Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eliška Har Tzvi
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 30CoE/18/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716209595
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716209595.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Viery Zoľákovej, exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený advokátskou kanceláriou
Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 31 815 138, proti povinnému C.
R., U.. XX.XX.XXXX, F. R. U. M. XXX, XXX XX U. M., o vymoženie 22,91,- Eur s prísl. o udelenie
poverenia a vykonania exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k.
13Er/433/2016-11 zo dňa 17. marca 2017, takto jednohlasne
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e sa uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 53 ods. 2, 3, § 53 ods. 4 písm. r), 5 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka.
3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 27.10.2016, a to na základe rozsudku rozhodcovského súdu, sp. zn. SRSAspA 03122/15
zo dňa 15.02.2016. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že oprávnený ako dodávateľ a
povinný ako spotrebiteľ uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 30.10.2013, ktorá má charakter
spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej
inštancie posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na
výpise z Obchodného registra Slovenskej republiky, ako aj vzhľadom k tomu, že je z rozhodovacej
činnosti známe, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru konal v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom.
Z dojednanej rozhodcovskej doložky vyplýva, že spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc bola založená rozhodcovskou doložkou. Uvedená
rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebosapodrobiťvšetkým
všeobecným úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka
nebola v uvedenom prípade uzatvorená vo forme osobitnej zmluvy, ale len ako príloha k hlavnej zmluve.
Svoj názor oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. V odôvodnení rozhodnutia tiež poukázal na rozhodovaciu prax Súdneho dvora a
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Na základe citovaných ustanovení a judikatúry súdneho dvoraEurópskych spoločenstiev žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol a rozhodol tak, že
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365
ods. 1 písm. h) a f) zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Mal za to, že
exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný zákon“)a v jeho nadväznosti aj zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len
„ZoRK“). Mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis.
Je toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný
súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opera súd v
napadnutom uznesení, stanovuje podmienku zastavenia exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie
rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Poukázal na to, že oprávnený s povinným
uzatvárajú rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl ZoRK formou samostatného právneho úkonu, a to
na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutí v rámci všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti
dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. Navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 30.10.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 704302106, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru v
hotovosti k rukám spotrebiteľa vo výške 350,- Eur a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške
300,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 650,- Eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého
úveru, čo predstavuje sumu vo výške 114,19,- Eur a administratívnych nákladov na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo
výške 185,81,- Eur, spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku vo výške 650,- Eur, ak nie je
dohodnuté inak do 21.08.2014 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na
deň 21.08.2014 a výška RPMN bola stanovená vo výške 110,19% a výška priemernej hodnoty ročnej
RPMN je vo výške 49,13%. V ten istý deň ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená
Rozhodcovská zmluva, ktorej premetom bolo, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere
č. 704302106 uzatvorenej dňa 30.10.2013 budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom alebo
pred všeobecným súdom Slovenskej republiky. Dňa 15.02.2016 bol vydaný rozhodcovský rozsudok
Rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre Arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.06.2016 a vykonateľnosť dňa 01.08.2016. Dňa 29.08.2016 bola
spísaná zápisnica pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, predmetom ktorej bol návrh
na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa 30.08.2016, doručeným súdu dňa 27.10.2016 bola súdnym
exekútorom podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
8.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého
stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
9. Podľa ustanovenia § 470 C.s.p. nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
12. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvoinštančný súd aj bez návrhu prioritne riešil,
je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých
rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy.
Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd
a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský
rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný
tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2
Exekučnéhoporiadkuvyjdenajavoexistenciarelevantnejokolnosti,sozreteľomnaktorújenútenývýkon
rozhodnutia neprípustný.“ (Obdobne porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo
veci 6Cdo143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV.
ÚS 55/2011,IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa
1.11.2011).
13. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav,
keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej
zmluve, pretože podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka je neprijateľná zmluvná
podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.
(Pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012)
14. Vopred pripravená zmluvná podmienka predmetnej zmluvy o úvere, ktorú nemožno meniť
individuálnym dojednaním svedčia o tom, že povinný ako spotrebiteľ nemal vôľu, ale ani možnosť si
rozhodcovskú doložku dojednať individuálne.
15. Občiansky zákonník od 01.01.2008 v ustanovení § 53 odsek 4 písm. r) za neprijateľné označil
aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní
16. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v
štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. Januárom
2008.“
17. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom
súde spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po
začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z
ustanovenia § 19 Zákona o rozhodcovskom konaní.
18. Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred
nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vneprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 53 odsek
1 Občianskeho zákonníka považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú.
19. Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je
pre jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný
a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať
len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 Zákona o rozhodcovskom
konaní uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že majetkové spory, ktoré medzi nimi vznikli
alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní
pred jediným rozhodcom. Bez takejto platnej zmluvy majúcej, buď formu osobitnej zmluvy, alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve (ustanovenie § 4 odsek 1 zákona č. 244/2002 Z. z.), akýkoľvek
rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.
20. Vo svetle uvedených záverov správne súd prvej inštancie žiadosť exekútora o udelenie poverenia
zamietol.
21. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby
ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 odsek 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú. (Pozri
Rozsudok Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon)
22. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy je tiež v geografických dôvodoch v zmysle judikatúry
súdneho dvora C-240/98 - C-244/98 Oceáno Grupo Editoriale. Neprimeraná vzdialenosť od miesta
rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k
uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca 347 km (Nová Lesná - Bratislava) na rozhodcovské
konanie je odradzujúca.
23. Vada konania spočívajúca v tom, že súd prvej inštancie na ťarchu oprávneného revidoval skutkový
stav, na ktorom je založený exekučný titul bez toho, aby dal oprávnenému možnosť k takto vykonaným
dôkazom a k takto novovytvorenej procesnej situácii vyjadriť, bola odstránená tým, že ku skutkovým
zisteniam súdu prvej inštancie mal oprávnený možnosť vyjadriť svoje námietky v podanom odvolaní,
pričom odvolací súd posúdil vec aj z uvedeného dôvodu. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 6Cdo 7/2013)
24. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 odsek 1 a 2 C.s.p..
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.