Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. február 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/79/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116216912
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116216912.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a

členiek senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne Y.X.W. J., nar.
XX.X.XXXX, V., M. XXXX/X, zast. Mgr. Pavlom Kissom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice,
Štúrova 20, proti žalovanému AA REALITY Košice, s.r.o., Košice, Osloboditeľov 37, IČO: 45 910 227,
zast. JUDr. Ing. Radoslavom Huljakom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Kremnická 61,
o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 37C/189/2016-154 zo 7.12.2017
Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. žalobu zamietol a II. žalovanému priznal proti
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Žalobkyňa sa podanou žalobou voči žalovanému domáhala určenia vlastníckeho práva k bytu č. XX
nachádzajúcom sa na 5. poschodí bytového domu na ulici M. X U. V., súp. č. XXXX, ktorý je postavený

na pozemkoch parcely registra „C“ č. 3592, 3593, 3594 ( ďalej len predmetný byt), podielu priestoru na
spoločných častiach a na spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 1213/100000 a spoluvlastníckeho
podielu k pozemkom parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape pozemok parc. č. XXXX, druh
pozemku - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 282 m2, pozemok parc. č. XXXX, druh pozemku -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 278 m2, pozemok parc. č. XXXX, druh pozemku - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 246 m2, pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku - ostatné plochy vo
výmere 102 m2, pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku - ostatné plochy vo výmere 135m2 vo veľkosti

spoluvlastníckeho podielu 1213/100000- ín k celku, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX,
vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom pre katastrálne územie Q., okres Košice
I, obec Košice - Staré Mesto a žiadala, aby ju súd zaviazal zaplatiť žalovanému 41.444,21 eur, na
tom skutkovom a právnom základe, že so žalovaným uzavrela 2.5.2016 kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol predmetný byt a podiel priestoru na spoločných častiach a na spoločných zariadeniach domu;
spoluvlastnícky podiel k predmetným pozemkom. Okolnosti uzavretia samotnej kúpnej zmluvy boli také,
že mala veľké množstvo dlžôb a dohodla sa so žalovaným na oddlžení jej nehnuteľnosti, keďže sa

schyľovalo k tomu, že jeden zo súdnych exekútorov začne výkon exekúcie predajom nehnuteľnosti.
Myslela si, že jej žalovaný pomôže a ona mu bude následne splácať svoj dlh. V žiadnom prípade
neplánovalapredaťsvojunehnuteľnosť.Žalovanývyužiljejneznalosťanízkeprávnevedomieapodhodil
jej kúpnu zmluvu, ktorú následne podpísala. Nevedela, že podpisuje kúpnu zmluvu, myslela si, žepodpisuje len nejaké ďalšie papiere k jej oddlženiu. Konanie žalovaného bolo vyvolané úmyselne,
vedel, že ona nevie o tom, že podpisuje kúpnu zmluvu a vedel aj to, že nechce svoju nehnuteľnosť
predať, iba splácať na základe splátkového kalendára jej dlh voči žalovanému, ktorý jej pomohol oddlžiť

nehnuteľnosť. Zo samotnej kúpnej zmluvy, konkrétne z článku V. vyplýva, že celková kúpna cena
55.000,- eur bola použitá na vyplatenie jej dlžôb. Prvá časť kúpnej ceny vo výške 400,- eur bola
zaplatená na účet žalovaného, druhá časť kúpnej ceny vo výške 215,50 eura bola použitá na úhradu
pohľadávky bytovej správe SBD I. Košice, tretia časť kúpnej ceny vo výške 20.903,21 eura bola použitá
na úhradu spoločnosti Dražby a aukcie s.r.o. za účelom predčasného splatenia úveru a výmazu tiarch na

nehnuteľnosti, štvrtá časť kúpnej ceny vo výške 1.770,- eur bola použitá na úhradu pohľadávky vrátane
príslušenstva č. EX 335/2012, vedenej na Exekútorskom úrade Trebišov, JUDr. Marianna Vargová,
súdny exekútor, piata časť kúpnej ceny vo výške 17.560,49 eura bola použitá na úhradu pohľadávok
rôznym spoločnostiam, ktoré voči nej evidovali rôzne peňažné pohľadávky, zvyšnú časť kúpnej ceny vo
výške 14.150,80 eura žalovaný naviazal na to, že jej ju vyplatí, až keď mu odovzdá byt v „dohodnutom“
termíne. Podľa čl. X. bod 1 kúpnej zmluvy, mala byt odovzdať do 1.8.2016. Ak tak neurobí, podľa článku

