Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. august 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5Pc/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217214248
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2217214248.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

navrhovateľky : C. J., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX XX Y. J. Č.. XX, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť
určené: P. L., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. Č.. XX/XX, XXX XX E., zastúpený: dr.jur. Ferenc Mazács, advokát
so sídlom Alžbetínske nám. č. 328/4/1094, Dunajská Streda, o určenie otcovstva a o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: E. J., L.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka, C. J. L. XX.XX.XXXX, C. C. E. J. L.. XX.XX.XXXX, sa návrhom podaným na tunajší
súd dňa 19.07.2017 domáhala určenia otcovstva P. L. L.. XX.XX.XXXX a úpravy práv a povinností
označeného muža k maloletému dieťaťu s odôvodnením, že s označeným mužom mala mať v roku 2006
vážnu známosť, keď v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa mala udržiavať pohlavný styk výlučne s ním,
keď po narodení dieťaťa nedošlo k uznaniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov a uvedený muž
sa v ďalšom o dieťa nezaujímal. V záujme maloletého dieťaťa podala návrh na určenie otcovstva po

uplynutí desiatich rokov od jej narodenia, majúc za to, že dieťa má právo poznať svojho otca a otcovi
vyplývajú povinnosti voči maloletému dieťaťu. Za tým účelom navrhla vykonať znalecké dokazovanie z
odboru genetiky, analýzou DNA. Na dôkaz svojich tvrdení pripojila rodný list a doklady o jej majetkových
pomeroch.

2. Domnelý otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa XX.XX.XXXX nesúhlasil s návrhom,
poprel otcovstvo k maloletému dieťaťu, ktoré oprel o listinné dôkazy chorobopis s predbežnou

prepúšťacou správou z roku 1985 o chirurgickom zásahu , operácie semenníkov, v dôsledku čoho
je nepodlý poukazujúc na to, že aj pred navrhovateľkou mal viacero vzťahov, avšak ani z jedného z
nich sa dieťa nenarodilo, ale ani nebolo splodené. Nepoprel, že si navrhovateľkou pred ich rozchodom
spolu žili niekoľko rokov, keď sa snažili splodiť dieťa. Následne sa rozišli po podozrení z nevery, keď
navrhovateľka otehotnela, napriek prekážke na jeho strane. Rovnako poukázal na ďalší dôkaz prekážky
na jeho strane, keď niekoľko rokov žije vo vzťahu s družkou , keď sa im nepodarilo splodiť dieťa, preto sa
rozhodli o umelé oplodnenie družky od cudzieho donora. Na dôkaz svojho tvrdenia doložil spermiogram

z roku 2016, dokazujúce, že jednoducho nemá živé spermie, schopné oplodniť vajíčko. Nebránil sa
podrobiť znaleckému dokazovaniu vo vzťahu k maloletému dieťaťu, aby sa preukázala pravdivosť jeho
tvrdenia. Inak žiadal návrh zaniknúť v celom rozsahu a priznať náhradu trov konania .3. Podaním dňa 02.01.2018 navrhovateľka oznámila súdu, že návrh o určenie otcovstva berie späť a
žiada konanie vo veci zastaviť. Ako dôvod uviedla jej zlú psychickú situáciu, ktorú prežíva a aj z obavy, že
nebude mať dostatok síl vyčkať zdĺhavé konanie a dokazovanie otcovstva označeného muža. Kolízny

opatrovník dieťaťa žiadal pokračovať v konaní, majúc za to, že je dôvodné, aby bolo zistené otcovstvo
k maloletému dieťaťu .

4. Uznesením tunajšieho súdu dňa 12.01.2018 súd nesúhlasil so späťvzatím návrhu a zastavením
konania a po právoplatnosti uznesenia pokračoval v konaní, s poukazom na ustanovení § 29 ods. 1

až 3 Civilného mimosporového poriadku, nakoľko ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu,
keď kolízny opatrovník nesúhlasil so späťvzatím návrhu, majúc za to, že dieťa má právom na rozvoj
vzťahových väzieb s oboma rodičmi a v tomto prípade túto možno zatiaľ nemalo, keď otcovstvo bolo
spochybnené mužom, ktorého matka označila za otca maloletej.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa so súhrnnou

správou zo dňa 14.1.1985, predbežnej prepúšťacej správy z 03.02.1979, D. M. K. M. O. XX.XX.XXXX,
rodného listu maloletého, znaleckého posudku z odboru genetiky, odvetvie analýza K. Č. XX/XXXX
K..O..E. V. Q.. L. X., ktorých dvoch krásou súd ustálil nasledovný skutkov veci:

