Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1Csp/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517204533
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kallová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8517204533.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom JUDr. Lucia Kallová, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,

so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Q. XXX, XXX
XX F. Q., v konaní o zaplatenie 566,36 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 300,64 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 300,64 eur od 03.03.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., sa žalobou doručenou súdu
dňa 21.12.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu vo výške 566,36 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 03.03.2015 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania.

2) Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 30.05.2013 zmluvu o pôžičke č.

XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 600 eur. Uvedenú pôžičku
malžalovanýsplácaťvpravidelných60mesačnýchsplátkach vsume18,71euratoaždocelkovejsumy
vo výške 1 122,60 eur. Konštatoval, že do dnešného dňa uhradil žalovaný sumu 299,36 eur. Vzhľadom
k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať, žalobca dňa 31.12.2014 listom - predžalobná
upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, pričom žalovaného upozornil na možnosť
vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade nedošlo, žalobca úver dňa 19.02.2015 zosplatnil,
o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 25.02.2015. Ďalej uviedol, že celkový dlh žalovaného

predstavuje sumu 566,36 eur, pozostávajúcu z 20 splátok vo výške 18,71 eur pričom si žalobca uplatňuje
úrokyzomeškania,atoododňanasledujúcehopodoručeníOznámeniaovyhláseníokamžitejsplatnosti
úveru, nakoľko to bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou a v zmysle zmluvných podmienok sa piatym
dňom od podania na poštovú prepravu považuje zásielka za doručenú. Zmluvnú pokutu evidovanú v
prehľade splátok vo výške 71,81 eur si žalobca neuplatňuje a taktiež si neuplatňuje náklady, ktoré mu
vznikli v súvislosti s uplatnením pohľadávky

3) Na preukázanie svojich skutkových tvrdení pripojil Žiadosť a zmluvu o poskytnutí pôžičky zo dňa
30.05.2013, Predžalobnú upomienku zo dňa 31.12.2014 vrátane doručenky, Oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.02.2015 a Prehľad splátok a úhrad.4) Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 1Csp/75/2017 zo dňa 16.02.2018 rozhodol súd pokračovať v
konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu, a to obchodnou spoločnosťou Všeobecná úverová
banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155.

5) Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 1Csp/75/2017 zo dňa 25.08.2018 súd pripustil, aby na miesto
žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 vstúpil
do konania súčasný žalobca Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava.

6) Podaním doručeným súdu dňa 13.03.2018 žalobca ozrejmil spôsob výpočtu žalovanej sumy. Uviedol,
že žalovaný do dňa podania žaloby uhradil 299,36 eur, ktoré boli započítané tak, že na istine zostalo
k úhrade 507,84 eur (600 eur istina mínus uhradených na istine 92,16 eur) a na úroku ostalo k úhrade
58,52 eur (265,72 eur výška úroku mínus na úroku uhradených 207,20 eur). Preto žalovaná suma
predstavuje zostatok na istina 507,84 eur a na úroku 58,36 eur, teda 566,36 eur.

7) Žalovanému bola doručená žaloba spolu s prílohami a poučeniami o jeho procesných právach a
povinnostiach podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) dňa 30.05.2018,
ku ktorej sa žalovaný podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.06.2018 vyjadril. Vo svojom podaní
uviedol, že sa ospravedlňuje za nezaplatenie, ktoré nebolo úmyselné. Uviedol, že skončil vo väzení v
Rakúsku a preto nemá možnosť ako pohľadávku uhradiť, pričom sa po jeho prepustení nemieni tejto

povinnosti vyhýbať. Zároveň uviedol, že je ochotný pohľadávku uhradiť po jeho prepustení vrátane
úrokov z omeškania.

8) Podaním doručeným súdu dňa 20.08.2018 navrhol žalobca rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku
v zmysle § 282 CSP. Mal za to, že z prejavu vôle žalovaného nie je možné dospieť k inému záveru

ako k tomu, že nárok, ktorého zaplatenie je predmetom tohto sporu uznáva v celom rozsahu. Poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.03.1999, sp.zn. 6 Obo 380/98, ako aj
sp.zn. 3 Obo 38/2009 zo dňa 25.03.2010.

9) Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský spor v hodnote do 1 000 eur, skutkové tvrdenia strán

nie sú sporné a ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, súd nenariadil vo veci
pojednávanie, ale dňa 01.08.2019 vyvesil na úradnej tabuli súdu a zverejnil na webovej stránke súdu
oznámenie, že dňa 17.09.2019 bude vo veci vyhlásený rozsudok v zmysle § 297 písm. b) v spojení s §
219 ods. 3 CSP a následne v tento deň vyhlásil rozsudok vo veci samej.

10) Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých
listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným
namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:

11)Právnypredchodcažalobcu(ConsumerFinanceHolding,a.s.)uzavrelsožalovanýmdňa30.05.2013

Žiadosť a zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 987065 (v žalobe uvedené č. 6146582), na základe ktorej
bola žalovanému poskytnutá ako dlžníkovi pôžička vo výške 600 eur. Žalovaný sa zaviazal predmetnú
pôžičku splácať 60 mesačnými splátkami s poistením vo výške 18,71 eur, s celkovými nákladmi 522,60
eur, RPMN 31,99 %, ročnou úrokovou sadzbou 32 %, priemernou RPMN 48,52 %, s termínom
konečnej splatnosti 05/2018, pri celkovej pôžičke 1 122,60 eur.

12) Súd z obsahu zmluvy zistil, že sa jedná o typovú zmluvu, keď tlačivo - formulár označený ako
Žiadosť a zmluva o pôžičke je na 4 stranách rozdelené vertikálne na IX. častí, s možnosťou vpisovanie
konkrétnych údajov o spotrebiteľovi a pôžičke, jeho výške a pod. . V časti I. a II. sú uvedené Osobné
údaje o klientovi, ako aj Údaje o jeho zamestnaní a finančnej situácii. Z nich vyplýva, že žalovaný

má čistý mesačný príjem 180 eur. V. časti III. je konkretizované schválenie úveru, tak ako ho súd
popísal v bode 11. tohto rozsudku. V časti IV. je uvedená Prihláška k poisteniu schopnosti splácať
pôžičky, ktorú žalovaný odmietol. V. časť obsahuje Spôsob splácania mesačných splátok, VI. časť je
označená ako Bankový pracovník, VI. časť obsahuje Vyhlásenie klienta a VIII. Zmluvné podmienky,
pričom v bode 6.1 obsahuje ustanovenie „Klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú Pôžičku

a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý
je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V bode 6.2 je uvedené, že pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári
alebo zmluve stanovené inak, splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Bod
6.3 uvádza, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy, pokiaľ nie je dohodnutéinak. Na spodnej časti tlačiva je priestor pre dátum, podpis pre klienta a podpis za Consumer Finance
hodling, a.s. (VÚB, a.s. na základe plnej moci).

13) Nakoľko žalovaný poskytnuté finančné prostriedky neuhrádzal v dohodnutých splátkach právny
predchodca žalobcu po upozornení o možnosti zosplatnenia úveru listom zo dňa 25.02.2015 oznámil
žalovanému, že predmetný úver sa stal splatným v celom rozsahu. Právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru upravuje bod 8.4 predmetnej zmluvy.

14) Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy (ďalej len “ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15) Podľa § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

16) Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré

je dostupné spotrebiteľovi.

17) Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

18) Podľa § 9 ods. 6 ZoSÚ, spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

19) Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. a) až k) , r) a y) .

20)Podľa§52ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkaúčinnéhovčasepodpísaniazmluvy

(ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21) Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22) Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

23) Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajúhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24) Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

25) Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žalobe je možné vyhovieť iba čiastočne, a

to v časti nároku na zaplatenie neuhradenej časti istiny úveru spolu s úrokom z omeškania v zákonom
stanovenej výške.

26) Z dôkazov predložených žalobcom súd považuje za dostatočne preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí pôžičky, prostredníctvom
ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 600 eur. Súd po preskúmaní okolností uzavretia

zmluvy, jej náležitostí a povahy zmluvných strán (právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatvorení
zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaný vystupoval ako fyzická osoba uspokojujúca
svoje potreby, teda ako spotrebiteľ) dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu uzavrel so
žalovanýmzmluvuospotrebiteľskomúvere,vzmysle§52anasl.Občianskehozákonníka,konkrétneide
o spotrebiteľský úver vo forme pôžičky podľa v tom čase platného zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských

úveroch. K uvedenému súd dodáva, že novela Občianskeho zákonníka účinná od 01.04.2015 (bez
prechodných ustanovení) doplnila § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej sa na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

27) Medzi obligatórne náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu zmluvy v zmysle
zákona o spotrebiteľskom úvere, patrili údaje konkretizované v § 9 ods. 2 ZoSÚ, pričom vykonaným
dokazovaním súd dospel k záveru, že predmetná spotrebiteľská zmluva, uzatvorená medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanými nespĺňa náležitosti stanovené citovaným zákonom.

