Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. september 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/107/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717215374
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7717215374.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v právnej veci manželov
T. P. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v B. na ul. W. N. č. XXXX/XXX zastúpenej splnomocneným zástupcom
Občianskym združením Pomoc v rodine v zastúpení JUDr. Lucie Kurajdovej so sídlom v Michalovciach
na Námestí osloboditeľov č. 77 a Mgr. M. P. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v H. č. XX v konaní o rozvod
manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. O. P. nar. XX.X.XXXX zastúpenej
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce o odvolaní manžela proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 2P 273/2017-308 zo dňa 24.1.2019 v spojení s dopĺňacím

rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 21.2.2019 č.k. 2P/273/2017 - 324 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutých výrokoch o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. O. P. nar. XX.X.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom manželstvo manželov T. P. a Mgr. M. P. uzavreté dňa
22.11.2014 v Michalovciach zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Michalovce vo zväzku 37
ročník 2014 na strane 62 pod poradovým číslom 227 rozviedol. Maloleté dieťa O. P., nar. XX.X.XXXX
zveril do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. O. vo výške 150 € mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc vyhlásením rozsudku. Styk otca s maloletým

dieťaťom upravil na každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci od štvrtku od 16.00 hod. do nedele
do 18.00 hod., kedy je otec oprávnený si maloleté dieťa prevziať od matky v mieste jej bydliska a v
stanovenom čase maloleté dieťa odovzdať matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná dieťa na styk s
otcom riadne a včas pripraviť. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 21.2.2019 uložil manželom T. P. a Mgr. M. P. povinnosť zaplatiť súdnemu
znalcovi PhDr. Ľ. S. s miestom výkonu činnosti Psychiatrická klinika UNLP, Trieda SNP 1, Košice sumu
115,08 €, t.j. každému vo výške 57,54 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie manžel a navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie.
Konštatoval, že odvolanie podáva z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP. Je toho názoru,
že dôkazy produkované v priebehu súdneho konania s ohľadom na platnú legislatívu a konštantnú
judikatúru dostatočným spôsobom odôvodňujú možnosť nariadenia striedavej osobnej starostlivosti
k maloletej dcére O. P.. Poukazuje na závery znaleckého posudku č. 26/2018, pričom súd prvej

inštancie vo svetle znaleckého posudku nevyhodnotil správnym spôsobom nemožnosť striedavej
osobnej starostlivosti. V tomto smere aj keď znalec skonštatoval, že kameňom úrazu je vzájomná
komunikácia oboch rodičov, súd na tento skutkový stav v zmysle platenej legislatívy, ako aj konštantnej
judikatúry nemal prihliadať, nakoľko vzájomná averzia oboch rodičov nemá vplyv na maloleté dieťa.V žiadnom prípade nespochybňuje nezastupiteľnú úlohu matky v procese výchovy maloletého. Je
si vedomý prirodzeného citového vzťahu medzi matkou a dieťaťom i spoločenskej úlohy matky v
spoločnosti. Na základe jej doterajšieho správania má za to, že chce v čo najväčšej miere zabrániť

jeho styku s dcérou, čím vzťah otec - dcéra je vážne narušovaný a táto skutočnosť môže nepriaznivým
spôsobom ovplyvniť aj bezproblémový psychosociálny vývin maloletej. K výchovným schopnostiam
matky si dovoľuje uviesť, že len vzhľadom k jej osobe bol v priebehu dokazovania produkovaný dôkaz
o tom, že počas starostlivosti o maloletú dcéru šoférovala pod vplyvom alkoholu, čo sama priznala
v predloženej internetovej konverzácii. Taktiež je o nej známe, že maloletú dcéru prišla do materskej

školy vyzdvihnúť pod vplyvom alkoholu. S týmito dôkazmi sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal. Čo sa týka jeho správania vo vzťahu k manželke
poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 238/05. Ďalej uviedol, že matka zabúda
na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru
a autority, ktorý s rastúcim vekom nadobúda širšie rozmery. Správanie matky je vykonštruované tak,
aby utrpel čo najväčšiu možnú psychickú záťaž. Pritom pri stretnutiach s ním je dcéra komunikatívna,

očividne šťastná, pýta sa, kedy sa môžu opäť stretnúť a takisto má vytvorený kladný vzťah k jeho matke a
otcovi, oboch bývalých pedagógov. Nesúhlasí s úpravou vyživovacej povinnosti nakoľko je presvedčený,
žetakátoúpravajenadjehoschopnosti,možnostiamajetkovépomery.Vtejtosúvislostimáodôvodnené
pochybnosti, či finančné prostriedky matka použije na výživu a starostlivosť o maloletú. Má za to,
že skutkový stav bol súdom prvej inštancie zistený v nedostatočnej miere, keďže neboli zohľadnené

výdavky na jeho strane a naopak výdavky na strane matky boli nadhodnotené, o čom predloží dôkazné
prostriedky v osobitnom podaní.

