Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/195/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113242228
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4113242228.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členov senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcov: 1/ T. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom
X. XX, B., 2/ U. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, B., 3/ H. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, B.,
zastúpení Mgr. Ľubomírom Škulom, advokátom, so sídlom Viničky 15, B. proti žalovanému: N.. Y. J.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, B., o povolenie obnovy konania, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu
Okresného súdu B. (ďalej „súd prvej inštancie") zo dňa XX. júna 2018 č.k. 12C/321/2013-187 (ďalej
„napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu na povolenie obnovy

konania zamieta.
Žalovaný má voči žalobcom v prvom až treťom rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol žalobu žalobcov v prvom až treťom rade o
povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 10C/253/20105, v ktorej veci
bola žaloba žalobcov zamietnutá.
1.1. Pri rozhodovaní vychádzal z návrhu žalobcov, doručeného súdu prvej inštancie dňa 19. 12. 2013,
v ktorom žiadali povolenie obnovy konania vedeného pod sp.zn. 10C/253/2005, v ktorom konaní bola

žaloba žalobcov o náhradu nemajetkovej ujmy právoplatne zamietnutá. Zároveň v podanom návrhu
žiadali prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod
spisovou značkou 16C/31/2004 o určenie, že úrazový dej je pracovným úrazom, za ktorý zodpovedá
zamestnávateľ, v ktorom konaní si súd musí vyriešiť otázku porušenia či neporušenia dopravných
predpisov a v ktorom konaní pátra po dôkazoch žalobcom neznámych. Na základe takto podaného
návrhu súd prvej inštancie uznesením zo dňa 07. 04. 2014 č.k. 12C/321/2013-43 obnovu konania
zamietol, odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie dňa 31. 10. 2014 č.k. 2Co/509/2014-56.

V dôsledku podaného dovolania žalobcami Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 07.
10. 2015 č.k. 3Cdo/678/2015-91 zrušil napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy
konania tak odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Súd prvej inštancie v intenciách zrušujúceho uznesenia dovolacieho súdu, vyzval žalobcov, aby
dostatočne presne označili dôvody obnovy konania, ktoré bez svojej viny nemohli použiť v pôvodnom
konaní. žalobcoviaakodôkazspôsobilýprivodiťpriaznivejšierozhodnutievovecioznačililistinnédôkazy
označené ako kapitola A.3.2. Dopravnotechnická časť v spise sp.zn. 16C/31/2004 na č.l. 803, 805-807,

811, 812 a to podklady k svetelnej signalizácii na križovatke miestnych komunikácií T. - K. - T., výzvovú
funkciu indukčnej slučky pre smer Z. nám. - K. ulica, a v nadväznosti na to ďalší dôvod obnovy a to
skutočnosť, že pán Y. J. ešte ako svedok nevypovedal o dopravnej situácii zhodne s objektívnou realitou.1.2. Po právnej stránke napadnuté uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 403 ods. 1, ods. 2, § 404 písm.
a/, písm. b/, písm. c/, § 408, § 413 ods. 1 písm. a/ a § 414 Civilného sporového poriadku (zákon číslo
160/2015 Z.z., ďalej „CSP“).

1.3. Dôvodil tým, že žalobcovia podali návrh na povolenie obnovy konania, ktorý bol súdu doručený dňa
19. 12. 2013, vady podania odstránili po výzve súdu dňa 08. 01. 2016. Súd žalobu na obnovu konania
odmietol pre nedostatok zákonných podmienok pre obnovu konania (§ 403 ods. 1 CSP), konkrétne, že
žaloba na obnovu konania bola podaná oneskorene. Dôkazy, ktoré podľa tvrdenia žalobcov boli pre
nich boli spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, boli produkované v konaní vedenom na