X. ods. 1 kúpnej zmluvy sa jej bude zo zvyšnej časti kúpnej ceny uvedenej v článku V. bod 1, písm. f)
odrátavať za každý aj začatý deň omeškania s odovzdaním bytu 100,- eur ako pokuta. Vzhľadom na
to, že žalovaný má podľa výpisu z obchodného registra SR v predmete podnikania aj realitnú činnosť,
je táto kúpna zmluva spotrebiteľskou zmluvou a ona ako slabšia strana tohto sporu požíva zvýšenú
ochranu. Horeuvedená pokuta je jednak neprimerane vysoká, čo ak by sa jej nepodarilo preukázať jej

vlastníctvo k nehnuteľnosti, tak by mal súd využiť moderačné právo a zmluvnú pokutu buď znížiť, alebo
nepriznať jednak jej znenie je napísané pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľné, keď sa jej má 100,-
eur denne odrátavať od zvyšnej časti kúpnej ceny, ktorú jej žalovaný zaplatí až keď sa mu podarí ju z
jej bytu vysťahovať. Takto koncipovaná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je podľa jej názoru neplatným
ustanovením, lebo je to neprijateľná zmluvná podmienka. Tvrdila, že vzhľadom na veľké množstvo dlžôb

a hroziacu exekúciu predajom nehnuteľností, konala v tiesni a to za nápadne nevýhodných podmienok,
keď kúpna cena je v zmluve iba 55.000,- eur, avšak reálna trhová hodnota jej nehnuteľnosti je podstatne
vyššia, čo žalovaný veľmi dobre vedel, keďže pracuje denne s nehnuteľnosťami ako realitná kancelária.
Aj ostatné podmienky uvedené v kúpnej zmluve sú pre ňu nevýhodné (napr. spomínaná úprava zmluvnej
pokuty, alebo viazanie vyplatenia zostatku kúpnej ceny na jej vysťahovanie). Na tento účel navrhla

ustanoviť znalca, aby vyčíslil trhovú hodnotu nehnuteľnosti. Podľa jej vedomostí sa trhová hodnota 2-
izbového bytu v danej lokalite pohybuje okolo 70.000,- eur. Takáto kúpna cena, ktorú stanovil žalobca je
pre ňu nápadne nevýhodná, a keďže konala v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, v zmysle § 49
OZ listom z 1.8.2016 využila svoje právo od tejto kúpnej zmluvy odstúpiť. Žalovaný jej však neposkytol
súčinnosť pri spätnom prepise nehnuteľnosti na ňu do katastra nehnuteľnosti. Má teda naliehavý právny

záujem o určení, že je vlastníkom spomínanej nehnuteľnosti, na základe jej odstúpenia od zmluvy, ktorú
uzavrela v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Od tejto zmluvy listom z 1.8.2016 odstúpila a
má naliehavý právny záujem, aby ju na základe súdneho rozhodnutia príslušný okresný úrad zapísal
opäť ako vlastníčku nehnuteľnosti.

3. Súd, vychádzajúc z § 48 ods. 1, 2, § 49 a § 588 Obč. zák., na základe vykonaného dokazovania
urobil záver, že žaloba je nedôvodná. Konštatoval, že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva
k predmetnému bytu, oproti vráteniu sumy vo výške 41.444,21 eura. Z listu vlastníctva č. 13178 mal
za preukázané, že vlastníkom predmetného bytu je žalovaný. Citujúc znenie § 137 písm. c) C.s.p.
urobil záver, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k spornému

bytu, pretože takéto určenie by zlepšilo jej právne postavenie. Ako predbežnú otázku skúmal otázku
platnosti predmetnej spornej kúpnej zmluvy a jej dodatku č. 1. Mal za preukázané, že žalobkyňa ako
predávajúca uzavrela so žalovaným ako kupujúcim 2.5.2016 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol
prevod predmetného bytu postaveného na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ parcelné č.
XXXX, XXXX, XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu

vo veľkosti 1213/100000 a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom evidovaným ako parcela registra
"C" parc. č. XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 282 m2, parc. č. XXXX,
druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 278 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 246 m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku - ostatné plochy
vo výmere 102 m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku - ostatné plochy vo výmere 135 m2 vo veľkosti

spoluvlastníckeho podielu 1213/100000-ín k celku, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX,
vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom pre katastrálne územie Q., okres Košice I,
obec Košice - Staré Mesto, za kúpnu cenu 55.000,- eur, ktorej splatnosť špecifikoval podľa jednotlivých
častí, vychádzajúc z predmetnej kúpnej zmluvy. Konštatoval, že dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvymá byť skutočnosť, že 1/ žalobkyňa nemala vôľu uzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu, teda, že u nej
išlo o omyl vo vôli, resp. že 2/ žalovaný pri uzatváraní predmetnej zmluvy využil tieseň žalobkyne a
že zmluva bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok (§ 49 Obč. zák.). Vychádzal z § 34,

§ 35 ods. 2 Obč. zák. a z rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22. 7. 2004, sp. zn. 26 Cdo
1243/2003,uverejnenývSúborerozhodnutíNajvyššiehosúduČR,zošit30,C2893), 25Cdo1116/2001,
uverejnený v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, zväzok 23, C 1627), zo dňa 27.3.2002, sp.
zn. 33 Cdo 512/2000, uverejnený v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, zväzok 15, C 1108). Z
obsahu kúpnej zmluvy z 2.5.2016 a jej dodatku č. 1 z 18.5.2016, ktorý (obsah) je rozhodný pre posúdenie

povahy tohto právneho úkonu, mu vyplynulo, že smeruje nepochybne a výlučne k prevodu predmetného
bytu z vlastníctva žalobkyne do vlastníctva žalovaného, že nemožno teda - a to ani s ohľadom na
zistený vývoj skutkového stavu veci - dôvodiť, že by kúpna zmluva z 2.5.2016 mala povahu iného
právneho úkonu napr. zabezpečovacej zmluvy, resp. zmluvy o pôžičke, že nemožno uvažovať ani o
prípadnom ústnom, či konkludentnom uzavretí zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom nehnuteľnosti
vzhľadom k tomu, že kúpna zmluva z 2.5.2016 a jej dodatok č. 1 z 18.5.2016 boli uzavreté písomne