6. Maloletá E. J. D. L. K. XX.XX.XXXX C. C. J., O.. J., L.. XX.XX.XXXX mimo manželstva. Otcovstvo k

maloletému dieťaťu nebolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

7. Z výpovede navrhovateľky súd zistil že s domnelým otcom maloletého dieťaťa sa spoznali niekedy
začiatkom roka 2006 a po mesiaci trvania ich vzťahu začali žiť pravidelný intímny život. Ochranné
prostriedky nepoužívali a styk bol dokonaný. V rozhodnom čase iný vzťah okrem tohto muža nemala.

Označený muž mal poprieť otcovstvo k dieťaťu, keď už bola v 7. mesiaci tehotenstva. Po narodení
dieťaťaichnavštívilibaraz,keďpeniazenadieťahodildopostieľkyaodišiel.Svojesprávanienevysvetlil,
pričom o spoločnom dieťaťa sa mali rozprávať. Tvrdila, že až po tom čo otehotnela označený muž
naznačoval, že on nie je otcom a podozrieval ju z nevery a prestal je navštevovať.

8. Domnelý otec maloletého dieťaťa nepoprel skutočnosti tvrdené navrhovateľkou o intímnom styku v
roku 2006, keď asi po trvaní pol roka ich vzťahu, mal oznámiť navrhovateľke že on nemôžeme mať
dieťa, keď v rozhodnom čase mal len jede semenník, keď v posledných rokoch vyšetrenia zistili, že má
neplodné spermie. Tvrdil, že dieťa sa na neho ani nepodobá.

9. Kolízneho opatrovníka navrhoval napriek uvedeným skutočnostiam nariadiť znalecké dokazovanie z
odboru genetiky, odvetvie analýzy DNA na zistenie pravdepodobnosti otcovstva označeného domnelého
otca dieťaťa.

10. Zo znaleckého posudku znalca K..O.. E. V. Q.. X. K. XX.XX.XXXX G. Č. XX/XXXX vyplynul záver, že

otcovstvo označeného muža P. L. je vylúčené, keď v ôsmich z celkového počtu 16 vyšetrený systémom,
nemal označený muž alely, ktoré biologický otec musí mať.

11. Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v
tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

12.Podľa§94ods.1a2Zákonaorodine,aknedošlokurčeniuotcovstvasúhlasnýmvyhlásenímrodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

13. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia

dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

14. Možnosť určiť otcovstvo podľa § 94 nie je časovo obmedzená. Dieťaťom tu treba rozumieť potomka,
t.j. aj dospelého. Aktívna legitimácia je expressis verbis priznaná matke dieťaťa zapísanej v matrike,
dieťaťu (žalobu môžu podať aj spoločne ako nerozluční spoločníci). Skutkovým základom domnienky

je vykonanie súlože medzi mužom a matkou dieťaťa v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa
menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní. Za súlož treba pokladať len spojenie pohlavných orgánov
muža a ženy, nie akýkoľvek intímny styk (v takom prípade nenastúpi predmetná hypotéza). Uplatneniu
domnienky však nebráni tvrdenie, že súlož nebola dokončená. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno,pokiaľ ide o túto skutočnosť, zaťažuje navrhovateľa (aj v prípade, ak navrhovateľom je muž). Odporcu
zaťažuje povinnosť poukázať na dôkazy (svedecké výpovede, listinné dôkazy, znalecké dokazovanie)
preukazujúce, že k súloži nedošlo (napr. dlhodobá neprítomnosť, zdravotný stav neumožňujúci pohlavný

styk). Súd je však povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. V prípade, ak sa súlož
nepreukáže (chýba skutkový základ domnienky, v zmysle jej konštrukcie preto otcovstvo nemožno
určiť), súd žalobu bez ďalšieho zamietne. Preukázaním súlože v konaní začína pôsobiť domnienka
otcovstva a môže nastúpiť vyvracanie domnienky. Z hľadiska zásady hospodárnosti konania má súd
predovšetkýmustáliťpredmetnúskutočnosť(vykonaniesúlože),kvykonávaniuznaleckéhodokazovania