3. Manželka vo vyjadrení navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K odvolaniu otca podala
vyjadrenie, v ktorom uviedla, že otec pravdepodobne nebude spokojný so žiadnym rozsudkom. Všetko

sú to fabulácie a konšpirácie, nakoľko otec má jasný cieľ všetko spochybňovať. Súd prvej inštancie
dostatočným spôsobom skúmal vážnosť situácie a zhodnotil všetky predložené dôkazy tak jednotlivo,
ako aj vo vzájomnej súvislosti a rozhodol na základe svojho svedomia a vedomia. Vo veci rozvodu
manželstva a úpravu práv k maloletému dieťaťu bolo nariadené aj znalecké dokazovanie. Striedavá
starostlivosťjevhodnáprerodičov,alenevhodnápredieťa.Súdprvejinštanciesprávnezvážilazhodnotil

úpravu styku vzhľadom na vek dieťaťa. Otec má možnosť stýkať sa s maloletou aj počas noci a otcovi v
styku nebráni, práve naopak, aj mimo určeného styku ho kontaktuje. Trvá na tom, že súd prvej inštancie
vyhodnotil všetko správne a s dostatočným časovým odstupom medzi jednotlivými pojednávaniami.
Otec uvádza, že v žiadnom prípade nespochybňuje nezastupiteľnú úlohu matky v procese výchovy mal.
O., pričom ďalej uvádza, že mu chce v čo najväčšej miere zabrániť v styku s maloletou dcérou, čo

pochopiteľne nie je pravda, ide o nepodložené a vykonštruované tvrdenia otca. V ďalšom otec neuviedol,
že konverzáciu získal nezákonným spôsobom zo sociálnej siete Facebook a na svoje účely použil len
komunikáciu, ktorá bola vytrhnutá z kontextu. V neposlednom rade uvádza, že otcovi v styku s maloletou
nebráni, práve naopak. To, že otec nesúhlasí s úpravou vyživovacej povinnosti, nakoľko má odôvodnené
pochybnosti, či by v prípade výživného sumu použila na starostlivosť a výživu dieťaťa uviedla, že boli

predložené všetky potrebné doklady o výdavkoch pre maloletú.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a dôvodný.

5. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva a výrok dopĺňacieho rozsudku o náhrade

trovštátuneboliodvolanímnapadnuté,nadobudliprávoplatnosť,pretonebolpredmetompreskúmavania
v odvolacom konaní (ust. § 367 ods. 2 CSP).

6. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario

v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný
stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom
starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa odvolací súd zdôrazňuje, že súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu
ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo
účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,

teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v
konaní.Právonaspravodlivýprocesjenaplnenétým,žesúdzistípovykonanídôkazovaichvyhodnotení
skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho
skutkovéaprávnezáveryniesúsvojvoľné,neudržateľnéaženeboliprijatévzrejmomomylekonajúceho
súdu,ktorýbypoprelzmyselapodstatuprávanaspravodlivýproces.Osvojvôliprivýkladealeboaplikácii

zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od
znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Úvahy súdu obsiahnuté v
odôvodnení napadnutého rozsudku vyplývajú aj z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v časti úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode odvolací súd považuje za
potrebné zdôrazniť, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca jednak zo Zákona
o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch
rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov
s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle

článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí
uskutočňované verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi i správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi musí byť záujem dieťaťa. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že
záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom a predpokladom na rozhodovanie súdu o zverení dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivosti (článok 5 Zákona o rodine). Predpokladom pre jeho fungovanie je

však vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť ich intenzívnej a účelnej komunikácie
týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa totiž nevyhnutne musia vedieť dohodnúť o veciach
súvisiacich s financovaním potrieb dieťaťa, s presúvaním jeho osobných vecí z domácnosti jedného
rodiča do domácnosti druhého rodiča, so zdravotnou starostlivosťou o maloleté dieťa, hlásením jeho
pobytuapod.Striedavástarostlivosťmôžetedaskutočnefungovaťibaprivzájomnejkomunikáciirodičov

a ich schopnosti dohodnúť sa na výchove detí, existencie ich spoločnej vôle, vzájomnej tolerancie
a schopnosti vzájomne spolupracovať na výchove dieťaťa. To je však podmienené predovšetkým
vyspelosťou oboch rodičov potlačením ich vzájomnej rivality bojom o dieťa a absenciou pohnútok
ubližovania druhému rodičovi prostredníctvom vlastného dieťaťa. Z dokazovania však vyplynulo, že
rodičia maloletého dieťaťa nedokážu účelne a efektívne o uspokojovaní odôvodnených potrieb maloletej

