Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/155/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612216042
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Szököl

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6612216042.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jurajom Szökölom v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o. IČO:35 807 598, 811 09 Bratislava, Pribinova číslo 25 zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom 811
09 Bratislava, Grösslingova 4 proti žalovanej Slovenská republika v jej mene Ministerstvo spravodlivosti
SR, Bratislava, Župné námestie číslo 13 v konaní o zaplatenie 16 630,23 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu voči žalovanej o zaplatenie 16 630,23 Eur a prísl. zamieta.
Návrh žalobcu z 24.10.2014 o prerušenie konania zamieta.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanými žalobami proti žalovanej pôvodne vedenými pod spisovou značkou 5C/155/2012 o
zaplatenie majetkovej škody 2904,90 Eur a nemajetkovej ujmy 580,98 Eur (9Er/114/2011), sp.zn.5C/

156/2012ozaplateniemajetkovejškody 4720,27Eur anemajetkovejujmy944,05 Eur(21Er/120/2011),
sp. zn. 5C/157/2012 o zaplatenie majetkovej škody 2737,96 Eur a nemajetkovej ujmy 547,59 Eur
(21Er/121/2011) sp.zn.5C/158/2012 o zaplatenie majetkovej škody 3495,40 Eur a nemajetkovej ujmy
699,08 Eur (13Er/665/2011) sa domáhal zaplatenia spolu sumy 16 630,23 Eur.

Uznesením Okresného súdu Lučenec z 27.03.2013 číslo 5C/155/2012-22 boli spisy vedené na
Okresnom súde Lučenec sp.zn. 5C/155/2012, 5C/156/2012, 5C/157/2012,

5C/158/2012 spojené na spoločné konanie pod sp. zn. 5C/155/2012.

Žalobca vo veci vedenej aj pôvodne pod sp.zn.5C/155/2012 uviedol, že ako oprávnený navrhol
súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX dlžníčkou I. A., D. XX.XX.XXXX. Súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo Ex/1307/2011. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie až 18.05.2011, hoci konanie sa začalo 21.01.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia. Takto rozhodol s omeškaním viac ako 117 dní .Preto sa žalobca domáhal
voči žalovanej zaplatenia majetkovej škody 2904,90 Eur a nemajetkovej ujmy 580,98 Eur.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn.5C/156/2012 žalobca uviedol, že navrhol vykonať exekúciu pre
svojupohľadávku,ktorávzniklaneplnenímzáväzkuvyplývajúcehozozmluvyoúverečísloXXXXXXXXX
W.Í. O. U., D. XX.XX.XXXX. Súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo Ex/1432/2011.
Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 11.04.2011 zamietnutím

tejto žiadosti, hoci konanie sa začalo 24.01.2011. Takto rozhodol s omeškaním viac ako 77 dní. Preto
žalobca sa domáhal voči žalovanej zaplatenia majetkovej škody 4720,287 Eur a nemajetkovej ujmy
944,05 Eur.Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn.5C/157/2012 žalobca uviedol, že navrhol vykonať exekúciu
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere číslo
XXXXXXXXX dlžníčkou H. P., D. XX.XX.XXXX. Súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci

číslo Ex/1425/2011. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až 12.04.2011
rozhodnutím o zamietnutí tejto žiadosti. Takto rozhodol s omeškaním viac ako 78 dní. Žalobca sa preto
domáhal zaplatenia majetkovej škody 2737,96 Eur a nemajetkovej ujmy 547,59 Eur.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 5C/158/2012 žalobca uviedol, že navrhol vykonať exekúcie pre

svojupohľadávku,ktorávzniklaneplnenímzáväzkuvyplývajúcehozozmluvyoúverečísloXXXXXXXXX
W. L. G., D. XX.XX.XXXX. Súdny exekútor pridelil exekučné veci číslo Ex 11689/2011. Súd rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až 06.09.2011 zamietnutím tejto žiadosti , hoci
konania sa začalo 28.06.2011. Takto rozhodol s omeškaním viac ako 70 dní. Žalobca sa preto domáhal
voči žalovanej zaplatenia majetkovej škody 3495,40 Eur a nemajetkovej ujmy 699,08 Eur.

