Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/122/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215247
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6712215247.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa
Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova č.25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporkyni Slovenská republika
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám.13, 813 11 Bratislava v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

Súd odporkyni p r á v o na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Podanými návrhmi spoločne vedenými pod sp.zn. 10C 122/2012 sa navrhovateľ domáhal voči
odporkyni náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodov nerozhodnutia tunajšieho súdu
ako exekučného súdu o žiadosti na zmenu súdneho exekútora v príslušných exekučných veciach v
zákonom stanovenej lehote. Písomnými podaniami spísanými postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného
poriadku sa domáhal vykonania exekúcie v jednotlivých exekučných veciach voči rôznym dlžníkom.
Po podaní návrhov boli spísané žiadosti podľa § 44 ods.8 Exekučného poriadku na zmenu v osobe
exekútora. Po podaní týchto žiadostí očakával, že exekučný súd svojou činnosťou poskytne mu súdnu
ochranu zákonom predpokladanej kvalite ak dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím Exekučného
súdu v zákonom stanovenej lehote. Náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy požadoval z toho
dôvodu, že nebolo v zákonnom stanovenej 30-dňovej lehote rozhodnuté o jeho návrhu ako oprávneného
v jednotlivých exekučných veciach na zmenu exekútora. Exekučný súd aj napriek tomu, že veci ním
prejednávané nevykazovali prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovali si takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu v jednotlivých exekučných veciach na zmenu súdneho
exekútora v zákonom stanovenej lehote. Z tohto dôvodu navrhol, aby si súd pripojil a oboznámil sa
s príslušnými exekučnými spismi. Postup exekučného súdu hodnotil za nesprávny a v rozpore so
zákonom, pričom neexistuje podľa neho okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
v exekučných veciach nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene
súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Týmto mu vznikla majetková škoda prestavujúca
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu
súdneho exekútora a rozhodnutím o tejto zmene, resp. o tomto návrhu. Okrem toho žiadal náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch s tým, že boli ohrozené jeho legitímne očakávania, že nastanú účinky
predpokladané v § 44 ods.8 Exekučného poriadku a teda správnym postupom exekučného súdu dôjde
k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky v
jednotlivých exekučných veciach. Neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora nastalo

riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko
insolventnosti povinného. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil za vnútorné zásahy do
jeho spoločnosti za ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania za porušenie jeho práv,
stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie jeho pohľadávok
v jednotlivých exekučných veciach. Výpočet tohto nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55,32 € za
každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

Uznesením č.k. 10C 122/2012-17 zo dňa 07.02.2013 súd spojil na spoločné konanie veci vedené pred
Okresným súdom Zvolen pod sp.zn. 10C 122/2012, l0C 130/2012, l0C 131/2012, 10C 132/2012, 10C
133/2012, 10C 134/2012, 10C 135/2012, 10C 136/2012, 10C137/2012, 10C 138/2012, 10C 139/2012,
10C 140/2012, 10C 141/2012 s tým, že konanie sa bude viesť pod spoločnou sp.zn. 10C 122/2012.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.02.2013.

Odporkyňa dňa 24.06.2013 doručila k spojeným návrhom vyjadrenie zo dňa 17.06.2013, v ktorom
namietala dôvodnosť uplatňovaných nárokov v jednotlivých veciach. Uviedla, že navrhovateľ síce
uviedol časť dôkazov, keď najmä odkazuje na exekučné spisy, ale v skutočnosti preniesol celú dôkaznú
povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať práve navrhovateľ. S návrhom nie je
jednoznačne jasné, na základe akého titulu si uplatňuje navrhovateľ náhradu škody, keď v návrhoch
sa tieto tituly prelínajú a jednoznačne tiež neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje nárok. Poukázala
tiež vo vyjadrení nato, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní exekučného súdu. Túto právomoc majú predsedovia súdov ako aj ústavný súd
SR. Nároky uplatňované v tomto konaní považovala za predčasne uplatnené nad rámec spojeného
konania vzhľadom k tomu, že neboli uplatnené v lehote na predbežné prejednanie nároku na náhradu
škody. Nebola zo strany navrhovateľa tiež poskytnutá žiadna súčinnosť na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí a tým bola zmarená akákoľvek možnosť prerokovať nároky na náhradu škody, i keď
o prerokovanie navrhovateľ požiadal. V tejto súvislosti odporkyňa poukázala aj na rozhodnutie NS SR
ako aj Ústavného súdu SR. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote možno vychádzať
podľa odporkyne len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, prípadne rozhodnutia vydaného v
disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, prípadne z právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov alebo z rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z týchto dôvodov mala
odporkyňa zato, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup v spočívajúci v existencii prieťahov.
K materiálnej škode ako k paušálnej sume zdôraznila, že podľa § l7 ods.1 zákona č. 514/2003 sa
uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody preto je nevyhnutné zo strany navrhovateľa preukázať existenciu škody
a jej výšku, pričom vyčíslenie škody zo strany navrhovateľa nie je preukázané, je hypotetické bez
preukázania skutočnej škody, ktorá navrhovateľovi v tejto súvislosti mala vzniknúť. Postup navrhovateľa
považoval za účelový, keď tento požadoval len paušálne sumy ako majetkové škody za spomínané
činnosti navrhovateľa, ktoré mal vykonať v súvislosti s jednotlivými exekučnými vecami. V súvislosti
s nemajetkovou ujmou odporkyňa poukázala na § l7 ods.2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z., keď aj tu
mala zato, že nárok je nedôvodný, keď navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ani to,
že by sa mu mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Navyše uviedla, že navrhovateľ ako aj jeho
praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, praktiky boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy
konštatovali porušenie práv spotrebiteľov, voči ktorým navrhovateľ uplatňoval rôzne nároky, keď v
konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv
spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky spotrebiteľských zmluvách, ako spoločnosť využívajúca slabé finančné a právne
vedomie nízko príjmových osôb, spotrebiteľov. Vzhľadom na tieto skutočnosti považovala spojené
návrhy v celom rozsahu za nedôvodné a žiadala ich v celom rozsahu zamietnuť. Odporkyňa si uplatnila
právo na náhradu trov konania.

