Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. september 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719202229
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6719202229.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu I. K., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX I., zastúpený JUDr. Martinom Landlom, advokátom, so sídlom
Rázusova47/4825,98401Lučenec,protižalovanémuŽelezničnáspoločnosťSlovensko,a.s.,sosídlom
Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, IČO: 35914939, o zaplatenie 1.641,60 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 1.641,60 € z a s t a v u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.641,60 €
od 12.03.2019 do 24.06.2019, t.j. sumu 23,39 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14.05.2019 formou elektronického podania bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa
10.05.2019, ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť
mu sumu 1.641,60 €, a to titulom náhrady za bolesť spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1.641,60 € od 12.03.2019 do zaplatenia, a tiež nahradiť mu trovy právneho zastúpenia.
Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že dňa 15.12.2017 zamestnanec žalovaného pán W. G. ako rušňovodič
osobného vlaku č.Os-6219 viedol motorový železničný vozeň na trati zo železničnej stanice Zvolen

osobná stanica smer stanica Fiľakovo, pričom pri vchádzaní do obvodu železničnej stanice Zvolen
nákladná porušil predpisy a narazil do idúceho nákladného posunujúceho dielu v dôsledku čoho spôsobil
zranenie 12 osôb vrátane neho. Pán G. bol za tento čin postihnutý v rámci trestného konania. On v
dôsledku tohto konania zamestnanca žalovaného utrpel otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie
hlavy ľahkého stupňa, pomliaždenie kolena a predkolenia ľahkého stupňa, pomliaždenie nosa stredného
stupňa s krvácaním z nosa a pomliaždenie panvy s podozrením na natiahnutie až čiastočné natrhnutie
lonovej spony stredného až ťažkého stupňa a podvrtnutie krížovo-bedrovej časti chrbtice. Znaleckým

posudkom č.38/2018, vypracovaným ZLO, s.r.o., v zastúpení MUDr. Milanom Jančiarom, mu bolo
priznané bodové ohodnotenie bolestného vo výške 90 bodov. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku,
odkázal na ustanovenie § 1 Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č.12/2017, v zmysle ktorého výška
náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2017 za 1 bod je 18,24
€, t.j. 18,24 € x 90 bodov = 1.641,60 €.
Nárok na náhradu bolestného si u žalovaného uplatnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom
zodňa22.02.2019,ktorýbolžalovanémuodoslaný27.02.2019akodoporučenýlistapredmetnúzásielku

si žalovaný prevzal dňa 01.03.2019. Napriek snahe mimosúdne sa dohodnúť so žalovaným, nedospeli
k zmiernemu riešeniu sporu, keďže do spísania žaloby žalovaný neuhradil ani časť uplatneného nároku
žalobcu, v dôsledku čoho nemal inú možnosť ako domáhať sa svojho nároku súdnou cestou. Po právnej
stránke žalobu zdôvodnil odkazom na ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §427 ods. 1 OZ, s tým, že mu bola preukázateľne spôsobená škoda na zdraví zamestnancom žalovaného
a zároveň žalovaný ako prevádzkovateľ dopravného prostriedku - vlaku počas prevádzky, ktorého mu
bola spôsobená škoda je subjektom, ktorý nesie zodpovednosť za škodu. Zároveň žalobca odkázal aj

na ustanovenie § 444 OZ a vo vzťahu k nároku na úrok z omeškania aj na ustanovenie § 563 OZ, s
tým, že výzva zo dňa 22.02.2019 na zaplatenie nároku na náhradu za bolesť bola žalovanému doručená
dňa 01.03.2019, pričom žalovanému bola poskytnutá lehota 10 kalendárnych dní na zaplatenie týchto
nárokov. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 12.03.2019. Vo vzťahu k výške uplatneného nároku
na úrok z omeškania odkázal na ustanovenie § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR

č.87/1995 Z.z..

2. Dňa 27.06.2019 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené čiastočné späťvzatie
žaloby žalobcom zo dňa 26.06.2019, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobral žalobu
späť v časti o zaplatenie sumy 1.641,60 € s odôvodnením, že od podania žaloby došlo zo strany
žalovaného k úhrade žalovanej sumy, a to dňa 25.06.2019 bankovým prevodom v predmetnej výške

1.641,60 €. S poukazom na tieto skutočnosti žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.641,60 € od 12.03.2019 do 24.06.2019, t.j. sumu 23,39
€, ako i trovy konania.

3. Dňa 09.07.2019 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe v znení

čiastočného späťvzatia žaloby, v ktorom okrem iného uviedli, že ich spoločnosť je prepravca
vykonávajúca osobnú železničnú dopravu v zmysle zákona č.514/2009 Z.z. o doprave na dráhach. V
zmysle povinnosti stanovenej v § 11 ods. 1 písm. d) tohto zákona majú uzatvorenú poistnú zmluvu na
poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu a poistenie zodpovednosti za škodu z prevádzkovania
osobnej dopravy na dráhe s poisťovňou Colonnade Insurance S.A. ako hlavným poistiteľom a Allianz-

Slovenská poisťovňa, a.s. ako spolupoistiteľom na obdobie od 31.12.2016 do 31.12.2017 (ďalej aj
ako „poistná zmluva“), na základe ktorej je poistiteľ povinný likvidovať poistné udalosti, ktoré nastanú
počas trvania poistného vzťahu, s tým, že podmienkou ich likvidácie je ich riadne preukázanie, ako
i preukázanie príčinného vzťahu medzi poistnou udalosťou a činnosťou žalovanej pri prevádzkovaní
činností na dráhe. Žalovaný potvrdil, že dňa 15.12.2017 došlo k menšej zrážke ich osobného vlaku, pri

ktorej došlo k menšiemu poškodeniu ich vlaku, s tým, že za prípadné škody, ktoré vzniknú cestujúcim,
zodpovedá prepravca - žalovaný. Na to, aby zodpovedali za škody vzniknuté cestujúcim, musia mať
vedomosť o tom, že k škode došlo a musia mať preukázanú jej výšku, a tiež musí byť daná príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a povinnosťou žalovaného ju nahradiť. Hoci k nehode došlo v decembri
2017, žalobca oslovil žalovaného s oznámením o vzniku škody v dôsledku predmetnej nehody až výzvou