anilenkomunikovať,nietoeštesadohodnúťresp.spolupracovať,čovyplývaokreminéhozichvýpovedí,
vyjadrení i záverov znaleckého posudku. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné zo strany rodičov
upraviťkomunikáciu,eliminovaťkonfliktyapodporovaťemocionálnyvzťahotcasmaloletounadviazaním
spoločnej citovej väzby. Bez rešpektovania uvedeného môže dôjsť k absolútnej devalvácii vzťahu otca
s maloletou dcérou. Vzhľadom na to, že ani súd nedokáže každú životnú situáciu vyriešiť, je potrebné,

aby obaja rodičia k riešeniu problémov pristupovali aktívnejšie, nakoľko bez nich a bez ich pozitívneho
prístupu uvedený problém nedokáže vyriešiť žiaden súd. Uvedené konštatovania majú na mysli potrebu
nájdenia určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa a čo je
v záujme jeho rodičov. Keď ich vzájomná korelácia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov možná
nie je, prednosť má vždy záujem maloletého dieťaťa a teda rodičovi nie je umožnené vynútiť si také

opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie alebo rozvoj dieťaťa.

11. K argumentácii manžela obsiahnutého v jeho odvolaní je potrebné konštatovať, že tvorila jeho
obranu už v konaní na súde prvej inštancie, s ktorým sa súd náležite vysporiadal v napadnutomrozsudku. K odvolacej námietke týkajúcej sa zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
matky (nenariadenia striedavej osobnej starostlivosti) odvolací súd dodáva, že je výlučne na súde, s
poukazom na článok 10 ods. 1,2 Základných princípov CMP, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí

podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá
predpísanú silu. Z ust. § 187 CSP vyplýva, že dôkazom môže byť všetko, čo môže prispieť k náležitému
objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Súd prvej inštancie sa
pri rozhodovaní o najvhodnejšej forme zabezpečovania starostlivosti o maloleté dieťa zjavne uvedenými
kritériami pre posudzovanie záujmu maloletej zaoberal, keď vykonal rozsiahle dokazovanie a to aj

oboznámením sa so znaleckým posudkom z odboru psychológie, ktorého závery korešpondujú i s
ďalšími zistenými skutočnosťami, keďže z postojov a tvrdení oboch rodičov je zjavný ich konfliktný
vzťah, vzájomná nekomunikácia. Znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má
rovnako dôkaznú silu ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať a ako každý dôkaz je potrebné
ho hodnotiť jednotlivo ako aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Otázka vhodnosti striedavej
starostlivosti prípadne posudzovanie jej podmienok alebo úpravy styku z hľadiska frekvencie a rozsahu

nie sú otázkami odbornými ale právnymi a tieto skutočnosti súd hodnotí z hľadiska ostatných dôkazov
vykonaných v rámci konania. Odvolací súd poukazuje nielen na závery vypracovaného znaleckého
posudku, ale aj na výpovede účastníkov, správu kolízneho opatrovníka ako i na správu neziskovej
organizácie Naše slniečka, keďže rodičia boli zaradení do projektu „sanácia rodinného prostredia a
podpora obnovy rodinného prostredia“.

12. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že konajúci súd
sa vysporiadal s námietkami manžela a dodáva, že výchovné prostredie vytvorené navrhovateľkou
jej nepretržitou starostlivosťou o maloleté dieťa nebolo spochybnené v priebehu prvostupňového
ani odvolacieho konania. Predložená komunikácia prostredníctvom sociálnych sietí medzi rodičmi

maloletého dieťaťa nemá pre vec podstatný význam a dostatočne neobjasňuje skutkový a právny
základ a teda ho nepovažuje za presvedčivý dôkaz potvrdzujúci o nevhodnosti výchovného prostredia
matky. Za tejto skutkovej situácie rozhodne je v záujme maloletého dieťaťa práve so zreteľom na
zabezpečenie starostlivosti, ktorú dlhodobo zabezpečuje matka. Neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali záver, že jej doterajšie výchovné prostredie nezabezpečuje priaznivé podmienky pre

vývoj maloletého dieťaťa. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd vyslovil názor, že súd
prvej inštancie správne a zákonne a v súlade najmä so záujmom maloletého dieťaťa rozhodol o jeho
zverení do osobnej starostlivosti matky t.j. navrhovateľky.

