Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717204921
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717204921.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu v I.rade

H.. O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y.H. XX, XXX XX O., štátny občan SR a žalobcu v II.rade X.
S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. W. XXXX/XX, XXX XX G., štátny občan SR, obaja zastúpení JUDr.
Michalom Mudrákom, advokátom, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti žalovanému M-
trade-Ag, s.r.o., so sídlom Látky 108, 985 45 Látky, IČO: 31641946, zastúpený JUDr. Jánom Krnáčom,
advokátom, so sídlom Námestie SNP 70/36, 960 01 Zvolen, IČO: 37894692, o zaplatenie žalovanej
sumy s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu v I.rade o zaplatenie sumy 1.066,99 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo

sumy 1.066,99 € od 1.1.2018 do zaplatenia sa z a m i e t a.

Žaloba žalobcu v II.rade o zaplatenie sumy 3.583,99 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 3.583,99 € od 1.1.2018 do zaplatenia sa z a m i e t a.

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v I.rade a žalobcovi v
II.rade v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.3.2017 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcov zo dňa 25.3.2017, ktorou sa domáhali

toho,abysúdrozsudkomzaviazalžalovanéhovydaťžalobcovivI.radebezdôvodnéobohatenievovýške
1.063,- € a žalobcovi v II.rade bezdôvodné obohatenie vo výške 3.579,- € spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 10 % za každý rok z omeškaných súm a tiež náhradu súdnych trov.
Žalobu zdôvodnili tým, že žalovaný od 24.9.2012 bez dohody o nájme užíva pozemky žalobcov v katastri
obce Stožok, konkrétne pozemky žalobcu v I.rade o výmere 1860,68 m2 a pozemky žalobcu v II.rade
o výmere 6.264,96 m2. Tiež uviedli, že ani pred 24.septembrom 2012 nemali so žalovaným uzavretú
žiadnu dohodu o užívaní ich pozemkov a preto nebol ani dôvod, aby došlo pozemkovými úpravami v obci

Stožok k zmene polohy ich pozemkov, o čom neboli včas písomne informovaní kompetentnou inštitúciou
pre uplatnenie nároku bezdôvodného obohatenia v zákonnej lehote. O užívaní pozemkov žalovaným
sa žalobcovia dozvedeli až z ponuky žalovaného o nájom resp. o kúpu pozemkov zo dňa 24.9.2012.
Pre nevýhodnosť podmienok ponúkaných žalovaným nedošlo k dohode a preto mali za to, že žalovaný
ich pozemky užívať nebude. Následne pre pracovnú zaneprázdnenosť a novú polohu ich pozemkov
zistili až v októbri 2016 na Obecnom úrade v Stožku, že žalovaný užíva ich pozemky, následne došlo
dňa 15.11.2016 na Obecnom úrade v Stožku k stretnutiu so zástupkyňou žalovaného, keď predmetom

stretnutia mala byť dohoda o nájme resp. predaji pozemkov, ale k dohode opäť nedošlo. Žalovaný tak
vedel, že užíva ich pozemky bez dohody o nájme a teda musel byť uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne
obohacuje. Žalobcovia si tak uplatnili predmetný nárok súdnou cestou, a to za obdobie od 24.9.2012do 31.10.2017. Po právnej stránke žalobcovia odkázali na ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho
zákonníka.
Ako prílohu č.7 k podanej žalobe žalobcovia doložili Kalkuláciu bezdôvodného obohatenia firmy

žalovaného, keď uviedli výber možných plodín na užívaných pozemkoch žalobcov, konkrétne pšenica,
jačmeň kŕmny, hrach kŕmny a zemiaky, pričom uviedli výkupnú cenu v eurách za tonu tej ktorej plodiny,
tiež výnos v kilogramoch na m2 a cenu za m2 v eurách a celkové výmery pozemkov žalobcov, z čoho
vypočítali výšku priemerného bezdôvodného obohatenia žalobcov za rok a tiež celkovo za príslušné
obdobie 5 rokov.

2. Tunajší súd o žiadosti žalobcu v II.rade o oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodol uznesením
zo dňa 16.6.2017 sp.zn.10C/11/2017-92, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.8.2017, ktorým súd
žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu
je uvedené v tomto uznesení.