má v zásade pristupovať až následne. Rozsah rozhodujúceho obdobia je ustanovený tak, aby zahrnul aj
prípady predčasného pôrodu. Dieťa sa môže narodiť donosené, t.j. narodené v pravý čas a zrelé, alebo
predčasne, síce zrelé, ale nedonosené, alebo zrelé, ale prenosené. Úprava preto vychádza z poznatkov
praxe, v zmysle ktorých v zásade nie je možné, aby sa narodilo živé dieťa, u ktorého od počatia uplynulo
viac ako 300 dní a menej ako 180 dní (napriek tomu je z aplikačnej praxe známy prípad narodenia
dieťaťa zo súlože vykonanej pred viac ako 300 dňami pred pôrodom, pričom dôvodom boli špecifické

zdravotné komplikácie matky). V prípade účinného nástupu pôsobenia domnienky zákon na jej
zvrátenievyžadujepreukázaniezávažnejokolnostivylučujúcejotcovstvo.Okolnosťvylučujúcaotcovstvo
znamená nesporný (nezvratný, určitý, jednoznačný) záver o tom, že muž, ktorý s matkou súložil, nemôže
byť biologickým otcom dieťaťa. Pre úspešnosť zapieracej námietky žalovaného z hľadiska konštrukcie
normy nestačí spochybnenie otcovstva, ani to, že je viac alebo menej pravdepodobné (z tohto hľadiska

vylučujúcimi nie sú prípady, ak záver znaleckého posudku domnelého muža nevylúči z otcovstva, resp.
z posudku znalca - pôrodníka vyplýva, že nemožno vylúčiť, že súlož medzi týmto mužom a matkou
bola oplodňujúcou súložou, takisto okolnosť, že záver znaleckého posudku nevylúči možnosť otcovstva
iného muža).

15. Na základe vykonaného dokazovania, keď nesporne bolo preukázané súhlasným vyjadrením
účastníkov konania, že medzi nimi bol intímny styk, bez prerušovania, bez ochranných prostriedkov.
Na strane označeného mušia existovali okolnosti vylučujúce jeho otcovstvo , ktoré však neboli celkom
jednoznačné, keď stále ešte disponoval jedným semenníkom a v rozhodnom čase, keď došlo k
splodeniu malol. dieťaťa nebola preukázaná jeho neplodnosť, čo svedčí aj o tom, že naďalej sa snažil

splodiť dieťa az so ženou s ktorou má dlhodobý vzťah. Skutočnosť, že je neplodný sa preukázala
až v roku 2016. Dieťa bolo splodené o 9 rokov skôr. V záujme akýchkoľvek pochybností aj vzhľadom
na návrh domnelého otca v písomnom vyjadrení sa k návrhu, bolo dôvodné jednoznačne vylúčiť
otcovstvo označeného muža, na ktoré vzhľadom na odstup času mohlo dať odpoveď iba znalecký
posudok. Opierajúc sa o jeho závery ten vylúčil otcovstvo označeného muža k maloletému dieťaťu s

pravdepodobnosťou na 99,999999%. Vzhľadom na tento záver znaleckého posudku súd návrh v celom
rozsahu zamietol.

16. Podľa § 53 Civilného nesporového poriadku v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach
vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci

úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

17. Právny zástupca domnelého otca maloletého dieťaťa žiadal priznať náhradu trov konania majúc za
to, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, na vykonané znalecké dokazovanie, ako aj v spojitosti
s nepravdivými a zavádzajúcimi tvrdeniami navrhovateľky možno od súdu spravodlivo očakávať a

požadovať, aby o náhrade trov konania rozhodol tak, že v konaní podľa osobitnej zákony úpravy v
ustanovení § 53 C.m.p. úspešnému odporcovi prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

18. Súd v tomto smere opakovane poukazuje na odôvodnenie uznesenia, ktorým nesúhlasil so
späťvzatím návrhu zo strany navrhovateľky, ktorá žiadala konanie vo veci zastaviť, pričom súd bral zreteľ

nazáujemmaloletéhodieťaťa,spoukazomnačlánok5 zásadZákonaorodine,ktorýzáujemmaloletého
dieťaťa je vždy prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní o všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, pričom išlo
o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu, súd teda bol toho názoru, že dieťa má právo vedieť
kto sú jeho pokrvní rodičia a aj v prípade pochybností, keď dôkazy o neplodnosti označeného muža boli
vyhotovené až po uplynutí 9 rokov, preto nebolo možné jednoznačne vylúčil otcovstvo tohto muža, bolo

na mieste aby súd nariadil znalecké dokazovanie, ktoré navrhol aj sám odporca v tomto konaní.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)