Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/125/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515205956
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7515205956.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaVancuačlenovsenátuJUDr.

Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: Viliam Trojčák - IZOTRO, Dneperská
2, Košice, IČO: 17 165 113, zast. KRAL PARTNERS s.r.o., Kukučínova 7, Košice, proti žalovanému:
Obec Cestice, Cestice č. 89, IČO: 00 324 043, zast. ILLEŠ, advokátska kancelária s.r.o., Floriánska 19,
Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 082 881, o zaplatenie 28.396,42 eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 10Cb/77/2015-115 z 15.3.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Po t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti.

II. Z r u š u j evýrok pod bodom II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo
výške 9% zo sumy 28.396,42 eur od 18.4.2015 do zaplatenia.

III. Žalobcovi p r i z n á v aplnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 28.396,42
eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 18.4.2015 do zaplatenia (výrok I.) a úrok z omeškania vo
výške 9% zo sumy 47.799,08 eur od 20.11.2011 do 29.10.2013, zo sumy 60.712,07 eur od 30.11.2013
do 17.4.2015 a zo sumy 28.396,42 eur od 18.4.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku (výrok II.). Zároveň v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok III.) a žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu 100% (výrok IV.).

2. Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca podanou žalobou vedenou na súde prvej
inštancie pod sp.zn. 10Cb/68/2012 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 47.799,08 eur s prísl.,
t.j. spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 119.252,20 eur od 10.9.2010 do 19.9.2010 a s
9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 77.362,36 eur od 31.12.2010 do 31.1.2011, s 9,25% ročným

úrokom z omeškania z istiny 11.369,36 eur od 1.12.2011 do zaplatenia a s 9,5% ročným úrokom z
omeškaniazistiny36.249,72eurod25.8.2011aždozaplatenia.Podanímzo17.7.2013žalobcapožiadal
o rozšírenie žaloby na čiastku 60.712,07 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania z istiny 60.712,07
eur od 20.11.2011 do zaplatenia. Uznesením z 29.10.2013 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby
a následne dňa 27.1.2015 rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 32.315,65 eur. Nárok na
zaplatenie istiny 28.396,42 eur s príslušenstvom a trovami konania vylúčil na samostatné konanie.

3. Teda predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie istiny 28.396,42 eur od 18.4.2015 až
do zaplatenia a nárok na úrok z omeškania zo sumy 60.712,07 eur od 20.11.2011 až do 17.4.2015,
kedy žalovaný uhradil čiastku 32.515,65 eur a náhradu trov konania. Uviedol, že 7.10.2009 žalobca
uzatvoril so žalovaným zmluvu o dielo na stavebné úpravy a nadstavbu Kultúrneho domu W. podľavypracovanej projektovej dokumentácie za dohodnutú cenu diela 235.521,09 s DPH. Z tejto ceny diela
žalovanýuhradilžalobcovi186.252,20euranazákladerozsudkuzo17.4.2015uhradilčiastku32.315,65
eur, teda spolu žalovaný 218.565,85 eur. Teda z dohodnutej ceny diela ostalo neuhradených 15.683,24

eur, čoho doplatenia sa žalobca domáha v tomto konaní. Keďže na stavbe Kultúrneho domu W. bolo
potrebné vykonávať aj ďalšie práce, ktoré neboli zahrnuté do pôvodnej zmluvy o diela a bez ktorých
sa nedalo pokračovať v riadnych stavebných práca (odvodnenie budovy, oddrenážovanie, projektovú
dokumentáciu na vrchnú dosku a ďalšie stavebné práce, ktoré sú presne uvedené v stavebnom denníku)
po dohode so starostom obce bola uzatvorená nová zmluva o dielo (a to jednak ústne, konkludentne a

faktickým plnením) na sumu 12.713,18 eur. Žalovaný nový návrh zmluvy o dielo nepripravil aj napriek
tomu, že práce na základe ústnych objednávok starostu obce boli vykonané a prevzaté stavebným
dozorom. Podľa žalobcu išlo o platne uzatvorenú zmluvu o dielo, pričom celková hodnota vykonaných
prác činila 12.713,18 eur, a keďže cena tohto diela nebola uhradená, žiada o jej zaplatenie.

4. Žalovaný uviedol, že zmluva o dielo bola uzatvorená písomne a nikdy neuzavrel žiadny písomný

dodatok k tejto zmluve, ani ústnu dohodu so žalobcom ohľadne vykonania naviac prác, prípadne novej
zmluvy o dielo. Poukázal na obsah uzavretej zmluvy o dielo, z ktorej vyplýva, že túto možno meniť
iba dohodou zmluvných strán v písomnej forme. Teda podľa žalovaného nedošlo k zmene zmluvy o
dielo, ani k uzavretiu novej zmluvy o dielo, a preto sa žalobca nemôže domáhať zaplatenia ceny za
vykonanie naviac prác, ktoré neboli náležitým spôsobom v priebehu konania ani preukázané. V prípade,

ak by žalovaný pripustil, že by došlo k uzavretiu ústnej dohody o dielo na základe prísľubu starostu
obce, jednalo by sa o zmluvu o dielo bez toho, aby o jej obsahu rozhodlo obecné zastupiteľstvo, keďže
ide o nakladanie s majetkovými právami obce, a preto sa k takémuto úkonu vyžaduje rozhodnutie a
súhlas obecného zastupiteľstva. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, žalovaný navrhol žalobu
v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, keďže nárok

na zaplatenie naviac prác bol uplatnený na základe návrhu zo 17.7.2013, o ktorom súd rozhodol
29.10.2013.

5. Z vykonaného dokazovania (výsluchom strán sporu, Zmluvou o dielo zo 7.10.2019, stavebným
denníkom, znaleckým posudkom znalca M.. G. U. č. 31/2013, jednotlivými faktúrami, protokolom o

odovzdaní a prevzatí stavby z 9.11.2011, pripojeným spisom sp.zn. 10Cb/67/2012, výsluchom svedkov -
D. Y., D. X. a J. L., ako aj ostatnými písomnými dokladmi nachádzajúcimi sa v spise) súd prvej inštancie
zistil, že dňa 7.10.2009 žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o dielo, na základe ktorej sa žalobca (ako
zhotoviteľ) zaviazal pre žalovaného na vlastné náklady vykonať stavebné úpravy a následne zhotoviť
nadstavbu Kultúrneho domu W. podľa vypracovanej projektovej dokumentácie dodanej objednávateľom

