Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. august 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/250/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117207799
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4117207799.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: K. L., XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX/XX, XXX XX Y., zastúpenej Ing. Gabrielom L.m, bytom C. XXX/XX, XXX XX Y., o zaplatenie
sumy 6.537,34 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Y. č.k.
14Csp/99/2XX7-46 zo dňa 03.09.2XX8 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku o vyhovení časti žaloby a v III. výroku o trovách

konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 4.492,20 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.492,20 eura od 20.05.2014
do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom žalobu vo zvyšku zamietol a III.
výrokom priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 38 %. V odôvodnení rozsudku súd uviedol,
že pôvodný žalobca Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35

923 130, sa žalobou podanou dňa 13.03.2017 domáhal zaplatenia sumy 6.537,34 eura s príslušenstvom
na podklade zmluvy o pôžičke uzatvorenej so žalovanou dňa 21.03.2013, ktorou jej poskytol pôžičku
vo výške 6.252,23 eura so záväzkom jej splácania v 83 mesačných splátkach v sume 176,44 eura,
pričom do podania žaloby bola uhradená len suma 1.760,03 eura. K úhrade dlžných splátok nedošlo
ani po zaslaní výzvy, a tak žalobca dňa 19.05.2014 úver zosplatnil. Uznesením zo dňa 13.11.2017 súd
pripustil, aby namiesto pôvodného žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., vstúpil do konania ako
žalobca Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48 , 811 07 Bratislava - mestská časť Staré

Mesto, u ktorého ku dňu 17.02.2018 došlo k zmene obchodného mena žalobcu na Intrum Slovakia, s.r.o.

2. Žalovanej súd doručil žalobu dňa 07.05.2018 do vlastných rúk, avšak ona sa k žalobe nijako
nevyjadrila a skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na
ktoré predvolal obe strany, no napriek riadnemu predvolaniu sa nikto z nich nedostavil a svoju neúčasť
ani neospravedlnil, preto súd pojednával bez ich účasti. Na pojednávaní vykonal dokazovanie listinami
predloženými žalobcom, a to zmluvou o poskytnutí pôžičky, všeobecnými obchodnými podmienkami,

predžalobnou upomienkou, fotokópiou doručenky, prehľadom splátok, rámcovou zmluvou o postúpení
pohľadávok a prílohou č. 3 k zmluve k rámcovej zmluve. Z týchto dôkazov súd vyvodil skutkový záver, že
právny predchodca žalobcu a žalovaná skutočne dňa 11.03.2013 uzatvorili zmluvu o pôžičke č. 5018902
(ďalej len "zmluva"), ktorou veriteľ žalovanej poskytol pôžičku vo výške 6.252,23 eura a žalovaná saju s úrokmi zaviazala uhradiť v 83 mesačných splátkach po 171,47 eura. V zmluve bola uvedená
sadzba poistného 2,90 %, mesačná výška poistného 4,97 eura, ročná úroková sadzba 32 %, ročná
percentuálnamieranákladov(RPMN)32%apriemernáhodnotaRPMN18,86%.Celkovásumapôžičky

teda činila 14.232,01 eura, celkové náklady pre spotrebiteľa boli vyčíslené na sumu 7.979,78 eura
a termín konečnej splatnosti bol (mesiac/rok) 2/2020. Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.03.2014
veriteľ vyzval žalovanú na nedoplatok na splátkach a zároveň ju upozornil, že ak nedôjde k úhrade
splátky splatnej v mesiaci 01/2014, úver zosplatní. Upomienka bola žalovanej doručená dňa 26.03.2014.
Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.12.2016 v zmysle prílohy č. 3 k zmluve veriteľ

postúpil pohľadávku voči žalovanej terajšiemu žalobcovi.

3. Súd o žalobe rozhodol s odkazom na ustanovenie § 657, § 52 ods. 1,3,4, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 2 písm. d), § 9 ods. 2 písm. f), k), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako aj § 3 nariadenia vlády č.