Žalobca v týchto veciach uviedol, že disponoval exekučnými titulmi, ktorými sú rozsudky Stáleho
rozhodcovského súdu v zmysle zákona číslo 244/2002 Z.z. V exekučnom konaní vedenom podľa
týchto procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je

exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.

Žalobca ďalej uviedol nasledovné:

Poukázal na rozdielne znenie ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení platnom
od 01.02.2002 do 31.05.2010 , od 01.06.2010 do 31.05.2011 a od 01.06.2011. Napriek tomu,
že exekučným súdom prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, ani si
nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu návrhu na vykonanie exekúcie, exekučný súd v zákonnom

stanovenej lehote nerozhodol o tomto návrhu. Tvrdil, že neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
u udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Žalobca trval na tom, že mu vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených

nákladovspojenýchsjehočinnosťouuskutočňovanouvoveci správyavymáhaniapohľadávkyvobdobí,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
rozhodnutímonej.Nasprávupohľadávokprostredníctvom pracovnýchvýkonovzamestnancapomocou
informačného systému vynaložil sumu 70.-Eur, ďalej na udržiavanie a správu informačného systému
sumu 40.-Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu a

podobnej činnosti sumu 15.-Eur. Celkovo 125.-Eur.

Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch vyplýva z tej skutočnosti, že márnym plynutím času boli reálne
ohrozené legitívne očakávania žalobcu a došlo k vyvolaniu rizík spočívajúcich v možnom zániku
povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného. V prípade

skorého rozhodnutia exekučného súdu v zákonnej lehote žalobca by mal možnosť včas efektívne
a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a
príslušenstva.

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov

a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Je možné vychádzať z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o
zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje
satisfakcia vo výške 20 000.-Sk t.j. 660,-Eur.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

Žalovaná poukazovala najmä na námietky procesného charakteru. V žalobách chýbajú relevantné
údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivýchprípadoch. Žalobca nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu
predmetnéhoexekučného konania.Celúdôkaznúpovinnosťprenášalnasúdnapriektomu, žedôkazné
bremeno znáša žalobca sám. Zo žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca

uplatňuje náhradu škody keďže v žalobe sa tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého
titulu si uplatňuje svoj nárok. Nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok s titulu nesprávneho úradného
postupu, z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, alebo z
dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Žiadosti o informáciu o stave konania žalobcom
nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov a

k ich účinnému odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní súdu, lebo túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR.

Žalovaná ďalej poukazuje na ustanovenie § 15 odsek l zákona číslo 514/2003 Z.z. podľa ktorého
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon c. 514/2003 Z. z. "), nárok na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebne vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej Žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
"Žiadosť') s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona c. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody,
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo ak príslušný organ
písomné oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať' uspokojenia nároku, alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať' úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šest'mesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak sud neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Predbežné
prerokovanie nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť

občianske súdne konanie. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca
však neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody o ktorého prerokovanie sám požiadal. Z tohto
dôvodu nárok žalobcu nie je možný považovať za predbežne prerokovaný. Neboli splnené základné
zákonné predpoklady pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone

verejnej moci, pretože nebolo preukázané nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
ďalej vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou. 15-dňová lehota podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku, sa pritom
nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. 15 dňová
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu.

O prieťahoch v konaní je možné hovoriť len vtedy, ak boli tieto konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenia vybavenia sťažnosti na prieťahy tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 9 odsek 2 zákona číslo 514/2003 Z.z.

Žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu škody, pretože lehota na uplatnenie

nárokunanáhraduškody sapremlčalapo3rokochodmomentuuplynutia15dňovejlehoty oddoručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Čo sa týka samotnej škody, skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu

vyčísľovaniu škody zo strany žalobcu a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Žalobca
nepreukázal vznik ani výšku škody.Z ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného poriadku pritom vyplýva a je možné vyvodiť záver, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. 15-
dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného

titulu. Ak ho súd nepoverí, 15 dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by bol zámer
zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Pritom vnútroštátny súd má povinnosť
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 17 odsek 2 zákona číslo 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 17 odsek 3 cit. zák. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím
najmä na osobu poškodeného, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, na
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a na závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu
zo strany súdu. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Žalobca
nespresnil v čom a ako situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie konštatovaním obsahu písomnej žaloby, písomného vyjadrenia žalovanej

k tejto žalobe, oboznámil sa s obsahom spisov Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9Er/114/2011,
21Er/120/2011,21Er/121/2011,13Er/665/2011sobsahomznaleckéhoposudkupredloženéhožalobcom
a dospel k týmto skutkovým a právnym záverom:

OkresnýsúdLučenecrozhodolvovecinapojednávaníkonanom29.10.2014 bezprítomnostiúčastníkov

konania.

Za splnenia podmienok podľa § 101 odsek 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o

odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu
a dosiaľ vykonané dôkazy.

Účastníci konania boli riadne predvolaní a preto vznikli zákonné podmienky konať a rozhodnúť bez
prítomnosti účastníkov konania.

Žalobca navrhol konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd a ktoré dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia
sudcu povereného prejednaním veci. O tom istom návrhu žalobcu na prerušenie konania súd rozhodol

už uznesením z 19.09.2013 číslo konania 5C/155/2012-61, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.10.2014
v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici číslo konania 16Co/1222/2013-86.Preto čo
sa týka dôvodov zamietnutia ďalšieho návrhu žalobcu na prerušenie konania, súd v celom rozsahu
poukazuje na dôvody uvedené na č.l.61 až 63 spisu . Pritom je potrebné zdôrazniť, že podľa § 109
odsek 1 písm. b O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia môže konanie prerušiť ak prebieha

konanie v ktorom sa rieši otázka ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal
na takéto konanie podnet. Súd však disponoval právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu o tom,
ktorý sudca je vylúčený z konania a rozhodovania.

VovecivedenejnaOkresnomsúdeLučenec podsp.zn.9Er/114/2011 (5C/155/2012)žalobcavprávnom
postavení oprávneného sa domáhal voči povinnej I. A. vymoženia sumy 1653,51 Eur a prísl. na základe
exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu číslo konania SR 10452/10, ktorý vydala
Slovenská rozhodcovská a.s. 09.11.2010. Súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie povereniana vykonanie exekúcie 11.02.2011. 02.05.2011 súd rozhodol o tejto žiadosti zamietnutím udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie pre zistený rozpor medzi úverovou zmluvou a zákonom.

Vo veci vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 21Er/120/2011 (5C/156/2012) sa žalobca v
právnom postavení oprávneného domáhal voči povinnej O. U. vymoženia sumy 1321,83 Eur na
základe exekučného titulu Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu číslo konania SR 10952/2010 ktorý
vydala Slovenská rozhodcovská a.s. dňa 22.11.2010. Súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie 14.02.2011 a uznesením z 18.03.2011 súd zamietol túto žiadosť

súdneho exekútora pre zistený rozpor medzi exekučným titulom a zákonom.

Vo veci vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 21Er/121/2011 (5C/157/2012 ) sa žalobca v
právnom postavení oprávneného domáhal voči povinnej H. P., vymoženie sumy 740,59 Eur na základe
exekučného titulu, rozsudkuStálehorozhodcovskéhosúdu priSlovenskejrozhodcovskeja.s.sosídlom
Karloveské rameno 8 Bratislava sp. zn. SR 10778/2010 zo dňa 16.11.2010. Súdny exekútor doručil

súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 14.02.2011 a súd rozhodol o tejto žiadosti
jej zamietnutím 18.03.2011 pre zistený rozpor medzi exekučným titulom a zákonom.

