Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 25C/68/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113236112
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7113236112.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I dňa 26.10.2017 samosudkyňou JUDr.Martou Melicherčíkovou v právnom spore

žalobkyne: I. A., Z.. XX.X.XXXX, B. E. XX, zastúpená AZARIOVÁ & RUŽBAŠAN Law firm s.r.o., AK so
sídlom Kmeťova č. 26, Košice, proti žalovanej: F.. T. B.- V., P. XX, A. o zaplatenie sumy 2.416,11 € s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.896,69 € s 5,25% ročným úrokom z
omeškania od 1.1.2014 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie v časti 574,05 € s prísl. z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 58%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 20.12.2013 sa domáhala zaplatenia sumy vo výške 2.416,11 € s 5,75%
úrokom z omeškania od 1.1.2014 do zaplatenia. Požadovala aj náhradu trov konania.

2. Uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností evidovaných A. Ú. A. - H., A. H., A. Ú. X., H.

A.-H., H. X. Z. E. Č..XXXX H. C. V. XX.XXX F., X. J. „., A. Č..XXX/X H. V. XX.XXX F. T. X. J. „., A. Č..XXX/
XX H. V. X.XXX F.. X. Ž. X. XX/XXX k celku, čo predstavuje výmeru o veľkosti 2.551,33 m2. Žalovaná
vlastní stavby umiestnené na pozemkoch žalobkyne parcely registra „. A. Č..XXX/XX T. Č.. XXX/XX -
Q. Z. E. Č..XXXX, katastrálne územie X., H.: A. - H., H.: X., T. T. H. Z. E. Č..XXXX, parcela Č..XXX/XX
A. Ú. X., H.: A. - H., H.: X.. Sklad žalovaná využívala ako krytú jazdiareň a priestory ošipárne slúžili ako
priestory pre ubytovacie služby. Na predmetných pozemkoch žalovaná vybudovala ranč, ktorý oplotila
a prevádzkovala na podnikateľskú činnosť v rámci agroturistiky bez akéhokoľvek obmedzenia. Cudzie

pozemky tak využívala bez právneho dôvodu a hlavne bez platenia nájmu už od roku 1997. Rozloha
ranča zaberá celkovú rozlohu pozemkov parcely registra „. Č..XXX/X T. XXX/XX. Keďže areál ranča je
oplotený, žalobkyňa má obmedzený, až znemožnený prístup k predmetu svojho vlastníctva. V areály
ranča žalovaná odplatne poskytovala okrem iného pohostinské služby - poskytovanie stravy a nápojov,
firemné akcie, rodinné oslavy, ubytovacie služby - ubytovanie v penzióne s kapacitou 19 osôb, jazdeckú
škodu - jazdenie na koňoch vo vonkajšej a krytej jazdiarni, organizovanie prímestských týždenných
jazdeckých táborov pre deti od 7 do 15 rokov, ako aj organizovanie a poskytovanie priestorov pre športy

ako airsoft a paintball.

3. Napriek ústnej dohode medzi žalobkyňou a žalovanou, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančnej
odplaty, nájomného, za užívanie pozemkov, žalovaná od vzniku ranča, t.j. od roku 1997 doposiaľžalobkyni neposkytla za užívanie pozemkov žiadnu finančnú odplatu. Žalobkyňa žalobou uplatňuje
bezdôvodné obohatenie spočívajúce v užívaní pozemkov bez právneho titulu žalovanou za rok 2013. Pri
výpočte výšky nájomného za uvedené obdobie vychádzala zo znaleckého posudku Ing.Dušana Šoltýsa

č.33/2011, ktorý určil obvyklé nájomné v lokalite Ploské vo výške 0,947 €/m2 za rok. Znalecký posudok
bol vypracovaný v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX.

4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

5. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:

6. Z E. Č..XXXX A. Ú. X., H.: A. - H., H.: X. Q. zistil, že žalobkyňa I. A. je podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľností, parcely č.XXX/X, J. „. H. V. XX.XXX F., druh pozemku orná pôda a parcely Č..XXX/XX
registra „M. H. V. X.XXX F., L. X. H. X. V. X. XX/XXX.

