Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316208450
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316208450.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr.GabrielyVilágiovejaJUDr.KarolaKrochtuvsporežalobcu:PrimabankaSlovensko,a.s.,Hodžova
11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX
C., o zaplatenie 6.767,37 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.
15Csp/72/2016-60 zo dňa 10.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 2.353 eur s prísl., v uvedenej časti zrušuje rozsudok
a konanie zastavuje.

Rozsudok v prevyšujúcej časti o zamietnutí žaloby potvrdzuje.

Stranám sporu nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a vyslovil, že žalovanému náhradu trov
konania nepriznáva.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 52 ods. 1 až 4 zákona 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, §
273 ods. 1; § 497; § 499; § 502 ods. 1; § 503; § 506 Obchodného zákonníka, § 9 ods. 2; § 11 ods. 1

písm. a) zákona 129/2010 Z.z. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

3. Po vykonanom dokazovaní zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 16.03.2012 Zmluvu o úvere
č. XX/XXX/XX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 9.000 eur s
úrokovousadzbou13,9%p.a.,RPMN15,24%,priemernouhodnotouRPMN12,45%,so120mesačnými
splátkami vo výške 139,20 eur. Žalovaný úver splácal v splátkach do 15.02.2015, kedy splácať prestal.
Žalobca výzvou zo dňa 12.08.2016 vyzval žalovaného na úhradu celého dlhu vo výške 7.154,47 eur,

najneskôr do 22.08.2016. Prvoinštančný súd uvedenú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu považoval
za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa.

4. Súd prvej inštancie skonštatoval, že Zmluva o úvere zo dňa 16.03.2012 neobsahuje všetky náležitosti
vyžadované citovanými ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z., a to výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je totiž uvedená mesačná splátka sumou 139,20 eur s počtom
splátok 120 mesiacov. Z uvedeného nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky, t.j. aká je

výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov, ani termíny ich
splatnosti, nakoľko tie majú byť v zmysle uvedeného ustanovenia určené v splátkovom kalendári, avšak
tento k zmluve nebol pripojený. Žalobca do zmluvy uviedol len celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiťjej jednotlivé zložky. Spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu
nemal vedomosť o tom, z akých položiek a v akej výške pozostáva navýšenie úveru.

5. V zmluve tiež absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch explicitne
vyjadruje ako jednu z obligatórnych náležitostí údaj o konečnej splatnosti. Tento údaj musí byť v
zmluve výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu
splátok úveru, nejednoznačne určený deň stanovený počtom dní od uzavretia zmluvy). Počet a výška

splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom
o konečnej splatnosti úveru. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn.
5Co/286/2014 zo dňa 27.05.2014 v obdobnej veci, podľa ktorého dôsledkom absencie údaja o konečnej
splatnosti úveru je to, že úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.

6. Bolo preto prvoinštančným súdom ustálené, že žalobca by mal nárok na vrátenie iba úveru - sumy

9.000,- eur, ktorú poskytol žalovanému. Z Prehľadu splácania súd zistil, že žalovaný uhradil na istine
4.588,17 eur a na úroku 2.232,63 eur, t.j. 6.820,80 eur. Žalobca sa domáhal žalobou zaplatenia sumy
6.767,37 eur a 5,71 eur, t.j. 6.773,08 eur ( okrem zmluvných úrokov, na ktoré žalobca nemá nárok, keďže
je úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov). Z toho vyvodil, že žalovaný preplatil to, čo žalobcovi
dlžil a preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

7. O trovách konania rozhodol aplikujúc § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech a
mal právo na plnú náhradu trov konania, túto mu nepriznal, keďže mu žiadne náklady nevznikli.

8. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Podľa odvolateľa
napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
Vyslovil svoj nesúhlas s názorom, že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona
a poukázal na článok 9.1 zmluvy, podľa ktorého zmluva je platná a účinná dňom podpisu a je uzatvorená
na dobu určitú. Úver mal byť uhradený do 120 mesiacov odo dňa podpisu zmluvy, posledná splátka

mala byť vykonaná v 10. deň kalendárneho mesiaca, čo je termínom konečnej splatnosti, t.j. posledného
mesiaca lehoty. Je možné tak termín konečnej splatnosti presne určiť, a to 10.03.2022.

