej dohode
poskytol v núdzi pôžičku aj týmto svedkom. Z toho usúdil, že rovnakým spôsobom, zvlášť, ak sa cítilzaviazaný, mohol poskytnúť podobným spôsobom pôžičku aj žalovanej. Svedeckú výpoveď súčasnej
manželky žalobcu súd prvej inštancie do úvahy nebral, pretože k udalosti malo dôjsť v čase, keď žalobcu
nepoznala. Vedomosť o pôžičke mali svedkovia S. a I. L., ktorí boli svedkami telefonických hovorov

svedka S. L. (vtedajší priateľ žalovanej) so žalovanou a vedeli od neho, že žalobca žalovanej požičal
peniaze. Tvrdenie svedka S. L. o tom, že žalobca žalovanej peniaze nepožičal, ale išlo o svedkove
diéty súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že často išlo o platby vyššie ako uvádzaný priemer diét 500 -
600,- Eur, pričom je jasné, že jej nemohol poslať sám alebo prostredníctvom žalobcu celú sumu diét,
keď jej predtým poslal mzdu. Boli aj obdobia, keď na účet žalovanej od svedka neprišla žiadna platba.

Za nelogickú a zbytočnú považoval súd prvej inštancie požiadavku od svedka na žalobcu na realizáciu
platby, ktorú mohol svedok urobiť sám a kedykoľvek. Platby z účtu vedeného v G. N. považoval okresný
súd za pôžičku.
V ďalšej časti odôvodnenia sa súd prvej inštancie zaoberal obranou žalovanej spočívajúcou v tom, že
platby z I., a. s. sú splátkami pôžičky, ktorú ona poskytla žalobcovi vo výške 150.000,- Sk na kúpu
auta a splátky za zariadenie salónu, ktoré si mala odviesť žalobcova sestra s manželom. Žalobca však

podľa okresného súdu dostatočne preukázal, že disponoval finančnými prostriedkami na zakúpenie
motorového vozidla leasingovou zmluvou a pôžičku na kúpu auta nepotreboval. K tvrdeniu žalovanej,
že zostávajúca čiastka 2.880,30 Eur bola splátkami zariadenia salónu súd prvej inštancie uviedol, že
cena použitých vecí nemohla byť v takejto hodnote. Po zrušení prevádzkarne žalovanej na ul. H. X
vo I. H. dňom XX.XX.XXXX prebehla len transakcia dňa 22.01.2010 vo výške 130,- Eur. Žalobca tak

nemohol od XX.XX.XXXX splácať za svoju sestru zariadenie salónu, najmä ak oprávnenie žalovanej
na podnikateľskú činnosť vzniklo XX.XX.XXXX a zaniklo XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie mal preto
preukázané, že žalobca poskytol žalovanej sumu 16.754,65 Eur, z ktorej mu vrátila 889,58 Eur (správne
má byť uvedené 899,58 Eur, pozn. odvolacieho súdu); v tejto časti obrane žalovanej o tom, že malo ísť
o úhrady za byt za svedka L., ktoré nemohol platiť priamo, okresný súd neuveril.

Žalovanou vznesenú námietku premlčania s poukazom na § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka
vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú, nakoľko k vráteniu pôžičky malo dôjsť XX.XX.XXXX a
všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť XX.XX.XXXX, žaloba bola podaná 10.12.2015.
Z dôvodu preukázaného omeškania žalovanej s platením peňažného dlhu priznal súd prvej inštancie
žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni dohodnutého vrátenia finančných

prostriedkov poskytnutých za účelom pôžičky, t. j. od XX.XX.XXXX.
Rozhodnutie o trovách konania zdôvodnil súd prvej inštancie § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na
úplnú náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Uviedol tiež, že žalovaná je povinná uhradiť trovy štátu - doplatok súdneho

poplatku za rozšírený návrh a náklady získania dôkazov.

2. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote proti rozsudku súdu prvej
inštancie podala odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. c) CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a v § 365 ods. 1 písm.

h) CSP (súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci), keďže okresný súd
dostatočným spôsobom neprihliadol na všetky okolnosti prípadu komplexne a dostatočne nepreskúmal
a nevyhodnotil výsledky dokazovania vo vzájomných súvislostiach a nezohľadnil všetky zákonné kritériá
potrebné na takéto rozhodnutie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvej inštancie zmenil a žalobu
zamietol, alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c), § 391 ods. 1 CSP.
Za základnú odvolaciu námietku odvolateľka označila súhrn skutočností vyvracajúcich právny názor
súdu prvej inštancie, že sa žalobcovi podarilo preukázať právny dôvod a výšku pôžičky, ktorú mal
poskytnúť žalovanej, hoci na preukázanie bezvadnosti a právnej relevancie tohto dvojstranného
právneho vzťahu žalobca nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz v podobe zmluvy o pôžičky, vyhlásenia

žalovanej o existencii pôžičky či listiny o uznaní dlhu. Súd prvej inštancie vychádzal najmä z prevodov
peňažných prostriedkov z rôznych účtov žalobcu s platbami zaslanými žalovanou na jeho účet, s
poukazom na výpovede vymenovaných svedkov. Tieto dôkazy podľa odvolateľky nemožno vyhodnotiť
akopodporujúceexistenciukonkrétnejvýškypôžičky.SvedectvásvedkovS.aI.L.súničnedokazujúcimi
svedectvami z druhej ruky. Hodnotiace úvahy konajúceho súdu v bodoch 12 a 13 odôvodnenia

rozsudku je potrebné vyhodnotiť ako určitú konštrukciu založenú na teórii možného, nie však na tom,
že nepochybne išlo o platby, ktoré boli pôžičkami peňazí. Žalobca nevedel chronologicky identifikovať
okolnosti, rozsah a podmienky, za akých sa dohodol so žalovanou na jednotlivých pôžičkách, podľa jeho
vyjadrenia sa v roku 2010 dohodli, že mu peniaze žalovaná vráti v roku 2015, pričom podľa žalovanejide o účelovú a vykonštruovanú verziu o existencii pôžičky aj o jej splatnosti. U jednotlivých finančných
transakcií vymenovaných v bode 11 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku nie sú preukázané
esenciálne náležitosti zmluvy o pôžičke.

Uviedla, že zmena žaloby z pôvodnej žalovanej istiny 9.722,57 Eur na 15.865,07 Eur bola účelovým
postupom žalobcu podľa stavu dôkaznej situácie v súdnom konaní, keď v žalobe doručenej okresnému
súdu 10.12.2015 žalobca uviedol, že k 31.08.2015 malo dôjsť k vráteniu sumy 9.722,57 Eur. Keďže
žalobca nemal žiadny relevantný dôkaz o existencii pôžičky, aj zasielanie výziev na zaplatenie pôžičky
bolo účelovým. Poukázala tiež na to, že na pojednávaní 26.08.2016 došlo k zmene žaloby na sumu

11.806,03 Eur, na pojednávaní 01.02.2017 konštatoval okresný súd, že žaloba sa rozširuje o 6.525,27
Eur, čo je spolu 18.331,30 Eur a v rozpore nielen s výškou celkového uplatneného nároku, ale aj závermi
súdu prvej inštancie v bode 14 odôvodnenia rozsudku o sume poskytnutých finančných prostriedkov vo
výške 16.754,65 Eur.
Nakoľko nie je preukázaná pôžička ani jej splatnosť a nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný,
neobstojí záver konajúceho okresného súdu o začiatku plynutia premlčacej doby od XX.XX.XXXX

len na základe žalobcovho tvrdenia, že k vráteniu pôžičky malo dôjsť k XX.XX.XXXX, lebo v záujme
zabezpečenia rovnakej ochrany strán sporu objektívny charakter začiatku premlčacej doby na plynutie
právarobízávislýmsubjektívnerozhodnutieveriteľavyvolaťalebonevyvolaťsplatnosťdlhucestouvýzvy
podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Vytkla, že v rozsudku súdu prvej inštancie absentuje odôvodnenie,
že splatnosť údajnej pôžičky bola dokázaná.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázal na jeho účelovosť a skutočnosti založené na
nepodložených faktoch. Prednes tvrdení nezaložených na pravde žalovanou je len na jej ujmu, keď sa
snažila zamlčať dôkazy, ktoré boli evidentne v jej neprospech. Pri uplatnení žalovanej sumy žalobca
vychádzal z rady advokáta, ktorý mu vysvetlil, že žalovať je možné len sumu, ktorú dokáže preukázať.