13. Odvolací súd na základe podaného odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj

v napadnutom výroku o úprave styku. Z odvolania otca nie je zjavné, akým konkrétnym spôsobom
navrhuje úpravu styku s maloletým dieťaťom. Argumentácia v odvolaní sa týka iba úpravy rodičovských
práv a povinností a jeho nesúhlasu s nenariadením striedavej osobnej starostlivosti. Tak ako už bolo
uvedené odvolací súd poukazuje na najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorá je otázkou právnou, v
rámci ktorého súd komplexne vyhodnocuje aktuálne pomery dieťaťa, rodičov, zohľadňuje vek dieťaťa,

jeho zdravotný stav, prípadne školskú dochádzku, mimoškolskú činnosť, vzdialenosť rodičov, pracovné
zaťaženie rodičov, výchovné pôsobenie rodičov na dieťa, prístup rodičov k realizácii práv druhého rodiča
vo vzťahu k výkonu rodičovských práv a povinností. Za tejto situácie aj odvolací súd dospel k totožnému
záveru ako súd prvej inštancie, že rozsah upraveného styku je v záujme maloletého dieťaťa a rešpektuje
jeho aktuálnu potrebu na styk s otcom.

14. Odvolací súd konštatuje, že pri rozhodovaní o výživnom sa použijú zásady v ustanovení § 62 a
§ 75 ods. 1 zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri
odôvodnení potrebách dieťaťa aj možnosti , schopnosti a majetkové pomery rodičov. V zmysle vyššie
uvedeného pri určovaní vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa nebolo rozhodnutím zverené

do osobnej starostlivosti, je súd z úradnej povinnosti povinný zistiť na jednej strane odôvodnené
potreby oprávneného a na druhej strane schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča.
Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu a sú
závislé najmä od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a
obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, celkového uplatnenia v spoločenskom živote, od hodnoty

jeho prípadného majetku a výnosov z neho a podobne. V tejto súvislosti je potrebné ďalej dodať, že
výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb ako sú
jedlo, ošatenie, obuv a podobne, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj
dieťaťa ako sú vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a podobnea preto pri určovaní výživného treba rátať aj s takýmito nákladmi. Odôvodnené potreby dieťaťa sú
pravdaže bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak
sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými potrebami

len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných
pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú
aj ďalšie potreby dieťaťa vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné ale so zreteľom na
okolnosti konkrétnemu prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. V každom prípade však
súd pred rozhodnutím o výživnom musí dôsledne zistiť odôvodnené potreby osoby výživou oprávnenej.

Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti ako aj
majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou
zdatnosťou, úrovňou, vzdelania, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho
charakteru najmä existenciou pracovných príležitostí, ktoré sú primerané daným vlastnostiam rodičov.
Výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa jedným z rodičov je spravidla dôvodom na určenie
primerane vyššieho výživného pre druhého z rodičov, ktorý takýto výkon neuskutočňuje. Pre náležité

zhodnotenie schopností, možností a majetkových pomerov povinného treba zistiť okruh osôb, voči
ktorým má povinný podľa Zákona o rodine vyživovacie povinnosti.

15. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvej inštancie, že výživné v uvedenej výške je
postačujúce a zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej, pretože maloletá je odkázaná na výživu od

svojich rodičov. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na zistený skutočný stav v danej veci, nie je
možné sa stotožniť s dôvodmi uvádzanými otcom v odvolaní, že nemá možnosť platiť výživné pretože
nemá na platenie výživné finančné prostriedky. S prihliadnutím na jeho námietky je potrebné zdôrazniť,
že otec má zo zákona vyživovaciu povinnosť podľa § 62 Zákona o rodine do času, kým dieťa nie je
schopné sa samé živiť. Je nepochybné, že maloletá nemá možnosť zabezpečiť si príjem, aby mohla

uspokojovať svoje, i keď len základné potreby, a preto vyživovacia povinnosť rodičov trvá. Odvolací
súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva,
že sú splnené podmienky pre určenie výšky vyživovacej povinnosti otca v sume 150,- Eur mesačne s
poukazom na vykonané dokazovanie a obsah spisu v predmetnej veci. Otec v podanom odvolaní iba
tvrdil, že suma 150,- Eur mesačne ako výživné je neprimeraná a nekorešponduje na s odôvodnenými

potrebami maloletej, ale svoje tvrdenie nijako nepreukázal. Sumu výživného určenú rozhodnutím súdu
iba všeobecne namietal. Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine povinnosťou rodiča je predovšetkým
živiť svoje dieťa a až následne použiť zostávajúce peniaze na úhradu svojich potrieb a svojich dlhov.
Preto prvoradé pre rodiča je plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti a až následne môže zostávajúce
peniaze použiť pre svoju potrebu.

16. Keďže manžel v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné
rozhodnutie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 57 CMP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože návrh na ich priznanie nebol
predložený.

18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).