87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zmluvu o pôžičke
posúdil ako spotrebiteľskú, lebo bola uzavretá medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako
spotrebiteľom. Zmluva o pôžičke má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm.
d) zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto mala obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre
takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že zmluva v rozpore s

ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky bez uvedenia termínu platenia
splátok; tento je uvedený len vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli súdu predložené bez
podpisu žalovanej; ide o hrubo písaný text malými písmenami, kde je potrebné prácne vyhľadať údaje
o splatnosti, tieto sú uvedené v čl. 6 ods. 2 a 4 v znení: "pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári a/alebo

Zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom
kalendárnom mesiaci a prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy". Podľa záveru
súdu takto formulované a vo všeobecných obchodným podmienkach zakomponované údaje o splatnosti
splátok nespĺňajú zákonnú požiadavku podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch.
Zmluva neobsahuje ani požiadavku termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2

písm.f)zákonaospotrebiteľskýchúveroch,keďželehotasplatnostijeurčenáibaurčenímmesiacaaroka
(02/2020), a tak bez uvedenia splatnosti splátok nie je jednoznačne špecifikovaný termín (deň) konečnej
splatnosti, čo nemožno považovať za naplnenie zákonnej požiadavky. Vzhľadom na tieto nedostatky je
spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských bezúročný a bez poplatkov.

4. V konaní neboli podľa záveru súdu sporné žiadne skutočnosti, pretože žalovaná neuviedla súdu
žiadne skutkové tvrdenia a bola nečinná. Bolo preukázané, že veriteľ jej poskytol pôžičku vo výške
6.252,23 eura, a keďže porušila povinnosť plniť riadne a včas, veriteľ po predchádzajúcom upozornení
pristúpil k zosplatneniu pôžičky dňa 19.05.2014. Následne platne postúpil pohľadávku uplatňovanú v
konaní na žalobcu. Pôžička sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, a tak má žalobca nárok len

na vrátenie poskytnutej istiny. Žalovaná zo sumy poskytnutej pôžičky zaplatila celkove 1.760,03 eura, a
neuhradený rozdiel činí 4.492,20 eura (6.252,23 mínus 1.760,03); súd preto žalobu vo zvyšku 2.045,14
eura zamietol. Žalovaná sa s úhradou istiny vo výške 4.492,20 eura dostala do omeškania, a tak súd
žalobcovi priznal aj uplatnený 5,25% úrok z omeškania ročne od 20.05.2014 do zaplatenia, kedy bola
žalovaná vzhľadom na zosplatnenie úveru v mesiaci apríl 2014 už v omeškaní.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „CSP“) s ohľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný čiastočne. Jeho úspech
pri pomere žalovanej sumy 6.537,20 eura a priznanej sumy 4.492,20 eura predstavuje 69 %, neúspech
je 31 % a čistý úspech žalobcu teda je 38 % (69 - 31 = 38). Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania podala
v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na

ďalšie konanie. Podľa nej je rozsudok právne nesprávny, podaný neoprávnenou osobou, neobjektívny,
odporujúci zákonu, bez vykonania dokazovania a vydaný v jej neprítomnosti bez poučenia o zmeškaní.
Žiadala vec znovu prejednať a nanovo rozhodnúť. Súd mal vyhodnotiť zmluvný vzťah ako spotrebiteľskú
zmluvu a ustáliť platnosť či neplatnosť jej časti a zmluvy, čo neurobil. Nekvalifikoval ani okolnosti apodmienky prevodu práv na postupcu a samotnú platnosť prevodu. Namietala, že súd rozhodol v
neprítomnosti „žalovaných“. Keďže žalobca nebol prítomný na pojednávaní, ani nemohol dať súhlas na
rozhodnutie zmeškaním, a tak bol postup súdu nezákonný a rozsudok je celý neplatný. Ďalej žalovaná

namietala aktívnu legitimáciu žalobcu, lebo súd sa podľa nej nevysporiadal s tým, že nebola zmluva o
odstúpení pohľadávky vôbec predložená. Súdu bolo predložené len oznámenie o postúpení pohľadávky
vo výške 7.480,08 eura na základe zmluvy zo dňa 20.06.2017. V ďalšej listine sa však uvádza už
len suma 6.537,40 eura. Oznámenie o postúpení pohľadávky teda neobsahuje pravdivý údaj, a tak
je jeho obsah neplatný, odporujúci obsahu zmluvy o odstúpení a oznámenie je právne neúčinné.

