Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/29/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108011525
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8108011525.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Martiny Zeleňakovej a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.12.2014, v trestnej
veci proti obžalovanému K. F. pre prečin úverového podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva
podľa § 20 k § 222 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného
K. F. a o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 32T 119/2008

zo dňa 18.6.2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného K. F. a okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného K. F. vinným z prečinu úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

-v J. na F. ulici č. X/C dňa 14.2.2007 v predajni NAY Elektrodom na podnet už odsúdeného H. R., ktorého
na to naviedol K. F. a za prísľub finančnej odmeny od K. F. za uzavretie zmluvy a prevzatie telefónu
už odsúdený R. P. so spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. Piešťany uzavrel úverovú zmluvu o
poskytnutí úveru vo výške 12.368,- Sk na nákup mobilného telefónu zn. Nokia v predajnej cene 16.490,-
Sk , ktorý úver mal splácať 12 mesačnými splátkami po 1.153,- Sk. Pri uzatváraní zmluvy R. P. uviedol,
že je zamestnaný u zamestnávateľa K. F., J. č. X, J., s čistým mesačným príjmom 10.500,- Sk a zároveň

o tom predložil aj doklady, ktoré mu na tento účel odovzdal K. F., aj keď tam, ani inde R. P. zamestnaný
nebol. Následne po zaplatení akontácie vo výške 4.122,- Sk R. P. telefón prevzal a hneď ho odovzdal K.
F., ktorý ho vzápätí predal neznámej osobe, čím pre Home Credit Slovakia a.s. Piešťany spôsobil škodu
vo výške najmenej 13.836,- Sk rovnajúcu sa konečnej výške poskytnutého úveru.

Zato súd obžalovanému K. F. uložil podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j) Tr. zák., §

38 ods. 2, 3, 8, trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú
dobu podmienečného odsúdenia vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por.
poškodenú spoločnosť Home Credit Slovakia. a.s., so sídlom Piešťany, Winterova č.7, IČO: 36234176
s jej nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom
zvoleného obhajcu ako aj okresný prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania podaného čo do
výrokuovineajtresteobžalovanýnamietal,žeopakovanevykonanédôkazy,najmäopakovanévýsluchy
svedkov a konfrontácie nedovoľujú prijať jednoznačný a nepochybný záver o tom, že skutok sa stal tak,
ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.
Nemožnosť dospieť k jednoznačnému a nepochybnému záveru o tom, že sa obžalovaný na spáchaní

skutku podieľal spôsobom uvedeným v rozsudku je, podľa jeho názoru, daná rozpormi vo výpovediach
svedkovP.aR.,ktorévzhľadomnato,žeichbolovykonanýchviacero,samenili,najmäusvedkaP.,ktorýpostupom času uvádzal nové a predtým neuvádzané detaily, menil svoje predchádzajúce výpovede v
podstatných detailoch, približujúc ich postupom času k výpovedi svedka R., s ktorým je v príbuzenskom
pomere. Vyslovil názor, že vzhľadom na tieto pretrvávajúce rozdiely a nevysvetlené zmeny, nemožno

tieto dôkazy použiť ako priamy a jednoznačný dôkaz o vine obžalovaného. Preto nie je možné, podľa
jeho názoru, na základe vykonaného dokazovania dospieť k záveru, že obžalovaný naviedol svedka
R., aby ten zas naviedol svedka P. na uzavretie úverovej zmluvy za použitia údajov obžalovaného.
Namietal,žeto,žesvedokP.vžiadosti oúveruviedol,žejezamestnanýuobžalovaného,nedokazuje,že
obžalovanýP.cezR.naviedolnauzavretieúverovejzmluvysúdajmiobžalovanéhoakozamestnávateľa,

lebo rovnako to mohol tvrdiť aj bez jeho účasti po dohode so R.. Obžalovaný sa nemal ako dozvedieť, že
oňomniektotvrdíprižiadosti oúver,žehoobžalovanýzamestnáva.Potvrdenieozamestnaníaninebolo
od svedka P. žiadané a bolo mu uverené bez ďalšieho, že je zamestnaný u obžalovaného. Obžalovaný
mu nepotvrdzoval skutočnosť, že je uňho zamestnaný a to ani telefonicky ani iným spôsobom, doklady
mohol vyhotoviť ktokoľvek. Namietal ďalej, že nie je preukázané, žeby obžalovaný odovzdal svedkovi P.
akontáciu a ani to nie je tvrdené v skutkovej vete odvolaním napadnutého rozsudku. Akontáciu mohol P.