Nebolo v silách žalobcu dostať sa k osobným údajom žalovanej a akonáhle si preštudoval výpisy z
účtov, ktoré sa dostali do dispozície súdu, došlo k zmene žaloby a navýšeniu žalovanej sumy. Pokiaľ
si žalovaná nepožičala finančné prostriedky, nič jej nebránilo vrátiť ich späť žalobcovi ihneď ako ich
dostala. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovanej zamietol a rozsudok ako vecne správny potvrdil.

4. Žalovaná repliku nepodala (§ 374 ods. 1 CSP).
5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
odvolania žalovanej (§ 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b), c) CSP). Dokazovanie, ktoré je potrebné
vykonať, presahuje rámec odvolacieho konania (konanie na odvolacom súde, ktorý rozhoduje o odvolaní
proti rozhodnutiam súdu prvej inštancie, nemá nahrádzať konanie na súde prvej inštancie).

6. Nakoľko žalovaná tvrdila existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP,

odvolací súd uvádza nasledovné:
Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v
nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm.
e) CSP), alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§
365 ods. 1 písm. f) CSP).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo
222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne

spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
7. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

8. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej sumu 16.754,65
Eur, z ktorej mu vrátila 899,58 Eur. Ďalej mal okresný súd preukázaný (podľa bodov 8 a 11 odôvodnenia)prevod finančných prostriedkov z účtu vo vlastníctve žalobcu na účet žalovanej, ktorý v spojení so
svedeckými výpoveďami považoval za pôžičku poskytnutú žalovanej. Aj keď okresný súd vykonal
rozsiahle dokazovanie, je potrebné dať za pravdu odvolateľke, že jednoznačným spôsobom neboli

preukázané jednotlivé atribúty záväzkového právneho vzťahu - zmluvy o pôžičke. Z dôvodov rozsudku
súdu prvej inštancie nevyplýva, kedy a na ktorých obsahových náležitostiach tohto zmluvného typu sa
žalobca a žalovaná dohodli ani to, či vzhľadom na spôsob poskytovania financií žalobcom žalovanej
(v prípade, ak sa dohodli na všetkých esenciálnych náležitostiach zmluvy o pôžičke v zmysle § 657
Občianskeho zákonníka) bolo medzi nimi postupne uzatvorených viac zmlúv o pôžičke, alebo len jedna.

Z rozsudku súdu prvej inštancie nie je aj vzhľadom na výpovede strán sporu a svedkov zrejmé, či
sa zmluvné strany dohodli na čase vrátenia pôžičky konkrétnym dňom a kedy sa tak stalo, alebo čas
vrátenia veriteľ ponechal na vôľu dlžníčky, ktorú následne vyzval na vrátenie dlhu v zmysle § 563
Občianskeho zákonníka, alebo bol čas plnenia ponechaný na vôli dlžníčky bez takejto výzvy (kedy
je na mieste postup podľa § 564 Občianskeho zákonníka). Z obsahu spisu nevyplýva, že sa súd
prvej inštancie týmito skutkovými okolnosťami zaoberal. Ustálenie základných náležitostí tvrdeného

záväzkovoprávneho vzťahu, resp. vzťahov, vrátane dohodnutého času vrátenia tvrdenej pôžičky je
pritom relevantným aj pre posúdenie počiatku, priebehu a konca plynutia premlčacej doby.

9. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude v prvom rade podrobným výsluchom strán
sporu zistiť okolnosti uzatvorenia tvrdenej zmluvy, resp. zmlúv o pôžičke, jej resp. ich dohodnuté

obligatórne náležitosti (t. j. dohodu o prenechaní (reálnom odovzdaní) predmetu pôžičky, druhovom
určení veci tvoriacej jej predmet, dohodu o povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a dohodu o určení
času vrátenia (s možnosťami uvedenými v odseku 8 odôvodnenia tohto rozhodnutia)) a vyhodnotiť, či
vôbec došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy, resp. zmlúv o pôžičke a následne posúdiť aj žalovanou
vznesenú námietku premlčania. Skutkové tvrdenia zistené výsluchom strán sporu následne súd prvej

inštancie vyhodnotí každé jednotlivo aj v spojení s ostatnými doposiaľ vykonanými listinnými dôkazmi
a svedeckými výpoveďami.

10. O náhrade trov celého konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396
ods. 3 CSP).

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).