Okresnom súdu Nitra pod sp.zn. 16C/31/2004, pokiaľ súd uviedol sp.zn. 16C/34/2004, jednalo sa len o
zrejmú chybu v písaní. O existencii týchto dôkazov sa žalobcovia dozvedeli v roku 2014, konkrétne do
spisu 16C/31/2004 boli dôkazy doručené dňa 28. 01. 2014, právnemu zástupcovi žalobcov boli doručené
dňa 15. 02. 2014, ako vyplýva z pripojenej doručenky, dôkazy boli vyžiadané na základe návrhu žalobcov
na doplnenie dokazovania doručeného súdu dňa 09. 01. 2014. Žaloba na obnovu konania bola podaná
oneskorenie, po uplynutí zákonnej trojmesačnej subjektívnej lehoty, ktorá sa počíta odo dňa, keď sa

ten, kto navrhuje obnovu, dozvedel o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ju mohol uplatniť. Žalobcovia
mohli žalobu na obnovu konania uplatniť do 15. 05. 2014 a urobili tak až podaním doručeným súdu
dňa 08. 01. 2016, nemohli takéto dôvody uvádzať vo svojom podaní dňa 19. 12. 2013, pretože o
existencii dôkazov ešte nemohli vedieť. Súd dospel k záveru, že predmetná žaloba žalobcov v prvom
až treťom rade na povolenie obnovy konania, podaná dňa 19. 12. 2013, špecifikovaná a konkretizovaná

dôkaznými prostriedkami až dňa 08. 01. 2016, nebola podaná v zákonnej subjektívnej trojmesačnej
lehote a následným odstránením vád tohto podania dňa 08. 01. 2016, nedošlo k zachovaniu subjektívnej
lehoty na podanie žaloby o povolenie obnovy konania.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadli odvolaním žalobcovia v prvom až treťom rade. Nestotožnili

sa s tvrdením súdu prvej inštancie, že návrh na povolenie obnovy konania bol podaný po uplynutí
zákonnejlehoty.Namietajú,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
2.1. Nesprávne zistenie skutkového stavu vidia v tom, že listiny, ktoré prevzal právny zástupca dňa 15.

02. 2015 neboli spôsobilé preukázať skutočnosti uvedené ako dôvod obnovy konania. Funkcia indukčnej
slučky v systéme riadenia svetelnej signalizácie ako výzvová (a tým aj možnosť z tejto skutočnosti
vyvodiť závery, ktoré by pre žalobcov mohli znamenať priaznivejší výsledok v pôvodnom konaní), vyšla
najavo až po podaní návrhu na začatie konania o povolenie obnovy konania.
2.2. Za nesprávne právne posúdenie považujú skutočnosť, že súd týmto listinám priznal takú relevanciu,

že mohli na ich základe podať žalobu o obnovu konania, teda prakticky vedieť to, čo nezisťoval v
predchádzajúcom trestnom konaní dokonca ani ÚSI Z.. Nestotožnili sa s tvrdením súdu, že dôvody
obnovy konania nemohli uvádzať, ak o nich nevedeli, nakoľko žiadne ustanovenie vtedy platného
Občianskeho súdneho poriadku nebránilo uviesť v záujme zachovania objektívnej lehoty dôvody obnovy
konania,oktorýchvčasepodaniažalobynevedeli,anipodaťžalobu,aksubjektívnalehotaeštenezačala

plynúť. Poukázali najmä na obsah podania súdu, ktorý sám vyzval dňa 12. 12. 2015 v intenciách
zrušovacieho uznesenia Najvyššieho súdu SR na doplnenie návrhu na povolenie obnovy konania.
Samotný návrh bol podaný v čase pred uplynutím objektívnej lehoty, teda včas a doplnený v súdom
určenej lehote, pričom skutočnosti a dôkazy objektívne existovali v čase podania návrhu na začatie
povolenia obnovy konania. Záverom uviedli, že nemali vedomosť o relevantnej skutočnosti a dôkaze,

ktoré ako dôvod obnovy uvádzajú a súčasne nemali dostatok podkladov potrebných na ich uplatnenie
v pôvodnom konaní, čo zakladá dôvod povolenia obnovy konania.
2.3. Navrhujú odvolaniu vyhovieť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov v prvom až treťom rade nevyjadril.

4.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na
podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi
a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej

inštancie (§ 383 CSP), po nariadení odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), z dôvodu potreby
zopakovania dokazovania, vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcov v prvom až treťom
rade je čiastočne, v časti premlčania nároku na povolenie obnovy konania, dôvodné, preto napadnutéuznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil, nakoľko nebol dôvod na potvrdenie uznesenia
a ani na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie.

5. Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcov, ktorou sa domáhajú povolenia obnovy konania
vovecivedenejnaOkresnomsúdevNitrepodspisovouznačkou10C/253/2005onáhradunemajetkovej
ujmy.
6.1. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu odmietol dôvodiac podaním žaloby na povolenie obnovy konania
po zákonom stanovenej lehote.