(žalovaným) v čase 9 mesiacov od doručenia písomnej objednávky (príloha č. 2 zmluvy). Žalovaný sa
zaviazal predmet zmluvy (bezvadné dielo) prevziať a zaplatiť za jeho zhotovenie zmluvne dohodnutú
pevnú cenu, ktorá bola stanovená na základe verejného obstarávania zo 16.9.2009 a záväznej cenovej
ponuky zhotoviteľa vo výške 196.849,66 eur + DPH v sume 37.401,43 eur, teda celkom 234.251,09
eur (čl. 7 zmluvy) s tým, že pevnú cenu diela za zhotovenie bezvadného diela zaplatí postupne na

základe objednávateľom uznanej fakturácie, predloženej zhotoviteľom v etapách, určených v prílohe 3
k zmluve o dielo. Z čl. 12 zmluvy vyplýva, že zmluva vzniká dohodou o celom jej obsahu a je platná
dňom podpisu obomi zmluvnými stranami a účinnosť nadobudne po podpísaní zmluvy o pridelení MFP
z programu rozvoja vidieka za rok 2007 - 2013. Meniť alebo dopĺňať text tejto písomnej zmluvy, jej časti
alebo jednotlivých príloh možno dohodou zmluvných strán vo forme písomných dodatkov podpísaných

zmluvnými stranami. Zo znaleckého posudku č. 31/2013 súd zistil, že hodnota skutočne vykonaných
prác žalobcu na predmetnej stavbe činila 245.964,27 eur s DPH, pričom z hodnoty týchto prác žalovaný
do vypracovania znaleckého posudku uhradil čiastku 186.252,20 eur s DPH a na základe rozsudku z
27.1.2015 sp.zn. 10Cb/67/2012 čiastku 32.315,65 eur. Znalec poukázal na skutočnosť, že vo faktúrach
č. 07/2010, 02/2011, 03/2011 a 04/2011 boli fakturované aj ďalšie práce, pričom tieto faktúry boli

podpísané stavebným dozorom a bol daný súhlas s ich preplatením. Konkrétne vo fa.č. 02/2011 na
čiastku 7.380,34 eur s DPH boli cenovou kontrolou upravené niektoré ceny elektromontážnych prác a
dodávok (vykonaných na prvom poschodí na požiadavku starostu obce W.) a opravená faktúra takto činí
celkom 6.470,92 eur; fa.č. 3/2011 na čiastku 14.239,01 eur s DPH po oprave činí celkom 5.124,83 eur
a vo fa.č. 04/2011 na čiastku 10.369,92 eur s DPH sú fakturované zemné práce, zakladanie, úprava

povrchov, izolácia proti vode a vlhkosti, stolárske konštrukcie a konštrukcie doplnkové kovové, pričom
po oprave činí celkom 4.802,45 eur. Taktiež zo znaleckého posudku vyplýva, že ceny fakturovaných prác
zodpovedajú cenám stavebných prác v čase realizácie (obvyklé ceny).6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca dielo
na základe zmluvy o dielo zo 7.10.2010 zhotovil, žalovanému odovzdal, čo vyplýva z Protokolu o
odovzdaní a prevzatí stavby z 9.11.2011. Žalovaný na základe jednotlivých faktúr žalobcovi uhradil

celkom 218.565,85 eur, teda o 15.683,24 eur menej, než bola dohodnutá pevná cena diela, a preto súd
prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť 15.683,24 eur na doplatenie ceny diela.

7. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcom požadovaná istina 12.713,18 eur (predstavujúca
naviac práce) predstavuje hodnotu diela, ktoré bolo vykonané na základe ústnej, konkludentnej a

faktickým plnením zrealizovanej zmluvy o dielo. Zastával názor, že keďže nešlo o dodatok k zmluve
o dielo zo 7.10.2010, ale o novú zmluvu o dielo, nebola potrebná písomná dohoda o zmene pôvodnej
zmluvy o dielo, ako to namietal žalovaný. Totiž podstatnými náležitosťami sú dohoda o predmete plnenia,
dohoda o cene a záväzok ju zaplatiť. Zo zmluvy o dielo musí vyplývať aj nepochybné označenie
zmluvných strán a údaje potrebné na identifikáciu týchto zmluvných strán. Z výpovede štatutárneho
zástupcu žalobcu J. X. mal súd za preukázané, že dielo bolo dohodnuté tak, že práce sa budú vykonávať

podľa pokynov starostu v celkových reláciách podľa pôvodne dohodnutej zmluvy o dielo. V danom
prípade na základe prejavu vôle žalobcu (ust. § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka), zastúpeného
starostom obce, ktorý požiadal žalovaného o vykonanie ďalších stavebných prác a žalovaný s týmto
vykonaním prác súhlasil a tieto aj zrealizoval, mal súd prvej inštancie za to, že došlo k platnému
uzatvoreniu zmluvy. Zdôraznil, že na platnosť zmluvy sa vyžaduje písomná forma iba v prípadoch,

ustanovených v zákone alebo keď aspoň jedna zmluvná strana prejaví vôľu, aby bola uzatvorená zmluva
v písomnej forme. Keďže ani jedna zmluvná strana nepožadovala a neuviedla, že žiada uzavretie zmluvy
v písomnej forme, bolo ju možné uzatvoriť aj v ústnej forme. Skutočnosť, že zmluva bola uzavretá
konkludentnýmspôsobomanebolauzatvorenápísomne,niejeprekážkoujejplatnosti,atoanivzhľadom
na predchádzajúci obchodný styk, keď si zmluvné strany zmluvné podmienky dojednali písomne (viď.

rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21.5.2014 sp.zn. 3Cob/408/2013).

8. Keďže zo znaleckého posudku vyplýva, že hodnota vykonaného diela je nesporná, súd prvej inštancie
zaviazal žalovaného aj na zaplatenie čiastky 12.713,18 a teda žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi
celkom 28.396,42 eur.

9. K námietke žalovaného, že predmetná zmluva nebola zo strany žalovaného odsúhlasená
obecným zastupiteľstvom, súd uviedol, že schválenie obsahu zmluvy obecným zastupiteľstvom je
vecou žalovaného a nie žalobcu a za prípadné porušenie týchto povinností žalobca nemôže niesť
zodpovednosť.

10. K žalovaným vznesenej námietke premlčania súd prvej inštancie uviedol, že nárok na zaplatenie
ceny diela bol pôvodne uplatnený žalobou 30.5.2012 a rozšírený podaním zo 17.7.2013. Pôvodná
zmluva o dielo bola uzatvorená 7.10.2009 a následná zmluva o dielo až v priebehu vykonávania
pôvodnejzmluvyodielo,tedapotomtodátume.Tedanároknazaplateniecenydielamoholbyťuplatnený

až po vykonaní diela a splatnosť faktúr za pôvodné dielo začala až v roku 2010 a za nové dielo až v
roku 2011, čo vyplýva z jednotlivých faktúr. Preto podľa názoru súdu prvej išntancie nárok žalobcu nie je
premlčaný, keďže bol na súde uplatnený v zákonnej 4-ročnej premlčacej dobe a táto doba od splatnosti
jednotlivých faktúr do uplatnenia nároku na súde neuplynula.

11. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou ceny diela súd prvej inštancie s poukazom na
ust. § 369 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 3 Vládneho nariadenia
87/1995 Z.z. priznal žalobcovi 9% úrok z omeškania zo súm a za obdobie presne špecifikované vo
výroku napadnutého rozsudku. Nad tento nárok žalobu zamietol.

12. V závere odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie zdôraznil, že upustil od výsluchu svedka O. Z.,
keďže tento sa nedostavil na základe predvolania na výsluch a v pôvodnom konaní vedenom na súde
prvej inštancie pod sp.zn. 10Cb/67/2012 bol vypočutý k predmetu konania 11.12.2012.