Vo všetkých spojených návrhoch navrhovateľ návrh odôvodnil rovnakými právnymi dôvodmi.

V súdenej veci súd nariadil pojednávanie na deň 25.3.2015. Na toto pojednávanie boli právny
zástupca navrhovateľa i odporkyňa predvolaní včas a riadne. Odporkyňa podaním zo dňa 12.3.2015
doručeným tunajšiemu súdu prostredníctvom e-mailu dňa 13.3.2015 žiadala ospravedlniť ich neúčasť
na tomto pojednávaní z dôvodu svojich kapacitných a personálnych možností vzhľadom na značný
počet pojednávaní po celom území SR v obdobných konaniach s navrhovateľom s ohľadom na
hospodárnosť konania ako aj s ohľadom na predpokladaný postup navrhovateľa, ktorý sa podľa
doterajších skúseností odporkyne pojednávaní taktiež nezúčastňuje, pričom sa odporkyňa pridržala
svojich už zaslaných vyjadrení k veci. Právny zástupca navrhovateľa elektronickým podaním zo dňa
l9.3.2015 doručeným tunajšiemu súdu v ten istý deň požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania
z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a prejudiciálnej otázky v konaní,
ako aj návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR a ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení jeho práva na zákonného sudcu a práva na
nestranný súd, a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia Krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu
povereného prejednávaním veci. Tunajší súd tomuto návrhu na prerušenie konania nevyhovel s tým,
že uznesením č.k. 10C 122/2012-264 zo dňa 16.4.2015 konanie o návrhu navrhovateľa zastavil. Bližšie
zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení. Podľa obsahu elektronického
podania právneho zástupcu navrhovateľa súd posúdil toto elektronické podanie právneho zástupcu
navrhovateľa za žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodov uvedených v tejto žiadosti. Súd žiadosť
právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania vyhodnotil za neopodstatnenú a tomuto
návrhu na odročenie pojednávania nevyhovel, v dôsledku čoho vec na tomto pojednávaní prejednal a
rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, práv. zástupcu navrhovateľa a odporkyne v súlade s § 101 ods.2
O.s.p.

Pred otvorením pojednávania súd vylúčil na samostatné konanie vec pôvodne vedenú pod sp.zn. 10C
130/2012, ktorá bola následne spojená na spoločné konanie a ďalej vedená pod sp.zn. 10C 122/2012,
a to uznesením č.k. 10C 122/2012-258 zo dňa 25.3.2015.

Práv. zástupca navrhovateľa podaním zo dňa l9.3.2015 doručeným tunajšiemu súdu prostredníctvom
e-mailu v ten istý deň podal návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods.2 písm.c) O.s.p. do
právoplatného rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika-
Ministerstvo spravodlivosti SR Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov pod sp.zn. 7C 6/2010. O tomto návrhu na prerušenie konania rozhodol tunajší súd uznesením
sp.zn. 10C 122/2012-260 zo dňa 25.3.2015, ktorým súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania
zamietol. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.