9. K absencii náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
sú aj Všeobecné obchodné podmienky, pritom niektoré náležitosti zmluvy sú v texte Zmluvy o úvere

a ďalšie vo Všeobecných obchodných podmienkach. Výška, počet a termín splátok istiny a úrokov sú
uvedené v samotnom texte zmluvy, a to výškou anuitnej splátky 139,20 eur, termínom splatnosti prvej
anuitnej splátky, t.j. v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol úver
poskytnutý, počet anuitných splátok je 120 a periodicita termínu splatnosti anuitnej splátky je mesačne,
v 10. deň kalendárneho mesiaca. Uviedol, že banka bezplatne a kedykoľvek poskytne spotrebiteľovi

výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky s príslušnými údajmi. Pritom anuitná splátka zostáva počas
celej doby splácania rovnaká. Skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku. Mení sa len výška a pomer
istiny a úroku. Ak by v samotnom texte zmluvy mal byť podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za
celé obdobie splatnosti, išlo by o neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy. Výška, počet a termín splátok
poplatkov sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky v Sadzobníku poplatkov, ktorý je

súčasťou VOP a tým aj zmluvy. Poukázal na článok 10 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady
87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto Smernice, sa má vykladať v tom zmysle, že Zmluva
o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitostí uvedené v
článku 10 ods. 2 Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Z uvedeného

vyplýva, že náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť
obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo Sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Navyše článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa majú vykladať tak, že Zmluva o úvere na dobu
určitú stanovuje amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami a nemusí vo forme amortizačnej

tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia
v spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť v
jej vnútroštátnej právnej úprave. Povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis
výšky, počtu a termínov každej zo splátok na čas pripadajúci na istinu, úroky a iné poplatky a štátani nemôže zákonom upraviť povinnosť pre veriteľov takýto presný rozpis v zmluve uvádzať. Nie je
teda nevyhnutné, aby Zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny
dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvu umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí aj s istotou identifikovať

dátumy týchto splátok. Z úverovej zmluvy je zrejmý počet anuitných splátok 120, periodicita a termín
splatnosti mesačný 10. deň kalendárneho mesiaca, výška anuitnej splátky 139,20 eur, ktorá sa nemení
a termín splatnosti prvej anuitnej splátky bol deň 10.04.2012. Ide o údaje požadované ust. § 9 ods.
2 písm. k) zákona 129/2010 Z.z., preto nie je dôvod mať za to, že zmluva neobsahuje náležitostí v
zmysle citovaného zákona. Z predložených listín vyplýva, že žalovaný čerpal úver vo výške 9.000 eur a

uhradil žalobcovi sumu 6.820,80 eur. Mal tak súd žalobcovi priznať sumu 2.179,20 eur. Tiež mal priznať
vyčíslený úrok z omeškania ku dňu predčasného zosplatnenia vo výške 5,71 eur a úrok z omeškania vo
výške 8 % ročne z 2.179,20 eur od 13.08.2016 do zaplatenia. Navrhol preto zmeniť rozsudok a žalobe
vyhovieťvplnomrozsahuazaviazaťžalovanéhouhradiťdlžnúsumudo3dníodprávoplatnostirozsudku
a priznať žalobcovi náhradu trov, a to aj odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov
za konanie na oboch inštitúciách.

10. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný tak, že zmluvu uzavretú so žalobcom dňa 16.03.2012 č. 41/231/12,
na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 9.000 eur vopred pripravil žalobca, on ju len
podpísal. Nemohol nijako ovplyvniť obsah zmluvy a mal na výber len zmluvu ako celok podpísať
alebo nepodpísať. Keďže potreboval finančné prostriedky, zmluvu podpísal. Poukázal na to, že zmluva

neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z., preto sa spotrebiteľský
úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na
rozsiahlujudikatúruokresných,krajskýchsúdovajNajvyššiehosúduSRpodporujúcijehonázor.Uviedol,
že má vedomosť o právnym názore, vyjadrenom v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo
veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a C. K.. No zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne

určuje náležitostí spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich je úver potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Rovnaký názor vyslovil aj Krajský súd v Prešove vo viacerých
rozsudkoch. Keďže od žalobcu čerpal úver vo výške 9.000 eur, už mu uhradil pred začatím sporu
sumu 6.820,80 eur a počas konania sumu 2.179,20 eur plus úroky z omeškania z tejto sumy vo výške
173,80 eur. Zároveň vyzval žalobcu, aby v časti o zaplatení istiny 2.179,20 eur s úrokmi z omeškania

vo výške 8 % ročne, vyčísleným ku dňu zaplatenia istiny dňa 12.07.2017 vo výške 173,80 eur vzal
žalobu späť. Uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie bol úspešnejší, patrila by mu náhrada
trov konania, ale žiadne mu nevznikli, preto mu ani neboli priznané. Navrhol rozsudok potvrdiť, resp.
pripustiť prípadné čiastočné späťvzatie zo strany žalobcu. K vyjadreniu pripojil dôkaz o úhrade sumy
2.353 eur dňa 12.07.2017.

