Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. marec 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 25C/297/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108231331
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7108231331.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, dňa 8.3.2018, sudkyňou JUDr.Martou Melicherčíkovou, v právnej veci žalobkyne:

V. L., B..XX.X.XXXX, X. X.W. XX, W., zastúpená advokátkou JUDr.Kristínou Piovarčíovou, Štúrova
20, Košice, proti žalovanej: T. T., B..X.X.XXXX, X. Č., D..I. XXX/X, W.-C., v konaní o určenie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu práva prechodu takto

r o z h o d o l :

U r č u j e, že žalobkyňa nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva prechodu
peši cez podestu a bývalú práčovňu po schodoch v dome súp.Č..XXX, B. L..Č.. XXX/X, Z.Í. B. Okresnom
Ú. W., W. C. B. I. Č..XXXXX, W. Ú. U. T., B. L. Ž., P. J. Č..U. XXX H. U..Č.. XXX, B. L..Č..XXX H. Č..XXX/
X B. X. D..Č..XX P. W., zapísané na Okresnom úrade W.Š., W. C. B. I. Č..XXXX.

Žalovaná je p o v i n n á trpieť vykonávanie práva prechodu žalobkyňou.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 20.11.2008 sa domáhala vyslovenia a určenia, že nadobudla vydržaním
právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva prechodu peši cez podestu a práčovňu po schodoch v
dome U.. Č.. XXX (L. Č..XXX), B. L..Č.. XXX/X, L. D. H. I. Z. U. W. W., Z. B. Okresnom Ú. W., W.O.I. C.
B. I. Č..XXXXX, W.H. Ú. U. T. B. L. Ž. P. J. U.. Č.. XXX H. U.. Č.. XXX, B. L.. Č.. XXX H. XXX/X B. X.Í.

D..Č..XX P. W., Z. B. Okresnom Ú. W., W. C. B. I. Č..XXXX. Zároveň žiadala uložiť žalovanej povinnosť
trpieť vykonávanie práva prechodu. Požadovala aj náhradu trov konania.

2. Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd vo veci rozhodol, keď žalobu zamietol a žalobkyňu
zaviazal na náhradu trov konania.

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že zo strany žalobkyne neboli splnené zákonné

podmienky vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu práva prechodu peši cez podestu
a bývalú práčovňu na povalu žalobkyne. Nebolo preukázané, že táto strana sporu je oprávnenou
držiteľkou, ktorá podmienka je nevyhnutná pri nadobudnutí vecného práva vydržaním. Uvedená
skutočnosť bola preukázaná listinnými dokladmi - kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 2.7.1952 a
uznesením Ľudového súdu v Košiciach zo dňa 12.6.1953. Nakoniec žiadna dohoda medzi právnymi
predchodkyňami oboch strán sporu týkajúca sa práva prechodu v priebehu konania preukázaná nebola.
V danom prípade podľa názoru súdu nebolo možné hovoriť o oprávnenosti držby, pokiaľ žalobkyňa

vedela, že nehnuteľnosť, v ktorej sa práčovňa nachádza, tá v čase jej predaja podľa kúpnopredajnej
zmluvy mala slúžiť na účel, na ktorý bola zriadená, pričom tak ako sama uviedla, minimálne od 70-tych
rokov,tedaajvčase,keďsavroku1986dodomunasťahovalanatentoúčelneslúžila.Nemohlabyťpreto
v dobrej viere, že jej právo prechodu patrí. Dobrá viera totiž podľa platnej legislatívy zaniká v okamžiku,kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu
vec alebo právo patrí. Za takýchto okolností nebola splnená podmienka dobromyseľnosti, na základe
čohožalobkyňanemohlanadobudnúťprávozodpovedajúcevecnémubremenu,ktorépozostávazpráva

prechodu cez podestu a práčovňu na povalu žalobkyne vydržaním. Pri rozhodovaní bol súd aj toho
názoru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže
medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalovaná minimálne od roku 2008 žalobkyni nebráni v prechode
a vstupe na povalu a tento stav trvá doposiaľ.

4.Vdôsledkuodvolaniaodvolacísúdzrušilrozsudokprvostupňovéhosúduavrátilvecnaďalšiekonanie,
keďže dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého
rozhodnutia, pretože súd prvého stupňa zaťažil rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce procesnou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uvedenou vadou bola neúplnosť alebo
nesprávnosť zistenia skutkového stavu veci, nie z pohľadu výsledku hodnotenia vykonaných dôkazov,
ktorým môže byť skutkové zistenie, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ale z pohľadu postupu

súdu v dôkaznom procese. Pochybenie súdu prvého stupňa spočívalo v spôsobe zisťovania skutkového
stavu veci.

5. V zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu prvostupňový súd vykonal dôkaz listinami navrhnutých
žalobkyňou a to kúpnej zmluvy zo dňa 2.7.1952, uznesenia Ľudového súdu zo dňa 12.6.1953, zápisnice

napísanej na Ľudovom súde zo dňa 8.6.1953, pzkn. P..Č.. XXXX, P. I. Č..XXXX H. I. Č..XXXXX W. Ú.
W.-U. T., L.. P. Č..XXXX W. Ú. W.-U. T. ako aj fotodokumentácie ich prečítaním, ktorá skutočnosť je
zrejmázobsahuzápisnicezodňa2.10.2014.Súdnepripustil dôkaznavrhnutýžalobkyňouatoobhliadku
nehnuteľnosti, keďže vykonanie tohto dôkazu nemalo vplyv na hmotnoprávne posúdenie danej veci.

6. Po odstránení procesnej vady v zmysle uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 29.5.2013 súd pristúpil
k zisteniu skutkového stavu prejednávanej veci a k zhodnoteniu vykonávaných dôkazov. Tak ako v
rozhodnutí zo dňa 26.4.2012 uviedol, z výpisu Z. I. Č..XXXX, W.. Ú.Z.. U. T., C. W. N. Y. Z., Ž. Ž. V. L.
Y. P. P. X. Č..X B. X.L. P. X. J. Č..U.. XXX H. XXX, B. D.. X. Č..XX P. W., ako aj vlastníčkou podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, i spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele

3304/10000.

7. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na
parceleČ..XXX/X,ktorévlastníctvonadobudlanazákladeDarovacejzmluvyzodňa29.4.2008.Uvedené
skutočnosti súd zistil z výpisu z I. Č..XXXXX, katastrálneho územia U. T., C. W. N..

X. Z predloženého listinného dokladu žalovanou stranou (čl.25 spisu) bolo preukázané, že dňa 2.7.1952
bola uzatvorená kúpno-predajná zmluva medzi odpredávateľom Y. L. a kupiteľkami X. D. H. L. D., na
základe ktorej odpredávateľ predal 1/3 z nehnuteľnosti v pozemnoknižnej vložke č.XXXX, W. Ú. W. L.
X. H. + G..Č..X, L..Č..XXXX/X, J. Č.. L.. XXX, XXX U. J. P. N. O. D.. Č..J. XX, pozostávajúcu 2-krát z

dvojizbového bytu, pôjda, pivnice a domovníckeho bytu za dojednanú kúpnu cenu 165.000,-Kčs.

