Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 17Er/470/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712212184
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pristášová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:7712212184.4

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného FUND Investment, s.r.o., Kvačalova 10,
Bratislava, IČO: 35 931 591 proti povinným 1./ S. 214, 2./ I. o vymoženie 10.354,30 eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Vargovi priznáva trovy exekúcie vo výške 162,26 eur na
ktorých úhradu zaväzuje oprávneného lehote 10 (desiatich) dni odo dňa doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Vargovi návrh na vykonanie exekúcie
na vymoženie pohľadávky, ktorú povinní nezaplatili, napriek tomu, že im tak ukladá zmenkový platobný
rozkaz sp. zn. 3Zm 128/2010 zo dňa 29.06.2011 vydaný Okresným súdom Bratislava V. Okresný súd

Michalovce následne v zmysle ust. § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)
obdŕžal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že
podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním
tejto exekúcie.

2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 24.01.2018 predložil súdny exekútor súdu podnet na
zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko v priebehu exekúcie
zistil, že povinní sú nemajetný.

3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017.

3. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

4. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

6. Súd sa oboznámil s podaným návrhom a jeho dôvodnosť mal za preukázanú z predloženého
exekučného spisu, v ktorom sú správy o dotazoch na jednotlivé oprávnené subjekty. Z nich je zrejmé, že
povinní nedisponujú žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Pohľadávka sa nepodarila vymôcť
ani čiastočne, nakoľko povinní nedisponovali exekučne postihnuteľným majetkom a vzhľadom na ich
osobnéamajetkovépomeryniejeanireálnypredpoklad,žehonadobudnúdobudúcnosti.Počas7rokov

výkonu exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne, nakoľko po celu uvedenú dobu nemali
ani nenadobudli žiadne finančné prostriedky na svojom účte v banke, ani nepoberali žiadne exekučnepostihnuteľné príjmy. Povinní nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti ani žiadnych hnuteľných vecí, z ktorých
predajom by výťažok presahoval náklady dražby, rovnako nemajú voči nikomu žiadnu pohľadávku. Za
daného stavu je jasne preukázané, že majetok povinných nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

7. Súd v tejto súvislosti taktiež dodáva, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je
podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj
z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí
mať reálny podklad. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods.

1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na
základektorýchvšeobecnýsúdobligatórnezastavíexekúciu(§57ods.1Exekučnéhoporiadku)alebona
základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje
Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne
ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania

pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex
offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (IV. ÚS 252/04). Pre
rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného
ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu
majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo

zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). Vzhľadom na osobné a majetkové
pomery povinného, a jeho blízkych osôb, má súd zato, že nebude rovnako naplnený predpoklad
oprávneného, že povinný nadobudne nejaký majetok dedením, resp. sa zamestná, alebo získa iným
spôsobom exekučne postihnuteľný majetok. V tejto exekučnej veci sa majetkové pomery povinného
počasdostatočnedlhejdobyvedeniaexekučnéhokonanianezmenili-súdnymexekútoromnebolzistený

majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu, preto aj teoretická možnosť o získaní
nejakého exekučne postihnuteľného majetku je v horizonte niekoľkých budúcich rokov zanedbateľná.
V tejto súvislosti súd podporne poukazuje na platnú právnu úpravu Exekučného poriadku platnú od
1.4.2017,kdezákonzverilv§61nods.1písm.d)súdnemuexekútorovivydaťupovedomenieozastavení
exekúcie pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby, ak sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od

posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciouaktorébystačiliaspoňnaúhradutrovexekútora.Vdanomprípadeexekúciabolabezúspešne
vedená po dobu 7 rokov. Za uvedenú, dostatočne dlhú dobu sa súdnemu exekútorovi nepodarilo napriek
opakovane vykonávaným exekučným úkonom zistiť žiaden majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu
trov exekúcie.

9. Súd má s poukazom na vyššie uvedené okolnosti za preukázané, že v danom prípade je naplnený
predpoklad ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, preto súd pri aplikácií tohto citovaného
právneho ustanovenia zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.

10. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

11. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

12. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

13. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie

exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd
nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.14. Podľa ust. § 14 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
(ďalej len „vyhlášky“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd
zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za

jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 3,32 eura.

15. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä

cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

16. Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

17. Súdny exekútor súčasne žiadal, aby mu súd priznal trovy exekúcie, ktoré špecifikoval vo výške
178,79 eur vrátane 20 % DPH.

18. Paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3
v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 3,32 eur/úkon si uplatňoval súdny exekútor vo výške vo

výške 122,84 eur za vykonanie 37 úkonov. Súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo
výške 119,52 eur za tieto uskutočnené úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie
príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2 úkony zisťovania bydliska
povinného,9úkonovzisťovaniaplatiteľamzdypovinného,3úkonyzisťovaniaúčtupovinného,19úkonov
ďalšieho zisťovania majetku povinného. V tejto súvislosti však treba uviesť, že gramatickým výkladom

ust. § 15 vyhlášky súd dospel k záveru, že paušálnou sumou a to vo výške 3,32 eur sa odmeňujú
úkony v zmysle ust. § 15 ods. 1 písm. a) - j), avšak nie je možné túto paušálnu odmenu násobiť počtom
adresátov, ktorým sa úkon doručuje. Na rozdiel od položiek g) - j) tohto ustanovenia, kde odmena patrí za
každé zisťovanie tam uvedených skutočností, treba doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie
exekučného príkazu považovať za jeden úkon exekútora bez ohľadu na to, koľkým subjektom sa toto

rozhodnutie doručuje a v tomto smere aj priznať odmenu. Za daného stavu preto nie je zákonné priznať
paušálnu odmenu za 2 úkony doručenia príkazu na začatie exekúcie ale len za jeden úkon doručenia
príkazu na začatie exekúcie.

19. Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 15,70

eur, pozostávajúcu z nákladov poštovného vo výške 11,80 eur a poplatkov za elektronické lustrácie vo
výške 3,90 eur. Tieto výdavky súd priznal na podklade doručeniek (originál) založených v exekučnom
spise, ktoré súdny exekútor predložil súdu k nahliadnutiu. Súd považuje za potrebné uviesť, že súdnemu
exekútorovi vzniká v súlade s ust. § 22 ods. 1 vyhlášky nárok na úhradu ním skutočne vynaložených
výdavok pri výkone exekúcie. Z obsahu predloženej špecifikácie vyplýva, že súdny exekútor si uplatnil

poštovné za viacero dourčených listín. Ak súdny exekútor žiada priznať poštovné na základe dokladov,
ktoré nie sú súčasťou exekučného spisu nemožno také brať do úvahy. V zmysle ust. § 30 ods. 1
VýnosuMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.3873/2003-52,ktorýmsavydávaKancelársky
poriadok pre súdnych exekútorov, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2004, spis (Exekučný spis) tvoria
všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú k tej istej veci (podania, listiny, zápisnice, záznamy, rozhodnutia a

pod).Zuvedenéhovyplýva,žeakékoľveklistinyčiinédokladypreukazujúcevzniktrovexekúcie,samajú
nachádzať v spise súdneho exekútora. V zmysle uvedeného súd porovnával špecifikáciu trov súdneho
exekútora s priloženým exekučným spisom a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie tak,
ako to vyplývalo z uvedeného exekučného spisu, v zmysle ktorého mu vzniká nárok na poštovné len
v súdom priznanej výške. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za položku

„obálky s doručenkou a spisový obal“ vo výške 0,80 eur. Súdnemu exekútorovi totiž náhrada za bežný
režijný kancelársky materiál nepatrí. Administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou
majú zložku osobnú (práca zamestnanca) aj materiálovú (papier a pod.), ktoré sú súdnym exekútorom
predaňovéúčelyuplatnenéakovýdavkyaichnáhradazhľadiskatrovexekúciejevzmysle§25vyhlášky
zahrnutá v odmene.

21. Súdny exekútor je platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v
znení zákona č. 651/2004 Z.z., preto sa zvyšuje jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o
20 % daň z pridanej hodnoty, v danom prípade o sumu 11,90 eur.22. Zohľadňujúc vyššie uvedené položky, súd celkovú výšku trov exekúcie súdneho exekútora, na
základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi

súvisiacimi, vyčíslil sumou 162,26 eur.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie

súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade
zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.

2./ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).