13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

14.Protirozsudkusúduprvejinštancie,atovýrokuI.,II.aIV.podalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobu zamietol,
prípadne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznaťnáhradu trov odvolacieho konania. Odvolací dôvod založil na ust. § 365 ods. 1 písm.e/, f/ a h/ CSP,
keďže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe a právnej doktríny platí, že ku vzniku nároku zhotoviteľa
na zvýšenú cenu diela zodpovedajúcej výsledku vykonaných prác v prípade jeho rozšírenia (zaplatenie
naviac prác) alebo zmeny je nevyhnutná predchádzajúca dohoda objednávateľa a zhotoviteľa na
vlastnom rozšírení diela, teda dohoda o zmene diela v zmysle ust. § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Z uvedeného vyplýva, že objednávateľ nie je povinný zaplatiť zhotoviteľovi inú, ako v zmluve dohodnutú
cenu diela, ak nejde o zvýšenie alebo zníženie ceny diela za podmienok stanovených v predmetnom
ustanovení a teda, ak aj zhotoviteľ vykoná práce nad dojednaný rozsah diela zmluvou o dielo a
nie sú dané podmienky podľa ust. § 549 Obchodného zákonníka pre vznik povinností objednávateľa
zaplatiť zhotoviteľovi cenu priemerne zvýšenú (nedošlo platne k zmene zmluvy o dielo), nemôže sa
zhotoviteľpoobjednávateľovidomáhaťzaplateniatakýchtonaviacprác.Nazákladevýsledkovverejného

obstarávania zo 16.9.2009 sa žalobca ako zhotoviteľ žalovanému ako objednávateľovi zmluvou o
dielo zo 7.10.2009 zaviazal vykonať dielo „stavebné úpravy a nadstavbu Kultúrneho domu W.“ podľa
projektovej dokumentácie a podľa úplného a pre zmluvné strany záväzného rozpočtu v celkovej sume
196.849,66 eur bez DPH (234.251,09 eur s DPH), pričom cena za dielo bola zmluvnými stranami
dojednaná ako konečná pre celý dojednaný rozsah diela. Poukazujúc na čl. XII. ods. 2 Zmluvy o

dielo, má žalovaný za to, že v konaní nebolo preukázané, že by medzi zmluvnými stranami bola
uzatvorená dohoda o zmene rozsahu diela, respektíve dohoda o rozšírení diela alebo dodatok k zmluve
o dielo, ktorým by si zmluvné strany dojednali plnenie nad rámec zmluvy o dielo v písomnej forme, tak
ako to zmluva o dielo vyžadovala. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.zn.
23Cdo/2856/2009 z 21.10.2009, rozhodnutie NS SR z 31.5.2012 sp.zn. 5Obdo/19/2012 a rozhodnutie

Okresného súdu Košice - okolie z 19.9.2011 sp.zn. 17Cb/55/2010 a zdôraznil, že žalobcovi nemohol
vzniknúť nárok na zvýšenú cenu diela zodpovedajúcu ním tvrdeným prácam naviac, a preto žalobcom
uplatnený nárok na zvýšenú cenu diela za vykonanie údajných naviac prác považuje za neoprávnený,
neopodstatnený a v plnom rozsahu ho neuznáva.

16.Ktvrdeniusúdu,ženárokuplatňovanýžalobcomnemožnoposudzovaťakonárokuplatňovanýztitulu
uzavretia dodatku k pôvodnej zmluve o dielo, ale ako nárok vyplývajúci z novej ústne, resp. konkludentne
uzatvorenej zmluvy o dielo, žalovaný opätovne uviedol, že v čl. XII. ods. 2 zmluvy sa zmluvné strany
vzájomne dohodli, že meniť alebo dopĺňať text zmluvy o dielo, jej časti alebo príloh možno len dohodou
zmluvných strán vo forme písomných dodatkov podpísaných zmluvnými stranami. Ustanovenie § 272

ods. 1 Obchodného zákonníka, na ktoré poukázal súd prvej inštancie považuje žalovaný za kogentné
ustanovenie, od ktorého sa zmluvné strany nemôžu odchýliť. Preto pre posúdenie platnosti uzatvorenia
údajnej novej zmluvy o dielo konkludentným spôsobom nie je relevantné, či niektorá zo zmluvných strán
prejavila vôľu a výslovne požadovala, že žiada uzatvorenie zmluvy v písomnej forme tak, ako to uviedol
súd prvej inštancie odôvodnení rozsudku. Zmluvné strany zhodne prejavili svoju vôľu vykonávať právne

úkony v predpísanej písomnej forme pod sankciou neplatnosti už v čl. XII. ods. 2 Zmluvy o dielo v
spojení s ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka a s ohľadom na to, žalovanému zo zmluvy ani z
platných právnych predpisov nevyplývala povinnosť dodatočne prejavovať svoju vôľu a požadovať, aby
boli všetky úkony s vecou súvisiace vykonané v predpísanej písomnej forme. Je pritom irelevantné, či
žalovaný požiadal o uzatvorenie zmluvy o dielo na vykonanie naviac prác, podstatné je, že zmluva o

dielo mala predpísanú písomnú formu a žalovaný nikdy neuzavrel žiaden písomný dodatok k zmluve
o dielo, ani inú písomnú zmluvu o dielo na vykonanie naviac prác. Podľa žalovaného uzavretie zmluvy
konkludentným spôsobom by prestavovalo prekážku platnosti (viď. Nález ÚS ČR sp.zn. I. ÚS 1264/11
z 12.7.2011).

17. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko relevantným spôsobom
nepreukázal existenciu konkludentnej zmluvy o dielo (podstatné náležitosti zmluvy o dielo, dátum
uzatvorenia zmluvy atď.) ani faktické plnenie.

18. Žalovaný sa v odvolaní nestotožnil s tvrdením súdu, že o uzavretí konkludentnej zmluvy o dielo

na vykonanie údajných naviac prác vedel, nespochybnil ju či dokonca si tieto práce de facto ústne
objednal, keďže listom z 28.11.2011 oznámil žalobcovi, že naviac práce neuznáva v plnom rozsahu.
Nekonanie, resp. nepožiadanie o uzatvorenie písomného dodatku k zmluve o dielo alebo novej
písomnej zmluvy o dielo na vykonanie naviac prác, o ktorých žalovaný nemal vedomosť, nemôže byťchápané ako argumentom a contrario, t.j. že žalovaný naviac práce odsúhlasil a uzavrel so žalobcom
konkludentne novú zmluvu o dielo. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku prvýkrát poukázal na
to, že sa v predmetnom konaní jedná o uplatňovanie nároku vyplývajúceho z novej zmluvy o dielo

uzatvorenej medzi zmluvnými stranami v ústnej, resp. konkludentnej forme a nie o nárok vyplývajúci z
pôvodnej zmluvy o dielo, ako to prezentoval žalobca v priebehu konania. Preto žalovaný na tento nový
právny názor prezentovaný súdom doposiaľ nemohol adekvátne reagovať. Podľa žalovaného sa súd
nezaoberal podstatnými náležitosťami údajne ústne, resp. konkludentne uzatvorenej zmluvy o dielo,
či konkurenciou medzi touto údajne ústne uzatvorenou zmluvou o dielo a skôr písomne uzatvorenou

zmluvou o dielo medzi totožnými zmluvnými stranami. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaný namieta
arbitrárnosť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancia v časti týkajúcej sa konštatovania skutkového
stavu zisteného súdom, keďže súd prvej inštancie vychádzal len z tvrdení štatutárneho orgánu žalobcu
týkajúcich sa vykonávania údajných naviac prác podľa pokynov starostu v celkových reláciách podľa
pôvodne dohodnutej zmluvy o dielo, pričom s ohľadom na rozporné tvrdenia žalobcu v priebehu konania
nie je zrejmé, k akého právneho titulu sa žalobca domáha zaplatenia údajných naviac prác, k akému

dátumu došlo k uzatvoreniu údajnej ústnej resp. konkludentnej zmluvy o dielo, aká je dohoda o jej
podstatných náležitostiach, resp. kedy došlo k odovzdaniu a prevzatiu týchto údajných naviac prác.
Žalobca takéto tvrdenia o uzatvorení konkludentnej zmluvy nijakým spôsobom nepreukázal. Na podporu
svojich tvrdení žalovaný poukázal na nález ÚS ČR sp.zn. I. ÚS 1264/11 z 12.7.2011 a má za to, že
až po vyjasnení otázky, či ku zmene zmluvy o dielo skutočne došlo, by mal súd prikročiť k interpretácii

ústne prejavenej vôle a skúmať, či na jej právnom základe došlo k inej právnej skutočnosti t.j. k uzavretiu
ústnej, resp. konkludentnej zmluvy o dielo. Avšak, súčasne by sa musel zaoberať aj tým, či by vedľa
seba obstáli dve zmluvy o dielo.