6.2. S napadnutým uznesením sa nestotožnili žalobcovia, ktorí v podanom odvolaní namietajú
nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie dôvodiac, že návrh na povolenie obnovy
konania podali v zákonom stanovenej lehote.

7. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Po preskúmaní spisového materiálu, rozsudku súdu prvej inštancie, odvolania žalovaného, konania,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zmeniť. Súd prvej inštancie odmietol návrh žalobcov na povolenie obnovy konania
dôvodiac podaním návrhu po zákonom určenej lehote. Odvolací súd v prvom rade podrobil prieskumnej

činnosti napadnuté rozhodnutie z časového hľadiska, t.j. či žalobcovia podali návrh na povolenie obnovy
konania včas.

9.Podľa § 403 ods. 1 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa,

keď ho mohol uplatniť. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr
v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

9.1. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobcovia sa o existencii dôkazov, ktoré považujú za spôsobilé
privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, dozvedeli v roku 2014, keď do spisu 16C/34/2004 boli tieto

dôkazy predložené dňa 28. 01. 2014 a právnemu zástupcovi žalobcov boli doručené dňa 15. 02. 2014.
Návrh na povolenie obnovy konania bol súdu doručený dňa 19. 12. 2013 a doplnený na výzvu súdu
prvej inštancie bol dňa 08. 01. 2016.
9.2.Rozsudok v pôvodnom konaní zo dňa 8. júna 2009 č.k. 10C/253/2006-130 nadobudol právoplatnosť
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 09. 2010 č.k. 7Co/157/2009-177, dňa 20. 12.

2010. Týmto rozsudkom bola žaloba žalobcov zamietnutá.
9.2. Žalobcovia žalobu na povolenie obnovy konania doručili súdu prvej inštancie dňa 19. 12. 2013
(trojročná objektívna lehota na podanie žaloby na povolenie obnovy konania uplynula dňa 21. 12.
2013). S poukazom na tieto časové súvislosti, je potrebné konštatovať, že žaloba žalobcov bola podaná
v zákonnej objektívnej trojročnej lehote od právoplatnosti rozhodnutia (§ 403 ods. 2 CSP). Na toto

konštatovanie nemá žiadny vplyv ani skutočnosť, že žalobcovia žalobcu doplnili až na výzvu súdu dňa
08. 01. 2016.
9.3. Taktiež je potrebné konštatovať aj dodržanie zákonnej subjektívnej lehoty na podanie žaloby na
povolenie obnovy konania podľa § 403 ods. 1 CSP, t.j. lehotu troch mesiacov odo dňa, keď sa ten, kto
podal žalobu o obnovu konania dozvedel o tomto dôvode a mohol ho uplatniť. Právnemu zástupcovi

žalobcov bol dôkaz, o ktorý opiera žalobu na povolenie obnovy konania, t.j. Dopravno-technická správa
predložený dňa 15. 02. 2014, žalobu na povolenie obnovy konania však podal už dňa 19. 12. 2013, preto
nie je možné konštatovať, že by bola podaná po zákonom stanovenej, trojmesačnej lehote.
9.4. Z uvedených dôvodov sa preto odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o podaní
návrhu na povolenie obnovy konania po zákonom stanovenej lehote.

10. Súd prvej inštancie sa vzhľadom na odmietnutie návrhu žalobcov na povolenie obnovy konania
pre nedodržanie zákonnej lehoty, vôbec nezaoberal splnením ďalších podmienok na povolenie obnovy
konania. Odvolací súd, po prijatí vyššie uvedeného záveru, že návrh žalobcov na povolenie obnovy
konania bol podaný v zákonom stanovenej lehote, podrobil prieskumnej činnosti dôvody na povolenie

obnovy konania z hľadiska splnenia zákonných predpokladov.
10.1.Vzhľadom k tomu, že odvolací súd, viazaný ustanovením § 390 písm. a/ CSP, napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie nemohol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, nariadil v predmetnej veci
odvolacie pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov zo spisu10C/253/2005 a to rozsudok č.l. 130, rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 30. 09. 2010 č.k.
7Co/157/2009-177 na č.l. 177, zo spisu 16C/31/2004 znalecký posudok na č.l. 528 až 718 a zo spisu
12C/321/2013 doplnenie podania č.l. 100, zápis o odovzdaní a prevzatí budovy, alebo stavby z 29.