7. Podľa identifikácie parciel vyhotovenou Q. A. A.-H. dňa 17.9.2007 parcela č.XXX/X J. M. je
identifikovaná ako parcela registra C. - Č. XXX ostatná plocha o výmere XXXX F., Č. X. Č..XXX/XX H. X.
H. V. XXXXX F., Č. X. Č..XXX/XX H. X. H. V. XX F., Č. X. XXX/X I. X. H. V. XXXXX F., Č. X. Č..XXX/XX
I. X. H. V. XXX F., X. Č..XXX/XX I. X. H. V. XXXX F. T. Č. X. Č..XXX/XX I. X. H. V.F. XXXX F.. X. Č..XXX/
XX H. X. H. V. XXXX F. I. V. J. M. P. D. T. X. J. C. Č. X..Č..XXX H. X. H. V. XXXX F., Č. X. Č..XXX/XX

H. X.L. H. V. XXXXX F., Č. X. XXX/X I. X. H. V. XXXXX F., Č. X. Č..XXX/XX K. K. X. H. V. XXXXX F. T.
Č. X. Č..XXX/XX I. X. H. V.F. XXXX F.. X. M. X. Z. R. D. Z. X. Č..XXX/XX P. I. Q. - E. Č..XXXX (T. B.),
Z. X. Č..XXX/XX P. I. Q. - E. Č..XXXX, J. T. B.Á..

8. Z predložené výpisu z E. Č..XXXX H. A.-H., H. X., A. územie X. súd zistil, že žalovaná T. B. je

výlučnou vlastníčkou stavby, skladu súpisného čísla XX Z. X. Č..XXX/XX a to na základe kúpnej zmluvy
z 29.1.2007 s tým, že právny vzťah k parcele, na ktorej Q. XX leží nie je evidovaný na liste vlastníctva.

9. Rovnako z výpisu z E. Č..XXXX H. A.-H., H. X., A. Ú. X. P. I., Ž. Ž. P. V. V. Q., H., Q. Č. XX Z. X.
Č..XXX/XX T. H. Č. Q.Ú. XX Z. X. XXX/XX Z. I. A. I. V. XXX/XX. T. X. K. V. X. V. A. X., Z. A. E. Q. XX

T. XX Z. P. M. Z. E. V..

10. Žalobkyňa predložila aj grafickú identifikáciu parciel - čl.15, 16.

11. Uznesením zo dňa 28.7.2015 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanej zložiť

peňažnú sumu vo výške 2.416,11 € do súdnej úschovy v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
V dôsledku odvolania Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 11.5.2016 zmenil uznesenie súdu
prvého stupňa tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

12. Uznesením zo dňa 11.9.2015 návrh žalovanej na prerušenie konania vedeného na Okresnom súde

Košice I pod sp.zn. 25C/68/2014 do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod
sp.zn. 37C/106/2013 zamietol, ktoré rozhodnutie bolo odvolacím súdom potvrdené - uznesením zo dňa
11.5.2016.

13. Právna zástupkyňa žalobkyne podaním zo dňa 5.6.2017 (čl.187 spisu) zaslala súdu znalecký

posudokč.182/2016,ktorýbolvypracovanýsúdomustanovenýmznalcomvskutkovoaprávneobdobnej
veci vedenej pod sp.zn. 40C/67/2014. Predmetným znaleckým posudkom bola určená výška nájomného
za užívanie pozemkov zapísaných Z. E. Č..XXXX A. Ú. X., V. J. „., X. Č..XXX/X T. T. X. Č..XXX/
XX I. H. J. XXXX. I. R. V. I. X. V. Z. I. R. X. X. I. J. XXXX V. V. X,XXX/mX. Keďže žalobkyňa je
podielovou spoluvlastníčkou v podiele XX/XXX, čo predstavuje výmeru o veľkosti 2.551,33 m2, tak

výška nájomného, resp. bezdôvodného obohatenia za rok 2013 pripadajúca na jej výmeru predstavuje
1.842,06 €. Z uvedeného dôvodu žalobu v prevyšujúcej časti žalobkyňa zobrala späť, konanie žiadala
zastaviť. Znalecký posudok č.182/2016 znalca Ing.Pavla Daňka zo dňa zo dňa 2.5.2016 je súčasťou
predmetného vyjadrenia. Žalobkyňa tak zobrala žalobu späť v sume 574,05 € s príslušenstvom.