19. Odkaz súdu prvej inštancie na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Cob/408/2013

z 21.5.2014 taktiež považuje žalovaný za právne irelevantný, keďže sa nejedná o rozhodnutie súdu
vyššieho stupňa, na základe ktorého by došlo k judikatúrnemu ustáleniu právneho názoru pri riešení
určitej matérie a dokonca ani o vec s obdobným skutkovým či právnym základom.

20. Záver súdu, že existencia údajnej konkludentnej zmluvy o dielo je preukázaná potrebou vykonania

ďalších prác nad rámec pôvodného zadania v rámci verejného obstarávania a dohodnutej zmluvy o
dielo, podľa žalovaného nie je správny. Žalobca mal už v čase uchádzania sa o zadanú zákazku v
rámci verejného obstarávania možnosť oboznámiť sa s predmetom zákazky, objektívne posúdiť, či
je spôsobilý uskutočniť stavebné práce v rozsahu a za pevne stanovenú cenu zadanú v zákazke a
vyžiadať si od žalovaného všetky relevantné podklady (napr. návrh zmluvy o dielo, ktorá je súčasťou

súťažných podkladov). Žalobca, ako úspešný uchádzač o zákazku, dokázal teda objektívne vyhodnotiť
prípadné komplikácie pri stavebných úpravách (napr. odvodnenie budovy, oddrenážovanie objektu). V
tejto súvislosti žalovaný opätovne zdôraznil, že v liste z 9.9.2011 (ktorým reagoval na oboznámenie
s vykonaním údajných naviac prácach zo strany žalobcu listom z 22.7.2011) okrem iného uviedol,
že naviac práce neuznáva v celom rozsahu a po predchádzajúcom upozornení žalobcu na neplnenie

podmienok vyplývajúcich zo zmluvy o dielo a výzve na pokračovanie v zhotovovaní diela, od zmluvy
o dielo odstupuje. Až listom z 22.7.2011 žalobca oznámil žalovanému, že došlo k vykonaniu údajných
naviac prác zo strany žalobcu, pričom žalovaný vyzval žalobcu na plnenie zmluvných podmienok a
bezodkladné pokračovanie v zhotovovaní diela už listom z 11.7.2011. Teda žalobca sa v rozpore s ust.
§ 325 Obchodného zákonníka domáhal splnenia údajného záväzku žalovaného bez toho, aby splnil

svoje záväzky alebo bol pripravený a schopný ich splniť súčasne so žalovaným. Ak žalobca vedel
o nevyhnutnosti vykonania naviac prác a listom z 9.9.2011 mu bolo jednoznačne oznámené, že s
deklarovanými naviac prácami žalovaný nesúhlasí, mohol vykonané práce pozastaviť, resp. vykonať
len v rozsahu dohodnutom pôvodnou zmluvou o dielo v súlade s verejným obstarávaním. Navyše s
poukazom na ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka k úhrade faktúr údajných naviac prác nedošlo,

keďže eventuálne by mohli nasvedčovať uznanie nároku žalobcu žalovaným, a preto procesný útok
v podobe uplatňovaného nároku žalobcu považuje žalovaný za účelový, keďže preukázateľne nebol
objednávateľom naviac prác a ani tieto naviac práce neprevzal.

21. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nezohľadnil žalovaným preukázanú skutočnosť, že

fakturácia dodávok prác a materiálov v rozsahu údajných naviac prác nebola zo strany žalobcu v súlade
s čl. VII. Zmluvy o dielo. Z Protokolu o odovzdaní a prebratí stavby z 9.11.2011 jednoznačne vyplýva,
že medzi žalobcom a žalovaným došlo k reálnemu protokolárnemu odovzdaniu a prevzatiu vykonaných
prác dňa 9.11.2011. Základným predpokladom pre fakturáciu dodaných prác a materiálov v súlade soZmluvou o dielo, vrátane údajných naviac prác, bolo protokolárne odovzdanie a prevzatie vykonaných
prác a dodávok a odsúhlasenie faktúry žalovaným. Preto sa žalovaný nestotožnil s tvrdeniami súdu
ohľadom udelenia súhlasu s preplatením faktúry č. 3/2011 a odsúhlasenia údajných naviac prác

stavebným dozorom p. Y., nakoľko p. Y. nikdy nebol oprávnený k protokolárnemu prevzatiu diela ani k
odsúhlasovaniu výšky faktúr, a takéto oprávnenie mu nevyplýva ani z platných právnych predpisov.

22. Taktiež žalovaný v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď netrval na vypočutí svedka navrhovaného

žalovaným - M.. O. Z.. Tohto svedka žalovaný navrhol vypočuť už na pojednávaní konanom
dňa 12.10.2017, kedy zabezpečil aj jeho prítomnosť, avšak súd prvej inštancie bez dostatočného
odôvodnenia návrh žalovaného zamietol. Výsluch tohto svedka je dôležitý pre objasnenie všetkých
okolností vo vzťahu k prejednávanej veci, najmä ako stavbyvedúci by sa vedel vyjadriť k rozsahu
vykonávaných naviac prác.

23. Navyše podľa žalovaného na platnosť a záväznosť uzatvorenia dodatku k zmluve o dielo (t.j. na
nakladanie s majetkovými právami) sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva,
bez ktorého neexistovala vôľa žalovaného na takýto úkon a teda by išlo o absolútne neplatný právny
úkon (viď. Nález ÚS SR sp.zn. III. ÚS 389/08-9 z 25.11.2008).