prostredníctvom svojho advokáta, doručenej 04.03.2019, kedy žalobca prvýkrát oznámil žalovanému,
že mu vznikla škoda v dôsledku predmetnej nehody. Následne postúpil žalovaný dňa 06.03.2019
uplatnený nárok bezodkladne svojej poisťovni Colonnade Insurance S.A. na zlikvidovanie poistnej
udalosti vrátane vyplneného oznámenia o vzniku škody z poistenia zodpovednosti za škodu. Dňa
11.03.2019, t.j. v deň obdržania oznámenia úraz cestujúceho zaslala poisťovňa advokátovi žiadosť,

aby jej doručil lekárske správy súvisiace so škodovou udalosťou. V ten istý deň im bol od advokáta
žalobcu doručený email, ktorým oznámil, že žiadne lekárske správy nepredložia, nakoľko na ne nie
je žiadny nárok. Tieto lekárske správy ale poisťovňa potrebovala, aby mala podložené, že skutočne
došlo ku škode na zdraví poškodeného a aký bol rozsah tejto škody, bez čoho nebolo možné riadne
ukončiť celé konanie. Keby poškodený takýmito lekárskymi správami nedisponoval, zvážila by poisťovňa

upustenie od ich predloženia. Žalobca ale ich poskytnúť odmietol, čo automaticky viedlo k predĺženiu
rozhodovania o nároku. Pri uplatňovaní náhrady škody predložil žalobca fotograficky vyhotovenú kópiu
znaleckého posudku vypracovaného v rámci trestného konania, čo považoval advokát žalobcu za jediný
podklad, ktorý poskytne žalovanej. Znalecké posudky vyžiadané v rámci trestného konania však určujú
len orientačný rozsah škody pre potreby trestného konania a preto v rámci týchto trestných konaní

súdy odkazujú poškodených s uplatnením si náhrady škody na civilné konanie, v rámci ktorého sa
určí presný rozsah škody. Namiesto poskytnutia súčinnosti žalobca podal žalobu na súd. Na žiadosť
žalovanej adresovanej ich poisťovni o urýchlené vysporiadanie škody z tejto nehody pristúpila poisťovňa
výnimočne bez vyžiadania si ďalších podkladov k vyplateniu škody poškodeným, ktorí si z uvedenej
nehody uplatnili nárok na náhradu škody. V rámci toho bola aj žalobcovi vyplatená náhrada škody v

sume 1.641,60 €, t.j. ešte pred tým, než sa dozvedeli o unáhlenom podaní žaloby zo strany žalobcu. Dňa
25.06.2019 bola celá škoda po jej administratívnom sprocesovaní pripísaná na účet žalobcu, čo tento
potvrdil čiastočným späťvzatím žaloby. Žalovaná sa o žalobe dozvedela až dňa 25.06.2019 a informáciu
o tom zaslala nasledujúci deň poisťovni, z čoho vyplýva, že predmetná žaloba nemala žiaden vplyvna vyplatenie poistného plnenia alebo na likvidáciu poistnej udalosti. Žalovaná vyjadrila presvedčenie,
že v danom prípade pristúpili k začatiu konania o likvidácii škody riadne a bezodkladne potom, ako jej
došlo uplatnenie škody zo strany žalobcu. Skutočnosť, že žalobca meškal s oznámením vzniku škody

u žalovanej takmer rok a pol od nehody, nemôže byť pripísaná na škodu žalovanej. Žalovanej resp.
poisťovni má byť daná primeraná lehota na vyšetrenie uplatneného nároku a na likvidáciu poistnej
udalosti. S poukazom na tieto skutočnosti podľa ich názoru žalobcovi neprislúcha úrok z omeškania.
Tiež vyjadrili presvedčenie, že podanie tejto žaloby bolo unáhlené, predčasné a ničím neodôvodnené,
keďže od uplatnenia si nároku na náhradu škody po zlikvidovanie poistnej udalosti uplynula veľmi krátka

doba a žalovaná ani ich poisťovňa neoznámili žalobcovi, že mu uplatnenú škodu nevyplatia, resp. že
ju neuznávajú. S poukazom na to si uplatnenie trov súdneho konania označili za náklady, ktoré nie sú
žalobcom účelne a efektívne vynaložené na uplatnenie si alebo bránenie svojho práva. Preto žiadali,
aby súd žalobu v znení jej čiastočného späťvzatia v plnom rozsahu zamietol a žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal. Pre prípad, že by súd nariadil pojednávanie, navrhli, aby pribral súd do konania
intervenienta na strane žalovaného Colonnade Insurance S.A., IČO: 50013602.

4.Dňa17.07.2019prostredníctvomelektronickéhopodaniabolanatunajšísúddoručenáreplikažalobcu
k vyjadreniu žalovaného zo dňa 16.07.2019, v ktorej okrem iného uviedli, že žalobcovi žiadne zákonné
ustanovenie nestanovuje do akej doby si má náhradu škody uplatniť, s tým, že jediným časovým
obmedzením je jej uplatnenie v rámci premlčacej doby. Tiež zdôraznili, že ide o škodu na zdraví, kedy

po nehode bol žalobca niekoľko dní v ťažkých bolestiach a až po zastabilizovaní zdravotného stavu a
absolvovaní liečby začal riešiť svoje nároky v súvislosti so škodou, ktorá mu bola spôsobená. Navyše
nakoľko ide o náhradu škody na zdraví, nie je stanovená objektívna premlčacia doba, s tým, že je
zrejmé, že žaloba bola podaná v priebehu plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Poprel
tvrdenia žalovaného, že sa o vzniknutej škode dozvedeli až 04.03.2019, keďže predmetná výzva im

bola doručená 01.03.2019. Tiež uviedli, že žiadne zákonné ustanovenie neukladá povinnosť predkladať
kompletnú zdravotnú dokumentáciu, resp. v zmysle zákona je takýto krok priam nemožný s odkazom
na ustanovenie § 25 ods. 1 písm. c) zákona č.576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. Pre prípad,
ak by mal žalovaný resp. ich poisťovňa záujem využiť inštitút splnomocnenia, bol žalobca ochotný im
toto splnomocnenie v potrebnom rozsahu udeliť. Avšak v zmysle aktuálnej právnej úpravy sa škoda

na zdraví odškodňuje na základe bodového ohodnotenia stanoveného osobitným potvrdením alebo
znaleckým posudkom tak, ako je to uvedené v § 3 ods. 2 zákona č.437/2004 Z.z. o náhrade za
bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a v spojení s § 5 ods. 1 zákona č.437/2004
Z.z. sa pri určení výšky náhrady za bolesť vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť
ohodnotila v lekárskom posudku. Žalovanému bol predložený znalecký posudok, ktorý určuje celkové