3. Dňa 14.9.2017 bol na tunajší súd doručený návrh žalobcov zo dňa 13.9.2017 na zmenu petitu podanej
žaloby, s tým, že žiadali, aby bol žalovaný povinný vydať žalobcovi v I.rade ušlý zisk z bezdôvodného
obohatenia 1.438,29 € s úrokmi za každý deň omeškania 10 % od 1.1.2009 z istiny 1.168,75 € k
31.12.2017 a 10 % z istiny 269,54 € od 1.1.2009 do 31.12.2011 a žalobcovi v II.rade vydať ušlý zisk
z bezdôvodného obohatenia 1.330,78 € s úrokmi z omeškania 10 % z istiny 849,- € od 1.1.2009

k 31.12.2017 a 10 % z istiny 269,54 € s úrokmi z omeškania od 1.1.2009 k 31.12.2011 za každý
deň omeškania, ako i priznať náhradu súdnych trov. V podaní špecifikovali odkazom na príslušné
listy vlastníctva, ktoré pozemky majú byť užívané žalovaným, patriacim žalobcom, pričom opätovne
špecifikovali výber možných plodín na užívaných pozemkoch s odkazom na jednotlivé výmery podľa
príslušných listov vlastníctva, a tým výšku uplatneného bezdôvodného obohatenia za príslušné obdobie.

Dňa 19.9.2017 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcov zo dňa 18.9.2017, ktorým oznámili súdu,
že ich podanie zo dňa 13.9.2017 berú v celom rozsahu späť.

4. Dňa 21.9.2017 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcov zo dňa 18.9.2017, ktorým žiadali
zmenu petitu žaloby tak, aby súd zaviazal žalovaného rozsudkom vydať žalobcovi v I.rade bezdôvodné

obohatenie podľa prílohy č.7 za obdobie od 1.1.2009 do 28.9.2011 užívaných pozemkov pod LV č.XXXX
a č.1151 vo výške 240,24 € s úrokmi za každý deň omeškania 10 % za obdobie od 1.1.2009 do
31.12.2017 užívaného pozemku pod LV č.XXX vo výške 32,40 € s úrokmi za každý deň omeškania 10
% a z užívaných pozemkov pod LV č.XXXX, LV č.XXXX a LV č.XXXX za obdobie vo výške 700,58 € až
do zaplatenia a tiež, aby súd zaviazal žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi v II.rade za

užívané pozemky pod LV č.XXXX a LV č.XXXX v období od 1.1.2009 do 28.9.2011 vo výške 240,24 €
s úrokmi za každý deň omeškania 10 %, z užívaného pozemku LV č.XXX vo výške 66,15 € s úrokmi za
každý deň omeškania 10 % a z užívaného pozemku LV č.XXXX vo výške 422,28 € až do zaplatenia.

5. Dňa 25.10.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 24.10.2017, v ktorom

okrem iného uviedli, že z dôvodu niekoľkých zmien žaloby a náročnosti identifikácie pozemkov žalobcov
rozdelili svoje vyjadrenie k žalobe do niekoľkých bodov. K veci uviedli, že sa od začiatku snažili o
uzavretie nájomnej zmluvy so žalobcami, avšak títo v roku 2012, keď im po pozemkových úpravách v
k.ú. Stožok bol zaslaný návrh nájomnej zmluvy, ju odmietli uzatvoriť (poskytnuté nájomné považovali
za nízke) a následne začali rokovať so spoločnosťou GEODETICA, s.r.o. Košice o tom, že svoje

poľnohospodárske pozemky im predajú, avšak podľa vyjadrenia žalobcov sa im cena za vyvlastnenie
pozemkov zdala nízka, o čom sa mal údajne viesť spor na Okresnom súde Zvolen. Následne v roku 2016
opäť strany sporu rokovali o možnosti uzatvorenia nájomnej zmluvy, avšak žalobca v I.rade opätovne
odmietol túto uzatvoriť. Čo sa týka žalobcu v II.rade, uviedli, že tento so žalovaným nájomnú zmluvu na
pozemky, ktorých sa týka táto žaloba uzatvoril a každoročne si chodí po nájomné, ktoré je mu vyplácané