11. Žalobca po doručení mu vyjadrenia k odvolaniu vzal čiastočne späť žalobu, a to o sumu 2.353 eur
s príslušenstvom a žiadal žalovaného zaviazať zaplatiť mu nezaplatenú istinu vo výške 4.414,37 eur,
úrok vo výške 321,39 eur, úroky z omeškania 5,71 eur, úroky 8 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške
6.767,37 eur od 13.08.2016 do 12.07.2017, z nezaplatenej istiny vo výške 4.414,37 eur od 13.07.2017

do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatených úrokov 321,39 eur od 13.08.2016
do zaplatenia a žiadal priznať náhradu trov konania.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a na sl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 15.05.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

13. Počas odvolacieho konania žalobca podaním zo dňa 24.07.2017 žalobu v časti o zaplatenie 2.353
eurspríslušenstvomvzalspäť,pričomzotrvalnažalobevprevyšujúcejčastianavrholodvolaciemusúdu
zaviazaťžalovanéhozaplatiťmuistinuvovýške4.414,37euraúroky. Kspäťvzatiužalobyvyzvalžalobcu
žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, a to z dôvodu, že dňa 12.07.2017 uhradil žalobcovi sumu

2.353 eur. Odvolací súd uvedené vyjadrenie žalovaného považoval za súhlas so späťvzatím žaloby a
zastavením konania.

14. Žalobca môže vziať žalobu späť (§ 144 CSP).15. Ak je žalobca vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej (§ 145

ods. 1, 2 CSP).

16. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí (§ 146 ods.
1 prvá veta CSP).

17. Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods. 1, 2 CSP).

18. V zmysle citovanej právnej úpravy, vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým žalobu v časti

o zaplatenie 2.353 eur s príslušenstvom vzal späť a žalovaný so späťvzatím žaloby v uvedenej časti
súhlasil, a to za situácie, keď k späťvzatiu žaloby v časti došlo už po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale
predtým, než rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby v rozsahu
2.353 eur s príslušenstvom, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenej časti a konanie v tejto časti
v zmysle CSP zastavil.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní, čo sa týka nároku v prevyšujúcej časti posúdil relevantnosť
konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením i to, či súd
prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

20.Keďževodvolanísanamietanesprávneprávneposúdenieveci(§365ods.1písm.h) CSP),odvolací

súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý
právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci

súdom prvej inštancie v predmetnom konaní však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné
právne predpisy na zistený skutkový stav ( viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

21. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom

uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi stranami
sporu, založeným dňa 16.03.2012 Úverovou zmluvou č. XX/XXX/XX, predmetom ktorej bolo poskytnutie
úveru žalobcom žalovanému vo výške 9.000 eur.

22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o

úvere je zmluvou spotrebiteľskou, a zmluvou bezúročnou a bezpoplatkovou a to vzhľadom na absenciu
náležitostí v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. , špecifikovaných v § 9 ods. 2, písm. k), týkajúcich sa výšky,
počtu a termínov splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov. Po čiastočnom späťvzatí žaloby po úhrade
sumy 2353.- eur s prísl. žalovaným, boli nároky žalobcu celkom uspokojené. S názorom súdu prvej
inštancie je nutné súhlasiť, keďže tento vyhodnotil zmluvu uzavretú stranami sporu za bezúročnú a

bezpoplatkovú, a to s poukazom na § 11 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z. Nie je možné v tejto súvislosti súhlasiť
s odvolateľom, že uvedené zákonné náležitosti boli obsiahnuté či už v zmluve, alebo vo VOP, ktoré
neboliso žalovanýmdohodnuté.VOPnepochybnesúpodmienky,ktorévypracovalaapresadzujePrima
banka Slovensko, a. s. Aby mohli byt akceptované, musí ísť o podmienky, ktoré v prípade uzatvárania
zmlúv so spotrebiteľom, museli by byť ním individuálne dojednané. Teda ide o také podmienky, s

ktorými by sa mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom zmluvy a ktoré by mohol ovplyvniť. Ak
totiž dodávateľ (v danom prípade žalobca) nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Takéto podmienky, uvedené či
už v spotrebiteľskej zmluve, alebo vo VOP, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosťoboznámiť pred uzavretím zmluvy, sa považujú za neprijateľné podmienky a ich neprijateľnosť znamená
zároveň ich neplatnosť. Teda v tejto súvislosti odvolací súd má za to, že VOP, na ktoré zmluva odkazuje,
nemožno považovať za individuálne dojednané, čo spôsobuje ich neprijateľnosť.