9. Podľa bodu 8 uvedenej zmluvy sa zmluvné strany dohodli tak, že nakoľko v dome je iba jeden vchod,
jedna brána, jedna prádelna, jedna terasa, tieto budú spoločne používať a všetky náklady spojené s
udržiavaním týchto miestností v dobrom stave vždy spoločne znášať v rovnakom pomere. Uvedená

kúpno-predajná zmluva je vedená pod č. č.d. XXXX/XX.

10. Dňa 8.6.1953 bola napísaná na Ľudovom súde v Košiciach Zápisnica o rozdelení nehnuteľnosti
zapísanej v pozemnoknižnej vložke č.XXXX W. Ú. W. (čl.163), za prítomnosti sudcu, Y. L., X. H. L. D..
Z jej obsahu je zrejmé, že pozemnoknižní vlastníci sa medzi sebou podelili a to tak, že nehnuteľnosť

zapísaná v pozemnoknižnej P. Č..XXXX W. Ú. W.Š., podľa kúpno-predajnej zmluvy vystavenej v
Košiciach dňa X.X.XXXX, L. Č..XXXX/X, J. Č. U. XXX P. P. XX T. pripadol do výlučného vlastníctva
X. H. L. D., každej na polovicu, nehnuteľnosť zapísaná v pozemnoknižnej vložke Č..XXXX W. Ú. W.,
L. Č..XXXX/X, J. Č. U. XXX, vo výmere 2 a 84 m2 pripadol do výlučného vlastníctva Y. L. v celosti.
Okrem toho sa účastníci dohodli aj na rozdelení dvora, ktorý pripadol do spoločného vlastníctva tak

predávajúceho aj kupujúcich v podiele v tejto zápisnici uvedenej.11. Z obsahu tohto listinného dokladu je zrejmé aj to, že pozemnoknižný vlastník Y. L. povolil služobnosť
vchodu do pivnice a po schodoch cez parcelu Č..XXXX/X pod bodom A, I, zapísanej ako po majetku
slúžiacom pre každodobého držiteľa parcely XXXX/X tejto poz.knihy ako po majetku panujúcom.

12. Pozemnoknižné vlastníčky X. D. H. L. D. rovnako povolili služobnosť schôdze cez ich parcelu
č.3248/3 ako po majetku slúžiacom pre každodobého držiteľa L..Č..XXXX/X ako po majetku panujúcom.

13. Ľudový súd v Košiciach uznesením zo dňa 12.6.1953 (č.l. 11 spisu) povolil aj na základe zápisnice

zo dňa 8.6.1953 niekoľko zápisov, od rozdelenia parcely Č..XXXX/X B. O. L., H. C. L. J. B. P.Ž. - L..Č..
XXXX/X J. Č..L.. XXX B. T. D..Č..XX/a J. B. P. Č..XXXX O. L.. W., L. Č..XXXX/X dvor do novovytvorenej
vložky č.9734 tejto poz. knihy a pod písmenom c) na 2/6 X. D. H. L. D., L. X.-X. vkladá sa vlastnícke
právo Y. L. na 2/6. Pod písmenom d) vložila sa služobnosť schôdze do pivnice a po schodoch cez L..Č..
XXXX/X ako po majetku slúžiacom pre každodobého držiteľa L..Č.. XXXX/X ako po majetku panujúcom.
Podľa bodu II v novovytvorenej vložke Č..XXXX sa zapísala L..Č.. XXXX/X J. Č.. L.. XXX a vložilo sa

vlastnícke právo titulom kúpy pre X. D. B. 1. H. L. D. na 1. Podľa bodu 2 sa vložila služobnosť chôdze do
pivnice a po schodoch cez parcelu 3248/1 ako po majetku slúžiacom pre každodobého držiteľa parcely
Č..XXXX/X ako po majetku panujúcom.

14. Uvedená skutočnosť je zaznamenaná aj v pozemnoknižnej vložke č.XXXX P. Č. S. ťarchy tejto

vložky. Rovnako bola zaznamená v časti B vlastníctvo aj zmena pokiaľ ide o rozčlenenie, rozdelenie
parcely Č..XXXX/X na tri parcely a to parcelu Č..XXXX/X J., Č..U.. XXX P. P. X H. XX T., L..Č.. XXXX/X,
J. Č..U. XXX P. P. XX T. H. L. Č..XXXX/X, J. P. P. X H. XX T.. Súčasne bola odčlenená parcela Č..XXXX/
X J. B. P. Č..XXXX O. W. H. L. Č..XXXX/X X. C. J. B. P. Č..XXXX tejto knihy ( čl.190 spisu).

15. Z obsahu vložky č.XXXX (čl.177) je zrejmé, že parcela č.XXXX/X, dom súpisného čísla XXX je vo
vlastníctve tak X. H. H. L. D., každej v 1-ci. V časti S. ťarchy uvedenej vložky bola zaznamenaná ťarcha
podľa zápisnice napísanej na tunajšom súde dňa 8.6.1953, kedy sa vložila služobnosť chôdze do pivnice
a po schodoch cez parcelu Č..XXXX/X ako po majetku slúžiacom pre každodobého držiteľa parcely
č.XXXX/X ako po majetku panujúcom.

16. Z vyššie uvedených zápisov a listinných dokladov je zrejmé, že dom č.súpisného XXX (pôvodné
súp.č. XXX), ktorého výlučnou vlastníčkou je žalovaná bol pôvodne na L. Č.. XXXX/X H. J. Č..U. XXX
(P. U. U.. Č.. XXX H. XXX), ktorého spoluvlastníčkou je žalobkyňa na parcele Č..XXXX/X.

17. Súd vykonal výsluch žalobkyne, ktorá vo svojej výpovedi potvrdila, že pôvodným výlučným
vlastníkom celého domu na X. D..Č..XX P. W. bol jej strýko Y. L.. Vzhľadom na pomery po vojne,
1/3 domu, ktorá predstavuje pravú stranu, odpredal právnym predchodcom žalovanej. Stalo sa tak na
základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 2.7.1952. Predaná tretina nehnuteľnosti reálne predstavuje dva
byty, jeden na prízemí ako aj na poschodí domu. Zvyšná časť nehnuteľnosti bola štátom odňatá s tým,

že jej právni predchodcovia mali k dispozícii byt na poschodí. Ďalšie byty boli pridelené Obvodným
národným výborom jednotlivým nájomcom. Byt, v ktorom žalobkyňa býva bol pridelený ONV jej strýkovi
niekedy v 50-tych rokoch. Obaja s tetou v tomto byte bývali až do smrti. Podľa závetu sa mala stať
jeho vlastníčkou, no strýko závet zmenil. Ďalšie roky sa pokúšala o dohodu s dedičmi, nakoniec jej
bol pridelený v roku 1986 potom, čo sa s pôvodnou nájomkyňou dohodla na finančnom vyrovnaní. Na

základe rozhodnutia z roku 1973 sa nájomkyňou veľkého bytu na prízemí stala jej sestra, pôvodný byt
na poschodí bol rozdelený na dva byty s tým, že jeden obýva s dcérou, posledným vlastníkom druhého
bytu je sused Š..