formou naturálií resp. finančných prostriedkov. Po neuzavretí nájomnej zmluvy so žalobcom v I.rade
žalovaný z prenajatej parcely jeho diel nevyužíval. Taktiež odkázali na ustanovenie § 12 ods. 5 zákona
č.504/2003 Z.z.. Žalovaný preto označil žalobu za účelovú a tendenčnú, keď on sa od začiatku snažil
uzatvoriť nájomnú zmluvu so žalobcami a so žalobcom v II.rade ju aj uzatvoril a preto nie je zrejmé,
prečo došlo k podaniu žaloby. Tiež uviedli, že majú za to, že žalobcovia nemajú riadnu vedomosť o tom,

kde sa ich pozemky nachádzajú a kto ich obhospodaruje, pretože prevažnú časť žalovaný nevyužíva.
Konkrétne pozemky na LV č.XXX v k.ú. Stožok žalovaný neužíva, ani neužíval. Pozemky zapísané na
LV č.XXXX pre k.ú. Stožok tiež žalovaný neužíva, ani neužíval. Pozemky zapísané na LV č.XXXX pre
k.ú. Stožok tiež žalovaný neužíva, ani neužíval. K pozemkom na LV č.XXXX, XXX, XXXX a XXXX,ktoré boli pripojené k žalobe sa žalovaný nevyjadril, nakoľko po zmene žaloby zo dňa 21.9.2017 tieto
už nie sú predmetom žaloby. Predmet žaloby sa po jej zmene týka LV č.XXXX, XXXX a XXXX. Listy
vlastníctva č.XXXX a XXXX kataster nehnuteľností neeviduje, neexistujú, preto žalovanému nebolo

zrejmé,prečopozmenežalobyžalobcoviažalujúpozemkynachádzajúcesanatýchtolistochvlastníctva.
Z týchto dôvodov označili žalobu za bezdôvodne podanú, keďže pozemky žalobcu v I.rade žalovaný
nevyužíva a so žalobcom v II.rade má uzatvorenú nájomnú zmluvu. Z opatrnosti však sa vyjadrili k
premlčaniu, ako i k výške bezdôvodného obohatenia a výške úrokov z omeškania, keď uviedli, že
žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu považujú za premlčaný. Žalovaný tiež k veci uviedol, že

nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že v priebehu rokov 2011 a 2012 došlo v k.ú. Stožok a v k.ú.
Detva k novej evidencii parciel a sceľovaniu pozemkov, čím došlo k premiestneniu niektorých pozemkov
žalobcov. Avšak podľa ich názoru žalobcovia neuvádzajú pravdivé informácie ohľadne toho, kedy sa o
týchtozmenáchdozvedeli,keďžepríslušnýpozemkovýúradkaždémuvlastníkovipôdyzaslalvyjadrenie,
že na území k.ú. Stožok došlo k vyššie uvedeným zmenám a každý vlastník pozemkov sa mal k zmene
v určitej lehote vyjadriť a až následne boli pozemky z KN „E“ zapísané ako pozemky KN „C“ a každému

vlastníkovi príslušný pozemkový úrad zaslal vyrozumenie o tom, aké parcelné číslo nadobudol jeho
pozemok a na akom liste vlastníctva sa nachádza. Najneskôr od 24.9.2012 tak žalobcovia vedeli, že
došlo k pozemkovým úpravám a mali vedomosť o tom, kde sa ich pozemky nachádzali. Vzhľadom
na túto skutočnosť vzniesol žalovaný námietku premlčania k celému uplatnenému nároku tak, ako
bol špecifikovaný zo strany žalobcov, t.j. od roku 2009 do roku 2017, keďže najneskôr od roku 2012

začala plynúť žalobcom subjektívna premlčacia doba, kedy mali vedomosť, kde sa ich pozemky mali
nachádzať a či ich niekto užíval. Ako dôkaz navrhli vypočuť príslušného pracovníka Obvodného
úradu Zvolen, pozemkový odbor, ktorý sa zaoberal ROEB a konsamáciou a pripojiť príslušné spisy
Obvodného úradu Zvolen, pozemkový odbor týkajúce sa každého zo žalobcov za účelom stotožnenia,
kedy sa títo dozvedeli o zmene pozemkových úprav v k.ú. Detva. K výpočtu výšky bezdôvodného

obohatenia, odhliadnuc od premlčania nároku, žalovaný vyjadril nesúhlas aj s týmto výpočtom, keď
podľa jeho názoru žalobcovia túto výšku vypočítali nesprávnym postupom, pozemky, ktorých sa údajné
bezdôvodné obohatenie týka, slúžia na poľnohospodárske účely (ide o druh pozemku TTP a orná
pôda). V danom prípade sú to poľnohospodárske pozemky s určenou BPEJ. Výpočet bezdôvodného
obohateniapodľaštyrochplodínabezuvedeniapresnejšpecifikácieodkiaľžalobcoviačerpalivýškucien

