Rozsudok – Kataster nehnuteľností ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Tobiašová

Oblasť právnej úpravy – Správne právoKataster nehnuteľností

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6S/26/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200219
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8018200219.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľky
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti odporcovi Okresný úrad Humenné,
katastrálny odbor, so sídlom Humenné, Štefánikova 18, za účasti H. F., naposledy bytom H., H. XXXX/
XX, zastúpeného opatrovníčkou Ing. Janou Drábovou, Okresný súd Prešov, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia odporcu č.k.: V-1358/07 zo dňa 19.decembra 2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 19. decembra 2011 č.k.: V-1358/07.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.06.2017 bolo začaté v predmetnej veci konanie na základe listu odporcu, ktorý predložil súdu
odvolanie - opravný prostriedok navrhovateľky zo dňa 02.01.2012 proti rozhodnutiu odporcu zo dňa
19.12.2011 č.k.: V-1358/2007, ktorým odporca zamietol návrh na vklad záložnej zmluvy podľa § 31 ods. 3
zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(ďalej len „Katastrálny zákon“).

2. Krajský súd uznesením sp. zn.: 2S/26/2017 zo dňa 25.júla 2017 vrátil vec odporcovi ako bezdôvodne
predloženú s poukázaním na ustanovenia zákona č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach v súvislosti
s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho
poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj ustanovení zákon č. 162/2015 Z.z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) s tým, že v ďalšom konaní je nevyhnutné, aby o odvolaní
navrhovateľky rozhodol správny orgán postupom podľa § 31 ods. 7 Katastrálneho zákona ako o riadnom
opravnom prostriedku.

3. Odporca následne listom č. V-1358/07 zo dňa 08.01.2018 postúpil vec na vybavenie Úradu geodézie,
kartografie a katastra SR (ďalej len „Úrad“). Úrad s postupom viacerých krajských súdov, ktoré postúpili
viacero odvolaní a k nim vzťahujúcich sa spisov vo veciach rozhodnutia o zamietnutí návrhu na
vklad, kedy odvolanie síce bolo doručené na okresný úrad pred nadobudnutím účinnosti nových
právnych predpisov upravujúcich civilný proces, avšak odvolanie bolo krajským súdom predložené na
rozhodnutie až po 01.07.2016, nesúhlasil, preto podal na Najvyšší súd SR návrh na vydanie rozhodnutia
v kompetenčnom spore medzi súdom a orgánom štátnej správy. Najvyšší súd SR vo viacerých
rozhodnutiach, napr. sp. zn.: 1Ko/3/2017, 1Ko/2/2017 a sp. zn.: 1Ko/13/2017 dospel k záveru, že ak
bolo odvolanie doručené okresnému úradu pred nadobudnutím účinnosti nových právnych predpisov
upravujúcich civilný proces (t.j. pred 01.07.2016) je daná právomoc súdu na rozhodnutie o odvolaní
proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad; deň predloženia spisu a odvolania krajskému súdu je
z hľadiska posúdenia právomoci na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na

vklad bez právneho významu. Aj v predmetnej veci bolo odvolanie doručené odporcovi pred 01.07.2016
a to dňa 13.01.2012. Vzhľadom k tejto skutočnosti a v zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu SR
opakovane vysloveného vo viacerých jeho rozhodnutiach, je daná právomoc súdu na rozhodnutie o
odvolaní.

4. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 19.12.2011 č.k.: V-1358/07 (ďalej len
„preskúmavané rozhodnutie“), ktorým odporca ako orgán príslušný na rozhodovanie o povolení vkladu
podľa § 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2 Katastrálneho zákona vo veci návrhu na vklad záložného práva
do katastra nehnuteľností podaného dňa 28.08.2007 na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo
dňa 30.07.2007 uzavretej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a H. F. ako záložcom rozhodol
tak, že návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho
zákona zamietol.

5. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 28.08.2007 bol na Správu katastra Humenné (právny predchodca
odporcu) podaný Návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. 099/2007-ŠTM zo dňa
30.07.2007 uzavretej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložným veriteľom a Mgr. V. F.
ako zástupcom H. F. na základe splnomocnenia ako záložcom. Predmetom záložnej zmluvy boli
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území F. X. M., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX.
Odporca ďalej konštatoval, že dňa 01.04.2007 uzavreli zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka H. F. ako dlžník a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ. Súčasťou
zmluvy je aj plnomocenstvo, ktorým dlžník splnomocňuje advokáta H.. V. F., aby za účelom zabezpečenia
pohľadávky veriteľa okrem iného uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka.
Odporca v odôvodnení ďalej konštatoval, že plnomocenstvo udelené advokátovi H.. V. F., ktoré
je súčasťou zmluvy o úvere, je absolútne neplatné. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
záložcu je neurčité, nezrozumiteľné. V predmetnom splnomocnení totiž nie je výslovne určené, na
ktoré nehnuteľnosti sa vzťahuje, teda nie je zrejmé, či sa jedná o konkrétne nehnuteľnosti, resp. o
všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka. Splnomocnený na právny úkon k nehnuteľnostiam by
malo kopírovať samotný predmet zmluvy. Formulácia, že sa vzťahuje k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
záložcu, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej
zmluvy, je neurčitá a nezrozumiteľná. Uvedený názor bol potvrdený viacerými rozhodnutia krajských
súdov Slovenskej republiky i v rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp. zn.: 8Sžo/17/2007. Odporca
argumentoval, že existujú dôvodné pochybnosti o tom, či si dlžník H. F. mal možnosť zvoliť sám svojho
zástupcu. Je možné predpokladať, že advokát H.. V. F. je vopred určený spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o., a preto možno dôvodne pochybovať o tom, či bude dôkladne obhajovať záujmy splnomocniteľa.
Plnomocenstvo je podľa názoru správy katastra absolútne neplatné aj pre rozpor záujmov dlžníka a
zástupcu v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvom sa nerešpektuje vyváženosť
medzi predmetom úverovej zmluvy čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej
zmluvy, ktorá sa týka nehnuteľného majetku v nepochybne ďalej väčšej hodnote ako je výška plnenia
povinného z úverovej zmluvy. Týmto postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv
povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s
dobrými mravmi. Advokát dlžníka má hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna
a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu, spísať notársku zápisnicu ako exekučný titul, uznávať
záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere alebo dokonca poveriť advokáta vymáhaním splatnej pohľadávky
splnomocniteľa na účet záložného veriteľa. Takto koncipované plnomocenstvo, z ktorého jasne vyplýva
hájenie záujmov tretej strany (veriteľa) a nie hájenie záujmov splnomocniteľa (dlžníka) môže byť dokonca
v rozpore s § 18 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov i v rozpore s
Advokátskym poriadkom, súčasťou ktorého je aj Etický kódex advokáta.

6. Odporca zistil, že je dôvod na zamietnutie návrhu na vklad (neplatnosť zmluvy, resp. plnomocenstva
podľa § 39 Občianskeho zákonníka), preto bolo povinný návrh na vklad zamietnuť. Na podporu svojich
tvrdení citoval ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona.

7. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka domáhala preskúmania napadnutého
rozhodnutia odporcu. Namietala, že správny orgán prejudikuje neplatnosť, resp. neprávoplatnosť
splnomocnenia, a teda aj záložnej zmluvy na základe správneho uváženia, ktoré však neposudzuje
prejav vôle zmluvných strán, ktorý je dostatočne určitý a zrozumiteľný. Katastrálny zákon
ako aj Občiansky zákonník neustanovil podstatné obsahové náležitosti dohody o splnomocnení
uzavretej medzi záložcom a zástupcom záložcu. Správny poriadok pri zastupovaní na základe