18. Nad celým domom je povala. Priestory na povale vlastníci domu vyporiadali dohodou v roku 2000.

Žalobkyňa s neterou si rozdelili celú povalu nad domom, keďže sestra, ktorá obýva byt na prízemí
sa tohto priestoru vzdala. Na povalu je len jeden vchod a to po schodoch z pavlače okolo bytov na
prvom poschodí na podestu, ktorá je na úrovni práčovne. Žalobkyňa má prístup na svoju povalu len cez
práčovňu, ktorá je vo vlastníctve žalovanej a jej časť povaly. Práčovňa na účel, na ktorý bola zriadená sa
nevyužíva cca od 70-teho roku, odvtedy sa využíva len na prechod na povalu. Uzavretá nikdy nebola,

no po incidente v roku 1971, keď tetu v byte napadli a po dohode nájomníkov sa dvere z pavlače na
pôjd uzatvárali. Kľúč mal každý a v prípade potreby si dvere otvoril. Medzičasom vlastník vedľajšieho
bytu realizoval rekonštrukciu povaly, keď prepojil byt s povalou, urobil nadstavbu, čím oddelil svoju časťnehnuteľnosti od bytu žalobkyne aj žalovanej a z ktorého dôvodu tento vlastník nie je odkázaný na
prechod cez práčovňu.

19. Žalobkyňa povalu využíva na sušenie prádla, hlavne na prístup, keď má problémy so strechou,
v tejto časti má uložené sezónne veci. K určitým nezhodám došlo v roku 2008, v čase realizácie
prestavby susedom Š.. Vtedy sa s matkou žalovanej dohodli, že tomuto vlastníkovi zamedzia prístup
na povalu. Tak svoju časť povaly oddelila pletivom. Jedného dňa však zistila, že okrem zámky je na
dverách aj kladka, od ktorej kľúč nemala. Preto požiadala právnu zástupkyňu, aby situáciu riešila. Na

základe prípisu právnej zástupkyne od mája roku 2008 kladka na dverách nie je, a od tohto obdobia
má na povalu voľný prístup, v prístupe na povalu jej nikto nebráni, tvrdila však, že v budúcnosti môže
nastať problém, pretože predpokladá, že žalovaná bude podkrovie rekonštruovať, resp. dom môže
predať. Povala je schátralá, spoluvlastníci sa na jej rekonštrukcii nevedia dohodnúť. Žalovaná v byte
na X. nebýva, ten je prázdny, byt na prízemí obýva jej brat. Matka tejto účastníčky za života darovala
celú nehnuteľnosť svojej dcére darovacou zmluvou v roku 2008, na základe ktorej sa stala výlučnou

vlastníčkoucelejnehnuteľnosti,vrátanepráčovne,podestyaschodov,oktorýchsažalobkyňadomnieva,
že sú spoločnými priestormi.

20. Žalobkyňa predložila súdu Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti zo dňa 12.9.2003, ktorej účastníkmi boli G. J., Q. X. H. V. L.. Na základe tejto dohody

sa spoluvlastníci dohodli na vyporiadaní spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, zapísaným na I. Č..XXXX
H. O. J. B. X. XX, U. Č..XXX H. XXX, pozemku parcely Č..XXX H. H. L., L. Č..XXX/X. Predmetom
vyporiadania boli byty v dome ako aj spoločné časti, spoločné zariadenia domu a pozemky. Uvedená
zmluva bola vkladovaná pod č.V XXXX/XX s tým, že vklad bol povolený dňa 22.9.2003 (čl. 69 a nasl.
spisu).

21. Žalovaná predložila Darovaciu zmluvu zo dňa 1.4.2008, na základe ktorej ako obdarovaná sa stala
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV Č..XXXXX, H. L. Č.. W. XXX/X o výmere 80
m2, s rodinným domom súpisného Č. XXX, C. Č. XX B. X. D.. P. W. ako aj nehnuteľností zapísaných na I.
Č..XXXXX H. L. Č..XXX o výmere 106 m2, dvora patriaceho k rodinnému domu v podiele 1/6. Darovacia

zmluva bola vkladovaná pod č. P. XXXX/XXXX, pričom vklad bol povolený dňa 29.4.2008 (čl.124 spisu).

22. Žalovaná pred súdom vyjadrila podozrenie, že žaloba zo strany žalobkyne je podaná účelovo,
keď svoje tvrdenie odvodila od skutočností, že bola podaná v čase, keď sa stala výlučnou vlastníčkou
domu na základe uvedenej darovacej zmluvy a z ktorého dôvodu žalobkyňa dospela k presvedčeniu,

že by mohla byť vo svojich vlastníckych právach ňou obmedzovaná. Nehnuteľnosť, ktorej je výlučnou
vlastníčkou je meštiackym domom, dom, v ktorom býva žalobkyňa je vedený ako dom bytový. Žalovaná
potvrdila, že predmetnú nehnuteľnosť odkúpili jej právne predchodkyne, mamka s babkou v roku 1952
na základe kúpno-predajnej zmluvy. Pôvodné súpisné číslo domu X. XXX, v súčasnosti, po prečíslovaní
má súpisné číslo XXX a je postavený na parcele XXX/X. Žalovaná poukázala na bod č.8 uzavretej

kúpno-predajnej zmluvy z roku 1952, podľa ktorej predávajúci, právny predchodca žalobkyne, ktorý bol
pôvodne vlastníkom všetkých nehnuteľností, odpredal 1/3 nehnuteľností v intraviláne na O. D..Č..XX P.
W.. Podľa tejto zmluvy medzi účastníkmi bola dohoda ohľadom vchodu, brány, práčovne aj terasy, ktoré
sa mali užívať spoločne a rovnako spoločne sa mali hradiť aj všetky náklady spojené s užívaním týchto
miestností. Dom má dve poschodia, na každom poschodí je samostatný byt, v dolnom byte býva brat s

rodinou, horný je prázdny. V dome bývala s rodičmi, po uzavretí druhého manželstva býva s manželom
v Č..

23. Práčovňa, prechod ktorej žalobkyňa požaduje sa nachádza na úrovni povaly, na ktorú povalu sa
prechádza z pavlače cez schodište. Na povale ako prvá je práčovňa, za ňou časť povaly v jej vlastníctve

a až tak je povala žalobkyne. Pokiaľ sa teda žalobkyňa chce dostať na svoju povalu, vždy prechádza
cez časť domu a povalu v jej vlastníctve. Práčovňa bola zriadená a využívaná na pranie, na ktorý účel
sa využívala do začiatku 70-tych rokov.