Navrhovateľ k návrhom na začatie konania nepredložil žiadne dôkazy. Konanie exekučného súdu, ktorý
mal byť Okresný súd Zvolen, a v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu exekučného
súdu zakladajúceho jeho nárok na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
identifikoval spisovými značkami exekučných vecí vedených súdnym exekútorom (neoznačeným),
spisové značky súdnych spisov exekučného súdu (Okresného súdu Zvolen) neuviedol, len žiadal
vykonať dôkaz oboznámením týmito exekučnými spismi, pričom tieto identifikoval tak, že sú založené pre
exekučné konanie vedené medzi oprávneným Pohotovosť s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava a povinnými (dlžníkmi) uvedenými v jednotlivých návrhoch pre vymoženie peňažnej
pohľadávky (pohľadávok), ktorá vznikla neplnením záväzku povinných ( dlžníkov) vyplývajúceho zo
zmlúv o úvere špecifikovaných v jednotlivých návrhoch s tým, že exekučný súd mu neoznámil sp.zn.
pod ktorými došlo k registrácii exekučných konaní na exekučnom súde.

Na základe týchto údajov navrhovateľa súd v súdenej veci zadovážil súvisiace exekučné
spisy exekučného súdu a vykonal dokazovanie týmito exekučnými spismi, keď ich identifikoval
sp.zn.: sp.zn. 11Er/4747/2006, sp.zn. 11Er/2500/2004, sp.zn. 11Er/2756/2004, sp.zn. 11Er/87/2004,
sp.zn. 11Er/1693/2006, sp.zn. 11Er/2798/2006, sp.zn. 11Er/788/2006, sp.zn.11Er/2430/2005, sp.zn.
11Er/1677/2004, sp.zn. 11Er/1364/2004, sp.zn. 11Er/3723/2006 a sp.zn. 11Er/866/2004.

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/4747/2006 ( EX 4500/06-2 súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému O. A., nar. XX.X.XXXX. Tento došiel
dňa 18.10.2006. Dňa 2.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.10.2009.
Dňa 24.5.2010 bola na tunajší súd doručená žiadosť oprávneného o informáciu o stave konania.
Uznesením č.k. 11Er/4747/2006-16 zo dňa 1.6.2010 exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú.

Dňa 6.7.2010 podal oprávnený proti tomuto uzneseniu odvolanie. Následne bol spis predložený na
Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý ako odvolací súd rozhodol uznesením sp.zn. 43CoE/343/2012
zo dňa 19.12.2012, ktorým uznesenie tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa
2l.2.2013 prípisom vyšší súdny úradník vyzval oprávneného, aby predložil súdu predmetnú zmluvu o
úvere vrátane všeobecných obchodných podmienok účinných ku dňu uzavretia zmluvy. Na túto výzvu
reagoval oprávnený podaním zo dňa l3.3.2013 doručeným tunajšiemu súdu l4.3.2013, keď v prílohe
bola zaslaná zmluva o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Následne bol spis
predložený na NS v SR za účelom rozhodnutia o odvolaní oprávneného voči uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa l9.l2.2012 sp.zn. 343/2012. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 31.10.2013
sp.zn. 4OboE/26/2013 rozhodol tak, že konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoE/343/2012-47 zo dňa l9.l2.2012 vo výroku o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania zastavil. Exekučný súd uznesením sp.zn. 11Er/4747/2006-82 zo dňa 4.6.2014
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil, zároveň súd návrh oprávneného na
zmenu súdneho exekútora zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie doručené
tunajšiemu súdu dňa 24.6.2014. Spis bol následne predložený odvolaciemu súdu, ktorý uznesením
sp.zn. 43CoE/412/2014 zo dňa 20.11.2014 uznesenie tunajšieho súdu v napadnutej časti v prvej a
druhej výrokovej vety ktorým súd rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a exekúciu zastavil
potvrdil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.2.2015 a predmetné uznesenie Exekučného
súdu nadobudlo právoplatnosť ohľadne l. a 2. odseku tiež dňa 4.2.2015 vo zvyšnej časti dňa l8.7.2014
(Exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pod sp.zn. 10C 122/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu
v sume 175 € a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 387,24 €).

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/2500/2004 ( EX 3653/04-2 súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému U. Y., nar. XX.XX.XXXX. Tento došiel
dňa 19.10.2004. Dňa 2.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.l0.2009.
Dňa 24.5.2010 bola na tunajší súd doručená žiadosť oprávneného o informáciu o stave konania.
Uznesením č.k. 11Er/2500/2004-23 zo dňa 31.8.2010 Exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a zároveň exekúciu zastavil. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, doručené tunajšiemu
súdu dňa 28.3.2011. Následne bol spis predložený odvolaciemu súdu, ktorý uznesením sp.zn.
42CoE/262/2011-40 zo dňa l5.2.2012 uznesenie tunajšieho súdu potvrdil. Obidve uznesenia nadobudli
právoplatnosť dňa 11.3.2014 (Exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa, ktorá bola pôvodne vedená
pod sp.zn. 10C 131/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175 € a náhradu nemajetkovej ujmy
v sume 553,20 €).

