Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117222081
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7117222081.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky J. O. rod. P. nar.
X.X.XXXX bývajúcej v F. - F. X. K. č. XX zastúpenej Advokátskou kanceláriou Juhás, Marják & Ferenci
s.r.o. so sídlom v Košiciach na Mojmírovej ul. č. 12 a jej manžela J. O. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho
v F. na L. ul. č. X zastúpeného Mgr. Andreou Vaškovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Ružovej
ul. č. 43 s adresou na doručovanie Štúrova č. 27 v Košiciach v konaní o rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom L. O. nar. X.XX.XXXX a
Š. O. nar. XX.X.XXXX zastúpeným procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny

Košice o odvolaní manžela (otca maloletých detí) proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 27.2.2018
č.k. 21P 133/2017-47 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 8.1.2019 č.k. 21P 133/2017-100 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom výroku o určení výživného
pre maloleté deti na čas po rozvode.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom z 27.2.2018 rozviedol manželstvo rodičov maloletých
detí, na čas po rozvode zveril maloleté deti L. a Š. do osobnej starostlivosti matky. Zo strany otca určil
pre každé dieťa výživné vo výške 100 €, ktoré je povinný posielať matke maloletých detí vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletými deťmi

neupravil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Dopĺňacím rozsudkom z 8.1.2019 rozhodol, že maloleté deti budú zastupovať obaja rodičia a budú
obaja rovnocenne spravovať ich majetok.

3. Proti výroku rozsudku o určení výživného pre maloleté deti na čas po rozvode podal v zákonnej
lehote odvolanie otec detí z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.b/, d/, f/, g/ a h/ CSP a navrhol, aby

odvolacísúdzrušilrozsudokvnapadnutomvýrokuavrozsahuzrušeniavrátilvecsúduprvejinštanciena
ďalšiekonanie.Rozsudokpovažovalvnapadnutejčastizanesprávny,nepreskúmateľnýacelkomzjavne
arbitrárny. Súd určil výživné vo výške 100 € na každé dieťa, avšak z odôvodnenia rozsudku nie je možné
zistiť, na základe čoho určil výživné v uvedenom rozsahu a výške, v odôvodnení absentuje posúdenie
možností, schopností a majetkových pomerov rodičov a ustálenie výšky odôvodnených potrieb detí. Z
rozsudku tiež nie je zrejmé, ktoré tvrdenia strán vzal súd za preukázané, ako zistil a ustálil skutočný stav
veci, aké právne závery z neho vyvodil. V rámci posúdenia jeho možností, schopností a majetkových

pomerovsaokreminéhovôbecnevysporiadalsjehotvrdením,žesámuhrádzaspoločnéúveryapôžičky
poskytnuté tretími subjektmi obom rodičom detí počas trvania ich manželstva, na úhrade ktorých sa
navrhovateľka (matka detí) žiadnym spôsobom nepodieľa. Výdavky na splátky týchto úverov a pôžičiek
pritom činia značne vysokú sumu pokrývajúcu významnú časť jeho príjmu. Jedná sa o spoločné dlhyrodičovvzniknutépočastrvaniamanželstva,ktorésplácaibaon,pretomázato,žeideojehonevyhnutné
výdavky a je potrebné ich vziať do úvahy v súlade s § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Súdom určené výživné
považujezaneprimeranevysoké,nezodpovedajúcejehopríjmom.Vzhľadomnavýškusvojichpríjmovje

schopný prispievať na výživu detí 80 € mesačne na každé dieťa. Súd pri skúmaní majetkových pomerov
matky neprihliadol na jej príjem spočívajúci v poberaní rodinných prídavkov. Taktiež má za to, že v
zmysle ustálenej súdnej praxe pri určení výšky výživného je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že so
zvyšujúcim sa vekom budú výdavky na maloleté deti rásť, a preto je potrebné ponechať priestor na
zvyšovanie výživného na maloleté deti v budúcnosti. Výrok o určení výživného tiež považuje za neurčitý

a nepresný, keďže podľa jeho názoru ho tento výrok nezaväzuje prispievať na výživu detí mesačne
vo forme opakujúcich sa plnení, ale iba jednorazovou sumou 100 €. Ďalej namietal, že súd opomenul
rozhodnúť v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine o zastupovaní a správe majetku maloletých detí na
čas po rozvode.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že sa plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom.