24. Problém nastal vtedy, keď sa rekonštruovala strecha a následne sused žalobkyne rekonštruoval

byt, keď tento prepojil s povalou a robotníci pracovali bez dozoru. Vtedy jej mame a bratovi sa mnohé
veci stratili, z ktorého dôvodu sa žalobkyňa s jej mamou dohodli, že priestory uzamknú. Uvedený stav
mal byť dočasný a s takýmto postupom žalobkyňa súhlasila. Pokiaľ ide o uzatvorenie dverí kladkou,
situáciu okamžite riešila potom, čo obdŕžala list od právnej zástupkyne žalobkyne. Povalu žalobkynisprístupnila a veci dali do dôvodného stavu. Žalovaná spor považovala za zbytočný, keďže vzniknutú
situáciu mohli operatívne riešiť. Nakoniec ozrejmila, že žalobkyňa prístup na povalu si môže zabezpečiť
rovnako ako sused, odkrytím stropu a zabezpečením schodov, pričom nemusí ísť o veľkú rekonštrukciu.

Preto súhlasila s prechodom cez jej časť povaly a to zriadením vecného bremena na dva roky. Žalobkyni
v prístupe na povalu a v prechode cez práčovňu nikdy nebránila, z ktorého dôvodu žalobu považovala
za bezdôvodnú.

25. Žalovaná potvrdila aj to, že žiadna dohoda medzi spoluvlastníkmi pri kúpe domu ohľadom prechodu

práčovne nebola, dohoda sa týkala len užívania tejto miestnosti.

26. Žalobkyňa právo prechodu cez uvedenú práčovňu odvodzuje z kúpnej zmluvy zo dňa 2.7.1952,
podľa bodu 8, keďže podľa jej názoru právo prechodu je totožné s užívaním miestnosti.

27. Svedkyňa N. O. sa k predmetu sporu nevedela vyjadriť, svedok N..X. je švagrom žalobkyne. Do

bytu na X. XX sa s rodinou nasťahoval v roku 1975 a obýva byt na prízemí. V roku 1996, keďže
je projektantom, skreslil celý dom, na základe čoho došlo k dohode o jeho vyporiadaní a rozdelení.
Dohoda bola oficiálne vkladovaná v roku 2003. Ohľadom spoločných častí domu a to pivnice, priestoru
pod schodami a záchodu na dvore sa vedie súdny spor. Podkrovie je zaznamenané a skreslené
na čl.98. Časť povaly v spoluvlastníctve jeho manželky odpredali susedovi Š., časť povaly vlastnia.

Tento svedok predložil zápisnicu napísanú na Ľudovom súde v Košiciach zo dňa 8.6.1953, týkajúcu
sa rozdelenia nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnej vložke Č..XXXX, katastrálneho územia W. a
povolenia služobnosti chôdze cez parcelu XXXX/X P. P. X. H. L. D. pre každodobého držiteľa parcely
Č..XXXX/X. Svedok bol toho názoru, že pôvodný vlastník nemohol právnym predchodkyniam žalovanej
predať schodište, pretože by sa nemohol dostať k svojej nehnuteľnosti a rovnako by sa oni nemohli

dostať k svojmu domu, z ktorého dôvodu bola uvedená zápisnica spísaná.

28. Aj svedok X. potvrdil, že s prechodom cez povalu žalovanej nikdy problém nebol. V období, keď
sa svedok do bytu nasťahoval, práčovňa sa na účel, na ktorý bola zriadená už nevyužívala, neskôr ju
využíval brat žalovanej ako dielňu, v súčasnosti sa využíva len ako prechod na povalu. Dvere z pavlače

nikdy uzatvorené neboli. Určitú zmenu v správaní matky žalovanej pobadal cca rok pred jej smrťou,
keď dvere zabezpečila kladkou, aby neprechádzali na povalu cez povalu v jej vlastníctve. Po určitých
výstupoch im kľúč od kladky poskytla.

29. Na návrh žalovanej strany bol vypočutý svedok N..Š., ktorý je vlastníkom jedného z bytov na X. XX P.

W., na 1.poschodí, ktorý byt rekonštruoval a prepojil s povalou. Rekonštrukciu začal opravou strechy v
roku 2008, ktorú strechu opravoval nad svojim bytom ako aj bytom žalobkyne. S rekonštrukciou interiéru
začal začiatkom roku 2009, z ktorého dôvodu byt neobýval. V prípade potreby prechádzal cez práčovňu,
s kľúčmi problém nebol, tie mu poskytla matka žalovanej pani G.. Potom, čo sprístupnil vstup na povalu
z bytu a žalobkyňa svoju časť povaly oddelila pletivovou zábranou, prechod cez práčovňu nevyužíva.

Počas rekonštrukcie určité nedorozumenia nastali, tie však poriešil. Pri vypracovaní projektu mu bolo
poskytnutých niekoľko možností prepojenia bytu s povalou, prijal také, ktoré mu dizajnovo a priestorovo
vyhovovalo. Svedok pripustil určitú nespokojnosť tak zo strany žalobkyne, aj pani G. v období, keď sa
rekonštruovala strecha.

30. Svedok G. je bratom žalovanej a obýva byt na prízemí na X.Č. D..Č..XX P. W., ktorého domu
je výlučnou vlastníčkou sestra. Ide o rodičovský byt, v ktorom býval od mala. Potvrdil rozdelenie
pôvodnej nehnuteľnosti. S prechodom na povalu problém nebol, ten nastal v období rekonštrukcie
strechy, keď v práčovni, kde mali umiestnenú skriňu sa veci začali strácať. Keďže mali zato, že k
tomuto dochádza pričinením robotníkov a brigádnikov, ktorí strechu rekonštruovali, jeho mama sa

rozhodla dvere z pavlače, vedúce do práčovne a na povalu zabezpečiť visiacim zámkom. Kľúče mala aj
žalobkyňa. Zabezpečenie dverí visiacim zámkom trvalo krátko, keďže zo strany žalobkyne došiel prípis
na sprístupnenie povaly. Odvtedy so vstupom problém nie je.