(§ 588 Obč. zák.). Skutočnosť, že účastníci prípadne sledovali touto dohodou zámer upraviť spôsob,
akým žalobkyňa splatí svoje dlhy voči banke, ostatným dlžníkom, resp. voči správcovi domu, (avšak
v písomnej dohode ho nevyjadrili), mal z hľadiska pojmových znakov zabezpečovania záväzkov za
bezvýznamnú. Zdôraznil, že navyše bola predmetná kúpna zmluva autorizovaná postupom podľa § 1a
zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je autorizáciou zmluvy
spísanie zmluvy o prevode nehnuteľnosti, zistenie totožnosti účastníkov tejto zmluvy a ich zástupcov,
posúdenie, či zmluva neodporuje zákonu, neobchádza zákon, neprieči sa dobrým mravom, a posúdenie,
či uzavretím zmluvy nedôjde ku skutočnosti zakladajúcej vznik škody. Poukázal na to, že autorizáciu
zmluvy advokát potvrdil v doložke o autorizácii, ktorá obsahuje a) vyhlásenie advokáta, že pri spisovaní

zmluvy postupoval podľa odseku 1, b) údaj o počte listov, ktoré zmluva obsahuje, c) miesto a dátum
vydania doložky o autorizácii, d) meno, priezvisko a podpis advokáta, a e) odtlačok pečiatky advokáta,
v ktorej je uvedená adresa advokátskej kancelárie a číslo zápisu v zozname advokátov Slovenskej
advokátskej komory. Advokát zároveň upozornil účastníkov zmluvy na platobné podmienky kúpnej
ceny dohodnuté v zmluve a v zmluve uviedol vyhlásenie účastníkov zmluvy o oboznámení sa s týmito

podmienkami. Z kúpnej zmluvy zo dňa 2.5.2016, spôsobu jej spísania a podpisovania účastníkmi
zmluvy za účasti advokáta (ako nezávislej osoby), ktorý ju (kúpnu zmluvu) autorizoval postupom podľa
§ 1a zákona č. 586/2003 Z.z., z následného dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 18.5.2016, z
vlastnoručne napísaného a podpísaného listu žalobkyne (č.l. 41), ktorá ponúkla žalovanému na predaj
byt č. XX na ulici M. Č.. X W. X. T., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX za celkovú kúpnu cenu

55.000,- eur, z výpovede žalobkyne, ktorá na pojednávaní na otázku, keď podpisovala hypotekárne
zmluvy z VÚB, či vedela, čo podpisuje, uviedla, áno, bola to zmluva na pôžičku so založením bytu
resp. so záložným právom na byt, pričom ďalej uviedla, že chápe, čo je to kúpna zmluva, teda vedela
posúdiť rozdiel medzi kúpnou zmluvou a zmluvou o pôžičke, z výpovede svedkyne K.. Y. V., ktorá
na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa súhlasila s predajom bytu za kúpnu cenu 55.000,- eur s tým,

že žalovaný vyplatí dlhy žalobkyne, ako aj z odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 1.8.2016 (keďže
odstúpiť možno len od platnej zmluvy) súdu vyplynulo, že skutočnou vôľou účastníkov predmetnej
spornej kúpnej zmluvy z 2.5.2016 (keďže žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia o údajnej pôžičke) bol
predaj resp. kúpa predmetného bytu za dohodnutú kúpnu cenu, ktorá mala byť zaplatená spôsobom,
s ktorým žalobkyňa ako predávajúca súhlasila. Vzhľadom na uvedený spôsob uzatvárania predmetnej

spornej kúpnej zmluvy za účasti osoby odlišnej od účastníkov zmluvy (advokáta) mal súd za to, že
žalobkyňa mu nepreukázala, že by žalovaný využil jej neznalosť a nízke právne vedomie a „podhodil“
jej predmetnú kúpnu zmluvu. Po obsahovej ako aj formálnej stránke táto kúpna zmluva splňuje zákonné
kritéria platnosti právneho úkonu podľa § 34 Obč. zák. Konštatoval, že žalobkyňa ani len netvrdila
skutočnosti, že predmetná kúpna zmluva trpí vadami vôle (nebola urobená slobodne a vážne), teda