09. 2000 č.l. 105 až 124. Zároveň predvolal právneho zástupcu žalobcov v prvom až treťom rade a
žalovaného.

11. Odvolacieho pojednávania sa strany sporu nezúčastnili, žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil zo
zdravotných dôvodov a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

11.1. Právny zástupca žalobcov, napriek riadnemu predvolaniu a prevzatiu predvolania na odvolacie
pojednávanie, sa tohto, bez riadneho ospravedlnenia, nezúčastnil.
11.2. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov a danú vec podľa § 180 CSP v neprítomnosti strán
sporu.

12. Podľa § 397 CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak

a/ sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b/ možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Podľa § 400 CSP žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané.

Podľa § 409 CSP sa na konanie o žalobe na obnovu konania primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 411 ods. 1 CSP je rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania súd viazaný.

Podľa § 414 CSP ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu

konania povolí alebo zamietne.

13.Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť len právoplatné
rozhodnutie súdu prvej inštancie alebo odvolacieho súdu z taxatívne stanovených dôvodov a v presne

určenej lehote, ktorej zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na obnovu
konania a ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej
nebolskutkovýstavvpôvodnomkonanízistenýúplnealebosprávne.Rozhodovanieonávrhunaobnovu
konania je dvojfázové: najprv súd rozhodne o tom, či návrhu na obnovu konania vyhovie, t. j. či obnovu
konania povolí alebo nie. Pre túto fázu konania platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvej

inštancie. V tomto štádiu súd skúma, či sú splnené podmienky pre obnovu konania, t. j. či návrh bol
podaný z dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia § 397 CSP, či smeruje proti takému rozhodnutiu, ohľadne
ktorého je možné povoliť obnovu konania a či bol návrh podaný včas. Len v prípade, že sú splnené
všetky zákonné podmienky obnovy konania, rozhodne súd tak, že obnovu konania povolí. V druhej fáze,
po právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania, potom už bez ďalšieho súd vec opätovne

prejedná.

13.1.Napadnuté rozhodnutie je procesným rozhodnutím v prvej fáze konania o obnove, t.j. ide o
rozhodnutie o tom, či sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania. V prejednávanej
veci žalobca namieta, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu

pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v
pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. (§ 397 písm. a) CSP).
V tomto prípade teda súd musí skúmať dve možné alternatívy. V prvom rade, či ide o rozhodnutie,
ktoré strana bez svojej procesnej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, napriek tomu, že reálne
existovali, alebo rozhodnutie nové, ktoré bolo prijaté až po právoplatnom rozhodnutí veci. Druhý prípad

predstavuje neskoršie rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, ktorú súd v pôvodnom konaní posúdil inak.
Dôvodom obnovy konania sú len také skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré sa týkajú strán a
predmetu pôvodného konania Skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy musia byť spôsobilé privodiť
pre stranu pôvodného konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci. S touto podmienkou súvisí aj ďalšiapodmienkaprípustnostižalobyatouje,žejumôžepodaťlenstranavneprospechktorejbolorozhodnuté.
Preukázanie potenciálne priaznivejšieho rozhodnutia vo veci je procesným predpokladom pre povolenie
obnovy konania. V žiadnom prípade však povolenie obnovy konania neprejudikuje rozhodnutie vo veci

samej v novom obnovenom konaní.

14. Predmetom konania v danej veci je návrh žalobcov v prvom až treťom rade, doručený súdu prvej
inštancie dňa 19. 12. 2013, na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod
spisovou značkou 10C/253/2005 o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy. Rozsudkom zo dňa

8. júna 2009 č.k. 10C/253/2006-130, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Nitre zo dňa 30. 09. 2010 č.k. 7Co/157/2009-177, dňa 20. 12. 2010, bola žaloba žalobcov
zamietnutá. Predmetom konania v tejto veci bola žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhali uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcom náhradu nemajetkovej ujmy 900 000 Sk. Žalobu odôvodnili
tým, že žalobkyňa v prvom rade (T. J.) bola manželkou a žalobcovia v druhom (U. J.) a v treťom rade
(H. J. deťmi U. J.ho, ktorý zomrel XX. XX. XXXX v dôsledku dopravnej nehody, ku ktorej došlo v B. na