za pšenicu, jačmeň, hrach a zemiaky nepovažujú za správny. Podľa ich názoru prípadné bezdôvodné
obohatenie sa odvíja od výšky nájmu poľnohospodárskej pôdy a je potrebné vypočítať ho v zmysle
§ 10 ods. 1 zákona č.504/2003 Z.z., podľa ktorého výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty
poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu - § 43 ods. 2 zákona č.330/1991 Zb. o
pozemkových úpravách, s tým, že podrobnosti o určení hodnoty pozemkov sú ustanovené vo vyhláške

č.38/2005 Z.z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na účely pozemkových úprav. Ako dôkaz v tejto
súvislosti navrhli zabezpečiť od VUPU Bratislava, prípadne príslušného obvodného úradu, pozemkový
odbor potvrdenie, že dané poľnohospodárske pozemky majú určenú BPEJ. K výške úroku z omeškania
žalovaný uviedol, že s výškou navrhnutou žalobcami nesúhlasia, keďže majú za to, že aktuálna výška
úrokov z omeškania predstavuje 5 % ročne a úrok z omeškania vo výške 10 % denne je neprimerane

vysoký a odporuje dobrým mravom, keďže by predstavoval ročný úrok 3650 %. Tiež vyjadrili nesúhlas
s rôznymi okamihmi, kedy malo dôjsť k omeškaniu tým, že pri prípadnom preukázaní omeškania podľa
ich názoru patrí žalobcovi úrok z omeškania len od momentu podania žaloby resp. zmeny žaloby. Ako
návrh na vykonanie dokazovania tiež uviedli výsluch žalovaného. S poukazom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať im voči žalobcom nárok na náhradu trov

konania vo výške 100 %.

6. Dňa 3.11.2017 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu v I.rade zo dňa 3.11.2017, v ktorom
žiadal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi v I.rade škodu za obdobie od 1.9.2009 do
31.12.2011 vo výške 584,66 € s úrokmi 10 % za každý deň omeškania od 1.1.2009 do 31.12.2017 a

škodu z prekážok zo sumy 838,74 € s úrokmi 10 % za každý deň omeškania od 1.1.2012 do 31.12.2017
(spolu 1.423,40 €) a súdne trovy, a tiež, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi v II.rade škodu
za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2011 vo výške 584,66 € s úrokmi 10 % za každý deň omeškania
od 1.1.2009 do 31.12.2017 a škodu vo výške 748,16 € s úrokmi 10 % za každý deň omeškania od
1.1.2012 do 31.12.2017, spolu 1.332,82 € a tiež súdny trovy. Žalobca v I.rade špecifikoval ich pozemky

s odkazom na pôvodný stav, stav po zábere pod stavbu R2 a po pozemkových úpravách, tiež uviedol
svoje námietky k jednotlivým pozemkom vo vzťahu zámeny pozemkovými úpravami v tom zmysle, že
nedovolenou zámenou polôh pôvodných pozemkov bola im spôsobená škoda úmyslom žalobcom z
dôvodu prekážok brániacim užívaniu pozemkov, keď uviedli, že nimi tam špecifikované pozemky súneužívateľné z dôvodu, že k nim nemajú prístupovú cestu, pričom prekážkou je stavba R2 a pokiaľ ide
o údajný podpis nájomnej zmluvy žalobcom v II.rade, tento označili za sfalšovaný. Na záver žalobca v
I.rade uviedol, že sú splnené všetky podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody, a to porušenie

právnej povinnosti, keď žalovaný neoprávnene zasiahol do užívacích práv žalobcov (§ 126 OZ), vznik
škody, keď užívaním pozemkov žalobcov žalovaným im vznikla škoda bez primeranej náhrady, tiež
príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom do vlastníckych práv žalobcov a vzniknutou škodou
bez primeranej náhrady a tiež úmysel, keď žalovaný vedel, že zásahom do vlastníckych užívacích práv
žalobcov spôsobí škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Pokiaľ ide o výšku škody

spôsobenú úmyselne, odkázali na výpočet nachádzajúci sa v prílohe č.9 tiež s odkazom na ročný výnos
predmetnýchplodínzapríslušnéobdobieprizohľadnenívýkupnýchcienajednotlivýchvýmerpozemkov.