31. Žalovaná strana doložila fotodokumentáciu preukazujúcu stav povaly v máji 2008 ako aj v auguste

2011, z ktorej je zrejmé, že povala sa na sušenie prádla nevyužíva, stav z augusta 2011 je totožný so
stavom spred niekoľkých rokov.(čl.192-195 spisu).32. Po vykonanom dokazovaní, pri rozhodnutí rozsudkom zo dňa 2.10.2014 súd uzavrel, že okrem
preukázaného vlastníctva oboch strán sporu k jednotlivým nehnuteľnostiam, v nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovanej sa nachádza podesta aj práčovňa, ku ktorým žalobkyňa žiadala určiť, že vydržaním

nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu cez tieto miestnosti
na povalu, ktoré právne predchodkyne žalovanej nadobudli na základe kúpno-predajnej zmluvy zo
dňa 2.7.1952. Okrem toho sa dohodli, že budú spoločne užívať vchod, bránu práčovňu, terasu a
všetky náklady spojené s udržovaním týchto miestností budú aj spoločne znášať v rovnakom pomere a
teda dohoda sa týkala užívania uvedených častí nehnuteľností, vrátane práčovne. Žalobkyňa užívanie

prechodu cez práčovňu na svoju časť povaly vyvodzovala práve na základe kúpno-predajnej zmluvy z
roku 1952 ako aj uznesenia z roku 1953, i ústnej dohody. Z uznesenia zo dňa 12.6.1953 podľa názoru
súdu nebola zrejmá skutočnosť tvrdená žalobkyňou, a to, aby z tohto dokladu bolo zrejmé a preukázané
jej právo prechodu peši cez podestu a bývalú práčovňu po schodoch na jej časť povaly. Z tohto
rozhodnutia je zrejmé, že sa vložila služobnosť chôdze do pivnice a po schodoch cez parcelu XXXX/X vo
vlastníctve právnych predchodcov žalovanej pre každodobého držiteľa parcely XXXX/X ako po majetku

panujúcom, teda vo vlastníctve právnych predchodcov žalobkyne. Súd opätovne uzavrel, že žalobkyňa
mala vedomosť o tom, že v roku 1952 došlo k odpredaju nehnuteľnosti, v ktorej sa podesta nachádza,
rovnako práčovňa a teda, že jej vlastníčkou je žalovaná, resp. jej právne predchodkyne. Z uvedených
dôvodov mal preukázané aj to, že jej právo prechodu cez podestu a práčovňu na základe uvedenej
kúpno-predajnej zmluvy, ani z uvedeného uznesenia nevyplýva a nie je zrejmé, a že zo strany žalobkyne

tak neboli splnené zákonné podmienky vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu práva
prechodu peši cez podestu a bývalú práčovňu na povalu žalobkyne. Nebolo preukázané, že žalobkyňa
bola a je oprávnenou držiteľkou, pričom táto podmienka je nevyhnutná pre nadobudnutie vecného práva
vydržaním. Uvedená skutočnosť bola preukázaná listinnými dokladmi, kúpno-predajnou zmluvou zo dňa
2.7.1952 a uznesením Ľudového súdu v Košiciach zo dňa 12.6.1953. Ďalej súd konštatoval, že žiadna

dohoda medzi právnymi predchodcami strán sporu týkajúca sa práva prechodu nebola preukázaná
ani svedeckými výpoveďami v priebehu konania. Nebolo možné hovoriť o oprávnenosti držby, pokiaľ
žalobkyňa vedela, že nehnuteľnosť, v ktorej sa práčovňa nachádza, tá v čase predaja nehnuteľnosti
podľa kúpno-predajnej zmluvy mala slúžiť na používanie, čiže na účel, na ktorý bola zriadená. V tomto
smere bolo preukázané, že minimálne od 70-tych rokov na tento účel neslúžila, preto nemohla byť

žalobkyňa v dobrej viere, že jej právo prechodu patrí. Súd preto uzavrel, že v danom prípade nebola
splnená podmienka dobromyseľnosti a oprávnenosti držby, na základe ktorej by žalobkyňa nadobudla
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pozostávajúce z práva prechodu cez podestu a práčovňu na
povalu vydržaním, z ktorého dôvodu neskúmal a nedokazoval ďalšie zákonné podmienky vydržania.
Súd opätovne nevykonal dôkaz a to obhliadku na mieste samom, keďže vykonanie tohto dôkazu by

žiadnym spôsobom neovplyvnilo hmotnoprávne posúdenie danej veci, nakoľko v danom prípade neboli
splnené zákonné podmienky vydržania práva zodpovedajúce vecnému bremenu.

33. V dôsledku odvolania odvolací súd uznesením zo dňa 16.3.2016 opätovne zrušil rozsudok a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

34. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvého stupňa na základe vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, že zo strany žalobkyne neboli splnené
zákonné podmienky vydržania práva zodpovedajúce vecnému bremenu, ak v rámci hodnotenia dôkazov
opomenul rozhodujúcu skutočnosť, ktorá bola vykonanými dôkazmi preukázaná a to, že právni

predchodcovia účastníkov v spornej nehnuteľnosti v prospech seba zriadili vecné bremeno spočívajúce
v práve chôdze do pivnice a po schodoch a túto nehodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov uvedenej v ust. § 132 O.s.p.. Preto záver súdu považoval za predčasný a teda aj za nesprávny.
Z výsledkov dokazovania odvolací súd konštatoval, že právny predchodca žalobkyne Y. L. na základe
kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 2.7.1952 odpredal právnym predchodcom žalovanej 1/3 nehnuteľnosti

zapísanej v pozkn. č. XXXX, W.. Ú.. W. ako parcelu č.XXXX/X s domom č. súp. XXX H. XXX s dvorom
pozostávajúcu z dvoch dvojizbových bytov, pôjda, pivnice a domovníckeho bytu. V rámci kúpnej zmluvy
sa dohodli na spoločnom užívaní vchodu, práčovne, brány, terasy ako spoločných priestorov. Nesprávne
je preto konštatovanie súdu prvého stupňa, že žalobkyňa od začiatku mala vedomosť o tom, že v roku
1952 došlo k odpredaju nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza podesta, práčovňa a teda, že ich vlastníčkou

je žalovaná, resp. jej právne predchodkyne. Právne predchodkyne žalovanej nadobudli vlastníctvo k
podeste a práčovni až následne a to na základe zápisnice napísanej na Ľudovom súde v Košiciach zo
dňa 8.6.1953, ktorej predmetom bola skutočnosť, že podieloví spoluvlastníci sa medzi sebou podelili tak,
že do podielového spoluvlastníctva právnym predchodkyniam žalovanej pripadla parcela č.XXXX/X H.J. Č..U.. XXX a právnemu predchodcovi žalobkyne pripadla do výlučného vlastníctva parcela č.XXXX/
X H. J. Č..L. XXX v celosti. Na základe uznesenia Ľudového súdu v Košiciach zo dňa 12.6.1953 súd
povolil vo vložke č.XXXX pozemkovej knihy zápisy, v rámci ktorých došlo k rozdeleniu parcely č.XXXX/

X na tri parcely a došlo aj k vkladu vlastníckeho práva ohľadom uvedených nehnuteľností v prospech
právneho predchodcu žalobkyne a v prospech právnych predchodkýň žalovanej.

35. Zo zápisnice napísanej na Ľudovom súde v Košiciach dňa 8.6.1953, ale aj z uznesenia tohto
súdu zo dňa 12.6.1953 je zrejmé, že právne predchodkyne žalovanej povolili služobnosť chôdze

cez parcelu XXXX/X ako majetku slúžiacom pre každého držiteľa parcely XXXX/X ako po majetku
panujúcom. Na základe uznesenia Ľudového súdu v Košiciach zo dňa 12.6.1953 bola uvedená
služobnosť chôdze do pivnice a po schodoch cez parcelu XXXX/X, ktorá vlastnícky pripadla právnym
predchodkyniam žalovanej, predmetom vkladu, čo vyplýva aj z pozemnoknižných zápisníc Č..XXXX a
XXXX. Z vykonaného dokazovanie teda je nesporné, že došlo k zriadeniu vecného bremena podľa §
166 a nasl. zák.č.141/1950 Zb. v prospech právneho predchodcu žalobkyne. Nakoniec aj z výpisu I.