Vo veci vedenej na Okresnom súde Lučenec sp.zn.13Er/665/2011 (5C/158/2012) žalobca v právnom
postavení oprávneného sa domáhal voči povinnému L. G. vymoženia sumy 1098,87 Eur na

základe exekučného titulu, rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 01971/11 pri Slovenskej
rozhodcovskej a.s. so sídlom Karloveské rameno 8 Bratislava zo dňa 06.04.2011. Súdny exekútor
doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 19.08.2011 a súd o tejto žiadosti
rozhodol 24.08.2011 jej zamietnutím pre zistený rozpor medzi zákonom a exekučným titulom.

Podľa § 5 odsek 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na
ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným
rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa § 6 odsek 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 odsek 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 odsek 2 citovaného zákona, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,

z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa

porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 odsek 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 17 odsek 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. 1a)

Podľa § 17 odsek 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 odsek 3 citovaného zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a
pracuje, na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, na závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému

v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 41 odsek 2 písm. d účinného k 01.06.2011 ,podľa tohto zákona možno vykonať exekúcie aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovským komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 odsek 1 zákona číslo 233/1995 v znení platnom od 01.02.2002 do 31.05.2010,
exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní súdu (§ 45 )a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Podľa § 44 odsek 2 citovaného zákona v znení platnom v tom istom období, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie,
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora ,aby

vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor v žiadosti, alebo návrhu ,alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu
je prípustné odvolanie.

Z uvedeného zároveň vyplýva, že žalobcovi nemohla vzniknúť majetková škoda a nemajetková ujma
tak, ako tvrdil vo svojej žalobe.

Opäť je potrebné poukázať na ustanovenie § 9 odsek 2 zákona číslo 514/2003 Z.z. z ktorého
vyplýva, že pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti

urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote je možné vychádzať len z
výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z
právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým s rozhodlo o tom, že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní.

Uvedená zákonná podmienka uplatnenia akýchkoľvek nárokov spočívajúcich v nesprávnom úradnom
postupe súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote nebola splnená a žalobca nepredložil súdu žiadnu listinu svedčiacu o výsledkoch
vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní ani právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní a

nepredložil súdu ani iné rozhodnutie označené v § 9 odsek 2 citovaného zákona.

Z týchto dôvodov súd v tomto konaní nebol oprávnený posudzovať otázku porušenia povinností urobiť
úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.Podľa § 101 odsek 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú

na pokyny súdu.

Podľa § 120 odsek 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Žalobca nepreukázal vznik akejkoľvek škody na jeho strane z dôvodu, že súd nerozhodol v 15-dňovej
lehote o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Preto súd nemal
ani možnosť hodnotiť konkrétne okolnosti určujúce výšku majetkovej škody, pripadne nemajetkovej
ujmy na strane žalobcu.

Pokiaľ žalobca poukazuje na znalecký posudok ,ktorý doručil Okresanému súdu Lučenec je potrebné
uviesť, že znalecký posudok neobsahuje konkrétne závery týkajúce sa exekučných vecí, ktoré sa
týkajú tohto konania a na základe uvedeného znaleckého posudku nie je možné dospieť ku konkrétnym
záverom v prejednávanej veci. Navyše je potrebné poukázať na podstatnú okolnosť , že žalobca
nedisponoval platným exekučným titulom a domáhal sa vykonania exekúcie na základe exekučného

titulu o ktorom súd zistil, že je v rozpore so zákonom.

Je potrebné poukázať na znenie ustanovia § 44 odsek 2 zákona číslo 233/1995 Z.z. z ktorého vyplýva,
že zákonom určená 15 dňová lehota na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa vzťahuje na
žiadosti, pri ktorých sa nezistí rozpor medzi exekučným titulom a zákonom. V prejednávaných veciach

však tento rozpor zistený bol, návrh súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bol zamietnutý a preto nemohlo dôjsť k porušeniu zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia, pretože
v tomto prípade zákonná lehota nie je stanovená.

O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že ich náhradu žalovanej ako úspešnej účastníčke konania

nepriznal, pretože nebolo preukázané, že v tomto konaní by jej vznikli trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej , možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré
bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali,

j) je odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.