7. Dňa 8.11.2017 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu v I.rade zo dňa 6.11.2017, ktorým zobral
späť svoje vyjadrenie zo dňa 3.11.2017 okrem príloh. Zároveň predložil súdu opravené vyjadrenie k
veci zo dňa 6.11.2017, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť škodu za neoprávnený

zásah do žalobcových vlastníckych práv za obdobie od 1.9.2009 do 31.12.2011 vo výške 799,01 € s
úrokmi 10 % za každý deň omeškania od 1.1.2008 do 31.12.2011 a za predpokladaných prekážok na
užívanie novopridelených pozemkov škodu vo výške 1.207,64 € s úrokmi 10 % za každý deň omeškania
od 1.1.2012 do 31.12.2017 a tiež súdne trovy, keď opätovne poukázal na to, že boli splnené podmienky
na uplatnenie nároku na náhradu škody, pričom k porušeniu právnej povinnosti ešte odkázal aj na

ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č.180/1995 Z.z. a opätovne špecifikoval, vlastníkom ktorých pozemkov,
v akom podiele bol v príslušných obdobiach.

8. Dňa 13.11.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu v II.rade zo dňa 9.11.2017, ktorým
žiadal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu škodu za neoprávnený zásah do jeho práv za obdobie

od 1.1.2009 do 31.12.2011 vo výške 799,01 € s úrokmi 10 % za každý deň omeškania a zo skutočných
prekážok na užívanie novopridelených pozemkov škodu vo výške 729,18 € s úrokmi 10 % za každý deň
omeškania od 1.1.2012 do 31.12.2017 spolu so súdnymi trovami. Toto svoje podanie resp. vyjadrenie
zdôvodnil rovnako ako žalobca v I.rade podanie zo dňa 6.11.2017 s prihliadnutím na konkrétne výmery
toho ktorého žalobcu.

9. Dňa 29.11.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.11.2017, v ktorom
okrem iného uviedli, že vyjadrenie žalobcov je neprehľadné, nesúvislé, nie je zrejmé, čo je a čo nie je
predmetom žaloby, ktorých pozemkov sa má údajné bezdôvodné obohatenie týkať, nakoľko žalobcovia
opätovne píšu aj o iných pozemkoch a listoch vlastníctva. Tiež žalobca v I.rade opätovne uvádza iné

skutkové tvrdenia líšiace sa od pôvodnej žaloby, ako i zmeny žaloby. Žalovaný opätovne poukázal na to,
že nenesie žiadnu zodpovednosť za pozemkové úpravy uskutočnené v k.ú. Stožok a v tejto otázke sa
v celom rozsahu pridržali svojho predchádzajúceho vyjadrenia, keďže k zmene umiestnenia pozemkov
žalobcov resp. zmeny výmery ich pozemkov a sceľovaniu pozemkov došlo z úradnej moci, za čo
zodpovedá príslušný štátny orgán a žalovaný nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že niektoré pozemky

žalobcovsúumiestnenévblízkostinovopostavenejdiaľniceanemajúprístupovúcestu,prípadnevtomto
dôsledku stratili hodnotu, záujem o ich kúpu klesá. Žalovaný nenesie zodpovednosť za pozemkové
úpravy, sa nemohol bezdôvodne obohatiť, ani nespôsobil žiadne prekážky v užívaní pôdy žalobcom
a nedošlo k naplneniu atribútu škody v zmysle § 420 OZ. Navyše z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že
pozemky sa neobhospodarujú a teda nemohlo zo strany žalovaného dôjsť k bezdôvodnému obohateniu.