24. V ďalšej časti odvolania žalovaný poukázal na to, že v danom prípade sa nejedná o štandardne
uzatvorenú zmluvu o dielo, ale o uzatvorenie zmluvy o dielo na základe výsledkov verejného
obstarávania zo 16.9.2009, a preto pre zmluvné strany nevyplývajú len zmluvné ale aj zákonné
povinnosti, a to predovšetkým zo zák.č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. Žalovaný zdôraznil, že
dielo nebolo financované z vlastných zdrojov obce, ale z verejných zdrojov, s čím musel byť žalobca

ako uchádzač o zákazku vo verejnom obstarávaní uzrozumený, a preto mal už od počiatku postupovať
v súlade s predmetom vyhlásenej zákazky, jej finančnými limitmi a mal si byť vedomý toho, že sa
nejedná o štandardný obchodnoprávny vzťah s plnou zmluvnou voľnosťou. Žalobca ako úspešný
uchádzačsplnilvšetkyzákonnépodmienkyúčastinazískaniezákazkynauskutočneniestavebnýchprác
„stavebné úpravy a nadstavba Kultúrny dom W.“ zadávanej žalovaným ako verejným obstarávateľom v

súlade s platnými právnymi predpismi, predložil svoju ponuku a bol riadne oboznámený s podmienkami
zadanej zákazky, najmä čo sa týka ceny a predpokladaného množstva predmetu zákazky. Teda, už
v čase uchádzania sa o zákazku bol žalobca riadne informovaný o rozsahu predmetu zákazky a
predpokladanej hodnote zákazky v zmysle ust. § 5 Zákona o verejnom obstarávaní a mal k dispozícii
všetky súťažné podklady nevyhnutné k realizácii stavebných prác tak, aby ako uchádzač s dostatočnou

technickou a odbornou spôsobilosťou v danej oblasti zaoberajúci sa uskutočňovaním stavieb mohol
objektívne posúdiť, či je spôsobilý uskutočniť stavebné práce v rozsahu a za pevne stanovenú
cenu zadanú v zákazke. Preto je podľa názoru žalovaného nepravdepodobné, že žalobca už na
začiatku uskutočňovania stavebných prác nedokázal vyhodnotiť nedostatky spočívajúce v nepredložení
niektorých dokladov, predložení neúplných či chybných dokladov, možné komplikácie pri stavebných

úpravách a iné. Žalovaný v súlade s ust. § 35 ods. 1 Zákona o verejnom obstarávaní vyhodnocoval
ponuky na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky alebo najnižšej ceny a teda pokiaľ žalobca vedel,
že nie je schopný uskutočniť stavebné práce za cenu prezentovanú v zadanej zákazke, nemal sa vôbec
uchádzať o jej získanie.

25. K prípadným zmenám v zmluvách o dielo uzatvorených na základe výsledkov verejného
obstarávania, žalovaný uviedol, že Zákon o verejnom obstarávaní pripúšťa iba také zmeny zmlúv
počas ich trvania, ktoré by nezakladali povinnosť vyhlásenia nového verejného obstarávania, teda
neoprávnené zmeny a porušenie princípov verejného obstarávania. Prípadné zmeny zmluvy nesmú
narúšať hospodársku súťaž a nesmú meniť podmienky pôvodne realizovaného verejného obstarávania

spôsobom ktorý by mal inak vplyv na rozhodovanie podnikateľov ohľadne ich účasti vo verejnom
obstarávaní alebo predloženie iných ponúk. V súčasnosti dokonca ust. § 18 ods. 7 Zákona o verejnom
obstarávaní je zmena zmluvy, rámcovej dohody a koncesnej zmluvy možná len v písomnej forme. Každú
takúto zmenu zmluvy je rovnako ako pôvodnú zmluvu potrebné zverejniť v profile do 7 pracovných dní od
jej vykonania. Z uvedeného možno vyvodiť, že akákoľvek zmena zmluvy uzatvorenej v rámci verejného

obstarávania by mala mať písomnú formu a mala by byť uzatvorená v režime verejného obstarávania.

26. V závere odvolania žalovaný zdôraznil, že z titulu zmluvného plnenia žalobcovi nič nedĺži, nakoľko
fakticky zaplatil za práce, ktoré boli predmetom uzatvorenej zmluvy o dielo v cene podľa rozpočtu aboli vykonané a vyúčtované v plnom rozsahu. Podľa žalovaného suma žalovaná žalobcom predstavuje
fakturované údajné práce naviac, ktorých celková cena bola žalobcom vyčíslená na sumu 28.396,42
eur, avšak tieto údajné naviac práce si žalovaný neobjednal a ani neschválil, pričom jeho konkludentný

súhlas s týmito prácami a ich faktické prijatie nemôže súčasne znamenať možnosť zhotoviteľa takéto
práce naviac svojvoľne fakturovať. Ak aj žalobca vykonal práce naviac v prospech žalovaného, žalovaný
sa v tomto rozsahu naviac prác na úkor žalobcu neobohatil (rozsudok NS ČR sp.zn. 32Cdo/2592/2008
z 22.9.2009).

27. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v prvom rade uviedol, že súd prvej inštancie sa v
odôvodnení rozsudku (bod 35.) dôsledne vyporiadal s návrhom žalovaného na výsluch svedka M.. O.
Z.. M.. L. Z. sa na základe predvolania na výsluch nedostavil a z pôvodného konania vedeného na
súde prvej inštancie pod sp.zn. 10Cb/67/2012 mal súd za preukázané, že M.. O. Z. bol vypočutý dňa
11.12.2012. Vo svojej výpovedi uviedol, že v niektorých prácach nebolo možné pokračovať, hodnota
diela bola v skutočnosti vyššia, než bola uvedená v zmluve, že o tomto probléme žalovaný t.j. starosta

vedel a bolo dohodnuté, že dôjde k uzavretiu novej zmluvy o dielo, prípadne dodatku k zmluve o
dielo. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že strany majú povinnosť tvrdenia, t.j. povinnosť uvádzať
rozhodujúce skutočnosti a majú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť navrhovať dôkazné prostriedky na
preukázanie svojich tvrdení. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazných prostriedkov sa vykonajú rozhodne
súd, pričom súd nemá povinnosť vykonávať všetky dôkazné prostriedky, ale len tie, ktoré povedú k

úplnému zisteniu skutkového stavu a ktoré sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Keďže
žalovaným navrhovaný svedok už bol v pôvodnom konaní ako svedok vypočutý, jeho výpoveď by
nepriniesla nič nové a jeho výsluch by bol nehospodárny, a preto sa súd prvej inštancie dostatočne a
správne vyporiadal s týmto návrhom.

28. Taktiež súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov (bod 7. odôvodnenia rozsudku)
dospel k správnym skutkovým zisteniam. Žalobca poukázal na obranu žalovaného, ktorý tvrdil, že
vzhľadom na obsah pôvodnej zmluvy o dielo, nebolo preukázané, že medzi zmluvnými stranami bola
uzatvorená dohoda o zmene rozsahu diela, resp. dohoda o rozšírení diela a v odvolaní len teoreticky
polemizoval nad konkludentným spôsobom uzatvorenia zmluvy o dielo. Zistenie súdu, že existencia

údajnej konkludentnej zmluvy o dielo je preukázaná potrebou vykonania ďalších prác nad rámec
pôvodného zadania, považoval žalovaný za nesprávne, pričom sa nestotožnil ani s názorom, že o
údajných „naviac prác“ vedel, či dokonca si ich písomne, ústne a konkludentne objednal, a preto mal
žalovaný za to, že nárok žalobcu na zaplatenie naviac prác je účelový. Svoju obranu žalovaný založil aj
na tvrdení, že odsúhlasenie prác naviac stavebným dozorom žalovaného - Ing. Y., nemožno považovať

za odsúhlasenie prác samotným žalovaným, ako aj, že jeho konkludentný súhlas s prácami naviac a ich
faktickým prijatím, nemôže znamenať možnosť zhotoviteľa (žalobcu) takéto práce svojvoľne fakturovať,
pričommalzato,žeobjednávateľ(tedažalovaný)savykonanímaprevzatímprácnaviacnaúkoržalobcu
neobohatil.