bodové ohodnotenie a ktorý bol vypracovaný v rámci trestného konania vedeného voči zamestnancovi
žalovaného, ktorý mu spôsobil škodu na zdraví v rámci výkonu svojho povolania, s tým, že žalovaný
vzhľadom na postavenie zamestnávateľa obžalovaného v trestnom konaní mal o týchto skutočnostiach
vedomosť a mal vedomosť aj teda o tom, že v zmysle príslušných právnych predpisov zodpovedá za
spôsobenú škodu ako zamestnávateľ obžalovaného. Keďže predmetný znalecký posudok preukazuje

výšku náhrady za bolesť, ktorá bola určená znalcom, žalobca mal za to, že vznik škody, ako aj jej rozsah,
bol riadne a dostatočne preukázaný. Podľa jeho názoru sa žalovaný resp. jeho poisťovňa len snažila
oddialiť plnenie a preto žiadala podklady, na ktoré nemala žiadny zákonný nárok, čo právny zástupca
žalobcu im aj oznámil a následne žalovaný s ním prestal akokoľvek komunikovať, v dôsledku čoho
žalobca nemohol vedieť, že mu požadovaný nárok bude vyplatený a z toho dôvodu podal žalobu na súd.

Dňa 26.06.2019 bolo splnomocnenému právnemu zástupcovi doručené oznámenie o likvidácii poistnej
udalosti. Aj napriek skutočnosti, že poisťovni nebola dodaná zdravotná dokumentácia, plnili v celkovej
výške 1.641,60 €, s tým, že peňažné prostriedky boli na účet žalobcu prevedené dňa 25.06.2019, v
dôsledku čoho žalobca dňa 26.06.2019 vzal žalobu v časti istiny späť. Tým, že žalovaný dobrovoľne
zaplatil požadovanú náhradu za bolesť, de facto sám uznal dôvodnosť tohto nároku a keďže si svoju

povinnosť zaplatiť mu tento dôvodný nárok nesplnil včas na základe predmetnej výzvy, musí znášať
následky svojho konania, ktoré zákon s omeškaním spája. Tvrdenie žalovaného, že sa o podanej žalobe
dozvedel až 25.06.2019, je bezpredmetné, keďže konanie sa už začalo a žaloba bola podaná dôvodne
v dôsledku zavinenia žalovaného.

5. Dňa 19.07.2019 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného
k replike žalobcu, v ktorom okrem iného uviedli, že z emailovej komunikácie ich poisťovne s právnym
zástupcom žalobcu dňa 11.03.2019 vyplýva, že nežiadali kompletnú zdravotnú dokumentáciu, ale len
lekárske správy, ktoré súviseli so zraneniami, ktoré žalobca utrpel pri konkrétnej poistnej udalosti, ktorúriešili. Inak žalovaný po takmer rok a pol od nehody nemal mať ako preukázané, že ku škode na zdraví
žalobcu skutočne došlo, a že táto bola v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá
žalovaný. Žalovaný nemal preukázaný jednoznačne vznik konkrétnej škody u žalobcu, resp. jej rozsah

a príčinnú súvislosť, čo mali preukázať práve požadované lekárske správy, ktoré sú smerodatnejšie pre
určenie uvedených skutočností, než znalecký posudok vypracovaný v rámci trestného konania, ktorý
má určiť hlavne, či došlo ku škode a kto ju spôsobil. Ak žalobca nechcel predmetné lekárske správy
predložiť, mal aspoň navrhnúť náhradné riešenie. Poisťovňa žalovaného má určené svoje postupy a
interné smernice, ako a za akých podmienok má likvidovať poistné udalosti a akú dokumentáciu si má

vyžiadať. Doteraz nemajú jednoznačne preukázané, že vo vzťahu k žalobcovi došlo ku škode na zdraví v
súvislosti s dotknutou nehodou, aký bol presný charakter tejto škody, jej rozsah a či poškodenie celkovo
alebo čiastočne skutočne vzniklo dôsledkom nehody. Žalovaný mal vždy snahu, aby sa odškodnili čo
najrýchlejšie osoby, ktoré tvrdenia, že utrpeli akúkoľvek škodu jej prevádzkovou činnosťou, hlavne pri
nehodách. Z tohto dôvodu na výslovnú žiadosť žalovanej pristúpila ich poisťovňa k náhrade škody, s
tým, že ak sa v budúcnosti preukáže opak, má poisťovňa možnosť si neoprávnene uplatnenú škodu

vyžiadať späť prostredníctvom civilného alebo trestného konania, preto v tomto konkrétnom prípade nie
je možné považovať úhradu škody poisťovňou žalovaného za dôkaz toho, že má žalovaný dostatočne
preukázané všetky skutočnosti vzniku škody vo vzťahu k poškodenému. Podľa ich názoru uplatnenie
si práva súdnou cestou má byť poslednou možnosťou domôcť sa svojho práva, ak sa ho nemôže
oprávnený domôcť inak. V danom prípade ale došlo k uspokojeniu nároku aj bez nutnosti podania žaloby

na súd a preto v danom prípade nešlo o efektívne, účelné a hospodárne uplatnenie alebo bránenie práva
zo strany žalobcu, a preto trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia považujú za neoprávnené
a neefektívne vynaložené finančné prostriedky. Vyjadrili presvedčenie, že predčasným podaním žaloby
zo strany žalobcu chceli docieliť, aby nátlakom primäli žalovaného k plneniu.

6. Súd oznámil podaním zo dňa 09.08.2019 žalovanému, že ohľadne ich návrhu pribrať do konania
intervenienta, odkazuje súd na ustanovenie § 81 a nasl. C.s.p., s tým, že pribratie intervenienta do
konania už nie je možné a jeho vstup do konania upravuje konkrétne § 82 C.s.p..

7. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 11.09.2019, na ktoré sa dostavil žalobca, ako i právny

zástupca žalobcu, pričom obaja mali doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas.
Na pojednávanie sa dostavil tiež žalovaný, ktorý rovnako mal doručenie predvolania na pojednávanie
vykázané riadne a včas. Na výzvu súdu pred otvorením pojednávania ohľadne možnosti vyriešiť
vec mimosúdne, resp. uzavrieť vo veci súdny zmier, s poukazom na zostávajúcu hodnotu sporu po
čiastočnom späťvzatí žaloby, ako i výšku súdneho poplatku, právny zástupca žalobcu uviedol, že

zotrvávajú na nároku vo vzťahu k úroku z omeškania, s tým, že ohľadne trov právneho zastúpenia by
súhlasili,abyimbolipriznanélen3úkonyprávnejslužbyaďalšienárokyztitulutrovprávnehozastúpenia
by nežiadali. Poverený zamestnanec žalovaného vyjadril nezáujem riešiť záležitosť mimosúdnou
dohodou. S poukazom na to súd otvoril pojednávanie, vec na tomto pojednávaní meritórne prejednal
a rozhodol.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložili strany sporu v
priebehu konania a to: poštový podací hárok z č.l.5-6, výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa
22.02.2019, znalecký posudok zo dňa 12.03.2018 z č.l.8-25, trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen
sp.zn.3T/64/2018-562 zo dňa 27.09.2018 z č.l.33a-33b, potvrdenie o platbe z č.l.42, list likvidácia

poistnej udalosti zo dňa 20.04.2019 z č.l.43, list žalovaného zo dňa 06.03.2019 z č.l.55, oznámenie o
vzniku škody z č.l.56, emailovú komunikáciu z č.l.68, emailovú komunikáciu z č.l.87, správu likvidátora
z č.l.88, prvú stranu znaleckého posudku - znalecký úkon č.38/2018 z č.l.101 a taktiež sa oboznámil s
prednesom právneho zástupcu žalobcu a povereného zamestnanca žalovaného na pojednávaní, pričom
zistil tento skutkový stav.

Zo znaleckého posudku - znalecký úkon č.38/2018 zo dňa 12.03.2018, kde ako znalec je uvedená
Znalecká lekárska organizácia, s.r.o., IČO: 46569880, odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne
lekárstvo (toxikológia, alkohológia, serahematológia), chirurgia, traumatológia, ktorý vypracoval MUDr.
Milan Jančiar, ktorý je uvedený ako osoba, ktorú možno vo veci vypočuť, súd okrem iného zistil,
že ako zadávateľ tohto znaleckého úkonu je tu uvedené OR PZ Zvolen, odd. železničnej polície PZ

Zvolen, s tým, že na prvej strane tohto znaleckého posudku sa nachádza došlá pečiatka OO PZ
Zvolen 21.03.2018, v závere ktorého je odpovedané na otázky, ktoré boli znalcovi položené v uznesení
o pribratí znalca, pričom vo vzťahu k žalovanému I. K.Š., ktorý je tu uvádzaný ako poškodený, je
uvedené, že utrpel nasledovné zranenia: otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie hlavy ľahkéhostupňa,pomliaždenieľavéhokolenaapredkoleniaľahkéhostupňa,pomliaždenienosastrednéhostupňa
s krvácaním z nosa, pomliaždenie panvy s podozrením na natiahnutie až čiastočné natrhnutie lonovej
spony stredného až ťažkého stupňa, podvrtnutie bedrovokrížovej časti chrbtice (v teréne chronických

degeneratívnych zmien v zmysle spondylolýzy). Tiež je tam uvedené, že dané zranenia mohli vzniknúť
tak, ako uvádza poškodený, keď je tam následne uvedená citácia jeho výpovede. Tiež je v posudku
uvedené, že v dôsledku predmetných zranení bol žalobca hospitalizovaný na klinike úrazovej chirurgie
v Banskej Bystrici od 15.12. do 19.12.2017. Potom bol prepustený do ambulantnej liečby, pričom
mu bolo odporúčané chodiť s pomocou nemeckých bariel do odznenia bolesti a následne mu bolo

odporučené postupne odkladať barle a rehabilitovať na fyziatricko-rehabilitačnom oddelení. Zranenia
žalobcu boli hodnotené z lekárskeho hľadiska ako ľahké s nevyhnutnou dobou liečby 3-4 týždne, z
pohľadu trestného zákona ich možno charakterizovať ako ublíženie na zdraví s nevyhnutnou dobou
liečenie do 42 dní. V prípade, že by dotyčný nemal pred predmetným úrazom prítomné degeneratívne
poškodenie dolnej časti bedrovej chrbtice v zmysle popisovanej spondylolýzy piateho bedrového stavca,
tak by s najväčšou pravdepodobnosťou bola doba liečby poškodeného 2-4 týždne s maximom do 42

dní. Tiež sa v posudku nachádza tabuľka bodového ohodnotenia žalobcu, kde sú uvedené jednotlivé
položky z prílohy č.1, časť I. a III. vrátane popisu diagnózy a hodnotenia bodov podľa § 9 zákona, a
to konkrétne položka 4 - Pomliaždenie tváre, počet bodov 20 s odôvodnením, že túto položku použil
na pomliaždenie nosa s krvácaním z nosa. Položka 160b - Pomliaždenie ťažšieho stupňa kolenného
kĺbu, počet bodov 15, túto položku použil na pomliaždenie ľavého kolena a podkolenia ľahkého stupňa,

položka 223 - Otras mozgu (overený neurolog. alebo chirurg. pracoviskom, kde zranený bol ošetrený
alebo vyšetrený) - ľahkého stupňa (I.stupňa), počet bodov 30, otras mozgu ľahkého stupňa, položka
110 - Pomliaždenie panvy, počet bodov 15, s tým, že pod túto položku použil na pomliaždenie panvy s
podozrením na natiahnutie až čiastočné natrhnutie lonovej spony stredného až ťažkého stupňa, položka
104 - Podvrtnutie krčnej hrudnej alebo bedrovej chrbtice, počet bodov 25 s odôvodnením: podvrtnutie

krížovej bedrovej časti chrbtice v teréne spondylolýzy, spolu počet bodov 90. Za tabuľkou je ešte
uvedené,žeaksanárokzanáhraduzabolesťposudzujepodľapríslušnéhoosobitnéhopredpisu,ktorým
je v konkrétnom prípade zákon č.437/2004 Z.z., suma 1 bod sa určuje 2 % z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve SR, zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, predchádzajúci
roku, v ktorom vznikol nárok za náhradu na bolesť. V roku 2017 je pre určenie sumy náhrady za