Vlastníkom pohľadávky je naďalej pôvodný veriteľ. Súd mal k dispozícii len rekapituláciu uhradených
splátok, ale nemal úplný rozpis splátok v podobe prílohy ku zmluve. V uvedenom zozname sa nachádza
ako splátka zo dňa 19.05.2014 vo výške 6.003.65, ale žalobca neuviedol, ako k tejto splátke došlo,
a nedoložil doklad, ako bola zmluva ukončená. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, a ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Bolo

treba vysloviť záver, k akému spôsobu zročnosti splátok či celého úveru došlo a aký vplyv na to mala
premlčacia doba. Súd sa nevysporiadal s tým, že žalobca nedoložil doklad o ukončení zmluvy a bez
preskúmania sa stotožnil so zročnosťou zo dňa 19.05.2014. Žalovaná v odvolaní namietala aj správnosť
výroku o trovách konania, lebo uplatnená výška trov nie je nijako odôvodnená a neopodstatnená.

7. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní veci
bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods.

1, § 219 ods. 3 CSP) urobil záver, že podľa § 387 ods. 1 CSP je daný dôvod na potvrdenie rozsudku
vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a v súvisiacom výroku o trovách konania. Rozsudok vo výroku o
zamietnutí zvyšku žaloby nadobudol v dôsledku absencie odvolania žalobcu právoplatnosť.

9. Z obsahu spisu vyplýva ten skutkový stav, ktorý konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení

svojho rozhodnutia a z ktorého odvolací súd musel v súlade s ustanovením § 383 CSP vychádzať. Je
zrejmé, že žalobkyňa v odvolaní uvádzala ako odvolacie dôvody to, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Z obsahu
odvolania vyplývajú tzv. novoty, ktorých prípustnosť upravuje ustanovenie § 366 CSP. Odvolací súd

konštatoval, že súd prvej inštancie si z procesného hľadiska voči žalovanej ako spotrebiteľke splnil svoje
zákonné povinnosti, pričom Civilný sporový poriadok ako procesný predpis vo všeobecnosti poskytuje
spotrebiteľom širšie práva, než iným stranám sporu, ktoré nemajú postavenie spotrebiteľa. Žalovanej
bola dňa 07.05.2018 zákonným spôsobom doručená žaloba s jej prílohami, s poučením o procesných
právachapovinnostiachstránsporu,akoajuznesenieč.k.14Csp/99/2017-29zodňa13.11.2018,ktorým

súd pripustil, aby na miesto pôvodného žalobcu (postupcu) vstúpil do konania nový žalobca (postupník),
a aj výzva na vyjadrenie k žalobe v lehote 15 dní s tým, že ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná,
môže vo vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu s pripojením listín, na ktoré sa
odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaná na túto výzvu nijako nereagovala,
svoje stanovisko k žalobe súdu neoznámila, dôvodnosť žaloby a ani premlčanie nenamietala, a dokonca

sa po včasnom predvolaní nedostavila ani na pojednávanie, na ktoré sa vôbec neospravedlnila. Konanie
súdu vo vzťahu k nej odignorovala a všetky námietky voči žalobe uviedla až v podanom odvolaní.

10. Súd prvej inštancie uskutočnil pojednávanie dňa 03.09.2018 v neprítomnosti oboch strán sporu
v súlade s ustanovením § 180 CSP, podľa ktorého po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili

osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané, a ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa
pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. Keďže strany sporu boli riadne na
pojednávanie predvolané a vopred sa neospravedlnili, súd vyhlásil uznesenie o tom, že bude pojednávať
v neprítomnosti žalovanej a právneho zástupcu žalobcu. Následne vykonal dokazovanie doloženými
listinami, potom podľa § 182 CSP vyhlásil uznesenie, že dokazovanie je skončené, a vyhlásil rozsudok.

11. V súlade so zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilným sporovým poriadkom, účinným od 01.07.2016, súd
prvej inštancie musel v priebehu konania vychádzať z nasledovných ustanovení:12. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

13. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

14. Podľa § 151 ods. 1,2 CSP: (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujúzanesporné. (2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

15. Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

16. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

17. Podľa § 292 CSP súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným spôsobom
spotrebiteľa poučí o: a) možnosti zastúpenia, b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v

rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o
možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach
potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.