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/2756/2004 ( EX 3862/04-2 súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica, že návrh
na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému Q. K., nar. XX.X.XXXX). Tento došiel dňa l8.11.2004.
Dňa 2.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.l0.2009. Dňa 24.5.2010 bola
tunajšiemu súdu doručená žiadosť o informáciu o stave konania podaná oprávneným. Uznesením č.k.
11Er/2756/2004-21 zo dňa 20.9.2010 Exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekučné konanie
zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie doručené tunajšiemu súdu dňa 8.11.2010.
Následne bol spis predložený odvolaciemu súdu, ktorý uznesením sp.zn. 15CoE/180/2011-33 zo dňa
11.5.2011 uznesenie Okresného súdu potvrdil. Obidve uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa l.8.2011
(Exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne vedeného pod sp.zn. 10C 132/2012, keď tu uplatnil
majetkovú škodu v sume 175 € a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 553,20 €.

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/87/2004 ( EX 3143/03-2 súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému Q. Č., nar. XX.X.XXXX. Tento došiel dňa
2l.l.2004. Dňa 2.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.10.2009. Dňa 24.5.2010
bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť oprávneného o informáciu o stave konania. Uznesením č.k.
11Er/87/2004-20 zo dňa 22.9.2010 exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený dňa 18.11.2010 odvolanie, následne bol spis predložený
odvolaciemu súdu, ktorý uznesením sp.zn. 2Co/382/2011-35 zo dňa 30.8.2011 uznesenie Okresného
súdu potvrdil. Obidve uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 11.10.2011 (Exekučná vec sa týka nároku
navrhovateľa pôvodne vedeného pod sp.zn. 10C 133/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175
€ a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 553,20 €.

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/1693/2006 (EX 147/2006-1 súdny exekútor JUDr. Ján Debnár )
súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému K. Y., nar. XX.XX.XXXX. Tento

došiel na Okresný súd vo Veľkom Krtíši dňa 27.2.2006. Dňa 22.3.2006 bol spis postúpený z dôvodu
miestnej príslušnosti v zmysle § 45 ods.2 a 4 zákona č. 233/1995 Z.z. na tunajší súd. Dňa 20.9.2010
oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 16.9.2010. Uznesením č.k. 11Er/1693/2006-24
zo dňa 21.4.2011 Exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Proti tomuto rozhodnutiu podal
oprávnený dňa 23.8.2011 odvolanie. Následne bol spis predložený odvolaciemu súdu, ktorý uznesením
sp.zn. 4lCo/11/2013 zo dňa 26.3.2013 uznesenie okresného súdu potvrdil. Obidve uznesenia nadobudli
právoplatnosť dňa 15.4.2013 (Exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne vedeného pod sp.zn.
10C/134/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175 € a náhradu nemajetkovej ujmy v sume
387,24 €).

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/2798/2006 (EX 384/2006 súdny exekútor Ing. Bc. Miroslav Paller) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému B. W., nar. XX.XX.XXXX. Tento došiel
dňa l.6.2006. Dňa 30.8.2010 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 27.8.2010. Uznesením
č.k. 11Er/2798/2006-18 zo dňa 24.3.2011 exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekučné
konanie zastavil. Zároveň súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Proti tomuto
rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený dňa 23.8.2011. Následne bol spis predložený odvolaciemu
súdu, ktorý uznesením sp.zn. 43CoE/106/2013 zo dňa 24.4.2013 rozhodnutie okresného súdu potvrdil.
Obidve uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa l2.6.2013 (Exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa
pôvodne vedeného pod sp.zn. 10C 135/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175 € a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 331,92 €.

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/788/2006 ( EX 489/06-2 súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému Ľ. B.,
nar. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa 16.02.2006. Dňa 2.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu
exekútora zo dňa 28.10.2009. Dňa 24.5.2010 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť oprávneného
o informáciu o stave konania. Uznesením č.k.11Er/788/2006-20 zo dňa 16.2.2011 exekučný súd
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekučné konanie zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený
odvolanie dňa l2.7.2011, spis bol následne predložený odvolaciemu súdu, ktorý uznesením sp.zn.
41CoE/4/2013 zo dňa 26.3.2013 uznesenie okresného súdu potvrdil. Obidva uznesenia nadobudli
právoplatnosť dňa l6.4.2014 ( exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne vedeného pod sp.zn.
10C 136/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175 € a náhradu nemajetkovej ujmy v sume
829,80 € ).

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/2430/2005 ( EX 2722/05-2 súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému B. Ž., nar. XX.X.XXXX. Tento došiel
dňa l0.11.2005. Dňa 2.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.l0.2009. Dňa
24.5.2010 bola na tunajší súd doručená žiadosť oprávneného o informáciu o stave konania. Uznesením
č.k. 11Er/2430/2005-21 zo dňa l5.2.2011 exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekučné
konanie zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený dňa l2.7.2011 odvolanie. Následne bol spis
predložený odvolaciemu súdu, ktorý uznesením sp.zn. 1CoE/3/2013-45 zo dňa 29.1.2013 uznesenie
okresného súdu potvrdil. Obidve uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 4.4.2013 (Exekučná vec sa
týka nároku navrhovateľa pôvodne vedeného pod sp.zn. 10C 137/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu
v sume 175 € a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 829,80 €.