14. Z dôvodu chybného výpočtu žalovanej sumy právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa
26.10.2017 žiadala zmenu návrhu, keď žalovaná suma predstavuje 1.896,69 €, podiel žalobkyne z
celkovej výmery parciel predstavuje 2.627 m2 x 0,722 €/m2/rok, ktorú zmenu súd uznesením na
uvedenom pojednávaní pripustil.15. Žalovaná voči uplatnenému nároku žalobkyne vzniesla námietku premlčania, keďže podľa jej názoru
k pozemku vzniklo zákonné vecné bremeno v zmysle § 23 ods.5 zák.č.182/93 Zb. o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov, ktoré sa podľa § 24 vzťahuje aj na iné budovy, ktoré nemajú charakter
bytového domu. V tomto smere poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.4.2016, č.k.
3Cdo/49/2014, podľa ktorého za vecné bremeno vzniknuté zo zákona k pozemku patrí oprávnenému
jednorazová náhrada. Okrem toho bola toho názoru, že nárok žalobkyne je nedôvodný, keďže ju
nepožiadala o umožnenie užívania pozemkov, v ktorom užívaní jej nikdy nebránila. Pokiaľ žalobkyňa

má záujem pozemky užívať môže, tie, na ktorých nie sú postavené budovy. V roku 2011 sa s manželom
rozviedla, odvtedy ranč neužíva, na ranči sa zdržiava manžel, neoprávnene, keďže všetky budovy sú
v jej vlastníctve.

16. Podľa právnej zástupkyne žalobkyne - vyjadrenie zo dňa 29.9.2017 (čl.211 spisu), argumentácia
žalovanej,podľaktorejkpozemkomžalobkynevzniklozákonnévecnébremenopodľa§23ods.5zákona

o vlastníctve bytov s ohľadom na ust. § 24 uvedeného zákona je nesprávna. Uvedená argumentácia je v
rozpore s Ústavou SR, princípom ochrany vlastníckeho práva, ako aj so základným súkromnoprávnym
kódexom súkromného práva. Žalovaná vlastní stavby a to sklad, ošipáreň na parcele Č..XXX/XX T. X..
Č.. XXX/XX Q. Č. XX T. XX. S poukazom na § 23 ods.5 zákona o bytoch, podľa ktorého ak vlastník
domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, 26) ktoré

sa zapíše do katastra nehnuteľností 17). Podľa § 24 zákona o bytoch v znení účinnom do 31.7.1995, na
ktoré žalovaná poukazuje, ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú
charakter bytového domu. Podľa údajov z katastra nehnuteľností z listov vlastníctva Č..XXXX T. XXXX,
J.. XXXX k pozemkom vo vlastníctve žalobkyne nie je evidované zákonné vecné bremeno podľa §
23 ods.5 zákona o bytoch v prospech stavieb žalovanej. Argumentácia žalovanej o vzniku zákonného

vecného bremena a premlčaného nároku je nesprávna:
a) pre rozpor s ústavou
b) pre rozpor so všeobecnými predpismi.
V tomto prípade poukázala na článok 20 ods.1 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo vlastniť
majetok, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa článku 20

ods.4 Ústavy SR vyvlastnenie, alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné v nevyhnutnej
miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Poukázala aj na článok 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého nikoho
nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon
a všeobecné zásady medzinárodného práva.