29.Žalobcavosvojomrozsiahlomvyjadrení zdôraznil,ževec,ktorájepredmetomkonania(t.j.uplatnený
nárok žalobcu vo výške 28.396,42 eur ) bola vylúčená na samostatné konanie z konania vedeného
na súde prvej inštancie pod sp.zn. 10Cb/68/2012, v ktorom bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi
32.315,65 eur. V uvedenom konaní svedkovia L. Rusnák a G. Y. na pojednávaní 11.12.2012 potvrdili, že
pri zhotovení diela boli vykonané naviac práce, so zhotovením ktorých starosta obce (štatutárny orgán)

súhlasil. Stavebný dozor žalovaného svedok p. Y. okrem iného uviedol, že súhlasil s preplatením faktúr;
že boli vykonané práce navyše; že bolo potrebné urobiť viacej prác a dodať viacej materiálu, než bolo
podchytené v zmluve o dielo a že sa nedalo ani povedať „ďalšie práce nerobte“, pretože tieto súviseli
s dielom a bez ich vykonania by to jednoducho nebolo dielo. Potvrdil aj skutočnosť, že toto bolo na
kontrolných dňoch odsúhlasené a starosta s ich vykonaním súhlasil. Svedok L. Z. taktiež potvrdil, že

starosta obce súhlasil s vykonaním prác naviac a súhlasil s dodatkom k zmluve. Aj pribratý znalec do
konania, v znaleckom posudku potvrdil vykonanie naviac prác oproti pôvodnej zmluve a stanovil aj ich
cenu. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkov M. Y., M. X. a V. L., ktorí tiež
potvrdili, že starosta vedel a súhlasil s vykonaním prác naviac.

30.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostisúdprvejinštancie správnedospelkzisteniamskutkového
stavu aj vykonaním listinných dôkazov (faktúrami, znaleckým posudkom, protokolom o odovzdaní
diela, spisovým materiálom vo veci 10Cb/67/20122 a stavebným denníkom), pričom správne ustálil, že
hodnota diela na základe zmluvy o dielo zo 7.10.2010 činila celkom s DPH 234.251,09 eur a že žalovanýdoposiaľ z tejto sumy uhradil čiastku 218.565,852 eur, a preto ho zaviazal na doplatenie dohodnutej
ceny diela vo výške 15.683,24 eur. Taktiež súd správne uviedol, že hodnota diela je nesporná a že
podľa znaleckého posudku predstavuje sumu 12.713,18 eur, a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie

sumy 28.396,42 eur (15.683,24 eur + 12.713,18 eur). Preto žalobca opätovne zdôraznil, že súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, žalobca uniesol dôkazné bremeno
a žalovaný v rámci procesnej obrany prakticky nič neuviedol, pričom prakticky uznal, že boli vykonané
naviac práce, ale že za ne nie je povinný zaplatiť, keďže súviseli s prvotnou zmluvou o dielo.

31. Podľa žalobcu je až iluzórne či idealistické si myslieť, že „obyčajný živnostník“ len tak, sám od
seba, zhotoví pre obec práce za cca 30.000,00 eur navyše a obec za to nezaplatí. Má za to, že
súd prvej inštancie správne ustálil, že došlo k uzatvoreniu novej zmluvy o dielo kombináciou všetkých
troch prípustných spôsobov a to ústne, písomne i konkludentne. V tejto súvislosti žalobca poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Cob/43/2012.

32. V prejednávanej veci bolo preukázané, že zhotoviteľ dodal na stavbu materiál (naviac), tento
zabudoval a objednávateľ (obec) uvedené bez výhrad akceptoval, preto je aj obsah vzájomných
dojednaní známy.

33. Na podporu svojich tvrdení dal žalobca do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Krajského súdu

v Bratislave z 29.5.2014 sp.zn. 1Cob/23/2013 a z 10.11.2009 sp.zn. 2Cob/30/2009 ako aj rozsudok NS
ČR z 23.12.2011 sp.zn. 21Odo/332/2010.

34. Navyše v prejednávanej veci boli vykonané práce zapísané v stavebnom denníku a preberané
podpisom objednávateľa a dôkaz stavebným denníkom bol v konaní vykonaný.

35. Čo sa týka odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalobca má za to, že žalovaný v odvolaní
neuviedol, o ktorý spôsob nesprávneho právneho posúdenia súdu prvej inštancie ide. Podľa žalobcu
súd prvej inštancie správne posúdil a ustálil skutkový stav na základy vykonaných dôkazov a následne

vec správne právne posúdil a aplikoval správnu hmotnoprávnu normu.

36. V závere vyjadrenia žalobca poukázal na skutočnosť, že v danej veci ide o pomerne často sa
vyskytujúcu problematiku, pričom súdna prax i judikatúra sú v tejto oblasti rozsiahle. Vždy sa však zisťuje
a posudzuje konkrétne skutkový stav.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej
časti potvrdil.

38. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu opätovne poukázal na skutočnosť, že pokiaľ súd prvej

inštancie zamietol návrh žalovaného na vykonanie dôkazov a v odôvodnení napadnutého rozsudku
absentuje argumentácia súdu, ktorou by sa vysporiadal s jednotlivými skutočnosťami, ktoré boli
rozhodujúce a mali vplyv na meritórne rozhodnutie, jedná sa bezpochyby o vadu rozhodnutia v zmysle
chybného procesného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu a teda je daný odvolací dôvod podľa
ust. § 365 ods. 1 písm.e/ CSP. Žalovaný na pojednávaní 12.10.2017 ako aj podaním zo 17.10.2017

navrhol v súlade so zásadou koncentrácie konania vypočutie svedka L. Z. z dôvodu objasnenia všetkých
okolností vo vzťahu k prejednávanej veci. Podľa žalovaného tento svedok v tomto konaní a na tieto
okolnostieštenebolvypočutý,apretojetvrdeniežalobcuoopakovanomvýsluchusvedkazavádzajúcea
účelové. Totiž súd prvej inštancie pripustil návrh na výsluch svedka L. Z., žalovaný predbežne zabezpečil
jeho prítomnosť na pojednávaní, avšak následne došlo zo strany súdu k preročeniu pojednávania na deň

7.12.2017 a žalovanému sa prítomnosť svedka nepodarilo zabezpečiť z dôvodu jeho dlhodobo vopred
plánovanej pracovnej cesty v zahraničí. Podaním zo 17.10.2017 žalovaný poukázal okrem iného aj na
nevykonanie ďalších dôkazov, a to vypočutie svedkov D. G., M.. T. L., B. C., O. N., G. B., N. C., N. H.,
pričom sa jednalo o svedkov, ktorí boli v čase realizácie diela členmi obecného zastupiteľstva Obce W..
Táto argumentácia bola súdu interpretovaná aj v rámci záverečnej reči, avšak súd prvej inštancie na ňu

žiadnym spôsobom nereagoval. V uvedenom podaní žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že v danej
veci boli vypočutí svedkovia M. Y., M. X. a p. L. bez toho, aby výsluch týchto svedkov navrhla niektorá zo
strán sporu. Preto má žalovaný za to, že procesný postup súdu spočívajúci v zabezpečení prítomnostisvedka bez toho, aby strana súd o predvolanie týchto svedkov, v prípade nemožnosti zabezpečiť ich
prítomnosť žalobcom, požiadala, je v rozpore s ust. § 197 ods. 1, 2 CSP.