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/1677/2004 ( EX 2421/04-2 súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému A. C., nar. XX.XX.XXXX. Tento
došiel dňa l5.6.2004. Dňa 2.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.10.2009.
Uznesením č.k. 11Er/1677/2004-13 zo dňa l0.2.2010 exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú.
Proti tomuto rozhodnutiu oprávnený podal dňa 11.3.2010 odvolanie. Nakoľko uznesenie zo dňa
10.2.2010 vydal vyšší súdny úradník podaním odvolania došlo zo zákona k zrušeniu napadnutého
uznesenia opätovne rozhodol vo veci zákonný sudca a to uznesením sp.zn. 11Er/1677/2004-24 zo
dňa 31.3.2010, ktorým exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Proti tomuto rozhodnutiu
podal odvolanie oprávneným dňa l2.5.2010. Následne bol spis predložený odvolaciemu súdu, ktorý
uznesením č.k. 12CoE/283/2010-30 zo dňa 8.9.2010 odvolanie oprávneného odmietol z dôvodu, že
proti tomuto uzneseniu nebolo odvolanie prípustné. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
11.10.2010 a uznesenie exekučného súdu zo dňa 3l.3.2010 nadobudlo právoplatnosť dňa 26.4.2010.
Uznesením sp.zn. 11Er/1677/2004-33 zo dňa 15.2.2011 exekučná súd exekúciu zastavil. Proti tomuto
rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie dňa 24.3.2011, následne bol spis predložený odvolaciemu

súdu, ktorý uznesením sp.zn. 14CoE/200/2011-41 zo dňa 6.7.2011 uznesenie okresného súdu potvrdil.
Obidve uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 3.10.2011 ( Exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa
pôvodne vedeného pod sp.zn. 10C 138/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175 € a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 165,96 €).

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/1364/2004 ( EX 1876/04-2 súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému J. C., nar. X.X.XXXX. Tento došiel
dňa 25.5.2004. Dňa 2.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.l0.2009.
Dňa 24.5.2010 bola na tunajší súd doručená žiadosť oprávneného o informáciu o stave konania.
Uznesením č.k. 11Er/1364/2004-22 zo dňa 15.2.2011 exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a exekučné konanie zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený dňa 4.4.2011 odvolanie,
následne bol spis predložený odvolaciemu súdu, ktorý uznesením sp.zn. 14CoE/395/2011-33 zo
dňa 12.10.2011 uznesenie okresného súdu potvrdil. Obidve uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa
21.11.2011 (Exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne vedeného pod sp.zn. 10C 139/2012,
keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175 a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 829,80 €).

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/3723/2006 ( EX 470/2006 súdny exekútor JUDr. Ján Debnár) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému M. R., nar. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa
25.7.2006. Dňa 20.9.2010 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 16.9.2010. Uznesením
č.k. 11Er/3723/2006-20 zo dňa 30.12.2010 exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekučné
konanie zastavil. Zároveň súd zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Proti tomuto
rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie dňa 24.l.2011. Následne bol spis predložený odvolaciemu
súdu, ktorý uznesením sp.zn. 43CoE/311/2012 zo dňa 21.11.2012 rozhodnutie okresného súdu potvrdil.
Obidve uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 31.1.2013 (Exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa
pôvodne vedeného pod sp.zn. 10C 140/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175 € a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 165,96 €).

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/866/2004 ( EX 897/04-2 súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica) súd zistil, že
návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému P. Y., nar. XX.X.XXXX. Tento došiel dňa 19.3.2004.
Dňa 2.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.10.2009. Dňa 24.5.2010 bola na
tunajší súd doručená žiadosť oprávneného o informáciu o stave konania. Uznesením č.k. 11Er/866/2004
-l7 zo dňa 27.9.2010 exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekučné konanie zastavil.
Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený dňa 28.3.2011 odvolanie. Následne bol spis predložený
odvolaciemu súdu, ktorý uznesením sp.zn. 41CoE/351/2011-28 zo dňa 23.11.2011 uznesenie okresného
súdu potvrdil. Obidve uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 18.1.2012 (Exekučná vec sa týka nároku
navrhovateľa pôvodne vedeného pod sp.zn. 10C/141/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175
€ a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 608,52 €.

Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými exekučnými spismi.

Navrhovateľ v súdenej veci uplatnil nárok podľa zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej
len „ zákon č. 514/2003 Z.z.“), keď bolo potrebné aplikovať na daný nárok ustanovenia tohto zákona
účinné v rozhodnom období teda ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákonov č.215/2007 Z.z.
č. 447/2008 Z.z., č.517/2008 Z.z., č.508/2010 Z.z.