Č..XXXXX W..Ú.. U. T. je zrejmé, že žalovanú ako vlastníčku nehnuteľnosti parcely Č.. XXX/X a na nej
stojaceho domu súp. Č.. XXX zaťažuje vecné bremeno. Sú prvého stupňa túto rozhodujúcu skutočnosť
v rámci hodnotenia dôkazov opomenul.

36. Odvolací súd konštatoval, že sú prvého stupňa síce správne konštatoval, že žalobkyňa vyvodzovala

užívanie a prechod cez práčovňu žalovanej na svoju časť povaly práve na základe kúpno-predajnej
zmluvy z roku 1952, ako aj z uznesenia Ľudového súdu v Košiciach z roku 1953, následne sa
však nevyporiadal so skutočnosťou, ktorá počas konania vyšla najavo a to, že v prospech právneho
predchodcu žalobkyne bolo zriadené vecné bremeno, čo vyplýva aj pozemnoknižnej Z. Č..XXXX a z
výpisu I. Č..XXXXX je zrejmé, že trvá doposiaľ. Preto bolo úlohou súdu prvého stupňa prihliadnuť na to,

že v prospech právneho predchodcu žalobkyne bolo zriadené vecné bremeno a teda súd mal zisťovať
obsah uvedeného vecného bremena. Je tomu tak preto, že v prípade vecných bremien (zriadených „in
rem“), ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, má obmedzenie vlastníka právne dôsledky
nielen pre toho, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena, ale tiež pre jej
každého ďalšieho vlastníka. Ani zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo vecné

bremeno zriadené, nemení nič na obsahu zriadeného vecného bremena.

37. Keďže v prejednávanej veci ide o prípadný nárok vzniknutý z vecného bremena pred 1.4.1964,
je potrebné jeho vznik posúdiť podľa ust. Občianskeho zákonníka v čase jeho vzniku, t.j. účinnosti
zák. č. 141/1950 Sb. Pokiaľ ide o otázku držby a prípadného vydržania práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu, je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka platné v čase vzniku a
trvania držby uvedeného práva. Ani Občiansky zákonník z roku 1964 vecné bremená vzniknuté v čase
platnosti Stredného Občianskeho zákonníka nezrušil a pokiaľ nedošlo k právnej skutočnosti, s ktorou
právne predpisy spájajú zánik vecného bremena, trvajú vecné bremená založené ako bremená podľa
Občianskeho zákonníka dodnes.

38. Za dôvodný odvolací súd považoval aj odvolací dôvod spočívajúci v neúplnom zistení skutkového
stavu veci súdom prvého stupňa ak nevykonal žalobkyňou navrhnutý dôkaz a to obhliadku na mieste
samom. Vykonanie tohto dôkazu podľa odvolacieho súdu je rozhodujúcim pre posúdenie nároku
žalobkyne. Ak súd prvého stupňa vychádzal z iného názoru a navrhnutý dôkaz nevykonal, je žalobkyňou

uvádzaný odvolací dôvod spočívajúci v neúplnosti zisteného skutkového stavu veci daný.

39. Úlohou súdu prvého stupňa je teda posúdiť obsah vecného bremena vzniknutého v roku 1953,
a ak dospeje k záveru, že uvedené vecné bremeno sa nevzťahuje na prechod na povalu žalobkyne,
má posúdiť s ohľadom na všetky okolnosti, či žalobkyňa nevydržala právo zodpovedajúce vecnému

bremenu, nakoľko treba súhlasiť so žalobkyňou v tom, že oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne
opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu by bol i domnelý právny dôvod, teda ide o to, aby žalobkyňa
bola so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná, že jej taký právny titul svedčí. Zároveň sa súd
mal vysporiadať aj s rozsahom užívania povaly právnymi predchodcami žalobkyne, ale aj žalobkyňou
samotnou až do roku 2008, ako aj s tvrdením žalobkyne, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu

vykonávala od roku 1986, kedy sa do bytu nasťahovala. Za tým účelom súd mal vykonať žalobkyňou
navrhnutý dôkaz a to obhliadku na mieste samom.40. V zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu súd vykonal obhliadku nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na
X. XX P. W. dňa 20.9.2017, o čom svedčí zápisnica z obhliadky - čl.330 spisu.

41. Z jej obsahu je zrejmé, že pri vstupe do nehnuteľnosti sa nachádza spoločný vchod, z pravej
strany sa nachádza nehnuteľnosť U.. Č.. XXX vo vlastníctve žalovanej, po ľavej strane nehnuteľnosť
v spoluvlastníctve vlastníkov bytov, pričom byt žalobkyne sa nachádza na druhom poschodí. Zo
spoločného vchodu vedie spoločné schodište na pavlač domu, ktorá je spoločná pre byty žalobkyne,
suseda Š., ako aj žalovanej. Spoluvlastníci si podelili spoločnú terasu, ktorá nadväzuje na pavlač v

tvare písmená U. Z pavlače vedú schody smerom na povalu, ktorá sa nachádza v dome vo vlastníctve
žalovanej. Schody vedú do miestnosti, podľa strán sporu bola niekedy využívaná ako práčovňa. Tá je
v dezolátnom stave, nepoužívaná, v ktorej sa nachádza stará pec, starý nábytok, v miestnosti opadáva
omietka, miestnosť je bez podlahy, len betónová. Nad domom je povala, na ktorú sa vchádza z práčovne
cez jeden schod. Ľavá časť povaly je vo vlastníctve žalovanej, pravá časť vo vlastníctve žalobkyne. Na
povalu žalobkyne je možné sa dostať len cez časť povaly vo vlastníctve žalovanej drevenými schodmi v

počte piatich schodov. Za povalou žalobkyne, ktorá je oddelená pletivom sa nachádza zrekonštruovaná
časť bytu suseda Š.. Na povale žalobkyne sa nachádza malý otvor, okno, cez ktorý čistí žľaby, iný
vchod a prístup na strechu a k žľabom nie je, tie sa dajú čistiť len z okna, ide o spoločné okno pre žľaby
žalobkyne, i suseda Š.. Obdobné strešné okienka sa nachádzajú aj na druhej strane strechy a povaly
v počte dvoch kusov, aj dva komíny vo vlastníctva žalobkyne a jej sestry. Súčasťou povaly je uzavretá

manzardka vo vlastníctve žalobkyne, ktorá miestnosť je uzamknutá, a z ktorej vedie okno smerom na
X. ulicu. V miestnosti žalobkyňa skladuje nepotrebné veci. Nad povalou je spoločná strecha, časť vo
vlastníctve žalovanej, tá zrekonštuovaná nie je, časť povaly vo vlastníctve žalobkyne a suseda Š.O. je
zrekonštruovaná. Podľa strán sporu sa niekedy uzamkýnali dvere z pavlače smerom na pôjd.