bolesť platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 18,24 €. Náhrada za bolesť predstavuje u žalobcu
sumu 1.641,60 €. V znaleckom posudku je tiež konštatované, že nie je predpoklad, že by predmetné
zranenia, ktoré utrpeli všetci poškodení a sú posudzovaní v tomto znaleckom posudku pri zrážke vlakov,
zanechali trvalé následky. Vo vzťahu k žalobcovi je ešte uvedené, že v dôsledku predmetného úrazu
došlo k zhoršeniu už prítomných degeneratívnych zmien, ktoré sa prejavili bolesťami, ktoré poškodený

po predmetnom úraze udával, ako aj potrebou používania bariel pri chôdzi. Subjektívne poškodený
nemusel pred predmetným úrazom pociťovať žiadne ťažkosti ako sú bolesti v oblasti spodnej časti
bedrovej chrbtice a tieto ťažkosti mohol s veľkou pravdepodobnosťou vyprovokovať predmetný úraz.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen, vydaného samosudcom JUDr. Martinom Kollárom, zo
dňa 27.09.2018, sp.zn.3T/64/2018-562, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2018 do trestu a

vykonateľným dňom 23.10.2018 do škody, súd okrem iného zistil, že obvinený W. G., nar. XX.XX.XXXX
bol uznaný za vinného, že dňa 15.12.2017 v čase o 15.32 hod. ako zamestnanec Železničnej
spoločnosti Slovensko, a.s. a rušňovodič osobného vlaku č.Os-6219 viedol motorový železničný vozeň
č.95567812058-0 s jedným prívesným vozňom č.96564011626-9 (v oboch s cestujúcimi a členmi
vlakovej čaty spolu do cca 60 osôb) na trati zo železničnej stanice Zvolen osobná na smer železničná

stanica Fiľakovo, pričom pri vchádzaní do obvodu železničnej stanice Zvolen nákladná zvyšovaním
rýchlosti zo 40 km/h na 57 km/h, nerešpektoval „návesť 1 = STOJ“ na svetelnom vchodom návestidle
č.1S, ktoré prešiel bez povinného zastavenia vlaku pred návestidlom, čím porušil vnútorné predpisy
železníc, a to články ..., s vlakom Os-6219 narazil do oproti idúceho nákladného posunujúceho dielu,
a to hnacieho koľajového vozidla ..., čím došlo k zraneniu spolu 12-tich osôb cestujúcich vo vlaku

Os-6219, z toho 7-mich osôb bezprostredne po zrážke pre podozrenie z ľahkých zranení ošetrených len
v ÚPS chirurgickej ambulancie Nemocnice Zvolen, a.s., a to ... a ďalších štyroch osôb bezprostredne po
zrážke pre podozrenie z ťažších zranení ošetrených a hospitalizovaných na traumatologickom oddelení
Nemocnice F.D.Roosevelta v Banskej Bystrici, a to I. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorý utrpel otras mozgu
ľahkého stupňa, pomliaždenie hlavy ľahkého stupňa, pomliaždenie ľavého kolena a predkolenia ľahkého

stupňa, pomliaždenie nosa stredného stupňa s krvácaním z nosa a pomliaždenie panvy s podozrením
na natiahnutie až čiastočné natrhnutie lonovej spony stredného až ťažkého stupňa a podvrtnutie
krížovo-bedrovej časti chrbtice, znaleckým skúmaním č.38/2018 ZLO, s.r.o. Zvolen, IČO: 46569880 v
zastúpení MUDr. Milanom Jančiarom, ev.č.91507, posúdené ako ľahké zranenia s dobou liečby 28 dní(hospitalizovaný 4 dni v domácej liečbe do 35 dní s hodnotením 90 bodov = 1.641,60 € bolestné) ...,
teda z nedbanlivosti spôsobil všeobecné nebezpečenstvo závažnejším spôsobom konania porušením
dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania, čím spáchal prečin všeobecného ohrozenia podľa

§ 285 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona a za to bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov
s poukazom na tam citované ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku, pričom obvinenému
súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov a zároveň
obvinenému uložil aj trest zákazu činnosti viesť akékoľvek hnacie dráhové vozidlo po dobu 3 rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkázal poškodených ... Železničná spoločnosť Slovensko,

a.s., IČO: 35914939 ... I. K., nar. XX.XX.XXXX ... s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Z výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 22.02.2019 súd okrem iného zistil, že ho adresoval právny
zástupca žalobcu žalovanému, v ktorej uviedol skutočnosti totožné so skutočnosťami uvedenými v
podanej žalobe a vzhľadom k týmto skutočnostiam požiadal, aby jeho klientovi zaplatili sumu vo výške
1.641,60 €, predstavujúcu náhradu za bolesť podľa vypracovaného znaleckého posudku, a to do 10 dní
oddoručeniatohtolistunatamuvedenýbankovýúčet.Preprípad,žetakneurobia,bolouvedené,žejeho

klient sa bude domáhať zaplatenia dlhu súdnou cestou prostredníctvom jeho advokátskej kancelárie.
Z pripojeného poštového podacieho hárka súd zistil, že dňa 27.02.2019 bola táto výzva prevzatá na
poštovú prepravu a následne bola zásielka vydaná adresátovi dňa 01.03.2019.
Z potvrdenia o platbe vystaveného Fio banka, a.s., IČO: 61858374 súd okrem iného zistil, že týmto
potvrdili, že dňa 25.06.2019 bola na tam uvedenom účte vedenom na právneho zástupcu žalobcu

zaúčtovaná platba vo výške 1.641,60 € z tam uvedeného účtu.
Z listu Likvidácia poistnej udalosti zo dňa 15.12.2017, zo dňa 20.04.2019 súd okrem iného zistil, že ho
adresovalafirmaColonnadeInsuranceS.A.,pobočkapoisťovnezinéhočlenskéhoštátu,IČO:50013602
žalobcovi resp. jeho právnemu zástupcovi, ktorému tento list bol doručený dňa 26.06.2019, s tým, že
ukončili šetrenie poistnej udalosti - poškodenie na zdraví - zrážka vlaku v žst Zvolen, poškodený I. K. -

zodpovednosť ŽSSK, a.s. a poskytujú poistné plnenie podľa ďalej uvedeného rozpisu, t.j. 1.641,60 € -
bolestné posudok 90 bodov (18,24 €), s tým, že suma bude poukázať na tam uvedený bankový účet.
Zo správy likvidátora súd okrem iného zistil, že ako výsledná výška náhrady škody je tu uvedená
suma 1.641,60 €, s tým, že dňa 11.03.2019 bolo do poisťovne doručené hlásenie poistnej udalosti
zodpovednosti poisteného, pričom poškodený I. K. predložil doklady súvisiace s liečbou a uplatnil si

nárok spočívajúci v náhrade bolestného a na základe predložených dokladov poisťovňa poskytuje
poistné plnenie k nároku za bolestné podľa znaleckého posudku 38/2018. V spodnej časti sa nachádza
rozdelenie poistného, a to poistné plnenie v rozsahu 100 % predstavuje sumu 1.641,60 €, z toho
Colonnade, pobočka SR, hlavný spolupoisťovateľ 70 % = 1.149,12 €, Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s.
30 % = 492,48 €.