odovzdať ktokoľvek a rovnako mu mohol ktokoľvek následne telefón predať. Poukázal aj na podstatný
nedostatok v tom, že svedok R. si aj s odstupom času pamätal množstvo detailov, no nikdy nevedel
uviesť, kde presne bol telefón predaný (údajne za účasti obžalovaného), pričom tento detail mohol viesť
ešte v prípravnom konaní k zisteniu, čo sa s telefónom naozaj stalo. Za týchto skutkových okolností
od momentu dohody, cez predloženie verejne dostupných údajov pri žiadosti o úver, cez nedostatočnú

kontrolu (preverenie) poškodeného až po samotný predaj neidentifikovanej osobe, mohli byť použité
identifikačné údaje kohokoľvek-zneužité boli údaje obžalovaného. Na základe uvedeného navrhol, aby
odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 322 ods.3, § 285 písm. c) Tr. por.
rozsudkom a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote v neprospech obžalovaného K. F. v časti
rozsudku o uložení trestu odvolanie aj okresný prokurátor, ktorý nesúhlasil s názorom prvostupňového
súdu v otázke dostatočnosti uloženého trestu. Poukázal na tú skutočnosť, že obžalovaný F. bol uznaný
vinným za skutok, ktorý je úmyselným trestným činom, z výpovedí svedkov R. a P. vyplynulo, že to bol
práve obžalovaný F., ktorý v tejto veci inicioval podvodné konanie týchto svedkov, ktorý aj zabezpečil

potrebné podklady, inštruoval svedkov, ako majú v predajni postupovať a bol to práve on, kto mal z
celej transakcie najväčší prospech, pričom z výpovedí svedkov plynie, že toto konanie obžalovaného
nebolo jediným takýmto prípadom. Prvostupňový súd mal preto pri ukladaní trestu odstupňovať výšku
uloženého trestu, keď odsúdenému H. R. bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere
24 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu 48 mesiacov a R. P. bol uložený trest odňatia slobody vo

výmere 10 mesiacov na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Pri ukladaní trestu mal podľa jeho názoru súd
prvého stupňa prihliadať aj na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. k/ Tr. zák., lebo celá trestná
činnosť bola riadená obžalovaným F.. Navrhol, aby krajský súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok
vo výroku o treste podľa § 321 ods.1 písm. e) Tr. por. a na základe § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil v tejto
časti vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie alebo aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

rozhodol sám o uložení prísnejšieho trestu odňatia slobody obžalovanému.

Na základe odvolania podaného obžalovaným ako aj okresným prokurátorom postupoval krajský súd
v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie
podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a dospel k nasledovným záverom.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané

dokazovanie takmer v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie
skutkového stavu nevyhnutné. Krajský súd ešte považoval za potrebné prečítať zápisnicu o výpovedi
obžalovaného z prípravného konania a preto dokazovanie v tom smere na verejnom zasadnutí doplnil.

Obžalovaný K. F. na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa poprel, aby sa on žalovaného

skutku dopustil, keď uviedol, že síce tak už odsúdeného H. R. ako aj odsúdeného svedka R. P. pozná,
R. pre neho v minulosti pracoval na základe zmluvy o obchodnej spolupráci pri prepoisťovaní klientov do
zdravotných poisťovní, za čo mu vyplácal obžalovaný províziu podľa dohody, vo februári 2007 vlastnil
vozidlo Škoda Felícia Combi modrej farby, v tom čase obžalovaný používal mobilný telefón číslo XXXXXXX XXX, mal ešte pracovný mobil, ktorý používal aj H. R. číslo XXXX XXX XXX, zmluvu, ktorá je
predmetom tohto konania mohol uzavrieť P. v spolupráci so R., jeho údaje mal R. k dispozícii, pečiatku
nahlásil obžalovaný ako stratenú.