Podľa § 3 ods.1 písm.d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem 3.časti tohto zákona pri výkone
verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods.1 písm.a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods.1 zákona č.514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právo na
chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

Podľa § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § l5 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku ( ďalej len „ žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § l6 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § l7 ods.1 zákona č.514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Podľa § l7 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § l9 ods.1 prvá veta zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
Podľa § 19 ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas 6 mesiacov.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany
oprávneného subjektu ( poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Pre
priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné splnenie
3.podmienok :
1./ nesprávny úradný postup
2./ vznik škody
3./ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného
splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie
je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom. V
súdenej veci je to na navrhovateľovi.
„ Pojem ,nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v § 9 ods.2 zákona
č.514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, že ide o taký
úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup,
pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej
moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup
nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný
postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.
Aktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná
ako absolútna objektívna zodpovednosť. Nato aby vznikla právna zodpovednosť za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, musia byť splnené určité zákonné podmienky, ktoré sa v právnej teórii v
praxi označujú ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne sa jedná o existenciu týchto
predpokladov:
1./ porušenie právnej povinnosti ( protiprávny úkon),
2./ nepriaznivý následok protiprávneho úkonu, resp. škodnej udalosti, ktorým je určitá škoda (ujma),
3./ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym úkonom), resp. právne
relevantnou udalosťou spôsobujúcou škodu (škodnou udalosťou) a nepriaznivým následkom, teda
ujmou (škodou). Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci je protiprávnosť, resp. nezákonnosť, pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci.
Protiprávnosti, resp. nezákonnosti sa orgán verejnej moci pri výkone moci môže dopustiť:
a) nezákonným rozhodnutím
b) nesprávnym úradným postupom
c) rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody (za podmienok
uvedených v § 7 zákona č. 514/2003 Z.z.)
d) rozhodnutím o treste, ochranou opatrení alebo rozhodnutím o väzbe (za podmienok uvedených v
§ l8 zákona č. 514/2003 Z.z.
Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vznik škody, ktorá
sa prejavila u poškodeného vo forme majetkovej ujmy ( vo forme skutočnej škody, ušlého zisku ) alebo
vo forme nemajetkovej ujmy.

Posledným predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je príčinná
súvislosť medzi protiprávnosťou pri rozhodovaní alebo úradnom postupe, orgánu verejnej moci a
vznikom škody. O uvedenú príčinnú súvislosť pôjde vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného
rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, pričom musí byť nesporné, že ak by nedošlo k
nezákonnému rozhodnutiu, resp. nesprávnemu úradnému postupu nedošlo by ani k vzniku škody.
Pretože zákonná úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná
ako objektívna zodpovednosť od poškodeného sa pre úspešné uplatnenie nároku tejto zodpovednosti
vyžaduje preukázanie vyššie uvedených zákonných predpokladov tejto zodpovednosti. Nie je teda
zaťažený povinnosťou preukazovať i zavinenie zodpovedného subjektu.
Za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú
predpísané právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so
zákonom, resp. z jeho konkrétnym ustanovením. Nesprávnym úradným postupom je každý postup
orgánu verejnej moci, ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore zo všeobecne záväznými
právnymi predpismi alebo v rozpore so zásadami výkonu verejnej moci a základnými právnymi princípmi.
Aktuálna právna úprava v § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza v demonštratívnom výpočte prípady,
ktoré sa považujú za nesprávny úradný postup, konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné prieťahy v konaní alebo
o iný nezákonný zásah do práv a do právom zachránených záujmov fyzických a právnických osôb.
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že podmienkou na aplikáciu § 9 zákona č.514/2003 Z.z. je to, aby štát
( prostredníctvom svojich orgánov alebo iných orgánov verejnej moci ) vystupoval ako nositeľ verejnej
moci pri jej uplatňovaní. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že ich v prípade tejto zodpovednosti sa vyžaduje
existencia všeobecných predpokladov škody a to vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus)
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Podľa § 238 ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ Exekučný
poriadok“), konania začaté pred l.9.2005 sa dokončia podľa práva platného do 3l.8.2005 ak odsek 2
neustanovuje inak.