Na ozrejmenie týchto skutočností navrhli predvolať na výsluch kompetentnú osobu z Obvodného úradu
Detva, katastrálny odbor, ktorá by mohla ozrejmiť dôvody, pre ktoré došlo k zmene situovania pozemku
žalobcov resp. bližšie ozrejmiť umiestnenie ich pozemkov predložením katastrálnych máp. Tiež navrhli
ako svedka predvolať kompetentnú osobu z Obvodného úradu Detva a zabezpečiť spis týkajúci sa
žalobcov vo vzťahu k pozemkovým úpravám, keď museli k nim dať súhlas. Tiež poukázali na to, že

žalobca opätovne vyčíslil údajné bezdôvodné obohatenie z iných nehnuteľností, ako to bolo po podaní
zmenenej žaloby. Preto, ak by súd posúdil vyjadrenie žalobcu ako jej zmenu, žalovaný si vyhradil
právo následne sa k týmto novým skutkovým tvrdeniam vyjadriť. Vyjadrili však nesúhlas s vyčíslením
bezdôvodného obohatenia, pričom bližšie odkázali na svoje predchádzajúce vyjadrenie. Tiež uviedli, že
pokiaľ žalobca priložil aj listy vlastníctva č.XXXX a č.XXXX, tieto už v súčasnosti neexistujú, pretože

sa jedná o LV registra „E“ a po pozemkových úpravách došlo k zmene čísel LV v registri „C“. K LV
č.XXXX a č.XXXX sa nevyjadrili, nakoľko po zmene žaloby nie sú jej predmetom. Vo vzťahu k rozšíreniu
žaloby žalobcu o škodu z prekážok, vyjadril s tým žalovaným nesúhlas, keď nie sú splnené podmienky
na priznanie náhrady škody v zmysle Občianskeho zákonníka, s tým, že žalovaný žalobcom žiadnuprekážku v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti nespôsobil a vo vzťahu k týmto nárokom sa žalobcovia
musia domáhať ich priznania od iných subjektov, a teda žalovaný vyjadril názor, že nie je v tejto časti
pasívne legitimovaným subjektom. Opätovne žiadali žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť

a priznať im nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

10. Súd prípisom zo dňa 8.1.2018 vyzval žalobcu v I.rade, aby do 10 dní od doručenia tejto výzvy
doplatilsúdnypoplatokzapodaniežalobyvovýške56,50€.Tlačivopredokladovaniepomerovúčastníka
konania navrhujúceho, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (fyzická osoba) zo dňa

17.1.2018, ktorým žalobca v I.rade požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, bolo na tunajší súd
doručené 18.1.2018.

11. Prostredníctvom emailu súd dňa 18.1.2018 vyzval právneho zástupcu žalobcu v I.rade, aby súdu
zaslal podanie, z ktorého bude jednoznačne vyplývať, akú dlžnú sumu s príslušenstvom žiada žalobca
v I.rade zaplatiť od žalovaného a z akého právneho titulu, s poukazom na vytýčený termín pojednávania

na deň 14.2.2018. Súd žiadal, aby toto zaslal bezodkladne tak, aby v prípade, že sa bude jednať o
zmenužaloby,moholonejrozhodnúťdotermínukonaniapojednávaniavrátaneprípadnéhodovyrubenia
súdneho poplatku.
Nakoľko právny zástupca žalobcu v I.rade nereagoval, súd ho rovnakou výzvou vyzval na oznámenie
požadovaných skutočností aj písomne dňa 8.2.2018, ktorú si právny zástupca prevzal dňa 14.2.2018.

12. Dňa 12.2.2018 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu v I.rade zo dňa 25.1.2018, označené
ako Námietky žalobcov na vyjadrenie žalovaného z bezdôvodného obohatenia, v ktorom okrem iného
uviedol, že žiada, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v I.rade sumu 4.232,64 € s úrokom od
1.1.2009 do 31.12.2012 za každý deň omeškania v sadzbe 10 % a v sume vo výške 2.171,62 € s úrokom

od 1.1.2013 do 31.12.2017 za každý deň omeškania v sadzbe 10 % a tiež súdne trovy, a zároveň aby
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v II.rade sumu 6.699,- € s úrokom od 1.1.2009 do 31.12.2012 za
každý deň omeškania v sadzbe 10 % a sumu 2.219,90 € s úrokom od 1.1.2013 do 31.12.2017 za každý
deň omeškania v sadzbe 10 % a tiež súdne trovy. K veci uviedol, že majetok pod LV č.XXX, LV č.XXXX
a LV č.XXXX nadobudli dedením dňa 30.12.2008. Pokiaľ ide o nájomné zmluvy predložené žalovaným