Z listu Úraz cestujúceho zo dňa 06.03.2019 súd okrem iného zistil, že ho adresoval žalovaný likvidátorovi
poistných udalostí Colonnade Insurance S.A., s tým, že im v prílohe zasielajú výzvu na zaplatenie dlžnej
sumy z úrazu cestujúceho pána I. K., ku ktorému došlo 15.12.2017 v žst Zvolen, pričom celý spisový
materiál vo veci zrážky v žst Zvolen im bol už zaslaný. Z pripojenej fotokópie poštovej doručenky vyplýva,
že zásielku prevzali 11.03.2019.

Z Oznámenia o vzniku škody z poistenia zodpovednosti za škodu zo dňa 05.03.2019 súd okrem iného
zistil, že ako poistený je tu uvedený žalovaný, ako poškodený je tu uvedený žalobca, s tým, že sa jedná
o tlačivo firmy Colonnade Insurance S.A., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 50013602,
pričom sú tu vyplnené údaje týkajúce sa predmetnej nehody.
Z emailovej komunikácie zo dňa 11.03.2019 súd zistil, že zamestnanec poisťovne žalovaného požiadal

právneho zástupcu žalobcu, aby predložil všetky lekárske správy, prípadne správy z hospitalizácie
súvisiacesporaneniami,ktoréjehoklientutrpelprizrážkevlakov.Natoprávnyzástupcažalobcuuviedol,
že táto ich požiadavka nemá právnu oporu a preto lekárske správy jeho klienta nepredloží, keďže
predložili im už doklad najvyššej právnej sily, a to znalecký posudok, s tým, že zákon im nedáva možnosť
žiadať od poškodeného predkladanie jeho zdravotnej dokumentácie a nárok na náhradu škody na zdraví

si uplatnili v zmysle zákona o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, podľa ktorého
sa škoda na zdraví odškodňuje na základe bodového ohodnotenia stanoveného osobitným potvrdením
alebo znaleckým posudkom.
Z prednesu žalobcu na pojednávaní súd zistil, že keď sa mu stala tá vlaková nehoda, tak nevedel kde
sa obrátiť a uplatňovať si nejaké nároky, s tým, že mu chodili papiere len z polície a tak to potom riešil,

a následne im odporučili JUDr. Landla, s ktorým to už potom riešil.
Z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu
pridržali podanej žaloby, ich ďalších písomných vyjadrení a nad rámec toho v reakcii na skutočnosti
uvedenéprotistranounapojednávanípoukázalnato,žepokiaľajzprepravnéhoporiadkuvyplývanejakéčasové obmedzenie vo vzťahu k uplatneniu nárokov zo strany ich klienta, takéto časové obmedzenie
nevyplýva zo žiadneho zákona, s tým, že medzi žalobcom a žalovaným sa jedná o spotrebiteľský vzťah a
v týchto súvislostiach je potrebné takéto dojednanie vykladať. Na záver poukázal na znenie § 183 C.s.p.,

v zmysle ktorého je súd viazaný právoplatným trestným rozsudkom ohľadne toho, že bol spáchaný
trestný čin a kto za neho zodpovedá.
Z prednesu povereného zamestnanca žalovaného na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom
rozsahupridržalisvojichpísomnýchvyjadreníanadrámectohokveciuviedol,žezakúpenímcestovného
lístka vzniká medzi cestujúcim a prepravcom zmluvný vzťah a v zmysle článku C6 Prepravného poriadku

je cestujúci povinný uplatniť si svoje nároky vo vzťahu k prípadnej nehode a následnej škode mu tým
spôsobenej do 12 mesiacov, k čomu ale žalobca v tejto lehote nepristúpil a napriek tomu žalovaný uznal
jeho nárok a sumu uplatnenú z titulu náhrady škody mu vyplatil, hoci k tomu došlo až takmer 1,5 roka od
nehody. Poukázal tiež na to, že v minulosti mali skúsenosť takú, že si cestujúci uplatňovali nároky z titulu
škody na zdraví, ktoré nesúviseli s predmetnými nehodami a preto musia byť v tomto smere obozretní.

9. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd je viazaný rozhodnutím ústavného
súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím
ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv
a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,

priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal,
ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola

spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.
Podľa§427ods.1OZ,fyzickéaprávnickéosobyvykonávajúcedopravuzodpovedajúzaškoduvyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia.
Podľa § 1 zákona č.437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia (ďalej len „citovaný právny predpis“), tento zákon ustanovuje
a) podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia,
b) vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len "lekársky
posudok") a jeho náležitosti,
c) zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
Podľa § 2 ods. 1 citovaného právneho predpisu, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho

liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.
Podľa § 2 ods. 3 citovaného právneho predpisu, na účely tohto zákona
a) poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným
poškodením na zdraví,
b) poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví,

c) poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len
"poskytovateľ náhrady") je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov,
d) posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví;
ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická
toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného právneho predpisu, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť
primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
Podľa § 3 ods. 2 citovaného právneho predpisu, náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho
posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
Podľa § 5 ods. 1 citovaného právneho predpisu, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
Podľa § 5 ods. 2 citovaného právneho predpisu, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnancav hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny
rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná
suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