Podľa § 44 ods.6 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.8.2005 ak oprávnený požiada súd o
zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie
poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 44 ods.8 Exekučného poriadku v znení platnom do 3l.5.2010 oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.
Podľa § 44 ods.9 Exekučného poriadku v znení platnom do 3l.5.2010 súd v rozhodnutí o zmene
exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a
vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne
poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy
exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 44 ods.8 Exekučného poriadku v znení platnom od l.6.2010 oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.
Podľa § 44 ods.9 Exekučného poriadku v znení platnom od l.6.2010 súd v rozhodnutí o zmene exekútora
podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec
mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne
poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy
exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Navrhovateľ sa v predmetnom súdnom konaní domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy
z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu, ktorý videl v tom, že rozhodnutie o zmene exekútora
nebolo vydané v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. Súd v tomto prípade neskúmal, či došlo v
príčinnej súvislosti s týmto k prieťahom v konaní, pretože otázku, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v článku

48 ods.2 Ústavy SR je kompetentný preskúmavať Ústavný súd SR, ktorý je v súlade so svojou
ustálenou judikatúrou, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na
konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu a to najmä podľa týchto 3 základných kritérií. Zložitosť
veci, správanie sa účastníka a postup súdu ( napr. I ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný
preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č.514/2003 Z.z. len Ústavný súd SR na
podklade Ústavnej sťažnosti ( resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad
by znamenal, že by existovala niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.
Súd v tomto konaní zisťoval, či bola alebo nebola dodržaná zákonná 30-dňová lehota, ak nebola
dodržaná, tak z akého dôvodu, a či v súvislosti s prípadmi nedodržaním lehoty mohla navrhovateľovi
vzniknúť škoda alebo majetková ujma a škoda ako nemajetková ujma.
Z pripojených exekučných spisov mal súd zato, že exekučný súd postupoval v zmysle zákonných
ustanovení exekučného poriadku, konkrétne podľa § 44 ods.8 a 9 Exekučného poriadku, v prípade
žiadosti o zmenu exekútora podaných do 3l.5.2010 v znení do 3l.5.2010, v prípade žiadosti o zmenu
súdneho exekútora podaných po l.6.2010 v znení účinnom a platnom od l.6.2010. Po doručení žiadosti
oprávneného o zmenu súdneho exekútora, exekučný súd vyzval pôvodného exekútora na vyčíslenie trov
exekúcie a vo všetkých prípadoch následne došlo k vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a vo väčšine
prípadov k ich zastaveniu exekúcie.

Z pripojených exekučných spisov mal súd zato, že exekučný súd postupoval v zmysle zákonných
ustanovení Exekučného poriadku, konkrétne podľa § 44 ods.8 a 9 Exekučného poriadku, v prípade
žiadosti o zmenu súdneho exekútora podaných do 3l.5.2010 v znení do 3l.5.2010, v prípade žiadosti o
zmenu súdneho exekútora podaných po l.6.2010 v znení účinnom a platnom od 1.6.2010. Po doručení
žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora exekučný súd vyzval pôvodného exekútora na
vyčíslenie trov exekúcie a vo všetkých prípadoch následne došlo k vyhláseniu exekúcie za neprípustnú
a vo väčšine prípadov k ich zastaveniu exekúcie.
Podľa § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonnom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady vzniku škôd,
ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánu verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym úradným
postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej
dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísanými právnymi normami pre konanie orgánov verejnej
moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu za škodu bez ohľadu na zavinenie, ktoré predpokladá splnenie súčasne
3 podmienok a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu, vznik škody poškodenému a príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom konaní
a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci síce
k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup
nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré je
potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť ohodnotená i z
hľadiska účelu, ktorému dosiahnutiu postup orgánu verejnej moci smeruje. Vychádzajúc z vykonaného
dokazovania mal súd zato, že nárok navrhovateľa v celom rozsahu na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu je neopodstatnený. Vychádzal z exekučných spisov
tak ako je to vyššie konštatované, z ktorých vyplýva, že súd vo veci rozhodol. Síce nebolo rozhodnuté
v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti na zmenu súdneho exekútora, avšak vo všetkých veciach bol
zachovaný zákonný postup a boli vyzvaní pôvodní súdny exekútori na vyčíslenie trov exekúcie. Navyše,
keďže exekučný súd exekúciu považoval za neprípustnú rozhodol aj neprípustnostný a následne zastavil
exekučné konania. Ohľadne prípadného prieťahu sa ani v jednej exekučnej veci neviedlo disciplinárne
konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky súd
pre ľudské práva. Úlohou exekučného súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa
odvíjajúcich skutočností a je správne a zákonné aby bolo vydané spravodlivé rozhodnutie, prípadne aj po
lehote, než by malo byť vydané nespravodlivé rozhodnutie v zákonnom stanovenej lehote. K rozhodnutiu
sú potrebné podklady a bez potrebných podkladov nie je možné včas vo veci rozhodnúť. K rozhodnutiu
o zmene súdneho exekútora boli potrebné podklady od pôvodného exekútora, ktoré nebolo možné