križovatke ulíc T./T. - K./Z. námestie medzi vozidlom Škoda 1203, ktoré riadil vodič U. J. a vozidlom VW
Passat, ktoré riadil vodič Ing. Y. J., žalovaný.
14.1.Uznesením OÚJP č. 1253/30-NR-XXXX zo dňa XX. XX. XXXX bolo začaté trestné stíhanie pre
trestný čin ublíženia na zdraví na tom skutkovom základe, že dňa XX. XX. XXXX o 19.50 hodine došlo
v B. na križovatke ulíc T./T. - K./Z. námestie z nezistených príčin k dopravnej zrážke medzi vozidlom

záchrannej služby NsP B., ktoré riadil vodič U. J. a vozidlom zn. VW Passat, ktoré riadil Ing. J., pri ktorom
došlo k úmrtiu U. J. a k zraneniam osôb, ktoré sú bližšie popísané. Uznesením zo dňa 06. XX. 2007 došlo
k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že trestné stíhanie je neprípustné, nakoľko trestné stíhanie
nemožno začať a ak bolo už začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené proti tomu, kto
zomrel. Vodič sanitného vozidla, U. J. porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b/, § 37 ods. 1, § 63 ods.

4 zákona číslo 315/1996 Zb. s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. a/ Vyhlášky Ministerstva
vnútra SR číslo 90/1997 Z.z. Predmetné uznesenie bolo predmetom revízie Krajského prokurátora v B.,
ktorý preskúmal vyšetrovací spis a dospel k záveru, že uznesenie vyšetrovateľa nie je zákonné, pretože
zastaviť trestné stíhanie je možné iba v prípade trestných stíhaní vedených proti konkrétnym obvineným
a nie trestné stíhanie vedené vo veci. V čase doručenia predmetného uznesenia prokurátorovi, trestné

stíhanie už bolo podľa § 67 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona premlčané, keď premlčacia doba uplynula
XX. XX. 2007.
14.2. Súd prvej inštancie v konaní 10C/253/2005 dospel k záveru o nedôvodnom podaní žaloby na
ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy. Dôvodil tým, že v konaní nebolo preukázané, že zo
strany žalovaného došlo k protiprávnemu zásahu do osobnostného práva žalobcov a teda že žalovaný

nenesie zodpovednosť za usmrtenie U. J.ho pri dopravnej nehody. Poukázal na závery a zistenia v
trestnom konaní, ktoré bolo zastavené, avšak v ňom boli vykonávané procesné úkony. Ďalej poukázal
na závery znalcov, podľa ktorého z technického hľadiska príčinou dopravnej nehody bola nesprávna
technika jazdy nebohého U. J.ho, ktorý vošiel do križovatky na červenú, mal síce zapnutú svetelnú aj
zvukovú signalizáciu, avšak vzhľadom na zložitosť križovatky, kde došlo k dopravnej nehode, si mal

počínať s väčšou opatrnosťou tak, aby neohrozil ostatných účastníkov cestnej premávky, V konaní bol
vykonaný aj technický experiment, podľa ktorého žalovaný mohol zachytiť zľava prichádzajúce vozidlo
v zlomku sekundy 0,7s, pričom takýto čas umu už neumožnil reagovať včas na vzniknutú situáciu tak,
aby zrážke vozidiel zabránil.
14.3. Predmetný rozsudok súdu prvej inštancie (10C/253/2005-130 zo dňa 08. júna 2009) bol potvrdený

rozsudkom Krajského súdu v B. zo dňa 30. septembra 2010 č.k. 7Co/157/2009-177 a nadobudol
právoplatnosť dňa 20. 12. 2010. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej
inštancie a tento ako vecne správny potvrdil.
14.4. Predmetný spis bol vyžiadaný Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky dňa 02. 12. 2011
na posúdenie opakovaného podnetu T. J.ovej a spol. na podanie mimoriadneho dovolania. Spis bol

konajúcemu súdu vrátený dňa 23. 12. 20XX. Z predmetného spisu nevyplýva, že žalobcovia podali proti
rozsudku Krajského súdu v B. č.k. 7Co/157/2009-177 dovolanie.

15. Žalobou v prejednávanej veci (12C/321/2013), doručenou súdu prvej inštancie dňa 19. 12. 2013,
sa žalobcovia domáhajú povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde v B. pod č.k.