Podľa § 5 ods. 4 citovaného právneho predpisu, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa
odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho
vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.
Podľa § 7 ods. 1 citovaného právneho predpisu, lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár

a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je
posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje
primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho
zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.
Podľa § 7 ods. 2 citovaného právneho predpisu, zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poškodený liečil
v súvislosti s poškodením na zdraví, je povinné posudzujúcemu lekárovi poskytnúť pri hodnotení bolesti

alebo sťaženia spoločenského uplatnenia zdravotnú dokumentáciu súvisiacu s poškodením [§ 2 ods.
3 písm. a)].
Podľa § 7 ods. 3 citovaného právneho predpisu, o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať
poškodený.
Podľa § 7 ods. 4 citovaného právneho predpisu, o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať

aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ
náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas.
Podľa § 7 ods. 6 citovaného právneho predpisu, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení
bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku,
môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného

predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 citovaného právneho predpisu, posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb
ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna
fáza bolesti.
Podľa § 9 ods. 3 citovaného právneho predpisu, ak je sadzba bodového hodnotenia za bolesť

ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada na rozsah a spôsob poškodenia na zdraví,
jeho závažnosť a priebeh liečenia vrátane náročnosti liečenia a na vzniknuté komplikácie. Pri ľahšom
alebo kratšom priebehu liečenia bolesti sa použije počet bodov pri dolnej hranici rozpätia bodov a pri
ťažšom alebo dlhšom priebehu liečenia sa použije počet bodov pri hornej hranici rozpätia bodov. Pri
popáleninách sa prihliada v rámci rozpätia bodov na ich umiestnenie a pôvod.

Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č.33/2017 zo dňa 17.05.2017 je v § 1 uvedené, že výška
náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2017 za 1 je 18,24 €,
s tým, že toto opatrenie nadobudlo účinnosť 31.mája 2017.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

10. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.Žalobca pred otvorením pojednávania podaním zo dňa 26.06.2019, doručené tunajšiemu súdu dňa
27.06.2019, zobral žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.641,60 €. Súd o čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodol tak, že v tejto časti konanie zastavil, rešpektujúc dispozičné oprávnenie

žalobcu so žalobou. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu voči žalovanému
čiastočne späť skôr než sa začalo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných
ustanovení, bez skúmania postoja žalovaného k čiastočnému späťvzatiu, keďže jeho prípadný nesúhlas
z akýchkoľvek dôvodov by bol bez právneho významu.

11. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba žalobcu je, po čiastočnom späťvzatí žaloby, v celom rozsahu dôvodná.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zamestnanec žalovaného W. G. bol právoplatným
rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn.3T/64/2018-562, zo dňa 27.09.2018, uznaný za vinného,
že dňa 15.12.2017 ako rušňovodič osobného vlaku porušil vnútorné predpisy železníc, tam bližšie
špecifikovaným spôsobom, v dôsledku čoho došlo k zraneniu 12 cestujúcich, okrem iného aj žalobcu,

s tým, že zranenia boli presne špecifikované, s odkazom na znalecké skúmanie č.38/2018 ZLO,
s.r.o., IČO: 46569880 s dobou liečenia 28 dní, keď zároveň bolo uvedené aj hodnotenie bolestného v
rozsahu 90 bodov, t.j. 1.641,60 €, čím z nedbanlivosti spôsobil všeobecné nebezpečenstvo závažnejším
spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania a spáchal tak
prečin všeobecného ohrozenia, za čo bol aj odsúdený na trest odňatia slobody, ktorého výkon mu

bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu. Taktiež mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť
akékoľvek hnacie dráhové vozidlo a pokiaľ ide o poškodených, títo boli v zmysle § 288 ods. 1 Trestného
poriadku, okrem iných aj žalobca, odkázaní s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
V súdenej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovanej sumy z titulu náhrady
škody na zdraví, a to konkrétne bolestného, a z toho dôvodu by bol povinný súd skúmať kumulatívne

splneniezodpovednostnýchpredpokladovvznikuobčianskoprávnejzodpovednosti,t.j.protiprávnyúkon,
spôsobenie škody, príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Nakoľko však,
ako už bolo vyššie uvedené, pred otvorením prvého pojednávania zobral žalobca žalobu späť v časti
uplatnenej istiny, z dôvodu, že po podaní žaloby žalovaný predmetnú sumu vo výške 1.641,60 € uhradil,
súd už bližšie dôvodnosť uplatneného nároku neposudzoval, resp. ho vyhodnocoval len pokiaľ išlo o

dôvodnosť zvyšnej časti uplatneného nároku, t.j. nárok na zákonný úrok z omeškania, resp. pomer
úspechu strán sporu vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania.
Obrana žalovaného spočívala v tom, že žalobca podal žalobu predčasne a bezdôvodne, keďže k
predmetnému plneniu došlo v krátkom čase, potom čo bol žalovaný vyzvaný právnym zástupcom
žalobcunadobrovoľnéplnenienárokujehoklientanabolestnépredžalobnouvýzvouazároveňzostrany

žalovaného resp. jeho poisťovne nebolo žalobcovi oznámené, že by plnenie odmietli. V dôsledku čoho
žalobcovi nemal vzniknúť nárok na uhradenie úroku z omeškania a ani na náhradu trov tohto súdneho
konania, keď podľa názoru žalovaného nebolo nevyhnutné, aby sa žalobca dal zastúpiť advokátom,
resp. že sa jednalo v konaní o neúčelné a bezdôvodné uplatňovanie práva.
Súd sa však s obranou žalovaného nestotožnil, a to z nasledovných dôvodov. Z vykonaného

dokazovania považoval súd za preukázané, že žalobca sa pokúsil vyriešiť záležitosť mimosúdne, keď
vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa
22.02.2019,ktorýbolžalovanémudoručený01.03.2019azároveňposkytolžalovanému10dňovúlehotu
na dobrovoľné plnenie, t.j. zaplatenie predmetnej sumy vo výške 1.641,60 € z titulu bolestného, keď
zároveň tento svoj nárok zdôvodnil odkazom na vypracovaný znalecký posudok č.38/2018 ZLO, s.r.o. zo

dňa 12.03.2018, ktorý bol vypracovaný v rámci trestného konania, a v ktorom znalec okrem iného vyčíslil
formou bodového hodnotenia, ako i peňažnej sumy, nárok žalobcu na bolestné. V tomto trestnom konaní
ako poškodený vystupoval aj žalovaný, a teda jednoznačne mal možnosť sa podrobne s týmto dôkazom
oboznámiť dávno predtým, než si oficiálne žalobca uplatnil voči nemu tento nárok, a preto súd zastáva
názor, že nemôže obstáť námietka žalovaného, že on resp. jeho poisťovňa nemala dostatočný časový