42. Na pojednávaní dňa 8.3.2018 obe strany sporu potvrdili, že povala nad celou nehnuteľnosťou bola
využívanáajichprávnymipredchodcami,t.j.ajpredrokom1986,kedysažalobkyňadobytunasťahovala
a v užívaní povaly im nikto nikdy nebránil. Potvrdili aj to, že k rekonštrukcii strechy došlo v roku 2007
a na povalu bol vždy len jeden prístup.

43. Podľa ust. § 151n ods.1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech
niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

44. Podľa ust. § 151o ods.1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu

v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom
práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

45. Podľa ust. § 129 ods.1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

46. Podľa ust. § 130 ods.1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je

oprávnená.

47. Podľa § 134 ods.1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

48. Tak ako bolo uvedené v predchádzajúcich rozhodnutiach, právo zodpovedajúce vecnému bremenu
možno nadobudnúť tiež výkonom práva - vydržaním pri splnení zákonných podmienok (§ 134 v spojení
s § 129 a § 130 ods.1 OZ). Vydržanie patrí k všeobecným, originálnym spôsobom nadobudnutia
vlastníckeho práva, v danom prípade vecného bremena, ktorému zodpovedá právo prechodu peši cez
podestu a bývalú práčovňu po schodoch v dome Č..U. XXX na povalu žalobkyne v dome č.súpisné

XXX H. Č..U. XXX, pokojnou držbou, oprávnenou osobnou, ktorá nie je vlastníkom. Predmetom
vydržania môže byť hnuteľná ako aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne určená. Jedným so zákonných
predpokladov vydržania je, že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu. Držba
je fakticky stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, túto užíva a požíva plody a úžitky z tejto veci,disponuje ňou, príp. vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Pri oprávnenej držbe
musia byť splnené určité náležitosti, okrem faktického ovládania veci alebo vykonávania práva je to vôľa
nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi. To znamená, správať sa k veci tak, ako by držiteľovi

vlastnícky patrila. Obdobne to platí aj o vykonávaní práva. Pri oprávnenej držbe musí byť splnená aj
ďalšia podmienka a to dobrá viera, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva vec alebo vykonávanie
práva patria. Skutočnosť, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný treba vždy hodnotiť
objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska. Treba mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný
psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, nemôže byť samo o sebe predmetom dokazovania.

Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné
presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa
o dobromyseľnosti, že mu vec, alebo právo patrí.

49.Druhýmzákonnýmpredpokladomvydržaniajenepretržitosťvydržacejdoby,ktoroujeneprerušovaný
stav v užívaní predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach

10 rokov. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný, alebo
prestane nakladať s vecou ako so svojou. Z uvedeného vyplýva, že vydržať vlastnícke právo, resp. právo
zodpovedajúce vecnému bremenu môže len oprávnený držiteľ, t.j. ten kto s vecou nakladá ako so svojou
a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec, v danom prípade právo zodpovedajúce
výkonu práva prechodu patrí. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť

zhodnotené objektívne; preto ak dôjde k sporu, nestačí dokazovanie len na zisťovanie subjektívnych
predstáv držiteľa.

50. Z vyššie citovaného ust. § 151o ods.1, veta druhá OZ vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou daného
spôsobu nadobudnutia vecného bremena je predovšetkým existencia právneho dôvodu, z ktorého

istý subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že z
určitého právneho vzťahu ( v skutočnosti len domnelého) na jednej strane jemu patrí právo k cudzej
veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena, a že na strane druhej je niekto iný povinný strpieť výkon
tohto práva. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou je, aby oprávnený subjekt toto právo po zákonom určenú
dobu nerušene pre seba aj fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto doby dobromyseľný v

tom, že je jeho oprávneným vykonávateľom.

51. Právnym dôvodom vzniku vecného bremena podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení môže
byť rovnako ako u vlastníckeho práva zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a
vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním.

Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej 10 rokov, ak
sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva uvedené v ust. § 134 OZ.

52. Ako bolo konštatované, základnými podmienkami vydržania je oprávnená držba, uplynutie zákonom
určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba

vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si
určitú vec, resp. výkon práva prisvojuje. Tak ako bolo konštatované odvolacím súdom, oprávnená držba
sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak by tu bol i domnelý právny dôvod,
teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolností dobromyseľný, že mu taký právny titul
svedčí. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť ako vec

nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva
nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý
môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí
existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal
vlastníkom veci, dostatočne opostatňuje.

53. Ako bolo konštatované v prejednávanej veci zo žalobného návrhu je zrejmé, že žalobkyňa sa
domáha určenia, že nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve
prechodupešicezpodestuapráčovňuposchodochvdomeč.súp.XXX(L.XXX),nachádzajúcehosana
parc. Č..XXX/X vlastnícky patriacej žalovanej na jej povalu, v dome č. súp. XXX H. XXX, nachádzajúcej

sa na parc.č.XXX H. XXX/X B. X.W. D..Č..XX P. W..

XX. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a tak ako bolo uvedené, právny predchodca žalobkyne
Y. L. na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 2.7.1952 odpredal právnym predchodkyniam žalovanej(X. H. L. D.) 1/3 nehnuteľnosti zapísanej v pzkn. č.XXXX, W. Ú. W. H. L. Č..XXXX/X U. J. Č..L.. XXX
a XXX s dvorom, pozostávajúcu z dvoch dvojizbových bytov, pôjda, pivnice a domovníckeho bytu. V
rámci kúpnej zmluvy sa dohodli na spoločnom užívaní vchodu, brány, práčovne, terasy ako spoločných

priestorov. Tak ako konštatoval odvolací súd, právne predchodkyne žalovanej nadobudli vlastnícke
právo k podeste a k práčovni až následne a to na základe zápisnice napísanej na Ľudovom súde v
Košiciach zo dňa 8.6.1953, ktorej predmetom bola skutočnosť, že podieloví spoluvlastníci sa medzi
sebou podelili a to tak, že do podielového spoluvlastníctva právnym predchodkyniam žalovanej pripadla
parcela XXXX/X H. J. Č..U.. XXX (v súčasnosti XXX) a právnemu predchodcovi žalobkyne pripadla do

výlučného vlastníctva parcela č.XXXX/X H. J. Č..U.. XXX v celosti. Následne na základe uznesenia
Ľudového súdu v Košiciach zo dňa 12.6.1953 súd povolil vo vložke XXXX pozemkovej knihy zápisy, v
rámci ktorých došlo k rozdeleniu parcely XXXX/X na tri parcely a došlo aj k vkladu vlastníckeho práva
ohľadom uvedených nehnuteľností v prospech právneho predchodcu žalobkyne a v prospech právnych
predchodkýň žalovanej.