10C/253/2005. Poukázali na konanie vedené na súde pod sp.zn. 10C 253/2005, ktorým bola žaloba v
celom rozsahu zamietnutá a žalovanému bola priznaná náhrada trov konania. V konaní (10C/253/2005)
mal súd za preukázané, že žalovaný vošiel do križovatky na zelené svetlo na svetelnej signalizácii pre
jeho smer jazdy a S. J. na červené svetlo pre jeho smer jazdy, ktorý nesprávnym spôsobom jazdy,na červené svetlo, aj keď so zapnutým výstražným zvukovým a svetelným zariadením, sám zapríčinil
dopravnú nehodu. V návrhu žiadali konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde B. pod. sp.zn. 16C/31/2004 (predmetom tohto konania bolo určenie, že úrazový dej

je pracovným úrazom U. J.ho, za ktorý zodpovedá zamestnávateľ), v ktorom si súd musí samostatne
vyriešiť otázku porušenia či neporušenia dopravných predpisov ako súčasť BOZ, ktoré bol povinný
dodržať vodič U. J. počas výkonu práce. Na jej zodpovedanie si súd v uvedenom konaní samostatne
zisťuje relevantné skutočnosti, a pátra po dôkazoch žalobcom neznámych a ktoré preto nemohli použiť,
resp. vykonať v pôvodnom konaní, pričom môžu prispieť k objasneniu základných otázok potrebných k

rozhodnutiu vo veci inak, ako boli podkladom pre zamietnutie žaloby v napadnutom rozsudku, pričom
v tomto konaní si súd najmä v prvej fáze konania o povolenie obnovy nemôže riešiť tieto otázky
ani ako otázku predbežnú. Keďže je nespochybniteľné, že v uvedenom konaní sa okrem pátrania po
relevantných skutočnostiach a dôkazoch rieši otázky majúca zásadný význam pre rozhodnutie súdu v
tomto konaní a súd v konaní o povolenie obnovy nie je oprávnený túto riešiť žiadali, aby súd toto konanie
prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na OS B. pod č.k. 16C/31/2004 a po odpadnutí

prekážky, pre ktorú sa konanie prerušilo navrhuje aby súd podľa § 228 ods. 1 písm. a), písm. b) OSP
obnovu konania vedenú na OS v B. pod č.k. 10C/253/2005 povolil.
15.1. Žalobcovia na výzvu súdu zo dňa 12. 12. 2015 doplnili dňa 08. 01. 2016 podanie zo dňa XX. 12.
2013 a označili dôkaz, ktorý je spôsobilý privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci 10C/253/2005. Týmto
dôkazom je listinný dôkaz označený ako kapitola A.3.2. Dopravnotechnická časť, nachádzajúci sa v

spise sp.zn. 16C/31/2004 na č.l. 803,805-807, 811 a najmä č.l. 812. Dôvodili tým, že súdom ustanovený
znalec síce ani po objavení tejto listiny (č.l. 812) s istotou neustálil, kto, na akú farbu pre svoj smer do
križovatky vošiel, či nevošiel, ale na jej základe objasnil, že v čase dopravnej nehody mala indukčná
slučka pre smer Z. námestie - K. ul. navyše aj tzv. výzvovú funkciu, teda zariadenie fungovalo tak, že až
prejazdom vozidla nad touto indukčnou slučkou bolo do programu prepísania signálov vôbec zaradené

rozsvietenie zeleného svetla aj pre tento smer jazdy. Primárnou skutočnosťou, ktorá je spôsobilá privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci je tzv. výzvová funkcia indukčnej slučky pre smer Z. námestie - K. ulica.
Tým je preukázané, že z technického hľadiska je nemožné, aby Ing. Y.a J. v čase nehody mohol uvidieť
rozsvietenie zelenej farby po oranžovej na semafore pre jeho smer jazdy v okamihu, keď sa pri rýchlosti
jazdy 50 km/h k semaforom ešte len približoval a nachádzal sa cca 15m pred nimi, pričom počas celej

jazdy po K. ulici mal pred sebou voľno.

16. Zákonom č. 160/2015 z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01. 07. 2016 nový Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech
strany.

Z uvedeného vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred účinnosťou

zákona. V danej veci bola žaloba na povolenie obnovy konania podaná za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), dňa 19. 12. 2013, súd prvej
inštancierozhodovalužzaúčinnostiCivilnéhosporovéhoporiadku,pretoajodvolacísúdvdanomkonaní
postupoval podľa ustanovení CSP o obnove konania.