priestor tento nárok posúdiť. Navyše, keď na druhej strane žalovaný poukazoval na to, že tento nárok
si voči nemu žalobca uplatniť až viac ako rok po predmetnej nehode, pri ktorej malo dôjsť k poškodeniu
zdravia žalobcu. Rovnako za právne irelevantnú považoval súd námietku žalovaného, že žalobca resp.
jeho právny zástupca neposkytol dostatočnú súčinnosť jemu resp. poisťovni žalovaného potrebnú k
posúdeniu dôvodnosti uplatneného nároku, s tým, že poisťovňa žalovaného má určené štandardné

postupy, ktoré je povinná dodržiavať v obdobných prípadoch. Totiž jednak akýkoľvek vzťah existujúci
medzi žalovaným a jeho poisťovňou vyplývajúci z uzavretej poistnej zmluvy medzi nimi, nemôže mať
priamy vplyv na uplatnenie nároku na náhradu škody treťou osobou voči subjektu, ktorý zodpovedá
za náhradu tejto škody, keďže sa jedná o odlišný právny vzťah. Taktiež má súd za to, že nemôže byťdaná na ťarchu žalobcu skutočnosť, že odmietol predložiť všetky doklady vyžadované žalovaným resp.
poisťovňou žalovaného, v tom zmysle, že by v dôsledku toho potom nebol oprávnený domáhať sa
svojho nároku súdnou cestou, avšak na druhej strane súd samozrejme akceptuje, že žalovaný napr. aj

na odporúčanie svojej poisťovne môže odmietnuť poskytnúť peňažné plnenie uplatnené pred podaním
žaloby na súd, pokiaľ zastáva názor, že tento nárok nebol dostatočne preukázaný. Za takej situácie by
potom zostalo na posúdení súdu, či žalobca svoj nárok čo do základu i výšky preukáže v rámci súdneho
konania. Pokiaľ však následne resp. v konečnom dôsledku žalovaný prostredníctvom svojej poisťovne
plnil v prospech žalovaného, avšak až po podaní žaloby žalobcom, v dôsledku čoho žalobca v časti

istiny zobral preto žalobu späť, bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, aby súd ďalej
preskúmaval dôvodnosť tohto nároku, hoci si je súd vedomý, že v zmysle vyššie citovaného § 193 C.s.p.
je viazaný len rozhodnutím súdu v rámci trestného konania ohľadne toho, že bol spáchaný trestný čin a
kto ho spáchal, avšak otázka prípadnej výšky škody napr. aj škody na zdraví môže a má byť predmetom
skúmania súdom v rámci civilného konania, pokiaľ boli poškodení v trestnom konaní odkázaní so svojim
nárokom na náhradu škody na civilné konanie.

Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ žalovaný na pojednávaní, ktoré bolo vytýčené v tejto veci
prostredníctvom svojho povereného zamestnanca, namietol aj fakt, že v zmysle príslušných ustanovení
prepravného poriadku žalovaného mal žalobca povinnosť uplatniť si svoj nárok na náhradu škodu, ktorá
mu mala byť spôsobená predmetnou nehodou v lehote 12 mesiacov, k čomu nedošlo, vo vzťahu k tejto
námietke súd jednak poukazuje na zásady sudcovskej koncentrácie konania, ktoré v zmysle aktuálnej

právnej úpravy upravuje § 153 C.s.p. v spojení s § 149 C.s.p., čiže na tieto súd nebol povinný ani
prihliadať. Len na okraj súd ale uvádza, že vzťah žalobcu a žalovaného v pozícii cestujúci a prepravca by
jednoznačne bolo nutné vyhodnotiť ako spotrebiteľský vzťah so všetkými dôsledkami z toho plynúcimi,
a pokiaľ žalovaný ako dodávateľ určil v rámci prepravného poriadku lehotu pre cestujúcich domáhať
sa nároku na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s nehodou, za ktorú má zodpovedať žalovaný len

v rámci 12 mesiacov, bolo by jednoznačne možné takéto zmluvné ustanovenie vyhodnotiť v zmysle §
53 Občianskeho zákonníka ako neprijateľnú podmienku, resp. vyhodnotiť to v zmysle § 54 ods. 1 OZ,
podľa ktorého platí, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, resp. že sa spotrebiteľ nemôže najmä vzdať vopred svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva resp. si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, v spojení s § 106

Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje premlčaciu dobu pri práve na náhradu škody vrátane škody na
zdraví.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd zostávajúci nárok na úrok z omeškania uplatnený
žalobcom v tomto súdnom konaní považoval v celom rozsahu za dôvodný, keďže žalovaný plnil ním
uplatnený nárok v rozsahu istiny (bez ohľadu na dôvody, ktoré žalovaného k tomuto plneniu viedli) až

po podaní žaloby a po uplynutí lehoty poskytnutej žalobcom pred podaním žaloby na súd (s tým, že
medzi uplynutím poskytnutej lehoty a podaním žaloby na súd uplynuli 2 mesiace), a to konkrétne dňa
25.06.2019, a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 1.641,60 €
odo dňa nasledujúceho po uplynutí poskytnutej lehoty, teda od 12.03.2019 do dňa predchádzajúceho
vyplatenému plneniu, teda do 24.06.2019, čo predstavuje sumu 23,39 €, keďže úrok z omeškania bol

prisúdený vo výške 5 % ročne, s poukazom na výšku základnej úrokovej sadzby ECB, ktorá je od
16.03.2016 vo výške 0 %, čiže žalobca si úrok z omeškania uplatnil v zákonnej výške.

12. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného
sporového poriadku tak, že nakoľko zastavenie konania v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.641,60
€ procesne zavinil žalovaný, ktorý plnil až po podaní žaloby na súd a vo zvyšnej časti, ktorá zostala
predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby, bol žalobca v celom rozsahu úspešný v tomto konaní,
bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o

konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Na margo námietky žalovaného ohľadne zastúpenia žalobcu advokátom pri uplatnení jeho nároku, či
už pred podaním žaloby na súd v rámci mimosúdneho riešenia veci resp. v tomto súdnom konaní,
súd uvádza, že je právom každého občana, najmä osoby, ktorá nie je znalá práva, dať sa zastúpiťv akejkoľvek právnej veci advokátom, a preto žalobcovi ako úspešnej strane v konaní patrí právo
na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, pričom zostáva na zvážení súdu, či pri
rozhodovaní o konkrétnej výške náhrady trov konania posúdi niektorý z úkonov právnej služby ako

neúčelný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá C.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom

konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,

2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.