plnomocenstva ustanovuje len niektoré formálne požiadavky. Z uvedeného vyplýva, že ani na
platnosť procesnoprávneho splnomocnenia sa nevyžaduje špecifikácia nehnuteľnosti, a teda účastník
katastrálneho konania nemá zákonnú povinnosť uvádzať presnú identifikáciu nehnuteľnosti v dohode o
splnomocnení a to najmä v prípade, ak z obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v
mene a na účet záložcu oprávnený zriaďovať záložné právo k všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve
záložcu, pričom stačí samotná skutočnosť, že zakladaná nehnuteľnosť je ku dňu podpisu záložnej
zmluvy vo vlastníctve záložcu. Ustanovenie § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona sa vzťahuje na právne
tituly a nie na plnomocenstvá. Katastrálny zákon pre plnú moc ustanovuje len formu písomnú, s úradne
overeným podpisom splnomocniteľa a všeobecné údaje o tom, kto, koho a na čo splnomocňuje. Žiadne
jeho ustanovenie ale nevyžaduje konkretizáciu údajov o nehnuteľnosti, ku ktorej má vzniknúť, zmeniť
sa alebo zaniknúť právo. Aplikácia § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na obsahové náležitosti plnej
moci je i s poukazom na článok 2 ods. 3 Ústavy SR len šikanóznym výkladom práva, ktorý nemá oporu
v právnom poriadku. Právne právo na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti v zastúpení zvláštnu
plnú moc nevyžaduje a umožňuje takýto úkon vykonávať dokonca aj na základe všeobecnej plnej moci.
Z predloženého splnomocnenia je pritom zrejmé, že text splnomocnenia je riadne krytý podpisom
záložcu s výslovným prejavom vôle toto udeliť, t.j. podpis sa nachádza na správnom mieste a medzi
tento nie je včlenené žiadna samostatná časť textu, ktorá by logicky, graficky alebo inak zasahovala
do explicitného prehlásenia záložcu a mohla by čo i len teoreticky spôsobiť akýkoľvek vnútorný rozpor.
Vychádzajúc z ustanoveného právneho názoru záver, že takýto konflikt medzi splnomocniteľom a
splnomocnencom existuje, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a to v rámci
správneho konania minimálne v kontexte s § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Pokiaľ teda príslušná správa
katastra mala pochybnosti o platnosti splnomocnenia, mala konanie prerušiť a zaobstarať si spôsobilý
podklad pre rozhodnutie, čo však preukázateľne neurobila. Splnomocnený právny zástupca dlžníka
bol vybratý zo zoznamu advokátov vedeného slovenskou advokátskou komorou, pričom dlžník prejaviť
svoju slobodnú vôľu nechať sa zastúpiť splnomocnencom a túto potvrdil svojim podpisom pod udelenú
plnú moc. Tvrdenie správy katastra o údajnom rozpore záujmov medzi splnomocneným advokátom a
dlžníkom nemá žiadnu reálnu oporu v zistenom stave odhliadnuc od skutočnosti, že toto nie je správa
katastra ani oprávnená preskúmať. Záložca sa mal možnosť oboznámiť s obsahom úverovej zmluvy a
plnomocenstva a svoj súhlas s nimi prejavil svojim úradne overeným podpisom.

8. V závere navrhovateľka poukázala, že správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie, nakoľko
nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých
pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené
splnomocnencovi v úverovej zmluve nesprávne právne posúdila z dôvodov vyššie uvedených v tomto
podaní.

9. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP), ktorý
v prechodných ustanoveniach v § 492 ods. 1 upravuje, že v konaniach podľa tretej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
podľa doterajších predpisov.

10. V predmetnom konaní je nesporné, že opravný prostriedok navrhovateľky bol podaný odporcovi dňa
13.01.2012 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

11. Ide o konanie podľa piatej časti O.s.p., a preto súd vo veci konal s poukazom na § 492 ods. 1 SSP
podľa doterajšieho predpisu, t.j. podľa O.s.p..

12. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s
výnimkou § 250a.

13. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a
konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporcu a dospel k
záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

14. Súd vec prejednal podľa § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľky a odporcu, ktorí svoju
neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Krajský

súd v priebehu konania zistil, že účastník konania H. F. sa t.č. nezdržiava v mieste svojho bydliska,
s celou rodinou sa zdržiava na neznámom mieste v C., a preto za účelom zabezpečenia riadneho
priebehu súdneho konania s poukazom na § 29 ods. 2 v spojení s § 246c ods.1 O.s.p. a § 492 ods. 1
S. ustanovil H. F. v konaní vedenom pod sp. zn.: 6S/26/2018 opatrovníka. Predvolanie na pojednávanie
bolo opatrovníkovi doručené dňa 09.08.2018, pričom k doručenému odvolaniu sa opatrovník nevyjadril
a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.

15. Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 31 ods. 3
Katastrálneho zákona zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

16. Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že dňa 28.08.2007 podala navrhovateľka
odporcovi Návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. 099/2007-ŠTM do katastra
nehnuteľností. Prílohou tohto návrhu bola aj vyššie uvedená zmluva o zriadení záložného práva
uzavretá medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a H. F. ako záložcom zastúpeným na základe
splnomocnenia advokátom H.. V. F.. Obsahom administratívneho spisu je aj Zmluva o úvere uzavretá
dňa 04.01.2007, ktorej obsahom je okrem iného aj plnomocenstvo, na základe ktorého dlžník H. F. ako
splnomocniteľ splňuje advokáta H.. V. F. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. „aby v
mojom mene uznal môj záväzok zo zmluvy o úvere vyššie uvedenej a uznal môj záväzok uhradiť všetky
náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným
titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení na celý môj majetok
do výšky neuhradenej pohľadávky alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia môjho dlhu a
jej príslušenstva... .“ „Ďalej advokáta H.. V. F. splnomocňujem aj za účelom zabezpečenia pohľadávky
veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, ktorá je mojim záväzkom vyplývajúcim z tejto zmluvy o úvere,
uzatvoril v mojom mene a/ záložnú zmluvu podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení... .“

17. Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra nehnuteľnosti
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra
a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v
katastri.

18. Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

19. Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1
sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.

22. Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka
konania.

23. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

24. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad
povolí; inak návrh zamietne.

25. Podľa § 31 ods. 1 OZ, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

26. Podľa § 22 ods. 1 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia
vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

27. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o
ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

28. Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.

29. Podľa § 31 ods. 4 OZ, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa
plnomocenstvo udeliť písomne.

30. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s týmto prejavom spájajú.

31. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

32. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia,
s prihliadnutím na námietky navrhovateľky uvedené v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že
odporca ako orgán verejnej správy postupoval v rámci svojej kompetencie a v súlade so zákonom.
V rámci rozhodovacieho procesu je v kompetenciách správneho orgánu aj posudzovanie náležitostí
predložených zmlúv z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona, kde okrem
iného posudzuje a prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania. Je nesporné,
že plnomocenstvo je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatné. Samotné plnomocenstvo, ktoré je
súčasťou zmluvy o úvere, je vyhotovené v predtlačenom formulári, kde je vopred určený splnomocnenec
H.. V. F. a z textu tohto plnomocenstva vopred predtlačeného je zrejmé, že udelenie plnomocenstva sa
týka zmluvy o úvere uzavretej s navrhovateľkou.

34. Súd sa v danom prípade stotožňuje s názorom odporcu uvedenom v odôvodnení preskúmavaného
rozhodnutia, na základe ktorého dospel k záveru, že plnomocenstvo udelené dlžníkom H. F. H.. V. F.
je podľa § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka neplatné z dôvodu, že nie je naplnená slobodná a
vážna vôľa účastníka konania H. F. uzavrieť právny úkon, ktorým je plnomocenstvo. Plnomocenstvo bolo
spísané priamo v zmluve o úvere bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzatvoreného
medzi advokátom a klientom.

35. Tak, ako odporca, aj krajský súd poukazuje na všetky konania vedené pred správnym orgánom vo
veci povolenia vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností, ako aj konania pred tunajším krajským
súdom vo veci preskúmania rozhodnutí správnych orgánov, ktorí o povolení vkladu záložného práva
navrhovateľky rozhodovali.

36. Na podporu právnej argumentácie odporcu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský
súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.júna 2013 sp. zn.:
1Sžr/150/2012, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dohoda o splnomocnení v takomto prípade sa
prejednáva a subsumuje pod režim úniového práva ochrany spotrebiteľa...

37. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Nepochybným
základom existencie uvedených rozporov v danom prípade je, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír mal
svedomito plniť a hájiť záujmy splnomocnenca a obsahom plnomocenstva bola realizácia zabezpečenia
záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, tzn. také

konanie, ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je v prospech
navrhovateľky.

38. Najvyšší súd SR v citovanom rozsudku sp. zn.: 1Sžr/150/2012 vyslovil právny názor, že ak
splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca
a osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver,
táto skutočnosť sama o sebe musí vyvolávať pochybnosti konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či
výkon práv a povinností splnomocnenca pri uzavretí záložnej zmluvy je skutočne v medziach riadneho
zastupovania záujmov úverového dlžníka.

39. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, ak odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho
zákona návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, rozhodol v súlade so
zákonom.

40. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne
správne a zákonné potvrdil.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom
náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľka v konaní úspešná nebola a odporca aj pri úspechu v
konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.