28) V predmetnej zmluve o úvere nie je uvedený údaj o dobe trvania zmluvy a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ. V zmluve je len uvedený počet splátok
(60) a termín konečnej splatnosti vyjadrený údajom 05/2018. Z takéhoto znenia nie je možné vyvodiť
dobu trvania zmluvy a ani termín konečnej splatnosti úveru. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru
má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver

nadobudne konečnú splatnosť. Uvedená náležitosť zmluvy o úvere súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa z
nej vyplývajúcimi, preto táto náležitosť je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. Splátkový kalendár, z
ktorého by bolo zrejmé takéto rozloženie splátok nebol súčasťou úverovej zmluvy, v úverovej zmluve ani
v úverových podmienkach nie je uvedené, že by splátkový kalendár bol právnym predchodcom žalobcu
odovzdaný žalovanému najneskôr pri podpísaní zmluvy. V tejto súvislosti súd zároveň poznamenáva, že

v predmetnej zmluve je uvedený len údaj o výške mesačnej splátky bez špecifikácie koľko činí mesačná
splátka istiny, úroku a iných poplatkov. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné,
neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. Splátkový kalendár, z ktorého by
bolo zrejmé rozčlenenie každej splátky na istinu, úroky a iné poplatky, prípadne poradie, v ktorom sa
budú jednotlivé splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

súdu predložený nebol. V danej veci tak nie je naplnené ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, teda
absentujú údaje pri jednotlivých splátkach, o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd pre
úplnosť konštatuje, že pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ existuje konštantná judikatúra slovenských
súdov - okresných ako aj krajských, potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z
ktorej vyplýva, že je potrebné postupovať podľa predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. v

prípade zmlúv, ktoré boli uzavreté do 30.04.2018 tak, ako je to v danom prípade.

29) Absencia vyššie uvedených náležitostí má za následok, že sa spotrebiteľský úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ. Z toho vyplýva, že žalobca má
právo na vrátenie len skutočne poskytnutého plnenia a prípadne právo na úhradu úrokov z omeškania

z tejto sumy po odpočítaní plnenia žalovaného.

30) Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá finančná čiastka vo
výške 600 eur, z ktorej zaplatil sumu 299,36 eur a teda žalobca má nárok len na vrátenie poskytnutejsumy 300,64 eur a na úhradu tejto sumy súd žalovaného zaviazal, v prevyšujúcej časti žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

31) Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie nároku, súd má za to, že v predmetnom
konaní nemožno rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku, nakoľko v prípade spotrebiteľských sporov
nie je uznanie dlhu žalovaným - spotrebiteľom pred súdom skutočnosťou, ktorá by zbavovala súd
povinnosti preskúmať spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené by sa priečilo zásade spravodlivosti a došlo by
k zvýhodneniu pasívnych spotrebiteľov oproti spotrebiteľom, ktorí svoj dlh často krát uznajú z obavy z

následnej nemožnosti úhrady ich dlhu v splátkach voči dodávateľovi, ktorý je v konaní právne zastúpený
a pod. (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17Co/79/2015 zo dňa 25.02.2016). Z uvedeného
dôvodu bol súd povinný skúmať, či predmetný spor má spotrebiteľský charakter a zaoberať sa ako
aplikovať právne normy o ochrane spotrebiteľa.

32) Žalobca taktiež žiadal priznať aj úrok z omeškania od 03.03.2015 do zaplatenia v sadzbe 5,05%

ročne z uplatnenej istiny.

33) Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

34) Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

35) Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní dostane sa do omeškania, čo mu zakladá povinnosť
zaplatiť veriteľovi popri plnení dlhu aj úroky z omeškania. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do
omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 300,64 eur, a preto žalobca má nárok aj na úrok z
omeškania z tejto sumy. Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu zosplatnil poskytnutú
pôžičku listom zo dňa 25.02.2015. Žalobca má nárok na úrok z omeškania odo nasledujúceho dňa po

dni, kedy nastala splatnosť úveru (19.02.2015), pričom žalobca žiadal priznať úrok z omeškania od
03.03.2015. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k dňu 03.03.2015 bola vo
výške 0,05 %, žalobcovi preto vznikol nárok na úrok z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne.

37) Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38) Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39) Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

40) Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41)Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42) Žalobca mal v konaní úspech len čiastočný, keďže súd žalobe vyhovel v časti zaplatenia sumy
300,64 eur (53,08%), čo je neúspechom žalovaného. Vo zvyšnej časti o zaplatenie 265,72 eur (46,92%)

však súd žalobu zamietol, čo je neúspechom žalobcu. Súd tak v zmysle § 255 ods. 2 CSP rozhodol
vzhľadom na približne rovnaký úspech aj neúspech strán v konaní o trovách konania tak, že žiadna zo
strán konania nemá na ich náhradu právo.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od
doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.