39. K výpovedi svedka M. X. na pojednávaní 12.10.2017 žalovaný uviedol, že sa jedná o blízky
príbuzenský vzťah svedka k žalobcovi - keď M. X. je synom J. X., ktorý má adresu trvalého pobytu
zhodnú so sídlom spoločnosti IZOTRO s.r.o., ktorej je konateľom a sídlom žalobcu. V prípade svedkov
M. Y. a p. L. sa jedná o iný vzťah k žalobcovi - M. Y. a p. L. vykonávali práce pre J. X. v zamestnaneckom
a inom pomere. Preto je vysoko nepravdepodobné, že by žalobca nevedel zabezpečiť prítomnosť týchto

svedkov na pojednávaní, v dôsledku čoho žalobcovi odpadla povinnosť vopred o tejto skutočnosti
upovedomiťžalovaného.Vtejtosúvislostižalovanýzdôraznil,žeprihodnotenívierohodnostivýpovedeje
významné i to, aký je pomer svedka k stranám konania (viď. rozsudok NS ČR sp.zn. 21Cbdo/4339/2007
z 13.1.2009).

40. Ak teda súd prvej inštancie na takéto hlavné argumenty žalovaného vznesené v konaní pred súdom

prvej inštancie dostatočne nereagoval, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. odňatiu
možnosti konať pred súdom. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal na uznesenie NS SR sp.zn.
3Obdo/40/2017 zo 7.12.201 ako aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva - rozhodnutie
Kraska proti Švajčiarsku z 29.4.1993 a rozhodnutie Donadze c. Gruzínsko zo 7.3.2006.

41.Akžalobcatvrdí,ževprejednávanejvecibolopreukázané,žeakozhotoviteľdodalnastavbumateriál
naviac a žalovaný uvedené bez výhrad akceptoval a preto je aj obsah vzájomných dojednaní známy a je
dôvodom na vyhovenie žalobe o zaplatenie 28.396,42 eur s prísl., podľa žalovaného neuniesol dôkazné
bremeno, nakoľko relevantným spôsobom nepreukázal existenciu akejkoľvek dohody o zmene rozsahu

diela, resp. dohody o rozšírení diela alebo dodatku k zmluve o dielo v zmysle čl. XII. ods. 2 Zmluvy o
dielo zo 7.10.2009, ktorým by si zmluvné strany dojednali plnenie nad rámec zmluvy o dielo v písomnej
forme tak ako to zmluva o dielo vyžadovala. Teda žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zvýšenú cenu
diela zodpovedajúcu ním tvrdeným prácam naviac, a preto žalobcom uplatnený nárok na zvýšenú cenu
diela za vykonanie údajných naviac prác považuje žalovaný za neoprávnený, neopodstatnený a v plnom

rozsahu ho neuznáva.

42. Taktiež žalovaný opakovane zdôraznil, že žalobca v konaní relevantné nepreukázal existenciu
konkludentnej zmluvy o dielo ani faktické plnenie, a preto sa nie je možné stotožniť s tvrdením

žalobcu, že žalovaný o uzavretí konkludentnej zmluvy o dielo na vykonanie údajných naviac prác vedel,
nespochybnil ju, bez výhrad ich prevzal či dokonca si tieto práce de facto ústne objednal, keďže listom
z 9.9.2011 uviedol, že naviac práce neuznáva v celom rozsahu.

43. Teda súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď nezohľadnil v konaní
žalovaným preukázanú skutočnosť, že fakturácia dodávok prác a materiálov v rozsahu údajných naviac
prác nebola zo strany žalobcu v súlade s čl. VII. Zmluvy o dielo. Medzi žalobcom a žalovaným
došlo k reálnemu protokolárnemu odovzdaniu a prevzatiu vykonaných prác dňa 9.11.2011. Základným
predpokladom pre fakturáciu dodaných prác a materiálov, vrátane údajných naviac prác bolo práve

protokolárne odovzdanie a prevzatie vykonaných prác a dodávok a tiež odsúhlasenie faktúry žalovaným,
a preto žalovaný nemôže súhlasiť s tvrdením žalobcu ohľadne udelenia súhlasu s preplatením faktúry
č. 3/2011 a odsúhlasením údajných naviac prác stavebným dozorom p. Y.m, nakoľko p. Y. nikdy nebol
oprávnený k protokolárnemu prevzatiu diela ani k odsúhlasovaniu výšky faktúr, a takéto oprávnenie mu
nevyplýva ani z platných právnych predpisov.

44. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný považuje procesný útok v podobe
uplatňovaného nároku žalobcu za účelový. Zdôraznil, že žalobca žiadnym spôsobom svoje tvrdenia
ohľadom údajného odsúhlasenia naviac prác na kontrolných dňoch, či faktického prevzatia nepreukázal

a taktiež nepreukázal, že žalovaný bol preukázateľne objednávateľom naviac prác, ako aj že uzavrel
údajnú novú ústnu, písomnú a konkludentnú zmluvu o dielo na vykonanie naviac prác a ani to, že tieto
naviac práce prevzal.45. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje žalovaný za arbitrárny, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť.
V rozsudku absentuje samotná argumentácia konajúceho súdu, ktorou by sa vysporiadal s jednotlivými
skutočnosťami (skutkovými a právnymi), ktoré boli rozhodujúce a mali vplyv na meritórne rozhodnutie.

Súd v tomto prípade iba všeobecne zhrnul priebeh konania, výpočet vykonaných dôkazov, uviedol
ustanovenia použitých právnych predpisov, avšak v odôvodnení rozsudku absentuje akékoľvek
vyhodnotenie skutkového stavu, úvah ktorými sa riadil pri hodnotení dôkazov a vysvetlenie právneho
posúdenia a dôvodov, ktoré ho viedli k tomuto rozhodnutiu. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd

jasným, zrozumiteľným a právne korektným spôsobom vyrovnal so všetkými skutočnosťami, ktoré sú
pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (uznesenia NS SR z 12.5.2011 sp.zn.
8Sžo/122/2010; z 20.6.2012 sp.zn. 7Cdo/83/2012; z 31.7.2008 sp.zn. 5Obo/35/2007 a z 25.5.2011
sp.zn. 6Sžf/20/2010, nález ÚS SR sp.zn. III. ÚS 105/2011 zo 14.6.2011 a uznesenie ÚS SR sp.zn. IV.
ÚS 115/03 z 3.7.2003).

46. V závere vyjadrenia žalovaný poukázal na to, že povinnosť označovania jednotlivých odsekov
arabskými číslicami sa v zmysle ust. § 220 ods. 4 CSP vzťahuje výlučne k odôvodneniu písomného
vyhotovenia rozsudku súdu a nijakým spôsobom nestanovuje pravidlá pre vyhotovovanie písomných
podaní predkladaných súdu stranami sporu.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný trvá na tom, že sú dané odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm.e/, f/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd rozhodol v súlade s podaným odvolaním.

48. K vyjadreniu žalovaného zaujal stanovisko žalobca podaním doručeným súdu elektronicky
27.9.2018. Uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení z 19.9.2018 len zopakoval svoje tvrdenia uvedené
v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, ku ktorého sa žalobca vyjadril podaním zo 17.7.2018.