17. V predmetnom prípade však absentuje akýkoľvek verejný záujem, ktorý by bol daný na nútené
obmedzenie vlastníckeho práva žalobkyne v podobe zákonného vecného bremena k jej pozemkom v
prospech stavieb žalovanej, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností ako poľnohospodárske budovy,
akuktorýmnavyšeabsentujezápiszákonnéhovecnéhobremenavkatastrinehnuteľností.Absentujenie

len verejný záujem, na základe ktorého by bolo možné vlastnícke právo žalobkyne obmedziť, absentuje
rovnako právna forma, ktorá by explicitne upravovala vznik vecného bremena aj k takýmto stavbám.

18. Pri rozpore so všeobecnými predpismi poukázala na ust. § 24 zákona o bytoch, ktorý nemožno
vykladať natoľko extenzívne, že by sa zákon o bytoch mal vzťahovať aj na všetky budovy, ktoré by

nespĺňali charakter bytového domu. Uvedené by bolo v rozpore tak s ústavou ako aj s medzinárodnými
dohovormi. Pri tomto ustanovení zákona odkázala na ust. § 135c OZ, podľa ktorého ak niekto zriadi
stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť,
že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadi. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak
by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku,

pokiaľ s tým vlastník súhlasí, podľa odseku 3 súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na
výkon vlastníckeho práva k stavbe. Podľa žalobkyne výklad žalovanej je v rozpore aj so stavebným
zákonom č.50/76 Zb., podľa ktorého stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku, alebo že má
k pozemku iné právo podľa § 139 ods.1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú

stavbu. Rozhodnutie, na ktoré poukázala žalovaná Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo/49/2014 nie je totožné
so skutkovým a právnym stavom ako je vec žalovanej, keďže uvedené rozhodnutie je založené na tom,
že žalobca sa v konaní domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie náhrady za obmedzenie
jeho vlastníckeho práva, ku ktorému došlo v období od 8.9.2009 do 7.9.2011. V tomto smere uviedol,že je vlastník pozemku v katastrálnom území P. zapísaného na liste vlastníctva č. X, ktorý nadobudol
kúpnou zmluvou, na základe ktorej bol povolený vklad do katastra nehnuteľností rozhodnutím sp.zn. V.
XXX/XXXX. Na spornej parcele stavebné bytové družstvo v roku 1973 bez súhlasu vtedajšieho vlastníka

pozemkupostavilobytovýdomsoštyrmibytmi,ktorésúvsúčasnostipodľalistuvlastníctvavovlastníctve
žalovaných,naktoromlistevlastníctvajepoznamenané,žekspornejparcelejezriadenévecnébremeno
podľa §23 ods.5 zákona č.182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V tomto smere
poukázala na rozsudok NS SR 5 Cdo/32/2007 zo dňa 20.3.2008, v ktorom sa najvyšší súd zaoberal
aplikáciou ustanovenia § 24 zákona o bytoch v konaní o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode

vlastníctva k bytu v budove, ktorej určenie či je, alebo nie je bytovým domom bolo sporné. S poukazom
na citované rozhodnutie je zrejmé, že podľa ustanovenie § 24 sa postupuje pri nadobúdaní vlastníctva
nebytových priestorov v budovách, ktoré nemajú charakter bytového domu a výklad tohto ustanovenia
nemá žiaden súvis s uplatneným nárokom žalobcov.

19. Pokiaľ žalovaná uvádzala, že sa z ranča odsťahovala v roku 2011, v tomto smere právna zástupkyňa

žalobkyne uviedla, že v danom prípade nie je rozhodujúci fakticky stav, to znamená, či sa stavby
a pozemky v areály ranča užívajú na rôzne účely, alebo sa vôbec nevyužívajú, prípadne kto ich
využíva, pretože zastavaný pozemok je užívaný už tým, že sú na ňom stavby postavené, t.j. užívanie
stavby je konzumované jej vlastníctvom. S poukazom na ust. § 451 OZ žalovaná v danom prípade
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, povinnosti predmet bezdôvodného obohatenia, ktorý získala

