Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. júl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214221472
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214221472.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Ingrid
Doležajovej a JUDr. Vladimíra Pribulu, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako
konateľ, advokát JUDr. Martin Máčaj, proti povinnej: H. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. na C. XX,

o vymoženie pohľadávky vo výške 1 229,97 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 23. februára 2017, č. k. 12Er/1521/2014-35, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie, exekučný súd) uznesením zo dňa 23. 02. 2017, č. k.
12Er/1521/2014-35 vyhlásil exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom
Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, vedenú pred týmto súdom pod sp. zn. 12Er/1521/2014
(EX 40092/2014) za neprípustnú a zároveň ju zastavil. Ďalším výrokom priznal súdnemu exekútorovi
JUDr. Rudolfovi, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, nárok na náhradu trov exekúcie, ktorú
je povinný uhradiť oprávnený.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 9a ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods.
1, 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 1, § 243d ods. 2, § 243f ods. 1, 3, 6 Exekučného poriadku, § 39, §
52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“).

3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice u
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého dňa 26. 10. 2014 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie
pohľadávky voči povinnej vo výške 1 229,97 eura s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov
exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno, Bratislava,

sp. zn. SR 07944/13 zo dňa 16. 01. 2014. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil aj
zmluvu o úvere č. 409100435 uzavretú dňa 04. 10. 2011, v ktorej je povinná označená svojím menom,
priezviskom,rodnýmčíslomaďalšímiúdajmi.Poprioznačenípovinnejakofyzickejosobynepodnikateľa,
je uvedené aj jej označenie ako fyzickej osoby podnikateľa vrátane prehlásenia, že finančné prostriedky
sú jej poskytnuté na výkon podnikania. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia
úveru vyhotovené oprávneným ako formulár. Okrem toho oprávneným bola predložená aj rozhodcovská

zmluva zo dňa 04. 10. 2011, zmenka zo dňa 04. 10. 2011, ktorou bol zabezpečený záväzkový vzťahvzniknutý medi oprávneným a povinnou na základe zmluvy o úvere zo dňa 04. 10. 2011. Súd vydal dňa
28. 01. 2015 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

4.Súdnyexekútordňa29.03.2016postúpilsúdudoplnenienávrhuoprávnenéhonavykonanieexekúcie
zo dňa 21. 01. 2016. Predmetné doplnenie oprávnený doručil súdnemu exekútorovi dňa 21. 01. 2016.
Oprávnený v doplnení uviedol, že exekučné konanie je vedené voči povinnej, ktorým je fyzická osoba
oprávnená na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, pretože
povinná pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupovala ako podnikateľ. Dodal, že novela

Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach,
ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi.
Oprávnený poukázal na ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré odkazuje na fyzickú osobu,
nie na fyzickú osobu podnikateľa, pričom predmetné exekučné konanie sa vzťahuje od začiatku na
fyzickú osobu podnikateľa. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam oprávnený mal za preukázané, že
uvedené ustanovenie na dané exekučné konanie nemôžu aplikovať, keďže hlavný kauzálny vzťah podľa

jeho názoru nie je vzťahom spotrebiteľským. Záverom uviedol, že dôkazy osvedčujúce vyššie uvedené
skutočnosti sú od podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou exekučného spisu a tým pádom aj
spisu súdu.

5. Exekučný súd uviedol, že ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný

titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy
(rozhodcovskej doložky). Vychádzajúc z uvedeného súd preskúmal oprávneným predloženú zmluvu o
úvere č. 409100435 zo dňa 04. 10. 2011, zmenku zo dňa 04. 10. 2011 a rozhodcovskú zmluvu zo dňa
04. 10. 2011, uzavretú medzi povinnou a oprávneným, podľa ktorej: „Všetky spory, ktoré vzniknú zo

zmluvy o úvere č. 409100435 uzatvorenej dňa 04. 10. 2011, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú
zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská,
a. s., Karlovské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná

strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
poriadkov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné
strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek

sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.“

6. Exekučný súd vykonaným dokazovaním zistil, že povinná je a aj v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
zo dňa 04. 10. 2011 bola spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy konala
v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že zmluva o úvere
obsahuje označenie povinnej aj ako podnikateľa s vyznačením, že ide o úver na výkon podnikania, súd

túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver,
pretože povinná je označená aj ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (nález Ústavného súdu SR sp.
zn. I. ÚS 243/07). Zo zmluvy o úvere je tiež zrejmé, že verejná listina (napr. občiansky preukaz) nebola
pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napr. ide o tú istú osobu,

ktorápredložilaživnostenskéoprávnenie,aletietoúdajebolidoobsahuzmluvypriamozahrnuté(vrátane
rodného čísla). Aj preto sa dá predpokladať, že povinná (dlžník) v uvedenom vzťahu vystupovala
ako spotrebiteľ. Z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver
poskytnutý. Dostatočným preukázaním nie je ani uvedený všeobecný údaj o poskytnutí úveru „na výkon
podnikania“. Takýto údaj neposkytuje odpoveď na otázku akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou

činnosťou povinnej vôbec uzavretie zmluvy o úvere má, nie je dostatočným preukázaním, že úver si
povinná vzala na podnikanie, že finančné prostriedky použila na výkon jej živnostenského oprávnenia.
Povinná taktiež nemala možnosť odmietnuť prehlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon
podnikania,pretožetobolovtextezmluvypredtlačené.Spoukazomnavyššieuvedenésúdoprávnenýmpredloženúzmluvuoúvere,ktorázaložilazáväzkovývzťahmedzioprávnenýmapovinným,jednoznačne
považoval za spotrebiteľskú zmluvu.

7. Exekučný súd mal ďalej za preukázané, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej
zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že
znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na
vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva

pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd.
Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie
došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného
najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie
oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažoval

za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Rozhodcovská zmluva
uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Keďže tieto podmienky neboli splnené a povinná
nemala možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať
rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej

rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo
brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú zmluvu preto
súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 OZ.

8. Ak teda nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský

súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť
ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri
preskúmavaní toho, či je preložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä
na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej

stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom
konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý
nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak
neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho
alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle

§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, a preto súd rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti
uznesenia.

9. V súvislosti so skutočnosťou, že oprávnený včas doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle §
243f Exekučného poriadku, súd poznamenal, že v danom prípade považoval za nadbytočné skúmať

aj existenciu dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v
spojitosti s § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, pretože zistil, že existuje dôvod na vyhlásenie exekúcie
za neprípustnú a jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

10. Súd s poukazom na zákonné ustanovenie § 196 Exekučného poriadku mal za preukázané, že súdny

exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie za výkon exekučnej činnosti. V danom prípade súd na
náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, pretože k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením,
keďže oprávnený predložil súdu nespôsobilý exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok vydaný
na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Záverom súd uviedol, že po nadobudnutí právoplatnosti
uznesenia rozhodne o výške náhrady trov exekúcie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny

úradník.

11. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Namietal,žerozhodnutímsúduprvejinštanciedošlokodňatiumožnostikonaťúčastníkovivpredmetnom

konaní, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený uviedol, že uzavrel
s povinnou zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol povinnej úver, ktorý sa povinná zaviazala
zaplatiť oprávnenému. V dôsledku toho, že povinná neplnila svoje záväzky a dostala sa do omeškania,oprávnený si uplatnil svoje nároky vyplývajúce zo zmluvy v rozhodcovskom konaní. Ďalej uviedol, že
oprávnený a povinná sa v čl. 16 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou Zmluvy
dohodli, že v zmysle Obchodného zákonníka sa zmluva uzatvára ako zmluva nepomenovaná. Zmluva

bola uzavretá platne, pretože účastníci si dodatočne určili predmet svojich záväzkov. Takýto postup
nevylučuje ani Občiansky zákonník. Do pozornosti súdu dal § 51 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom
k tomu, že ide o inominátnu zmluvu, upravuje sa podľa ustanovení, ktoré upravujú právne vzťahy,
ktoré sú im obsahom alebo účelom najbližšie. V danej veci je to § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,
teda zmluva o úvere. Uzavretiu zmluvy predchádzalo vyplnenie žiadosti o úver dňa 03. 10. 2014,

teda deň pred podpísaním zmluvy. V žiadosti povinná dobrovoľne uviedla údaje preukazujúce, že je
živnostník a prejavila záujem, aby jej bol úver poskytnutý na účely podnikania. Z uvedeného je nad
mieru všetkých pochybností preukázané, že povinná mala v úmysle uzavrieť zmluvu ako podnikateľ.
Poukazujúc na tieto argumenty je zrejmé, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď
dospel k záveru, že povinná vystupovala v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ a zmluva má charakter
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Do pozornosti odvolacieho súdu dal princíp contra proferentom a

nadväzujúce rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 19. 08. 2008, sp. zn. I. ÚS 243/07-25. Oprávnený
má za preukázané, že záväzkovo-právny vzťah nie je možné podriadiť režimu spotrebiteľských zmlúv.