18. Podľa § 296 CSP spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskejkoncentráciikonania(§153CSP)azákonnejkoncentráciikonania(§154CSP)sanepoužijú.

19. Podľa § 300 CSP na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o
konaní, ak nie je ustanovené inak.

20. Skutkový stav bol teda pre odvolací súd záväzne zistený tak, že právny predchodca žalobcu
ako pôvodný veriteľ a žalovaná skutočne dňa 11.03.2013 uzatvorili zmluvu o pôžičke č. 5018902,
ktorou veriteľ žalovanej poskytol pôžičku vo výške 6.252,23 eura a žalovaná sa ju s úrokmi zaviazala
uhradiť v 83 mesačných splátkach po 171,47 eura, pričom bola dohodnutá aj sadzba poistného 2,90 %,

mesačná výška poistného 4,97 eura, ročná úroková sadzba 32 %, ročná percentuálna miera nákladov
(RPMN) 32 % a priemerná hodnota RPMN 18,86 %. Celková suma pôžičky tak činila 14.232,01 eura,
celkové náklady pre spotrebiteľa boli vyčíslené na sumu 7.979,78 eura a termín konečnej splatnosti
bol (mesiac/rok) 2/2020. Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.03.2014 veriteľ vyzval žalovanú na
nedoplatok na splátkach a zároveň ju upozornil, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci

01/2014, úver zosplatní. Upomienka bola žalovanej doručená dňa 26.03.2014. Rámcovou zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 30.12.2016 v zmysle prílohy č. 3 k zmluve veriteľ postúpil pohľadávku voči
žalovanej terajšiemu žalobcovi. V bode 15. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že
žalovaná porušila povinnosť plniť riadne a včas, a tak veriteľ po predchádzajúcom upozornení pristúpil k
zosplatneniu pôžičky dňa 19.05.2014. Toto skutkové zistenie zodpovedalo tvrdeniu žalobcu v žalobe a aj

záznamu v prehľade splátok a úhrad, kde je pri dátumu 19. 5.2014 uvedené (mylne v popise ako splátka)
suma 6.537,34 eura (správne „zosplatnená suma“, resp. „suma po vyhlásení mimoriadnej splatnosti“).

21. Závery súdu prvej inštancie o zistenom skutkovom stave konvenujú tvrdeniam žalobcu uvedeným
v žalobe a aj v následnom oznámení o postúpení pohľadávky inej právnickej osobe. Pokiaľ žalovaná s

týmito tvrdeniami nesúhlasila a mala k nim výhrady (prednesené až v odvolaní), mala ich úplne legálnym,
t. j. zákonným spôsobom poprieť už v prvoinštančnom konaní - tak ako ju aj súd prvej inštancie správne
poučil (v spise na č.l.12). Mohla teda postupovať v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 149 a §
151 CSP, pretože zákon stanovil, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné, a ak strana využije svoje zákonné oprávnenie a poprie skutkové tvrdenia, ktoré

sa týkajú jej konania alebo vnímania, musí zároveň uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach. Ak tak strana neurobí, zákon s tým spája ten následok, že popretie (ak k nemu dôjde) nie
je účinné, a v prípade, že strana neuvedie vôbec žiadne stanovisko, platí, že druhou stranou (v tomtoprípade žalovanou) nepopreté skutkové tvrdenia (v tomto prípade žalobcu) sa zo zákona považujú za
nesporné.

22. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná bola v konaní pred súdom prvej inštancie absolútne nečinná a
pasívna. Súd prvej inštancie napriek jej pasivite v jej záujme podrobil v súlade s ustanovením § 295 CSP
spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole aj bez toho, aby náležitosti zmluvy žalovaná osobitne namietala,
pričom konštatoval, že žalobca nemá nárok na uplatnené sumy nad rámec neuhradenej istiny, pretože
zmluvu súd považoval za bezúročnú a bez poplatkov a v tejto časti žalobu právoplatne zamietol.

