Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/1180/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215747
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6612215747.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova
ulica č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni Slovenskej
republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o návrhu na prerušenie konania,

o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 14C/114/2012-56 zo dňa 08.
08. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“).

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že v predmetnej veci zaujatosť zákonného sudcu,
ktorý vec prejednáva navrhovateľ namietal už v podanej žalobe a o jeho námietke bolo rozhodnuté
Krajským súdom v Banskej Bystrici, ako súdom nadriadeným, postupom podľa § 16 ods. 1 O. s. p.
Keďže navrhovateľ uplatnil svoje zákonné právo namietať nestrannosť súdu a o jeho námietke už bolo
zákonným postupom rozhodnuté, neboli dané dôvody pre prerušenie konania z tohto dôvodu. Okresný
súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka majúca význam

pre rozhodnutie súdu, keďže v danom prípade ide o otázku procesného charakteru, ktorá nemá priamy
dopad na posúdenie nároku navrhovateľa, teda nemá priamy súvis s vyriešením sporu vo veci samej,
a teda nejde o prejudiciálnu otázku, od ktorej vyriešenia priamo závisí výsledok sporu. § 135 O. s.
p. ukladá súdu povinnosť rešpektovať okrem iného aj rozhodnutia ústavného súdu, ktoré sa týkajú
základnýchľudskýchprávaslobôd,avšakvuvedenejveciniejeústavnýmsúdomdoposiaľotejtootázke
rozhodnuté, pričom sa nejedná o otázku, ktorú by nebol všeobecný súd v zmysle § 135 ods. 1 O. s. p.

oprávnený riešiť. Naopak, súd je povinný sa touto otázkou zaoberať a v súdenej veci bola predmetná
otázka aj náležite v zmysle príslušných ustanovení O. s. p. posúdená. V týchto intenciách súd dôvody na
prerušenie konania podľa vyššie citovaných ustanovení nevzhliadol, preto rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku jeho uznesenia a návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie
navrhovateľ, keď uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), h) f) O. s. p. Tvrdil,

že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že dôvod na prerušenie konania preukázal. Namietal
porušenie základného práva na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom, keď už v žalobe

upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na
prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd v označenýchskutočnostiach nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a
objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Sudca Okresného súdu
Lučenec má pomer k veci. K takémuto názoru dospeli aj iné krajské súdy v Slovenskej republike, ktoré

v dôvodoch rozhodnutí o vylúčení sudcov konkrétneho súdu uviedli, že súd musí konať nestranne a
musí sa navonok aj javiť ako nestranný. Navrhovateľ práve s vedomím, že názor krajského súdu vo
veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej
republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí, podal ústavnú sťažnosť pre
porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu.

Namietal, že nie je prípustné, aby do rozhodnutia ústavného súdu sa v konaní o veci samej pokračovalo,
a aby tento naďalej vykonával úkony, a aby vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Navrhol preto napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust.
§ 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. napadnuté
uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.
K námietkam navrhovateľa, že napriek rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu
nadriadenéhootom,čije,aktorýsudcavylúčenýzprejednávaniaarozhodovaniaveci,musíokresnýsúd

prerušiť konanie vo veci samej do rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti proti porušovaniu základných
práv a slobôd uznesením č. k. 13NcC/106/2012 sa vzťahuje odôvodnenie v piatom a šiestom odseku
na druhej strane uznesenia okresného súdu, kde okresný súd uznal, že nie je oprávnený riešiť otázku,
či sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci a o tejto otázke musí rozhodnúť krajský
súd, ktorý aj rozhodol a okresný súd je jeho rozhodnutím viazaný.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola predložená sťažnosť navrhovateľa na porušovanie
základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj základného práva na spravodlivý súdny
proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a mala
sa týkať uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13NcC/121/2012. Otázku, či vo veci
rozhodoval vylúčený sudca však môže preskúmať len súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom

postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie ústavný súd v konaní o
sťažnostinavrhovateľa,ktorýnamietaporušeniesvojichzákladnýchpráv.Uvedenévyplývaajzuznesení
Ústavného súdu SR v skutkovo a právne totožnej veci, napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo dňa 06. 02. 2013, I.
ÚS 92/2013 zo dňa 13. 02. 2013, ktorými uzneseniami sťažnosti navrhovateľa odmietol pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že žiadna z odvolacích námietok navrhovateľa nebola uplatnená dôvodne,
odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.