Medzi ňou a otcom detí existujú už niekoľko rokov vážne nezhody, ktoré sa týkali predovšetkým
rodinného rozpočtu, ktoré viedli k častým hádkam a obvineniam zo strany otca detí. Nestotožňuje sa
so žiadnym tvrdením otca uvedenom v predmetnom odvolaní. Vzhľadom na zdravý vývoj maloletých
detí zabezpečuje ich osobnú starostlivosť takmer výlučne ona. Má za to, že dôkazy predložené na
pojednávaní o výške príjmu oboch rodičov jasne preukazujú finančné možnosti oboch rodičov podieľať

sa na úhrade výdavkov spojených so starostlivosťou o deti. Mesačné náklady na maloleté deti uvedené
aj vo vyčíslení výdavkov v návrhu na začatie konania o rozvod otec nikdy nespochybnil. Vzhľadom na
výšku svojho príjmu nedokáže sama riadne uhrádzať všetky náklady spojené s výchovou a výživou detí,
ktoré zahŕňajú najmä náklady na bývanie vzhľadom k tomu, že bola nútená opustiť spoločnú domácnosť,
ďalej náklady na stravu, cestovné, oblečenie, hygienické potreby, školské potreby a podobne. Plnenie

vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a každý rodič je povinný prispievať
na svoje dieťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, preto si myslí, že otec
by sa mal začať správať zodpovedne a prispievať na každé dieťa minimálne vo výške určenej súdom
na základe vykonateľného rozsudku. Ďalej uviedla, že z priebehu pojednávania, ako aj zo zápisnice
z tohto pojednávania jasne vyplýva zistený skutkový stav. Tvrdenia otca, že sám uhrádza spoločné

úvery v priebehu ústneho pojednávania ničím nepodložil a rovnako nepredložil žiadne dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení ani ako prílohy k odvolaniu. V priebehu trvania ich manželstva jej neumožnil
spolurozhodovať o hospodárskych otázkach, investoval nemalé sumy do kúpy áut a pozemku, na
ktorom chce postaviť chatu, a to bez jej vedomia. Nemá žiadnym spôsobom možnosť disponovať s
akýmkoľvek nadobudnutým majetkom počas trvania manželstva, musí bývať spolu s deťmi u svojich

rodičov. Naopak, otec naďalej s majetkom nakladá podľa svojej vôle, v súčasnosti nemá žiadnu inú
vyživovaciu povinnosť a žije so svojou novou priateľkou, ktorá je rovnako zárobkovo činná. Súdom
určené výživné preto považuje za primerané aj napriek tomu, že v zmysle ustálenej súdnej praxe sa jeho
výška pohybuje v spodnej časti priznávanej rozsudkami v obdobných prípadoch. S návrhom otca, aby
súd určil povinnosť zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok obom rodičom nesúhlasí, navrhuje

vzhľadom k zvereniu detí do jej osobnej starostlivosti, aby právo zastupovať a spravovať majetok detí
patrilo len jej. Navrhla rozsudok potvrdiť.

5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

6. Výroky rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletých detí, zverení detí do osobnej starostlivosti
matky, zastupovaní a správe majetku detí, styku otca s deťmi a trovách konania neboli odvolaním
napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného
ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného pre

maloleté deti na čas po rozvode spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z
§65a§66CMPbeznariadeniapojednávaniapodľa§385ods.1CSPacontrariovspojenís§219ods.3
CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, na ktorý aplikoval správne
ustanovenia Zákona o rodine vzťahujúce sa na vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom a správne určil
rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas po rozvode.

12. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného
sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery
rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho
rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne

je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb toho ktorého dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria
výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj
potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou
na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne. Miera týchto potrieb je
odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti

a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú
možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky
sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného
zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové
schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Potreby detí nevybočujúce z potrieb

detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky je preto potrebné považovať za
všeobecne známu skutočnosť, a preto dokazovať je potrebné len nadštandardné potreby dieťaťa, ak sú
v konaní prezentované. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných osôb, rodičov dieťaťa, súd
zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich

ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že
výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.

13. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že rodičia detí nežijú v spoločnej
domácnosti od roku 2016, iné vyživovacie povinnosti nemajú. Maloletá L. bola žiačkou 4. ročníka

Základnej školy na Polianskej ulici, stravovala sa v školskej jedálni, kde obedy stáli 23 €, chodila do
družiny, za ktorú sa platilo 11 €. Maloletý Y. je žiakom 2. ročníka tej istej základnej školy, tiež sa stravuje v
školskej jedálni a chodí aj do družiny. Matka deťom kupuje školské pomôcky a potreby. Škola organizuje
občas návštevu kina, divadla, za čo je potrebné platiť. Deti zatiaľ nenavštevovali žiadne krúžky, nakoľko
matka na to nemala peniaze. Pôjdu do školy v prírode, za ktorú bolo potrebné zaplatiť 131 € pre každé

z detí. Matka pracuje v Materskej škôlke na Turgenevovej ulici ako učiteľka s priemerným príjmom 700
€ mesačne. Z potvrdenia o jej príjme konajúci súd zistil jej príjem, v januári 2017 bol 588 €, vo februári
600 €, v mesiacoch apríl až júl 588 €, v auguste 687 €, v septembri 835 €, v októbri 814 €, v novembri
759,44 €, v decembri 800 €, v januári 680 €. Býva u svojich rodičov, ktorým prispieva na domácnosť
150 €. Otec býva v 3-izbovom byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, na výživu detí prispieval 35 €

mesačne. Od októbra 2017 pracuje v U.S. Steel Košice s nástupným platom v priemernej výške 700
€. Z opisu mzdového listu konajúci súd zistil, že v októbri zarobil 573,31 €, v novembri 735,70 €, v
decembri735€,vjanuári2018755,15€.Vrámciprešetreniarodinnýchpomerovkolíznymopatrovníkom
uviedol, že spláca úver 220 €, sporenie 50 €, úhrady spojené s bývaním 120 €, výživné platil 80 €,preto všetky príjmy pokryjú jeho výdaje. V rámci účastníckej výpovede uviedol, že sám spláca všetky
spoločné dlžoby vzniknuté počas manželstva. Matka detí uviedla, že dlhy, ktoré otec v súčasnosti spláca,
si narobil sám. Zobral si leasing na osobné motorové vozidlo, ktorý považuje za zbytočný, pretože už

predtým mal viacero áut, ktoré kúpil z peňazí, ktoré utŕžili za predaj bytu po tom, čo zo sumy 70.000 €
zaplatili 30.000 € za dlžoby a za ostatné peniaze si začal kupovať autá. Vzhľadom na to nepovažovala
za potrebné, aby uhrádzala súčasné dlhy otca. V súčasnosti ju prinútil podpísať pôžičku na 40.000 €,
kde je spoludlžníčkou, avšak z týchto získaných peňazí nemala žiaden úžitok. Otec ďalej uviedol, že
s financiami mu pomáha jeho matka, ako aj súčasná priateľka, s ktorou v súčasnosti býva v spoločnej

domácnosti.