49. Opakovane zdôraznil, že súd prvej inštancie správne ustálil, že svedok M.. L. Z. bol už vypočutý
v konaní sp.zn. 10Cb/67/2012, pričom potvrdil vykonanie naviac prác a súhlas starostu s nimi, a preto
správne súd upustil od jeho výsluchu ako aj, že výsluch poslancov obecného zastupiteľstva by nič nové
nepriniesol, keďže nebolo sporné, že obecné zastupiteľstvo neprerokovalo žiadny dodatok k zmluve o

dielo, a preto aj tento návrh žalovaného zamietol. Taktiež žalobca uviedol, že konaní nebolo sporné, že
svedok M. X. je synom žalobcu a že svedkovia p. Y. a p. L. boli zamestnancami v čase zhotovenia diela
a nemôže súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že o výsluchu týchto svedkov nevedel vopred, pretože
žalobca predložil návrh na ich výsluch 10.4.2017, s ktorým bol žalovaný oboznámený.

50. Naviac zdôraznil, že v konaní boli vykonané dôkazy o naviac prácach, žalovaný bol v rámci
dokazovania oboznámený so všetkými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, ktoré boli aj všetky
prečítaním vykonané a doručené žalovanému, a preto neobstojí jeho tvrdenie o súdom nevykonaných
dôkazoch. Je potrebné oddeliť vykonávanie dôkazov od ich hodnotenia a posúdenia rozhodujúcich

skutočností v spore.

51. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného o porušení jeho práva na spravodlivý proces, lebo súd prvej
inštancie sa v konaní vysporiadal so všetkými skutočnosťami tvrdenými stranami a k porušeniu
procesných podmienok konania nedošlo. Súd dostatočne na základe vykonaných dôkazov zistil

skutkovýstavavecsprávneprávneposúdilavysporiadalsasozákladnýmiazásadnýmiotázkamisporu,
na ktoré dal aj odpovede.

52. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že ani jeden odvolací dôvod žalovaného
nie je daný, a preto opätovne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť.

53. K vyjadreniu žalobcu sa opätovne vyjadril žalovaný, a to podaním z 8.11.2018, ktoré bolo doručené
súdu prvej inštancie 9.11.2018. Uviedol, že tvrdenie žalobcu, že by výsluch svedka M.. L. Z. nič novénepriniesol a bol dokonca nehospodárnym, považuje za zavádzajúce a účelové. V ďalšom poukázal na
skutočnosť, že žalobca vo svojom vyjadrení síce správne uviedol, že tvrdenie, že obecné zastupiteľstvo
neprerokovalo a neschválilo žiadny dodatok k zmluve o dielo nie je sporné, avšak v danej veci nie je

pre posúdenie riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia relevantné, či je uvedené tvrdenie sporné
alebo nesporné. Súd prvej inštancie nemal žiadny dôvod, ktorý by nasvedčoval tomu, že nie sú splnené
podmienky pre vykonanie dôkazov navrhovaných žalovaným (či už vypočutie svedka M.. L. Z. ako
aj vypočutie poslancov obecného zastupiteľstva) a dostatočným spôsobom neodôvodnil, prečo takto
navrhované dôkazy nevykonal. Je relevantné, že dostatočne vysvetľujúcim a presvedčivým spôsobom

nezdôvodnil svoj myšlienkový postup, na základe ktorého dospel k meritórnemu právnemu záveru a
tiež, dostatočne nereagoval na jeden z hlavných argumentov žalovaného vzneseného v konaní pred
súdom prvej inštancie týkajúceho sa absencie predchádzajúceho súhlasu s vykonaním údajných naviac
prác zo strany obecného zastupiteľstva obce W. a s tým súvisiacou vôľou žalovaného na takýto úkon,
či platnosťou a záväznosťou uzatvorenia dodatku k zmluve o dielo.

54.Kprocesnejargumentáciižalobcu,žežalovanýovýsluchusvedkovD.Y.,D.X.ap.L.napojednávaní
12.10.2017 vedel, žalovaný uviedol, že ak aj žalobca riadne navrhol výsluch svedkov na pojednávaní
10.4.2017, bol povinný nielen navrhnúť, ale aj zabezpečiť prítomnosť týchto svedkov na pojednávaní v
súlade s ustanovením § 197 ods. 1 CSP.

55. Vzhľadom na všetky doteraz uvedené skutočnosti žalovaný považuje procesný útok v podobe
uplatňovaného nároku žalobcu za účelový.

56.Vostatnompoukázalnasvojedoterajšiepísomnépodaniaastanoviskáazotrvalnasvojomodvolaní.

57. Výrok rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok III.) nebol napadnutý
odvolaním, nadobudol právoplatnosť, a preto nebol odvolacím súdom preskúmavaný. Predmetom
odvolacieho prieskumu bol výrok rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 15.3.2018, ktorým súd prvej

inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 28.396,42 eur spolu s 9% úrokom z omeškania
ročne od 18.4.2015 do zaplatenia (výrok I.) a ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy 47.799,08 eur od 20.11.2011 do 29.10.2013, zo sumy 60.712,07
eur od 30.11.2013 do 17.4.2015 a zo sumy 28.396,42 eur od 18.4.2015 do zaplatenia, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a výrok o trovách konania ako výrok súvisiaci (výrok IV.).

58. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

59. Žalovaný odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP, t.j. že
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

60. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal

navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

61. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkovým zistením, ktoré nemá

oporu vo vykonanom dokazovaní je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktoré nezodpovedá postupu
vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní
vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových
strán nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo alebo vtedy ak
sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo vyskytne logický
rozpor.

62. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný

skutkový stav nesprávne aplikoval.

63. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy hodnotil v súlade s ust. § 191 CSP,
vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom, a preto aj vecne správne vo veci rozhodol.

64. Vecne správne sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387
ods. 2 CSP) a ktoré zodpovedajú ust. § 220 CSP.

65. K námietkam žalovaného uvedeným v odvolaní, odvolací súd uvádza, že vykonaným dokazovaním

bolo preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu ďalšej zmluvy o dielo, pretože bez vykonania
ďalšíchprácbynebolomožnédokončiťdielopodľapôvodnejzmluvy.Tútoskutočnosťpotvrdilisvedkovia
(stavebný dozor, Ing. Z.) a vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku.

66. Vychádzajúc z princípu spravodlivosti treba poznamenať, že na veci nič nemení skutočnosť, že
zmluva o dielo bola uzavretá na základe výsledkov verejného obstarávania a že nebol daný súhlas
obecného zastupiteľstva (súhlas je vecou žalovaného).

67. V konaní bolo nepochybne zistené, že fakturované práce boli skutočne vykonané a bol dodaný

materiál, ktorý žalovaným nebol zaplatený.

68. Ing. L. Z. (okrem iných) v pôvodnom konaní bol riadne vypočutý a jeho opätovný výsluch, ani podľa
názoru odvolacieho súdu nebol potrebný a výsluch poslancov obecného zastupiteľstva, vzhľadom na

nespornosť otázky, na ktorú by mali byť vypočutí, by bol nehospodárny. Napokon ani príbuzenský pomer
svedkov k niektorému z účastníkov, nebráni jeho výsluchu.

69. Súd prvej inštancie vo výroku pod bodom I. okrem iného uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi 9% úrok z omeškania zo sumy 28.396,42 eur od 18.4.2015 do zaplatenia a túto povinnosť
zopakoval aj vo výroku bod bodom II. Preto odvolací súd duplicitný výrok zrušil (§ 389 CSP).70. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v ostatnej napadnutej časti, ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP), a to aj vo výroku o náhrade trov konania.

71. Žalobcovi odvolací súd priznal podľa § 255 ods. 1 CSP náhradu trov odvolacieho konania, pretože
v podstate mal v odvolacom konaní plný úspech.

72. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).