užívaním pozemkov žalobkyne bez právneho dôvodu. Vykonaným dokazovaním bolo nesporné, že je
vlastníčkou areálu J. H. a stavieb, ktoré sa tu nachádzajú, rozprestierajúce sa na pozemku žalobkyne,
ktoré užíva od roku 1997 bez toho, aby žalobkyni zaplatila akúkoľvek náhradu za ich užívanie.
Žalovaná od začiatku užívania pozemkov odmietala akékoľvek dohody so žalobkyňou ohľadom výšky
nájmu za užívanie predmetného pozemku. Svojim protiprávnym konaním znemožnila žalobkyni výkon

vlastníckeho práva, právo vec užívať a právo nakladať s vecou boli jej obmedzené, rovnako právo
požívať plody a úžitky veci. Tieto jej boli úplne odňaté. K obohateniu vlastníka stavby dochádza už z
titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie stavbu užívať. Je potom výlučne vecou jeho
rozhodnutia, či stavbu bude užívať sám, alebo ju bezplatne alebo odplatne prenechá inému. Povinnosť
poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba postihuje vlastníka stavby bez ohľadu

na to, akým spôsobom svoje vlastnícke právo realizuje, alebo na skutočnosť, či užívanie stavby prináša
zisk. V tomto smere poukázala na slovenskú a českú judikatúru.

20. Podľa ust. § 451 ods.1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa ust. § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

22. Podľa ust. § 458 ods.1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná

náhrada.

23. Z teórie práva vyplýva, že podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť
toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, vydať obohatenie tomu, na úkor koho bol
predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Bezdôvodné obohatenie vzniká na základe objektívnej

skutočnosti, a to získaním bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na vznik záväzkového vzťahu
z bezdôvodného obohatenia sa preto nevyžaduje existencia zavinenia ani existencia protiprávneho
úkonu. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného
majetkového prospechu u obohateného. Vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného
rozmnoží o majetkové hodnoty; môže spočívať i v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k

tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti. V prejednávanom prípade ide o bezdôvodné
obohatenie ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, ako jedného z možných
spôsobov získania majetkového prospechu ako bezdôvodného obohatenia, pretože ide o užívanie
pozemku bez nájomnej alebo inej zmluvy, alebo bez iného titulu oprávňujúceho tieto pozemky užívať. Vtomto prípade sa predmet bezdôvodného obohatenia nevracia ( nevydáva ), ale nahrádza sa v peňažnej
forme.

24.Na základevykonanéhodokazovaniabolopreukázané,žežalobkyňajepodielovouspoluvlastníčkou
nehnuteľností zapísaných na E. Č..XXXX, A. Ú. X. V. X. XX/XXX-D., T. K. X. J. „.“. XXX/X H. V. XX.XXX
F. T. X. Č..XXX/XX H. V. XXXX F., druh pozemku orná pôda. Predmetné parcely boli katastrálnym
úradomidentifikovanéakoparcelyregistra„.vzmysleidentifikácieparcielzodňa17.9.2007(čl.14spisu).

Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, stavby súpisného čísla XX, Z. Q. Z. X. Č..XXX/XX, Q.,
ktorú nehnuteľnosť nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.1.2007, rovnako stavby Q. Č. XX, H.
T. H. Q. Č.Í. XX, A. Q. X. Z. X. XXX/XX T. XXX/XX, A. Z. A. I. Č.. V. XXX/XX, katastrálne územie X., H. X.,
H.A.-H..Predmetnébudovyvovlastníctvežalovanejsúnaparceláchvovlastníctvežalobkynevpodiele
22/132. Žalovaná v roku 2013 užívala pozemky žalobkyne bez toho, aby s ňou ako spoluvlastníčkou
uzatvorila dohodu, na základe ktorej by bola oprávnená predmetnú nehnuteľnosť užívať, čo znamená,

tieto parcely užívala bez právneho dôvodu v celej výmere. Nehnuteľnosti žalobkyne, jej podiel užívala
bez toho, aby jej za užívanie platila úhradu. V prípade užívania cudzej nehnuteľnosti bez nájomnej či
inej zmluvy spočíva bezdôvodné obohatenie v užívaní cudzej veci bez platenia úhrady za jej užívanie.
Keďže žalovaná ako užívateľ nie je schopná žalobkyni vrátiť spotrebované plnenie v podobe výkonu
práva nájmu, je povinná jej vydať bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme. Majetkovým vyjadrením

tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste
a čase na užívanie obdobnej veci spravidla formou nájmu, a ktorú by nájomca - žalovaná za obvyklých
okolností bola povinná platiť podľa nájomnej zmluvy.