že v procese uzatvárania predmetnej kúpnej zmluvy bol na ňu zo strany žalovaného vyvíjaný fyzický,
resp. psychický nátlak , resp. donútenie, z ktorého dôvodu súdu nepreukázala, že je predmetná kúpna
zmluvy neplatná podľa § 37 Obč. zák.. V tejto súvislosti poukázal na to, že z článku XI bodu 11 kúpnej
zmluvy z 2.5.2016, vyplýva, že účastníci tejto zmluvy ju uzavreli slobodne, vážne a bez omylu, že nebola
uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, pričom medzi stranami nebolo sporné, že

žalovaný na základe tejto zmluvy zaplatil spôsobom uvedeným v článku V kúpnej zmluvy z 2.5.2016
v znení jej dodatku z 18.5.2016 časť kúpnej ceny vo výške 41.444,21 eur. Aj vzhľadom na uvedené,
považoval tvrdenie žalobkyne spočívajúce v skutočnosti, že na jej strane absentovala vôľa uzavrieť
predmetnú kúpnu zmluvu a teda, že je táto absolútne neplatná podľa § 37 Obč. zák., za bezpredmetné.Navyše v tejto súvislosti poukázal na judikatúru súdov, ktorá sa týka zásahov súdov do zmluvnej slobody
vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods. 3 ústavy, podľa ktorej každý
môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá,

že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti
zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je
tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním
spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.
ÚS 625/03 zo 14. apríla 2005, nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. III.ÚS 3900/12, zo dňa 28.2.2013).Na

uvedenom mu nič nemenila ani skutočnosť, že daný zmluvný vzťah medzi stranami vyplývajúci z
predmetnej kúpnej zmluvy je spotrebiteľský vzťah a to s ohľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52
a nasl. Obč. zák. a v Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Konštatoval, že v prejednávanej veci
nejde o typickú formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemohla žalobkyňa ako predávajúca ovplyvniť a nejde
o zmluvu vypracovanú dodávateľom (žalovaným), ale advokátom a to s jej následnou autorizáciu podľa
zákona č. 586/2003 Z.z. Navyše zmluva bola menená dodatkom po zmene skutkového stavu ohľadne

spôsobu uhrádzania kúpnej ceny, s čím žalobkyňa ako predávajúca takisto súhlasila a to niekoľko
týždňov po podpise (pôvodnej) advokátom vypracovanej a autorizovanej kúpnej zmluvy. Pokiaľ by išlo
o skutočnosť, že žalobkyňa ako konajúca osoba urobila právny úkon, teda podpísala predmetnú kúpnu
zmluvu v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba,
ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť, súd konštatoval, že

právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia §
40a Obč. zák., sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ
ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti
nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný
od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu

vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Poukázal na to, že omyl v pohnútke žalobkyne
kúpnu zmluvu nemôže činiť neplatnou, lebo k vnútornej výhrade pri posudzovaní platnosti právneho
úkonu sa neprihliada, že žalobkyňa netvrdila skutočnosť, že sa vo vzťahu k žalovanému dovolala
relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy z uvedeného dôvodu (podľa § 49a Obč. zák.).Súd
ďalej nezistil ani iné dôvody neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy (§ 37 až 42a, § 49a Občianskeho

zákonníka). Predmetom kúpnej zmluvy nie je nemožné plnenie, účastníci predmetnej kúpnej zmluvy
mali spôsobilosť na právne úkony, nekonali v duševnej poruche, ktorá by ich robila na tento právny
úkonneschopnými,zmluvasvojímobsahomaúčelomneodporujezákonu,zákonneobchádzaaneprieči
sa dobrým mravom a je urobená aj menená v písomnej forme. Pokiaľ ide o posúdenie (ne)platnosti
odstúpenia od kúpnej zmluvy z 1.8.2016, vychádzajúc z § 48 ods. 1, 2, § 49, 497 a § 517 ods.

1 Obč. zák., urobil záver, že v konaní nebolo sporné, že odstúpenie od kúpnej zmluvy z 1.8.2016
bolo doručené žalovanému. Ďalej sa zaoberal otázkou, či žalobkyňa uzavrela zmluvu v tiesni a za
nápadne nevýhodných podmienok (čo bol dôvod odstúpenia od predmetnej kúpnej zmluvy uvedený
v liste žalobkyne z 1.8.2016). Konštatoval, že tvrdená tieseň žalobkyne má predstavovať jej obavy z
dlhu vo vzťahu k spoločnosti VÚB banka, a.s., ktorá chcela uspokojiť svoju pohľadávku voči žalobkyni

predajom predmetného bytu na dražbe, ktorá bola vyhlásená na 1.6.2016, teda obava z hrozby straty
bytu. Žalobkyňa tvrdila, že jej dlh voči spoločnosti VÚB banka, a.s. predstavoval ku dňu oznámenia o
vyhlásení dražby (22.4.2016) sumu 5.000,- eur. Z oznámenia o dražbe z 22.4.2016 mu vyplynulo, že
nie dlh žalobkyne voči VÚB banka, a.s., ale výška dražobnej zábezpeky bola 5.000,- eur. Z dodatku č.
1 z 18.5.2016 ako aj z čestného prehlásenia z 18.5.2016 má za preukázané, že dlh žalobkyne z titulu