12. V súvislosti s rozhodcovskom zmluvou oprávnený zdôraznil, že táto zmluva nepredstavuje
neprijateľnú podmienku tak, ako to vyhodnotil exekučný súd. Zmluvné strany sa pri uzatváraní

rozhodcovskej zmluvy dohodli, že uzatvoria nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu. Táto zmluva bola
uzavretá platne v zmysle § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinná
v čase jej uzatvárania k nej nevyjadrila žiadne výhrady, s rozhodcovskou zmluvou sa riadne
oboznámila, jej ustanoveniam porozumela a na znak súhlasu ju podpísala. Povinná taktiež vyhlásila,
že bola pred uzavretím zmluvy osobitne poučená o dôsledkoch jej uzavretia, čo potvrdila svojim

podpisom. Oprávnený poznamenal, že rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka má charakter
nevýhradnej doložky, ktorá umožňuje každej zo zmluvných strán domáhať sa ochrany svojich práv buď
prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. V prípade predmetnej zmluvy ide
o individuálne dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Navyše konštatoval, že rozhodcovská zmluva je samostatný dokument, ktorý dáva povinnej či sa

rozhodcovského konania zúčastní alebo nie. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej
úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov a poukázal na § 4 ods. písm. r) zákona č. 258/2001 Z. z. a
§ 9 ods. 2 písm. v) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

13. Oprávnený mal za to, že v konaní došlo k vade v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, a to porušenie

práva na spravodlivý súdny proces. V nadväznosti na povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie
v súlade s § 243f Exekučného poriadku konštatoval, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného
vzťahu s povinnou sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu,
na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia a na podklade ktorého bol následne spísaný aj návrh
na vykonanie exekúcie vo forme notárskej zápisnice. Vzhľadom k uvedenému boli tieto skutočnosti

známe nielen súdnemu exekútorovi, ale aj exekučnému súdu. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok
riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali
možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Záverom uviedol, že neprišlo k zmene skutkového
stavu ani k zmene obsahu dôkazov, preto mal za preukázané, že všetky skutočnosti boli súdu známe

z obsahu spisu.

14. Povinná k odvolaniu oprávneného písomné vyjadrenie nepodala.
15. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

16. Exekučné konanie sa začalo spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vo forme

zápisnice zo dňa 26. 10. 2014 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom
Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava v neprospech povinnej o vymoženie pohľadávky
vo výške 1 229,97 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava, Karloveskérameno 8, sp. zn. SR 07944/13 zo dňa 16. 01. 2014, právoplatný dňa 17. 03. 2014 a vykonateľný dňa
20. 03. 2014. Exekučným titulom bola povinnej (žalovanej) uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému
(žalobcovi) sumu 1 229,97 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 229,97

eura od 30. 06. 2013 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1 229,97 eura od 19.
08. 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 322,98 eura, to všetko v mesačných splátkach
vo výške 120,- eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa
stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozhodcovského rozsudku,
až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade

nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

17. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom

účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

18. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo
postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku).

Podľa § 58 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti

ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom do 31. 12. 2014, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 45 ods. 3 proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok v

znení účinnom do 31. 12. 2014.
Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať lendo troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

19. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví podľa Exekučného
poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom. Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu
právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej
časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie je v rozpore s dobrými mravmi. Dôvody, na základe ktorých
súd exekúciu zastaví sú uvedené v § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd je povinný

v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie
takého konania, pričom jedným z predpokladov je aj relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie
nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd môže kedykoľvek v priebehu
konania exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.

20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny
právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil. Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom
rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto sa v odôvodnení
rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa §

378 ods. 2 CSP.

21. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov exekučného
konania je zmluva o úvere zo dňa 04. 10. 2001. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný vzťah za spotrebiteľský, a to i napriek tomu, že zmluva bola

uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

22. V danej veci ide o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení
spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní skúmať nekalú povahu
sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ale aj preskúmať

rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, aj bez návrhu
musí preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice rady 93/13/
EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu. Právnym základom ochrany spotrebiteľa je
článok 153 Zmluvy o založení Európskej únie, ktorý sa aplikuje na našom území a smernica Rady 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

23. Občiansky zákonník v ust. § 52 definuje spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posúdenie spotrebiteľskej
zmluvy je najmä skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým
znakom je, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred

určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky ovplyvniť. Zmluvy majú charakter
formulárov, pričom nie je priestor na individuálne dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

24. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú

vrozhodcovskomkonaní,ktorémôžemaťformuosobitnejzmluvyaleborozhodcovskejdoložkykzmluve
§ 3 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Pri posudzovaní rozhodcovskej zmluvy
alebo doložky treba skúmať, či nemá charakter neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, t. j.
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, rovnako ako v tomto prípade. Odvolací súd uvádza aj to,

že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
pretože rozhodcovská doložka vylúčila možnosť spotrebiteľa domáhať sa ochrany na všeobecnom
súde. Rozhodcovská doložka nútila spotrebiteľa podrobiť sa právomoci rozhodcovského súdu, čím boli
zneužité práva spotrebiteľa dodávateľom.25. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma, či zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje

dobrým mravom. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie a má za to,
že exekučný titul je v rozpore so zákonom, nakoľko zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právne
nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, preto v ďalšom odkazuje na dôvody uvedené súdom prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí ako na svoje vlastné. Cieľom legislatívy európskej únie a členských
štátov je zvýšenie ochrany spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy, pričom dôvodom
zavedenia a konkretizácie subjektu vzťahov „obchodných“ - spotrebiteľských v právnom poriadku je
zvýraznenie potreby ochrany týchto subjektov pred „silnejšími“ subjektmi. Dôvody takejto potreby možno
hľadať v charaktere priemerného spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu
potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od zmluvnej

strany v postavení nespotrebiteľa a iná od spotrebiteľa. Súdnu ochranu nemožno uprieť ani menej
bdelému, či skoro pasívnemu až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je založená a rozsahom
upravená zákonom, preto možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak zákon stanovuje,
že neprijateľnou podmienkou s dôsledkom neplatnosti je práve ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,

potom stanovenie konkrétneho rozhodcu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach.
Odvolací súd konštatuje, že je potrebné rozhodcovskú doložku so svojimi dôsledkami ozrejmiť
spotrebiteľovi takým spôsobom a v takom čase, aby si aj priemerný spotrebiteľ uvedomil vážne dôsledky
založenia právomoci rozhodcovského orgánu, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť
vec prejednať v súdnom konaní. Možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské alebo súdne konanie sa

musí javiť naplnená vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi aj fakticky.

26. Exekučný titul v tomto prípade je v rozpore so zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej
doložky až po vydanie rozhodcovského rozsudku je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si týmto
spôsobom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací

súd považuje výkon práv oprávneného za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa, a preto bolo správne aplikované ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní
v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2014. Toto ustanovenie malo byť aplikované už v štádiu, keď
exekučný súd rozhodoval o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na

neplatnú rozhodcovskú doložku ani nemal byť vydaný. V tomto prípade rozhodcovský súd nemal
právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie správne rozhodol o zastavení
exekúcie.

27. Odvolací súd v súvislosti s Doplnením návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f

ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý bol exekučnému súdu doručený dňa 29. 03. 2016 poukazuje na
to, že toto podanie neobsahuje žiadne nové a rozhodujúce skutočnosti, ktoré by zavážili pri závere
odvolacieho súdu v tom smere, že ďalšie vedenie exekúcie by bolo v súlade so zákonom. Odvolací
súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o skutočnosť, že rozhodcovský súd nemal
právomocvovecirozhodovať,atovzhľadomktomu,ženebolaplatneaindividuálnedojednanáuzavretá

rozhodcovská zmluva, ktorá mala právomoc rozhodcovského súdu podľa tvrdení oprávneného založiť,
a teda právomoc tohto rozhodcovského súdu nebola založená. S poukazom už na vyššie uvedené
skutočnosti ide teda o nulitný právny akt, ktorý nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, a to ani z
formálnej ani z materiálnej stránky. Vzhľadom k tomu, že sa oprávnený odvolal na skutočnosti uvedené
v odôvodnení rozhodcovského rozsudku, potom odvolací súd musí konštatovať, že na všetky tieto

skutočnosti súd prvej inštancie už prihliadol, čo v závere viedlo exekučný súd k rozhodnutiu o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a odvolací súd sa stotožňuje s vecnou správnosťou
takéhoto uznesenia.

28. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol

vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.29. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania tak, že inak úspešnej povinnej nepriznáva nárok na náhradu trov konania, pretože
jej žiadne nevznikli a ani si ich neuplatnila.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).