17. Následne odvolací súd, skúmajúc splnenie podmienok pre povolenie obnovy konania, podrobil
prieskumnej činnosti predovšetkým návrh žalobcov a označenie dôkazu - Zápis o odovzdaní a prevzatí
budovy, alebo stavby, konkrétne časť A.3.2. Dopravnotechnická časť, ktorá popisuje systém riadne
dopravy križovatky ulice T. a T., a K. a Z. námestie.
17.1. Pre povolenie obnovy konania je nevyhnutné, aby dôkaz, o ktorý žalobcovia opierajú svoj návrh

na povolenie obnovy konania (A.3.2. Dopravnotechnická časť zápisu o odovzdaní a prevzatí), existoval
už v čase pôvodného konania, t.j. v čase rozhodnutia vo veci 10C/253/2005, v ktorej veci súd rozhodol
rozsudkom dňa 8. júna 2009. Je nesporné, že v tomto čase predmetný dôkaz existoval, keďže zápis o
odovzdaní a prevzatí je zo dňa 29. 09. 2000. Taktiež je nesporné, že predmetný listinný dôkaz bol dokonania 16C/31/2004 založený dňa 28. 01. 2014. Z uvedeného časového sledu vyplýva, že predmetný
listinný dôkaz v čase rozhodovania pôvodného konania (10C/253/2005) existoval. Táto podmienka
povolenia obnovy konania bola splnená.

17.2. Nevyhnutnou podmienkou pre povolenie obnovy konania je aj podmienka, že stranou oprávnenou
podať žalobu na obnovu konania je len strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané.
Táto podmienka bola splnená, keďže žalobcami sú žalobcovia v konaní 10C/253/2005, v neprospech
ktorých bolo rozhodnutie, ich žaloba na náhradu nemajetkovej ujmy bola právoplatne zamietnutá.
17.3. Následne odvolací súd sa zaoberal splnením aj ďalšej podmienky povolenia obnovy konania,

a to podmienky, či predmetný listinný dôkaz je spôsobilý privodiť pre stranu pôvodného konania
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Preukázanie potenciálne priaznivejšieho rozhodnutia vo veci je
procesným predpokladom pre povolenie obnovy konania.
17.3.1. Odvolací súd, preskúmajúc tak pôvodné konanie, ako aj konanie na súde prvej inštancie, zistený
skutkový stav, dospel jednoznačne k záveru, že predmetný listinný dôkaz, o ktorý žalobcovia opierajú
svoj nárok na povolenie obnovy konania - A.3.2. Dopravnotechnická časť Záznamu o odovzdaní a

prevzatí budovy, stavby, v danej veci signalizačného zariadenia na križovatke ulíc T. a T., a K. a Z.
námestie v B., nie je takým dôkazom, ktorý by bol spôsobilý privodiť žalobcom priaznivejšie rozhodnutie
v konaní 10C/253/2005.
17.3.2. Priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcov v pôvodnom konaní (10C/253/2005) by priniesol taký
dôkaz, ktorý by jednoznačne usvedčoval žalovaného, že zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej zomrel U.

J., manžel a otec žalobcov a teda, že za jeho smrť zodpovedá žalovaný porušením pravidiel cestnej
premávky, či iných právnych noriem. V trestnom konaní, bolo vykonané znalecké dokazovanie Ústavom
súdneho inžinierstva v Z., Z. univerzity. Znalecký ústav dospel k záveru, že príčinou dopravnej nehody
bola nesprávna technika jazdy vodiča J.ho, ktorý vošiel do križovatky rýchlosťou cca 42 km/hodinu na
červený signál napriek tomu, že mal možnosť vidieť v dopravnom zrkadle svetlá zľava prichádzajúceho

vozidla (z rozsudku 10C/253/2005). K tomuto záveru znalecký ústav dospel na základe vykonaného
experimentu. Na tento záver znaleckého posudku poukázal aj súd prvej inštancie v pôvodnom konaní
(10C/253/2005) a na jeho základe, keďže nebolo zistené zavinenie žalovaného, žalobu žalobcov na
náhradu nemajetkovej ujmy zamietol
17.3.3. V konaní 16C/31/2004, predmetom ktorého bolo určenie, že smrteľný úraz, ktorý utrpel U. J. dňa