23. Žalovaná prejavila svoje námietky voči žalobe oneskorene, keďže prvýkrát začala byť aktívnou až
po doručení rozsudku súdu prvej inštancie. Zákonodarca v ustanovení § 366 CSP totiž zakotvil, že
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

24. S ohľadom na obsah odvolania a obsah spisu počas celého prvoinštančného konania odvolaciemu
súdu vyplynulo, že žalovaná v odvolaní vzniesla tzv. novoty s takým obsahom, ktorý nemožno

subsumovať pod žiaden prípad upravený vo vyššie citovanom ustanovení § 366 CSP. Jej novo
prednesené prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
sa totiž netýkajú ani procesných podmienok, ani vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
ani nimi nemá byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, a ani toho, že ich nemohla bez svojej viny použiť v konaní pred súdom prvej

inštancie. Všetky námietky opísané v odvolaní mohla evidentne uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie. Tieto prostriedky procesnej obrany žalovaná mohla teda použiť ihneď po obdŕžaní žaloby a
ostatných pripojených listín a potom najmä na prvoinštančnom pojednávaní, lebo ako spotrebiteľ mala
širšie práva a mohla predkladať alebo označovať všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej (§ 296 CSP); toto svoje právo včas nevyužila. Svoju

aktivitu si ponechala až pre odvolacie konanie, čo však procesný predpis (s určitými výnimkami v § 366
CSP) nepripúšťa. Odvolací súd posúdil dôvody odvolania žalovanej ako neprípustné novoty, a preto ich
aninemoholakceptovať.Žalovanávodvolanínapokonaninespomenula,žejejniečopodstatnébránilov
tom, aby na základe výzvy súdu prvej inštancie podala vyjadrenie k žalobe a aj k postúpeniu pohľadávky
a aby sa dostavila na prvoinštančné pojednávanie, kde by sa mohla k veci vyjadriť a navrhnúť vykonanie

ďalších dôkazov. V dôsledku toho, že skutkové tvrdenia žalobcu, vrátane vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti a postúpenia pohľadávky, žalovaná pred súdom prvej inštancie výslovne nepoprela, sa tieto
skutkové tvrdenia žalobcu považujú za nesporné.

25. Odvolací súd k ďalším námietkam žalovanej poznamenáva, že súd prvej inštancie hodnotil daný

právny vzťah strán sporu v skutočnosti ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy (bod 13. odôvodnenia
napadnutého rozsudku) a v danej veci nebol vydaný rozsudok pre zmeškanie podľa § 273 CSP, ako to
nesprávne v odvolaní tvrdila, ale rozsudok opierajúci sa o ustanovenie § 212 CSP. Navyše súd prvej
inštancie ani nemohol vydať rozsudok pre zmeškanie, pretože podľa § 299 CSP ustanovenia o rozsudku
pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa. Uvedené

námietky žalovanej odvolací súd teda rovnako považoval za neopodstatnené. Dôvodnými neboli ani
námietky ohľadom sumy uvedenej pri postúpení pohľadávky a sumy uplatnenej v súdnom konaní.
Žalobca totiž v žalobe uviedol, že si neuplatňuje zmluvnú pokutu v sume 864,71 eura. Podstatným pre
odvolací súd bola skutočnosť, že súd prvej inštancie napokon žalobcovi napadnutým výrokom priznal len
sumu z poskytnutej istiny pôžičky po odpočítaní uhradených súm. Námietka premlčania vznesená až v

odvolaní sa považuje za neprípustnú novotu (§ 366 písm. d/ CSP). V časti príslušenstva, ktoré mohlo byť
započítané v sume postupovanej pohľadávky, súd napokon žalobu zamietol a odvolací súd zamietajúci
výrok nepreskúmaval. Napokon ako neopodstatnené odvolací súd posúdil aj námietky žalovanej voči
výroku napadnutého rozsudku o trovách konania, ktoré súd prvej inštancie dostatočne skutkovo aj
právne odôvodnil (body 19.,20.,21. odôvodnenia).

26. S ohľadom na uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o vyhovení časti žaloby
a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil av podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie, vrátane citácie na vec sa vzťahujúcich právnych
predpisov.

27. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý by mal podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu
trovodvolaciehokonania.Keďžemuvtomtoštádiukonaniažiadnetrovynevznikli,odvolacísúdrozhodol
(§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP), že sa mu nárok na ich náhradu nepriznáva.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).