24.10.2012, v nich tento neuviedol, o ktoré pozemky má záujem resp. o odkúpenie pôdy a pokiaľ ide
o výšku navrhovaného nájomného, označili ju za smiešne nízku. Opätovne poukázal na pozemkové
úpravy v rokoch 2011 až 2012, kedy došlo k zmene polôh pozemkov z dedičstva, ktoré nemohli prenajať,
ani ich odpredať, keďže o ich polohe nevedeli, s tým, že pozemkový úrad im bez ich súhlasu vyčlenil
pozemky v nevyhovujúcich lokalitách katastra obce Stožok a o týchto skutočnostiach sa dozvedeli až

koncom roku 2016. Pozemkovými úpravami boli vyčlenené pozemky s prekážkami pre hospodársku
činnosť bez prístupových ciest. Začiatkom októbra 2016 ich pracovníčka Obecného úradu v Stožku
informovala, že na predmetných pozemkoch hospodári žalovaný, teda tvrdenie žalovaného, že pozemky
žalobcu v I.rade neužíval, označil za nezmyselné, keďže ide o spoluvlastnícky podiel. Žalobu postúpili
Okresnému úradu vo Zvolene dňa 27.3.2017. Postupným zisťovaním ďalších pozemkov dochádzalo k

zmenám pôvodného návrhu. K vznesenej námietke premlčania uviedli, že k premlčaniu nedošlo, lebo
premlčacia doba je dvojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa žalobcovia dozvedeli (začiatkom októbra
2016) o polohách pozemkov, aj o tom, že ich pozemky užíva bez ich súhlasu žalovaný. Touto zmenou
si uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z pozemkov pod LV č.XXX, LV č.XXXX, LV
č.XXXX za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2012 a z pozemkov pod LV č.XXX, LV č.XXXX a LV č.XXXX za

obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2017. Tiež uviedol, že zodpovednou osobou za vydanie bezdôvodného
obohatenia je osoba, na žiadosť ktorej vykonal orgán štátu zmenu polôh pozemkov žalobcov bez ich
súhlasu. Zodpovednosť za problém prekážok pre hospodársku činnosť na predmetných pozemkoch
vzniká osobe v súvislosti s pozemkovými úpravami, ktorá požiadala o zmenu polôh pozemkov žalobcov.
Pasívnu legitimáciu v konaní má osoba, ktorej prislúcha povinnosť úhrady z bezdôvodného obohatenia.

K úrokom z omeškania uviedli, že je medzi účastníkmi obvyklá, keďže od roku 2008 nebola upravená
zákonom.PozemkovýmiúpravamivkatastriobceStožokvprípadežalobcunedošlokceleniupozemkov,
čo je v rozpore so zákonom č.330/1991 Zb. v súvislosti so zákonom č.180/1995 Z.z.. Žalobca v I.rade
tiež odkázal na ustanovenie § 451 OZ.
Súd následne prípisom zo dňa 16.2.2018 vyzval žalobcu v II.rade zasielajúc mu podanie žalobcu v

I.rade zo dňa 25.1.2018, aby sa vyjadril v lehote 7 dní, či tiež navrhuje zmenu žaloby tak, ako je
táto uvedená v predmetnom podaní žalobcu v I.rade, najmä vo vzťahu k navrhnutému petitu rozsudku
ohľadne domáhania sa voči žalovanému zaplatenia súm vo výške 6.699,- € resp. 2.219,90 € spolu s
uvedeným príslušenstvom.Prípisom zo dňa 23.2.2018 žalobca v II.rade oznámil súdu, že tiež navrhuje zmenu žaloby tak, ako je
táto uvedená v predmetnom podaní žalobcu v I.rade zo dňa 25.1.2018, najmä vo vzťahu k navrhnutému
petitu rozsudku.

13. Dňa 15.3.2018 bolo na tunajší súd doručené podanie právneho zástupcu žalobcov zo dňa 14.3.2018,
označené ako Úprava žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom uviedol, že z dôvodu
odstránenia pochybností s poukazom na viacero podaní, ktoré boli doručené súdu, o tom, čo je vecou
samou a čoho sa žalobcovia domáhajú, po končenom stanovisku klientov uviedol, že žalobcovia svoj

nárok voči žalovanému zakladajú na tom skutkovom a právnom základe, že žalovaný bez právneho
dôvodu, t.j. protiprávne užíval ich pozemky (spoluvlastnícke podiely na pozemkoch), pričom konkrétne,
o ktoré pozemky sa jedná, špecifikoval ďalej v tomto podaní, s tým, že týmto konaním žalovaný
spôsobil žalobcom škodu. Žalobcovia si nárok na náhradu škody uplatnili za obdobie od 1.1.2009,
s tým, že s odkazom na skoršie podania a skutočnosti v nich uvedené, sa žalobcovia o tom, že
pozemky užíva žalovaný dozvedeli až v roku 2016 návštevou na obecnom úrade. Nakoľko žalovaný