23. V oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti a to vo forme tzv.
princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa. Pritom účelom právnej úpravy, obsiahnutej v § 9 zákona o
spotrebiteľských úveroch je poskytnutie ochrany spotrebiteľom. Spotrebiteľ má totiž nepochybne právo
na dodržiavanie ustanovení zákona pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv a to aj na informácie o výške

úrokov z úveru, poplatkov a iných, od neho žiadaných súm dodávateľmi. Dodávateľ má tak zákonnú
povinnosť v spotrebiteľských zmluvách uvádzať zákonom predpísané údaje a to aj o výške istiny, úrokov
a poplatkov v splátkach a v prípade, ak tieto nie sú uvedené, sankciou je to, že dodávateľ nemá právo
na úroky a poplatky v zmluve a v splátke nešpecifikované. Uvedený názor bol už opakované judikovaný
a to aj Krajským súdom v Prešove, napr. vo veciach sp. zn. 19Co/142/2016, 3Co/7/2017 .

24. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013
uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným
predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu
kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text
spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného

spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.

25. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vychádzal z toho, že žalovanému žalobca poskytol úver
vo výške 9000 eur. Žalovaný pred podaním žaloby uhradil žalobcovi sumu 6.820,80 eur. Nesprávne
prvoinštančný súd však ustáli, že žalobcovi, keďže si uplatnil v tomto konaní sumu 6.773,08 eur,

žalovaný mu už zaplatil viac, než na čo mal nárok. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca mal v
čase podania žaloby nárok na zaplatenie sumy 2.179,20 eur s úrokom z omeškania od 23.08.2016, /
keďže na základe výzvy na predčasné splatenie úveru bola žalobcom žalovanému uložená na plnenie
lehota do 22.08.2016/, lebo z poskytnutej mu sumy 9.000 eur žalovaný uhradil pred podaním žaloby
žalobcovi sumu 6.820,08 eur. ( 9.000 eur - 6.820,80 eur). Počas odvolacieho konania však žalovaný

uhradil žalobcovi sumu 2.179,20 s 8 % úrokom, vypočítaným do 12.07.2017 vo výške 173.80 eur, na
čo mal žalobca nárok, čo súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil. Keďže o uvedenú sumu žalobca
počas odvolacieho konania vzal žalobu späť, o čom bolo konanie zastavené po zrušení rozsudku súdu
prvej inštancie v uvedenej časti, nároky žalobcu z úverovej zmluvy, ktorú súd prvej inštancie správne
vyhodnotil za bezúročnú a bezpoplatkovú, boli v plnom rozsahu uspokojené.

26. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie
uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj ostatnými odvolacími námietkami, ktoré nemohli mať

vplyv na rozhodnutie ako také.

27. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol vyššie, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako rozsudok vo výroku vecne správny čo do zamietnutia žaloby, po čiastočnom späťvzatí a zastavení
konania v rozsahu o 2.353 eur s prísl., podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

28. O trovách konania na súde prvej inštancie ako aj o trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté
podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nebom nárok na náhradu
trov priznaný. V konaní úspešnejšiemu žalovanému nebol priznaný nárok na náhradu trov konania voči
neúspešnejšiemu žalobcovi, keďže si tento vyslovené nárok na náhradu trov konania nežiadal priznať.

Neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov konania. Za úspech žalobcu je možné
považovať iba sumu 2.353 eur s prísl., ktorú žalovaný uhradil počas konania. Keďže žaloba znela na
zaplatenie sumy 6.767,37 eur s prísl., úspech žalobcu je v rozsahu 35 % a úspech žalovaného je v
rozsahu 65 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného je úspech žalovaného v rozsahu
30 %. Žalovaný si však náhradu trov konania vyslovene nežiadal priznať.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).