dražby predmetného bytu vyhlásenej na 1.6.2016, ktorou sa mala uspokojiť pohľadávka spoločnosti
VÚB banka, a.s. (ktorá dražbu navrhovala) voči žalobkyni, bol vo výške 20.903,21 eur a bol po
vzájomnej dohode zmluvných strán uhradený spoločnosti Dražby a aukcie s.r.o., IČO: 36751642, za
účelom predčasného splatenia úveru žalobkyne, zrušenia dražby a výmazu tiarch z listu vlastníctva,
dňa 5.5.2016. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa mohla vzniknutú situáciu riešiť

iným spôsobom (pôžičkou, úverom) a nie predajom bytu, keď podľa vlastných slov ako dôchodkyňa má
mesačný príjem 1.500,- eur a je schopná za účelom prípadného vrátenia časti kúpnej ceny, ktorú už
žalovaný zaplatil, túto splácať splátkami vo výške 700,- eur mesačne. Poukázal aj na to, že žalobkyňa
súhlasila s tým, aby za ňu žalovaný, ktorý neposkytuje úvery, splnil jej dlhy voči rôznym spoločnostiam ,
celkovo vo výške 41.044,21 eur, ktoré boli so súhlasom žalobkyne započítané na kúpnu cenu bytu,

že dlh žalobkyne nepredstavoval sumu 5.000,- eur. Konštatoval, že aj keby žalobkyňa konala v tiesni,
musel by byť súčasne splnený aj druhý predpoklad pre platné odstúpenie od zmluvy podľa § 49 Obč.
zák., a to jej uzavretie za nápadne nevýhodných podmienok. K v tejto časti argumentácie žalobkyne
tým, že dohodnutá kúpna cena vo výške 55.000,- eur bola nízka vzhľadom na všeobecnú hodnotupredmetného bytu, ktorá bola v oznámení o dražbe zo dňa 22.4.2016 vyčíslená na 65.100,- eur a na
žalobkyňou predložené správy realitných kancelárií (č.l. 147 a 149), podľa ktorých je všeobecná hodnota
predmetného bytu vo výške 76.200,- eur, resp. 78.000,- eur, uviedol, že naopak žalovaný za účelom

preukázania primeranosti kúpnej ceny za predmetný byt súdu predložil kúpne zmluvy z 21.9.2017,
19.4.2016, 20.10.2016 a 16.7.2017, predmetom ktorých bol prevod podobných dvojizbových bytov v
Košiciach, kde sa kúpna cena pohybovala v rozpätí od 54.000,- eur do 58.500,- eur. Aj v tejto časti
opätovne uviedol, že z kúpnej zmluvy z 2.5.2016, spôsobu jej koncipovania a podpisovania účastníkmi
zmluvy pred, resp. za účasti advokáta (ako nezávislej osoby), ktorý ju (kúpnu zmluvu) autorizoval

postupom podľa § 1a zákona č. 586/2003 Z.z. a upozornil účastníkov zmluvy (teda aj žalobkyňu)
na platobné podmienky kúpnej ceny dohodnuté v zmluve a v zmluve uviedol vyhlásenie účastníkov
zmluvy o oboznámení sa s týmito podmienkami a hlavne z vlastnoručne napísaného a podpísaného listu
žalobkyne z č.l. 41, ktorá ponúkla žalovanému na predaj byt č. XX na ulici M. Č.. X W. X. T., zapísaný na
liste vlastníctva č. XXXXX za celkovú kúpnu cenu 55.000,- eur, mal súd za to, že kúpna cena 55.000,-
eur bola vecou dohody medzi stranami a nebola vopred naformulovaná zo strany žalovaného ako

kupujúceho, že kúpna cena bola výsledkom vzájomnej dohody účastníkov predmetnej kúpnej zmluvy.
Poukázal na to, že v okolnostiach, ktoré uvádza žalobkyňa, resp. z obsahu predmetnej kúpnej zmluvy,
nevýhodné podmienky, ako boli definované hore, nemožno vidieť, že ak žalobkyňa uzavrela 2.5.2016
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa predmetného bytu za kúpnu cenu 55.000, - eur, nemožno s
ohľadom na skutočnosť, že žalovaný, ktorý sa zúčastnil na procese uzatvárania predmetnej zmluvy aj

tým, že nesporne zaplatil, dlh žalobkyne vo vzťahu veriteľom v celkovej výške 41.044,21 eura, hovoriť
o nápadnej nevýhodnosti podmienok predmetnej kúpnej zmluvy pre žalobkyňu. Zdôraznil, že to, že
dražobník určil všeobecnú hodnotu predmetného bytu na 65.100,- eur , ešte neznamená, že tento byt
by sa v dražbe za takúto cenu aj predal, že správy realitných kancelárií na č.l. 147 a 149, podľa ktorých
je všeobecná hodnota predmetného bytu vo výške 76.200,- eur, resp. 78.000,- eur, súd považuje za

nadhodnotené aj vzhľadom na všeobecnú hodnotu predmetného bytu uvedenú v oznámení o dražbe
zo dňa 22.4.2016, ktorá sa mala opierať o vyhotovený znalecký posudok. Na základe uvedených
skutočností a cit. zák. ust. mal súd za to, že odstúpenie od kúpnej zmluvy z 2.5.2016, uskutočnené
žalobkyňou listom z 1.8.2016, je neplatné pre rozpor so zákonom (§ 39 Obč. zák.).V prejednávanej
veci súd posúdil otázku rozporu odstúpenia od kúpnej zmluvy z 1.8.2016 s dobrými mravmi v rámci