14. Odvolací súd na základe takto zisteného skutočného stavu dospel k záveru, že odôvodnené potreby
detí sú rovnaké vzhľadom na to, že absolvujú školskú dochádzku na rovnakom stupni, pričom matka
v priebehu konania neuvádzala žiadne nadštandardné potreby detí, ktoré by bolo potrebné osobitne
dokazovať. S prihliadnutím na to, že starostlivosť o deti zabezpečuje v prevažnej miere matka, na

ktorú skutočnosť je potrebné pri určení výživného prihliadať a s poukazom na príjmy rodičov a to aj
po zohľadnení rodinných prídavkov, na ktoré matka má nárok v rozsahu 47,04 € mesačne, dospel
odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že výživné v rozsahu 100 € mesačne pre
každé maloleté dieťa dostatočne zohľadňuje odôvodnené potreby maloletých detí na prvom stupni
predškolskej dochádzky a dostatočne zohľadňuje aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch

rodičov, pričom je potrebné poznamenať, že takto určené výživné postačuje na uspokojenie potrieb
detí v obmedzenej miere, keďže limitujúcim faktorom pre uspokojenie potrieb detí, ako bolo uvedené
vyššie, sú vždy možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pokiaľ ide o splácanie pôžičiek,
ktoré však otec v konaní na súde prvej inštancie a ani v odvolacom konaní žiadnym spôsobom
nekonkretizoval a ani nezdokladoval, odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine

nejde o taký výdavok, ktorý by bolo možné zohľadniť ako nevyhnutný, majúci prednosť pred plnením
vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, ktoré nie sú schopné sa živiť, preto bol záver súdu prvej
inštancie obsiahnutý v odôvodnení napadnutého rozsudku v tomto smere správny a zákonný. V zmysle
uvedeného zákonného ustanovenia je plnenie vyživovacej povinnosti k nezaopatreným deťom prioritné
a až po adekvátnom zabezpečení výživy detí môžu byť uspokojované ďalšie potreby rodičov. Napokon

vzájomné vyporiadanie aktív a pasív zo zaniknutého manželstva bude predmetom vyporiadania BSM
rodičov detí a nemôže mať podstatný význam pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti povinného rodiča
na čas po rozvode manželstva.

15. I keď odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je z hľadiska úvah súdu stručné, možno

konštatovať, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnou argumentáciou otca týkajúcou sa
splácania dlhov a keďže výživné v zmysle vyššie uvedených úvah odvolacieho súdu nie je možné
určovať mechanickým výpočtom, nemožno dospieť k záveru, že by napadnuté rozhodnutie bolo v
celom rozsahu nepreskúmateľné a arbitrárne. Napokon terajšia právna úprava vyplývajúca z Civilného
sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387 ods. 3 umožňuje odvolaciemu súdu zaoberať sa vo

vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde
prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, z čoho vyplýva,
že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje za takú vadu konania, ktorá by
účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť s poukazom i na ustanovenia
Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého odvolací súd nie je viazaný jednak odvolacími

dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Napokon
v odvolacom konaní v súlade s ust. § 63 CMP možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a tiež predkladať
nové dôkazné návrhy.

16. Na záver odvolací súd dodáva, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie je dostatočne zrozumiteľný

a jasný, keďže je z neho zrejmé, že otec má výživné na každé dieťa vo výške 100 € posielať matke detí
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, teda je zjavné, že ide o opakujúce sa plnenie výživného. V súlade
s výkladom otca by výrok rozsudku súdu prvej inštancie musel znieť tak, že mu súd určuje výživné
pre každé dieťa vo výške 100 €, ktoré je povinný poslať matke do 15. dňa v mesiaci po právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva.

17. Vzhľadom na to, že otec v odvolacom konaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali
skutkové závery súdu prvej inštancie, aj odvolací súd dospel k záveru, že súdom určené výživné v
rozsahu 100 € mesačne pre každé maloleté dieťa zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahuvýživného rodičov k deťom vyplývajúcim z citovaných zákonných ustanovení, preto rozsudok podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).