55. Odvolací súd konštatoval aj to, že nielen na základe zápisnice, ale aj uznesenia Ľudového
súdu v Košiciach zo dňa 12.6.1953 bola povolená služobnosť chôdze do pivnice a po schodoch
cez parcelu XXXX/X, ktorá vlastnícky pripadla právnym predchodkyniam žalovanej, čo vyplýva aj
z pozemnoknižných zápisníc č.XXXX H. XXXX. Z vykonaného dokazovania je teda nesporné, že
k zriadeniu vecného bremena podľa ust. § 166 a nasl. zák.č.141/1950 Sb. v prospech právneho

predchodcu žalobkyne došlo. Uvedená skutočnosť je zaznamenaná aj na I. Č..XXXXX, katastrálneho
územiaU.T.W.,zktoréhojezrejmé,žežalovanúakovlastníčkunehnuteľnosti,parcelyČ..XXX/Xananej
stojaceho domu súp.č. XXX zaťažuje vecné bremeno - právo prechodu chôdze do pivnice, po schodoch
cez parcelu XXX/X pre držiteľa parcely č.XXX. Z uvedeného je preukázané, že pokiaľ v roku 1953 došlo
k zriadeniu vecného bremena, toto vecné bremeno sa vzťahuje na služobnosť chôdze do pivnice a po

schodoch cez parcelu XXXX/X - D. Ľ. U. P. W. Z. J. XX.X.XXXX. Z uvedeného listinného dokladu nie
je zrejmé, že sa vecné bremeno vzťahuje na prechod cez práčovňu a podestu na povalu žalobkyne.
Súd však posúdil aj v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu všetky okolnosti, či žalobkyňa bez ohľadu
na zriadené vecné bremeno z roku 1953 nevydržala právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva
prechodu peši cez podestu a bývalú práčovňu po schodoch v dome žalovanej na povalu žalobkyne na

X. D..Č..XX P. W., a teda bola so zreteľom na všetky okolností dobromyseľná, že jej takýto právny titul
svedčí.

56. V tomto smere vykonaným dokazovaním bolo medzi stranami sporu i svedeckými výpoveďami
potvrdené a teda nesporné, že prechod cez podestu a bývalú práčovňu v dome žalovanej bol nerušene

využívaný nielen samotnou žalobkyňou od roku 1986, ale aj jej právnymi predchodcami a to tak, že
im v prechode cez tieto miestnosti žalovaná, ani jej právne predchodkyne nikdy nebránili. Uvedený
prechod práčovňou na povalu žalobkyne je jediným prechodom ako sa žalobkyňa môže na svoju časť
povaly dostať, čo nakoniec bolo preukázané aj vykonanou samotnou obhliadkou na mieste samom.
Preukázané a nesporné bolo aj to, že povala bola vždy využívaná tak žalobkyňou, resp. ďalšími

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti i jej právnymi predchodcami. Tak žalobkyňa i jej právni predchodcovia boli
teda oprávnení sa domnievať, že im právny titul, t.j. právo prechodu cez práčovňu a podestu svedčí.
Okrem dobromyseľnosti výkonu práva bola splnená aj ďalšia podmienka a to uplynutie zákonom určenej
vydržacej lehoty 10 rokov, ako aj spôsobilý predmet vydržania, t.j. výkon samotného práva. Na základe
vykonaného dokazovania súd posúdil, že žalobkyňa so zreteľom na všetky okolnosti bola dobromyseľná

avýkonprávazodpovedajúcevecnémubremenuprávaprechodupešicezpodestuabývalúpráčovňupo
schodoch v dome žalovanej č. súp. XXX, B. L..Č.. XXX/X na povalu v dome, ktorého je spoluvlastníčkou,
vydržala. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel s tým, že žalovaná je povinná trpieť vykonávanie
práva prechodu žalobkyňou.

57. Podľa ust. § 166 zák.č.141/1950 Sb. - Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1951 vecné bremená
obmedzujú vlastníka veci v prospech niekoho iného, a to tak, že vlastník je povinný buď niečo trpieť
alebo sa niečoho zdržať alebo niečo robiť.

58. Podľa ust. § 167 citovaného zákona práva zodpovedajúce vecným bremenám sú buď spojené s

vlastníctvom k určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe.

59. Podľa ust. § 168 ods.1 citovaného zákona o tom, ako sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným
bremenám, platia primerane ustanovenia o nadobúdaní vlastníctva (§§ 111 a nasl.).60. Podľa ust. § 115 citovaného zákona vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o
nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

61. Podľa ust. § 116 ods.1, 2 citovaného zákona vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží
oprávnene(§145)anepretržitetriroky;akideonehnuteľnúvec,jepotrebnávydržaciadobadesaťročná.
Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu

predchodcu.

62.OkremvyššieuvedenéhozáverusúdpoukazujenaobsahsamotnejzápisnicenapísanejnaĽudovom
súde v Košiciach dňa 8.6.1953, podľa ktorej pozemnoknižný vlastník Y. L. povolil služobnosť vchodu do
pivnice a po schodoch cez parcelu Č..XXXX/X pre každodobého držiteľa parcely Č..XXXX/X, ale právne
predchodkyne žalovanej X. H. L. D. povolili služobnosť chôdze cez parcelu Č..XXXX/X, t.j. cez parcelu

v ich spoluvlastníctve pre každodobého držiteľa parc.č. XXXX/X, t.j. právnemu predchodcovi žalobkyne
a následne i jej samotnej. Z uvedeného dôvodu právny predchodca žalobkyne aj na základe tejto
dohody s právnymi predchodcami žalovanej nadobudli služobnosť chôdze, t.j. výkon práva prechodu
cez nehnuteľnosť, v ktorej sa nachádza aj práčovňa a podesta.

63. Navyše, pokiaľ sa podľa kúpno-predajnej zmluvy z 2.7.1952 zmluvné strany dohodli na spoločnom
používaní okrem iného aj práčovne a hradení nákladov na jej udržiavanie, súd je toho názoru, že pod
pojem používanie práčovne je možné subsumovať, t.j. zahrnúť, podradiť aj jej používanie nielen na účel,
na ktorý bola zriadená, ale aj na iné používanie, t.j. aj na jej prechod, keďže uvedená skutočnosť, že
sa má používať len na účel, na ktorý bola zriadená, z obsahu tejto zmluvy nevyplýva. Preto podľa ust.

§ 166 a nasl. zák.č.141/1950, t.j. Občianskeho zákonníka, platného v danom období, vecné bremeno
spočívajúce v práve prechodu cez práčovňu bolo dohodnuté a vzniklo medzi právnymi predchodcami
strán sporu už v roku 1953, resp. na základe kúpno-predajnej zmluvy z roku 1952.

64. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci.

65. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá má vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje
porovnaním žalovanej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá

mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených prostriedkov, ktorá vo
veci úspech nemala.

66. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

67. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods.1 CSP a žalobkyni ako úspešnej strane sporu
priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

68. Podľa ust. § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.