úvahy o neplatnosti tohto právneho úkonu z hľadiska § 39 Obč. zák. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu
ČR zo dňa 23.11.2009, sp. zn. 26Cdo 1592/2008, ďalej napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa
24.8.2009, sp.zn. 26Cdo 4908/2007, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.3.2010, sp. zn. 26Cdo
2561/2008). Dôvodiac, že žalobkyňa nenapadla relevantným spôsobom platnosť predmetnej kúpnej
zmluvy, resp. od predmetnej kúpnej zmluvy platne neodstúpila, žalobu o určenie vlastníckeho práva a

o vrátenie kúpnej ceny (resp. oproti vráteniu kúpnej ceny - § 457 Obč. zák.) zamietol. V prejednávanej
veci neposudzoval primeranosť dohodnutej zmluvnej pokuty a to vzhľadom na predmet sporu, ktorým
je určenie vlastníckeho práva, že primeranosť zmluvnej pokuty môže súd posudzovať ako predbežnú
otázku, napr. pri uplatnení nároku na zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny. O trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., nakoľko žalovaný mal plný úspech vo veci, priznal mu nárok na plnú

náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa .

5. Navrhla rozsudok zmeniť podľa § 388 C.s.p., keďže nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie
ani jeho zrušenie. Zastávala názor, že súd nesprávne vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli pre posúdenie
prípadu rozhodujúce, čím súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu
posúdeniu, čím sú naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) C.s.p. Uviedla, že
súd, ktorý sa v prvej časti odôvodnenia svojho rozsudku zaoberal platnosťou uzavretia kúpnej zmluvy

zo 2.5.2016, vrátane jej dodatku č. 1 z 18.5.2016 (ods. 19 a nasl. rozsudku), v druhej časti odôvodnenia
platnosťou jej odstúpenia od zmluvy (ods. 50 a nasl. rozsudku), dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniamanesprávnemuprávnemuposúdeniu.Malazato,žeodstúpenieodzmluvyboloplatné.Citujúc
znenie § 48 ods. 1 , § 49 ods. 1 Obč. zák., poukázala na to, že zákon jej umožňuje od platnej zmluvy
odstúpiť, pokiaľ úkon urobila v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Opakovala skutočnosť, že

v snahe zachrániť svoj majetok urobila právny úkon, ktorý by za iných okolností nikdy neurobila, že je
predsa absurdné, aby po oznámení dražby, kde najnižšie podanie bolo stanovené na 65.000,00 eur v
snahe prekaziť dražbu kontaktovala žalovaného, aby urýchlene kúpil jej nehnuteľnosť za 55.000,00 eur,
teda o 10.000,00 eur menej ako najnižšie podanie na dražbe. Tvrdila, že je to logicky neodôvodniteľné,že pokiaľ táto okolnosť nepreukazuje rozpor vôle s prejavom, tak jednoznačne preukazuje minimálne
tieseň a konanie, ktoré by žiadny súdny človek, ak by nekonal v tiesni, nikdy neurobil. Poukázala na
to, že tvrdenie súdu, že dražobník určil všeobecnú hodnotu predmetného bytu na 65.100,00 eur ešte

neznamená, že tento byt by sa v dražbe za takúto cenu aj predal, je iba v rovine špekulácie súdu
a nezakladá sa na pravde, že je nelogické, aby si svojim vedomým konaním uberala aspoň šancu,
že nehnuteľnosti sa predajú za 65.000,00 eur (možno aj za viac, ak by bolo viac prihodení) a radšej
by vzala ihneď ponuku o 10.000,00 eur menšiu. Trvala na tom, že konala v tomto prípade v tiesni a
konala tak, ako by za iných okolností, ak by na ňu netlačil faktor začatej dražby, nikdy neurobila. Ďalej

uviedla, že samotná existencia tiesne nestačí na platné odstúpenie od zmluvy, keďže druhý účastník
zmluvy nemusí o nej vedieť a preto je nutná existencia aj druhej podmienky, a to nápadne nevýhodné
podmienky, že v samotnej kúpnej zmluve sú nápadne nevýhodné podmienky. Predovšetkým je to
samotná výška kúpnej ceny. Už v žalobe uviedla, že trhová (teda nie všeobecná) hodnota nehnuteľnosti
je podstatne vyššia ako jej ponúkol žalovaný, ktorý je zároveň realitnou kanceláriou a teda veľmi dobre
vedel, že nehnuteľnosti kupuje od nej výrazne pod cenu. Podotkla, že nemala žiadny reálny záujem