Zo spáchania skutku tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou
svedka poškodeného H. G., zamestnanca spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ktorý na hlavnom
pojednávaní uviedol, že dňa 14.2.2007 v J. v predajni NAY Elektrodom na ulici F. bola uzavretá úverová
zmluva číslo 3702089197, medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., ako veriteľom a R. P. ako

dlžníkom na sumu 12.368,- Sk na nákup tovaru a to mobilného telefónu Nokia N73 v celkovej hodnote
16.490,- Sk, v predajni dlžník uhradil akontáciu vo výške 4.122,- Sk, poskytnutú pôžičku aj s navýšením
vo výške 13.836,-Sk sa dlžník zmluvne dohodol splatiť v 12 mesačných splátkach po 1.153,- Sk, pričom
dlžník neuhradil ani jednu mesačnú splátku. V zmluve dlžník uviedol ako zamestnávateľa obžalovaného
K.F.sčistýmmesačnýmpríjmomvovýške11.500,-Sk.Svedokďalejuviedol,žedvamesiacepouzavretí
zmluvy zisťovali, prečo klient neplatí -dňa 10.4.2007 telefonovali na číslo, ktoré bolo uvedené v zmluve

ako číslo zamestnávateľa pána P. XXXX XXX XXX, ktorý bol uvedený K. F., kde dostali odpoveď, že pri
telefóne je majiteľ a že klient P. je u neho zamestnaný na dobu neurčitú.

Svedkyňa C. R. potvrdila, že ona uzatvorila úverovú zmluvu so R. P., ako pracovníčka NAY elektrodomu,
konkrétne si na tento prípad nespomínala, všeobecne platilo, že úvery schvaľovala spoločnosť Home

Credit Slovakia a.s., dĺžka schvaľovacieho procesu bola rôzna, ak im bol klient podozrivý, vyžadovali
sa okrem dvoch dokladov aj iné doklady ako pracovná zmluva a podobne, prípadne bol telefonicky
kontaktovaný aj zamestnávateľ klienta.
V súlade s výpoveďou poškodeného je potom predovšetkým výpoveď svedka R. P., ktorý bol pre ten
istý skutok už právoplatne odsúdený, ktorý uviedol, že pre neho prišiel obžalovaný spolu s bratom H.

R., obžalovaný mu vypísal žltý lístok, na ktorom bolo uvedené, že pracuje u obžalovaného, aj keď bol
v tom čase nezamestnaný, všetci traja vošli do predajne, kde obžalovaný vybral telefón, potom spolu s
bratom vyšli von, on išiel na poschodie, kde dávajú úvery, obžalovaný mu dal aj peniaze na akontáciu,
obžalovaný mu prisľúbil, že bude splátky za neho riadne splácať, dal mu aj šeky, telefón vzal obžalovaný.
Pokiaľ v minulosti vypovedal v podrobnostiach k tomuto skutku inak, bolo tak preto, že si skutok plietol

s ďalším prípadom, kedy bol zobrať mobilný telefón pre sestru obžalovaného.

Svedok H. R., ktorý bol pre tento skutok už odsúdený (rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 32T
119/2008 zo dňa 28.11.2011) potvrdil, že pracoval pre obžalovaného F., ten mu povedal, že mu dlhuje
peniaze, pretože za niektorých poistencov zdravotných poisťovní mu poisťovne nevyplatili provízie a

keďže R. už obžalovaným boli provízie zálohovite vyplatené, musel mu prostriedky vrátiť, čo svedok
riešil tak, že bral úvery on aj jeho žena a potom aj jeho brat vzal úver v NAY elektrodome. Potvrdil, že
išli autom obžalovaného do R., kde býva jeho brat R. P., s týmto išli do predajne, kde obžalovaný vybral
najdrahší mobilný telefón, potom P. išiel sám na poschodie predajne, odkiaľ prišiel za nimi, obžalovaný
dalP.peniazenaakontáciuvovýške4.000,-Sk,potomP.doniesoltelefón,ktorýodovzdalobžalovanému

a následne spolu išli do mesta, kde na P. ulici predali tento telefón, peniaze vzal obžalovaný a P. dal
200,- Sk a prisľúbil, že tento telefón bude splácať, kde obžalovanému svedok aj odovzdal šeky, ktoré
jeho bratovi P. prišli. Pokiaľ svedok R. P. ho v minulosti pri opise skutku vynechal, bolo to preto, aby
mu ako bratovi nepoškodil.
Na hlavnom pojednávaní boli prečítané aj listinné dôkazy a to predovšetkým samotná úverová zmluva

číslo37020891975000zodňa14.2.2007,kdeakozamestnávateľdlžníkaR.P.jeuvedenýobžalovanýK.
F.stelefónomčísloXXXXXXXXXX,ďalejboliprečítanévýplatnépáskyR.P.zamesiacejúlažseptember
2007, ktoré mali byť vystavené zamestnávateľom K. F..