XX. XX. XXXX, je pracovným úrazom, bolo vykonané znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou
ZNALEX s.r.o. Z., ktorého úlohou bolo ustáliť, na aký signál svetelnej signalizácie vošli do križovatky
jednotliví účastníci nehody, posúdiť príčinu dopravnej nehody. Zo záverov tohto znaleckého posudku
vyplýva, že znalecká organizácia sa zaoberala aj systémom prepínania svetiel svetelnej signalizácie
tejto križovatky a dospela k záveru, že technicky nie je možné stanoviť aké svetlá trojfarebnej signálnej

sústavy svietili v čase dopravnej nehody. Dodala, že všetky faktory vytvárajú množstvo variácií priebehu
dopravnejnehody,ktorésúsamostatnetechnickyprijateľné,aleniejeichmožnéspojiťdojedinejvarianty
jednoznačne stanovujúcej priebeh dopravnej nehody. Ani zo záverov tohto znaleckého posudku nie
je možné vyvodiť záver o zavinení dopravnej nehody a úmrtia U. J.ho žalovaným, pričom predmetný
znalecký posudok posudzoval priebeh dopravnej nehody najmä z technického hľadiska a tiež aj z

hľadiska systému prepísania svetiel na svetelnej signalizácii dotknutej križovatky v B..
17.4.Odvolacísúdpretopoukazujúcnavyššieuvedenézáveryznaleckýchdokazovaní,dospelkzáveru,
že ani technický popis systému nastavenia svetelnej signalizácie na dotknutej križovatke ulíc T. - T. a Z.
námestie - K. ulica v B. nemôže byť dôkazom, ktorý jednoznačne preukáže, že žalovaný Ing. Y. J. vošiel
do tejto križovatky v inkriminovaný čas na červenú a tým porušil pravidlá cestnej premávky a zavinil

dopravnú nehodu. Z tohto dôvodu je nevyhnutné konštatovať, že predmetný listinný dôkaz neprivodí
priaznivejší výsledok konania o náhradu nemajetkovej ujmy žalobcom, nakoľko tento samotný dôkaz
nie je spôsobilý na vyvodenie priamej zodpovednosti žalovaného za dopravnú nehodu a následné úmrtie
U. J.ho. V tejto súvislosti odvolací súd iba dodáva, že takýmto dôkazom by mohol byť (vzhľadom na
doteraz vykonané dokazovania vo viacerých, súvisiacich veciach), iba dôkaz, ktorý by jednoznačne a

bez akejkoľvek pochybnosti usvedčoval žalovaného, že do križovatky vošiel na červenú a sám je teda
zodpovedný za spôsobenie dopravnej nehody. Ani závery znaleckých posudkov, ktoré odvolací súd
vyššieuviedol,aktorébolivykonanévdoterajšíchkonaniach,tentozáverneodôvodňujúanepreukazujú.
Zo záverov týchto znaleckých posudkov vyplýva, že technicky nie je možné stanoviť, na akú svetelnú
signalizáciu vošiel žalovaný do križovatky. Za situácie, že samotné znalecké organizácie konštatujú

technickú nemožnosť určenia tohto momentu, nemôže ani predmetná technická dokumentácia svetelnej
signalizácie určiť, že žalovaný vošiel do križovatky na červené signalizačné svetlo a teda zavinil
dopravnú nehodu a smrť druhého účastníka dopravenej nehody, U. J.ho.XX. S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd konštatuje, že predmetný listinný dôkaz -
Záznam o odovzdaní a prebratí stavby, dopravnotechnická časť, nemôže byť sám o sebe spôsobilým
dôkazom na zmenu rozsudku v konaní 10C/253/2005, v ktorom bola zamietnutá žaloba žalobcov o

náhradu nemajetkovej ujmy a ochranu osobnosti, a teda nemôže privodiť priaznivejšie rozhodnutie v
tejto veci v ich prospech.

19. Na základe týchto skutočností odvolací súd, nestotožniac sa so záverom súdu prvej inštancie
o podaní návrhu na povolenie obnovy konania po zákonom stanovenej lehote, zmenil napadnuté

uznesenie tak, že návrh žalobcov na povolenie obnovy konania zamietol pre nemožnosť predmetným
listinným dôkazom privodenia priaznivejšieho rozhodnutia v konaní 10C/253/2005.

20. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozhodoval podľa
§ 396 ods. 2 CSP o náhrade trov konania. Vzhľadom na úspech žalovaného v konaní, odvolací súd
podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal žalovanému náhradu trov konania tak na súde prvej

inštancie, ako aj v odvolacom konaní. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)