zabezpečiť v 40-dňovej lehote. Objektívne tak nebolo možné rozhodnúť v zákonnej lehote. Navrhovateľ
ako oprávnený v exekučnej veci sa žiadnym efektívnym spôsobom nedomáhal skoršieho vydania
rozhodnutia. Navrhovateľ tiež žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas tejto doby bol v neistote,
ktorá by mu hrozila prípadne, že v dôsledku tejto neistoty mu akákoľvek škoda vznikla. Nepreukázal ani
ďalšie skutočnosti uvádzané v návrhoch, kde poukazoval na riziko z dôvodu nerozhodnutia v zákonnom
stanovenej lehote. Čo sa týka vytýkaných prieťahov v konaní v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR
nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko pojem zbytočné prieťahy je pojmom autonómnym,
ktorej nemožno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. Konkrétne z jednotlivých exekučných
spisov vyplýva, že sa jednalo o hromadné podania, ktoré došli do jednotlivých exekučných vecí v
podstate až na dve výnimky v rovnaký deň. Na vybavenie takéhoto množstva podaní bolo potrebné
nielen materiálne ale aj personálne zabezpečenie jednotlivých oddelení, ktoré vybavujú a vybavovali
príslušnú exekučnú agendu. Materiálne predpoklady pre uvedené neboli zabezpečené. Zo všetkých
týchto dôvodov mal preto súd zato, že nárok navrhovateľa je neopodstatnený.

K nároku navrhovateľa uplatneného v súdnom konaní treba doplniť, že zodpovednosť za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. ulcipovaná ako zodpovednosť
objektívna, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie
vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného
orgánu štátu. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom
príčiny a následku, ktorý musí byť priamy bezprostredný, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku tohto skúmať, či v komplexe v skutočnosti prichádzajúcich do
úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu, teda
nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č.514/2003 len vo
vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobenej
iba týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, teda ak by
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Sám navrhovateľ v konaní
tvrdí, že mu vznikla škoda, mal by mať dôkazy, ktorými by ju preukázal a za daného stavu nie je
zrejmé ako mohlo dospieť k výške ním tvrdenej škody, keďže v tomto ohľade žiadne dôkazy nedokladal.
Navrhovateľom tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná, navrhovateľ nepreukázal žiadnym
spôsobom zníženie svojho majetku, pričom na navrhovateľovi je preukázať svoje tvrdenia a všetky
predpoklady zodpovednosti za škodu mimo zavinenia. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal vznik tejto škody.
Účastníci majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uniesť dôkaz alebo poukázať na dôkaz na
preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za
následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná nepriaznivé
následky v podobe takého rozhodnutia, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
ostatných vykonaných dôkazov. Okrem oboznámenia sa s exekučnými spismi iné návrhy na doplnenie
dokazovania zo strany navrhovateľa neboli. Tak ako je už vyššie konštatované, súd po oboznámení sa
s pripojenými exekučnými spismi mal zato, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu neopodstatnený.
Na záver je však potrebné ešte uviesť, že samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho
dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora s povinným
a nie je ani dôvodom pre vznik insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu
povinného je solventnosť už v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecne známe
riziká sú rizikom každého podnikateľského subjektu, konkrétne i navrhovateľa, ktorý ako nebankový
subjekt poskytuje spotrebiteľom aj nespotrebiteľom peňažné úvery, pôžičky. Nepochybne navrhovateľovi
musela byť všeobecne známa táto skutočnosť vzhľadom na predmet jeho podnikania, keď tento podniká
aj v oblasti poskytovania úverov z vlastných zdrojov. Navrhovateľovi musela byť známa skutočnosť, že
v súvislosti s týmto musí niesť primerané podnikateľské riziko. Všetky tieto skutočnosti súd vyhodnotil v
neprospech navrhovateľa a návrh ( návrhy spojené na spoločné konanie) v celom rozsahu zamietol.
K samotnej výške škody, resp. k jej určeniu návrhu súd dodáva, že túto navrhovateľ ani v jednom prípade
žiadnym spôsobom nedokladoval, určenie výšky škody v návrhu nie je dôkazovo vzniknutej škode. Bolo
na navrhovateľovi, aby ohľadne výšky škody predložil dôkazy, čo neurobil.
Súd sa tiež nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu
za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznaným Ústavným súdom SR
za prieťahy v konaní. Súd však nevidel dôvod aby sa nemajetkovou ujmou a ich výškou rovnako ako

v prípade majetkovej škody vôbec zaoberal, keďže mal zato, že k vzniku škody ani majetkovej ujmy
nedošlo.
Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik škody, ani príčinnú súvislosť
medzi nedodržaním lehoty na rozhodnutie o zmene exekútora a prípadnou škodou. Aj vzhľadom na tieto
skutočnosti súd návrh navrhovateľa (návrhy spojené na spoločné konanie) v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 151
ods.1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspech odporkyni náhradu trov konania nepriznal, hoci táto
ich navrhla priznať, nakoľko v konaní jej žiadne trovy konania nevznikli, zo súdneho spisu pre odporkyňu
nevyplývajú žiadne trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)