Po vyhodnotení takto vykonaných dôkazov aj krajský súd konštatuje, že v prípravnom konaní ako aj na

hlavnom pojednávaní stáli proti sebe dve skupiny protichodných dôkazov, na jednej strane obžalovaný
K. F., ktorý v celom priebehu konania popieral spáchanie skutku kladeného mu za vinu, na druhej strane
to boli výpovede svedkov H. R. a R. P., ktorých výpovede si v istých podrobnostiach, na ktoré krajský
súd poukázal aj v svojom predchádzajúcom rozhodnutí, v tejto veci odporovali, ktorí však tieto rozpory
vysvetlili logickým spôsobom, teda že si na podrobnosti v podstatných pre odstup času už nespomínajú,

ako aj že či už mobilné telefóny alebo aj iné veci brali pre obžalovaného aj v iných prípadoch, preto sa im
niektorépodrobnostiplietli.R.R.vysvetlilrozporyajtým,žesvedokP.akojehobratmunechcelpoškodiť.
Ako objektívny dôkaz krajský súd vyhodnotil výpoveď svedka poškodeného H. G., ktorý uviedol, že kvôli
nesplácaniu úveru sa pracovníci poškodenej spoločnosti telefonicky dňa 10.4.2007 spojili s osobou,ktorá bola v zmluve o úvere označená ako K. F., ktorý potvrdil, že on je majiteľ firmy ako aj potvrdil, že
klient R. P. u neho pracuje, pričom v úverovej zmluve bolo uvedené telefónne číslo, o ktorom obžalovaný
vypovedal, že toto číslo používal on. Obžalovaný používal aj iné pracovné telefónne číslo, ktoré používal

aj svedok H. R., išlo však o iné telefónne číslo, ktoré v úverovej zmluve uvedené nebolo. Aj z tohto
dôvodu odvolací súd neuveril výpovedi obžalovaného, ktorú hodnotil ako účelovú, vykonanú v snahe
zbaviť sa trestnej zodpovednosti za svoje konanie. Obžalovaný K. F. teda nepochybne naplnil formou
spolupáchateľstvapodľa§20Tr.zák.všetkyznakyskutkovejpodstatyprečinuúverovéhopodvodupodľa
§ 222 ods.1 Tr. zák., keď spoločným konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke

splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobil malú škodu.

Pri ukladaní trestu správne súd prvého stupňa zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. j/ Tr. zák., teda že pred spáchaním tohto prečinu viedol riadny život.

Krajský súd pri rozhodovaní o druhu a výške trestu zohľadňoval účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods.1

Tr. zák., podľa ktorého má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život,
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; pričom trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou, s poukazom na zásady ukladania trestu vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 4
Tr. zákona, teda pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a

jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ako aj na okolnosti prípadu. Zároveň krajský súd vychádzal zo
zásady zákazu zmeny k horšiemu (informationis in peius zakotvenej v ust. § 322 ods. 3 Tr. por., kedy v
tejto veci bol rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 32T 119/2008 zo dňa 28.10.2011 uložený za
spolu tri skutky spoločný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne

odloženýnaskúšobnúdobupodmienečnéhoodsúdeniavovýmere30mesiacov,pričomuobžalovaného
F. neboli zistené žiadne priťažujúce okolnosti, proti tomuto rozsudku prokurátor nepodal v neprospech
obžalovaného odvolanie. Tento rozsudok prvostupňového súdu bol totiž uznesením Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 7To 9/12 zo dňa 9.10.2012 na základe odvolania obž. K. F. zrušený a vec bola tomuto
súdu vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Preto mal krajský súd za to, že v danom prípade

bolo možné ukladať trest maximálne vo výmere predchádzajúcim rozsudkom uloženého spoločného
trestu, (teda vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom pre jeho výkon na skúšobnú dobu 30
mesiacov). V tejto výmere, potom trest uložený obžalovanému K. F. prvostupňovým súdom je trestom
primeraným, tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Z doteraz uvedených dôvodov, nezistiac žiadne okolnosti opodstatňujúce zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozsudku, krajský súd potom rozhodol tak, že odvolania obžalovaného K. F., ako aj
okresného prokurátora ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.