25. Pri vyčíslení rozsahu bezdôvodného obohatenia, určenia jeho výšky súd vychádzal zo znaleckého

posudku č.182/2016 znalca Ing.Pavla Daňka, vypracovaného v konaní 40C/67/2014, ktorý výšku
nájomného za užívanie pozemkov zapísaných na E. Č..XXXX, A. Ú. X., X. Č..XXX/X T. X. Č..XXX/XX I.
J. XXXX V. Q. X,XXX €., Č. X. X. Ž. XX/XXX-D. X. V. H. X. XX.XXX F., X. Ž. X. X.XXX F.. X. I. X. Daňko v
znaleckom posudku určil výšku nájomného za rok 2013 0,722 €/m2 na rok, žalovaná suma predstavuje
1.896,69 € (2.627 m2 podiel žalobkyne x 0,722 €). Keďže žalobkyňa upravila návrh tak, že za rok 2013

požadovala bezdôvodné obohatenie vo výške 1.896,69 € a súd zmenu návrhu pripustil, tomuto návrhu
vyhovel a žalovanú zaviazal na jej zaplatenie.

26. Podľa ust. § 107 ods.1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho

úkor obohatil.

27. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovanej, že nárok žalobkyne je prekludovaný poukazujúc na vyššie
citované zákonné ustanovenie, keďže žalobkyňa bezdôvodné obohatenie uplatnila v zákonnej lehote
keď najskôr ku koncu roku 2013 vedela, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia za toto obdobie,

i kto sa na jej úkor obohatil, z ktorého dôvodu nárok prekludovaný nie je, keďže žaloba bola podaná
na súd 23.12.2013.

28. Súd sa stotožňuje s dôvodmi a argumentáciou žalobkyne uvedenej v jej písomnom podaní zo dňa
29.9.2017pokiaľideoobranužalovanej,poukazujúcnazákonč.182/1993Zb.,ispoukazomnauvedenú

judikatúru.

29.Podľa§145ods.2CSPAkježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

30.Podľa§146ods.1CSPsúdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnychdôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

31. Keďže žalobkyňa žalobu prevyšujúcu sumu 1.842,06 € zobrala späť, t.j. v časti 574,05€ s prísl., súd

konanie v tejto časti s poukazom na ust. § 145 ods.2 CSP zastavil.32. Podľa ust. § 517 ods.1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

33.Podľaust.§517ods.2OZakideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády 87/95 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

35. Základná úroková sadzba ECB od 13.11.2013 do 10.6.2014 bola vo výške 0,25%. Nakoľko sa
žalovaná preukázateľne dostala do omeškania zo zaplatením žalovanej sumy, žalobkyni vznikol nárok

aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy, z ktorého dôvodu súd zaviazal žalovanú zaplatiť
úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne od 1.1.2014, keďže bezdôvodné obohatenie za rok 2013 bolo
splatné ku koncu roka do zaplatenia a v prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky žalobu zamietol,
keďže žalobkyňa požadovala 5,75% úrok z omeškania.

36. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. V sporových konania sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana,

ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,
ktorá vo veci úspech nemala.

38. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39. Žalobkyňa v konaní uplatnila nárok na zaplatenie sumy vo výške 2.416,11 € s prísl., súdnym
rozhodnutím jej bola priznaná sumu 1.896,69 € a vo zvyšnej časti zobrala žalobu späť. Žalobkyňa bola v
konaní tak v prevažnej miere, percentuálne vyjadrenej na 78,5% úspešná a neúspešná bola v pomere
21,5%. Z uvedeného dôvodu vznikol žalobkyni nárok na pomernú náhradu trov konania vo výške 57%

(78,5% - 21,5%).

40. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.