predať nehnuteľnosť pod cenu, pokiaľ už mala o nehnuteľnosť prísť, tak by aspoň mohla počkať na
dražbu, kde by sa prípadní záujemcovia mohli navzájom pretláčať a vytlačiť cenu aj vyššie ako bola
ustanovená cena v znaleckom posudku. Na margo tohto znaleckého posudku ešte uviedla, že tento
znalecký posudok nemal rovnaké náležitosti ako súdny znalecký posudok, najmä čo sa týka znaleckej
doložky a pravdepodobne by mohla byť napadnutá celá dražba, vzhľadom na to, že znalecký posudok

nebol urobený v súlade so zákonom, že pokiaľ mal súd za to, že správy realitných kancelárií, ktoré
ohodnotili trhovú, resp. jedna z nich všeobecnú hodnotu nehnuteľností na 76.200,00 eur, resp. 78.000,00
eur za nadhodnotené, mal na ustálenie tejto otázky ustanoviť súdneho znalca, ktorý by rozpor medzi
ich tvrdeniami a tvrdeniami žalovanej o tom, ako sa predávajú obdobné nehnuteľnosti, odstránil. Trvala
na tom už od podania žaloby, že podľa jej vedomostí bola trhová cena takejto nehnuteľnosti v čase

uzavretia kúpnej zmluvy okolo 70.000,00 eur, čo správy realitných kancelárií aj potvrdzujú. Mala za to,
že bol splnený aj druhý predpoklad na platné odstúpenie od zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, pričom žalovaný o týchto nevýhodných podmienkach, ako realitná kancelária, isto aj vedel.
Súd podľa nej v otázke odstránenia rozporov a ustálenia trhovej ceny nehnuteľnosti pochybil, keď
znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený pre účely dražby, ako aj na nezávislé ohodnotenia dvoch

od seba nezávislých realitných kancelárií neakceptoval a za preukázané vzal pravdepodobne kúpne
ceny, ktoré do konania dodal žalovaný zo svojich starších zmlúv, kde vystupoval ako sprostredkovateľ.
Znalecký posudok na preukázanie reálnej trhovej hodnoty nehnuteľností bol pritom navrhnutý ako dôkaz
už v žalobe. Navrhla odvolaciemu súdu, aby na ustálenie trhovej hodnoty spornej nehnuteľnosti v čase
uzavretia kúpnej zmluvy, teda v čase okolo 2.5.2016, ustanovil v zmysle § 384 ods. 2 C.s.p. súdneho

znalca, ktorý odstráni spornosť a je presvedčená, že potvrdí ňou deklarovanú skutočnosť, že trhová
hodnota spornej nehnuteľnosti je podstatne vyššia ako 55.000,00 eur. Byt je zrekonštruovaný a má dva
balkóny vo výbornej lokalite. K posúdeniu jej odstúpenia od zmluvy súdom ako konanie v rozpore s
dobrýmimravmi,pretožetaktovraj„refinancovala“svojezáväzky,keďzaňužalovanýuhradiljejvtedajšie
dlhy, uviedla, že tieseň ako taká je objektívny stav, nezávislý od vôle, že konala bez nejakého nekalého

úmyslu, žiadny takýto úmysel nemala, na jej konania netlačila jej túžba refinancovať úvery a takto vlastne
dobehnúť žalovaného a zbaviť sa dlhov, na také niečo nemá ani žiadne vedomostné predpoklady, keďže
minimálne z jej výpovede je zrejmé, že jej právne vedomie je veľmi nízke a len s ťažkosťami vôbec
dokázala uviesť rozdiel medzi pôžičkou a kúpnou zmluvou. Konala iba v úmysle riešiť hroziacu dražbu.
Navrhla odvolaciemu súdu dokazovanie doplniť, posúdil jej odstúpenie od zmluvy vo svetle načrtnutej

argumentácie tak, aby záver súdu bol logický a presvedčivý a rozhodnutie súdu zmeniť, žalobe v celom
rozsahu vyhovieť a priznať jej náhradu trov konania.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok
potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne
ho právne posúdil, odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na dôvody, ktoré v
celomrozsahuodkazuje,pretožedôvodyrozsudkusúsprávne,načomničnemeníanipodanéodvolanie
žalobkyňou, ktorá v odvolaní v podstate opakuje skutočnosti a tvrdenia, ktoré uvádzala pred súdom prvej

inštancie, s ktorými sa súd správne a výstižne vysporiadal.7. Žalobkyňa v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) C.s.p.,
t.j. že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

9. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím

dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranami navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr.
preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy
stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz,
ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli

tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej,
že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je

nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré
je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a
chybamiprávnehoposúdeniajeúzkavzájomnásúvislosť,keďžepríčinounesprávnych(nedostatočných)
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.
zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným

dôkazom,akvýsledokhodnoteniadôkazovniejevsúlades§191C.s.p.,atovzhľadomnato,žebuďvzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,

ktoré vyplynuli z prednesov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá

tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

12. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, pokiaľ ide o vyhodnotenie
skutkového stavu súdom prvej inštancie, ktorý vyčerpávajúco dáva odpovede na všetky spochybňované
skutočností uvádzané žalobkyňou v odvolaní, na ktoré dôvody poukazuje aj odvolací súd.

13. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

14. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach
a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobkyne, v
ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
presvedčivo a výstižne vyrovnal.15. Žalobkyňa súdu prvej inštancie vytýka, že pokiaľ mal za to, že správy realitných kancelárií, ktoré
ohodnotili trhovú, resp. jedna z nich všeobecnú hodnotu nehnuteľností na 76.200,00 eur, resp. 78.000,00

eur za nadhodnotené, mal na ustálenie tejto otázky ustanoviť súdneho znalca, ktorý by rozpor medzi
tvrdeniami strán sporu o tom, ako sa predávajú obdobné nehnuteľnosti odstránil a že podľa jej vedomostí
bola trhová cena nehnuteľností v čase uzavretia kúpnej zmluvy okolo 70.000,00 eur, čo správy realitných
kancelárií aj potvrdzujú, že súd podľa jej názoru v otázke odstránenia rozporov a ustálenia trhovej
ceny nehnuteľnosti pochybil, keď znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený pre účely dražby ako aj

nezávislé ohodnotenia dvoch od seba nezávislých realitných kancelárií neakceptoval a za preukázané
vzal pravdepodobne kúpne ceny, ktoré do konania dodal žalovaný zo svojich starších zmlúv, keď
vystupoval ako sprostredkovateľ.

16.Kuvedenýmvýhradámjepotrebnédodať,ževykonanédôkazy,ktorésúdvyhodnotilbolipostačujúce
na úplné zistenie skutkového stavu, že strany sporu na pojednávaní 16.11.2017 na otázku súdu, či

majú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali a súd
preto vyhlásil podľa § 182 C.s.p. dokazovanie za skončené. Žalobkyňa žiada doplniť dokazovanie
až v odvolacom konaní, napriek tomu, že súdu prvej inštancie doplnenie dokazovania nenavrhla do
vyhlásenia dokazovania za skončené a na jej dodatočné návrhy na dokazovanie až v odvolacom konaní
nemožno prihliadať.

17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, pokiaľ ide o vyhodnotenie
skutkového stavu, na dôvody ktoré odkazuje.

18. Odvolací súd, pokiaľ ide o tieseň a nápadne nevýhodné podmienky pri uzavieraní kúpnej zmluvy,

poukazuje napr. na rozhodnutie Ústavného súdu SR - nález I.ÚS 154/2008 z 26.2.2009, ktorý, o.i., v
odôvodnení nálezu uviedol, že v súlade so svojou ustálenou judikatúrou aj s judikatúrou všeobecných
súdov,podpojmomtieseňrozumietakýhospodársky,sociálnyalebopsychickýstav,ktorýnakonajúceho
dolieha takým spôsobom a takou závažnosťou, že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobil alebo
u dvojstranných konaní by úkon neuzavrel. Tieseň musí mať základ v objektívne existujúcom a

pôsobiacom stave, musí pre ňu byť daný objektívny dôvod a súčasne sa musí stať aj pohnútkou pre
prejav vôle konajúcej dotknutej osoby tak, že koná vo svoje neprospech. Pritom tieseň nemožno chápať
ako jednorazový akt, ale aj v širších súvislostiach ako dlhodobý proces, ktorého výsledkom bolo to, že
fyzická osoba urobila ako vlastník úkon, ktorý by inak v právnom štáte neurobila (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu sp.zn. 5Cdo 93/97 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 2/1998, č. 12 a pod.). V

danej veci pozemkový úrad hrozbu vyvlastniť predmetné nehnuteľnosti nepokladal za tieseň a krajský
súd ju nemal za preukázanú, lebo neprihliadol na k odvolaniu predložené vyhlásenia svedkov, pretože
nebola splnená ďalšia podmienka na vydanie nehnuteľností, a to nápadne nevýhodné podmienky. S
takýmto hodnotením sa v podstate stotožnil aj najvyšší súd, ktorý ešte dodal, že z čestných vyhlásení
navrhnutýchsvedkovnevyplýva,akýnátlakmalštátvyvíjaťnasťažovateľku,akpodpísalakúpnuzmluvu.

19. V prejednávanej veci možno dospieť k záveru, že ani dražba predmetnej nehnuteľnosti, resp. jej
hrozba , nemôže byť dôvodom, ktorý by bolo možné pokladať v prejednávanom spore za konanie v
tiesni pri uzavieraní kúpnej zmluvy.

20. Je potrebné dodať, že v prejednávanom spore kúpnu cenu dohodnutú v kúpnej zmluve za predmetný
byt 55.000,00 eur oproti kúpnej cene, ktorá podľa žalobkyne mala byť vyplatená v skutočnosti, okolo
70.000,00 eur, nemožno pokladať za cenu, ktorá by bola podstatne nižšia a bola podhodnotená, ktorá
by bola dôvodom pre to, aby súd posúdil kúpnu zmluvu ako zmluvu uzavretú za nápadne nevýhodných
podmienok.

21. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.

23. Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech a žalovaný mal v odvolacom konaní úspech,
avšak mu trovy odvolacieho konania nevznikli, preto stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola
priznaná.24. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).