musel vedieť, že užíva cudzie pozemky, platí 10 ročná objektívna premlčacia lehota (§ 106 ods. 2
OZ). Žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu škody podľa priemerných hodnôt plodín, ktoré sa dajú na
pozemkoch pestovať, s tým, že odkázali na Štatistický úrad SR, konkrétne na priemerné ceny výrobcov
poľnohospodárskych plodín za rok 2016 v eurách na tonu bez DPH, kde konkrétne boli špecifikované
sumy za pšenicu potravinársku, jačmeň kŕmny, zemiaky neskoré konzumné a hrach kŕmny. Zároveň

tiež s odkazom na údaje Štatistického úradu SR odkázali na priemernú úrodu predmetných plodín
v banskobystrickom kraji za rok 2016 v tonách na hektár, s tým, že ohľadne týchto údajov odkázali
na listinný dôkaz, ktorý mal byť priložený - Definitívne údaje o úrode poľnohospodárskych plodín a
zeleniny v SR za rok 2016, vydané Štatistickým úradom SR. Takýmto spôsobom vypočítali priemernú
cenu plodín na 1 hektár vo výške 1018,69 €, s tým, že žalobcovia vyjadrili názor, že vzhľadom na

tieto skutočnosti im žalovaný neoprávneným užívaním pozemkov spôsobil škodu, ktorú rozdelili na
škodu spôsobenú za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2012, t.j. pred pozemkovými úpravami s odkazom
na tam špecifikované listy vlastníctva, čísla parciel, výmery v m2, podiel pripadajúci na toho ktorého
žalobcu, v dôsledku čoho za toto obdobie škoda na pozemkoch žalobcu v I.rade má predstavovať
čiastku 1.224,56 € a škoda na pozemkoch žalobcu v II.rade má predstavovať čiastku 2.791,82 €.

Keďže v dôsledku pozemkových úprav sa zmenili výmery jednotlivých pozemkov žalobcov a taktiež
im boli niektoré pozemky odobraté a boli im dané za to iné pozemky, tak za obdobie od 1.1.2013
do 31.12.2017, t.j. po pozemkových úpravách vyčíslili žalobcovia škodu, ktorá im bola spôsobená
obdobným spôsobom, a to vo vzťahu k žalobcovi v I.rade v celkovej výške 592,19 € a vo vzťahu
k žalobcovi v II.rade v celkovej výške 3.118,46 €. K doterajším tvrdeniam žalovaného uviedli, že

pokiaľ žalovaný tvrdil, že pozemky zapísané na LV č.621 k.ú. Stožok neužíva, je toto nepravdivé,
pretože je na tomto LV zapísaný ako nájomca. Tiež pokiaľ žalovaný tvrdil, že predmetné pozemky
užíval v miere zníženej o podiel žalobcu v I.rade, je toto tvrdenie absurdné, pretože podiel predstavuje
ideálnu časť pozemku. Za nepravdivé tiež označili tvrdenie žalovaného, že so žalobcom v II.rade má
uzatvorenú nájomnú zmluvu. Popreli, že by zmluvu, ktorá má byť súčasťou súdneho spisu podpísal

žalobca. Tiež popreli, že by žalobca v II.rade poberal nejaké nájomné, či už finančné alebo naturálne
z tejto zmluvy, keď nepoberá ani žiaden iný benefit od žalovaného z titulu užívania pozemkov. V tejto
súvislosti prípadne navrhli vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru písomnoznalectva. Pokiaľ
žalovaný poukazoval na ustanovenie § 12 ods. 5 zákona č.504/2003 Z.z., toto označili za bezpredmetné,
keďže sám žalovaný uviedol, že žalobcovia výslovne odmietli uzavrieť nájomné zmluvy pre nízku sumu

ponúkaného nájomného, preto k aplikácii tohto zákonného ustanovenia nemohlo dôjsť. Na preukázanie
skutočností, že žalovaný užíva predmetné pozemky, navrhli ako dôkaz vyžiadať si od Pôdohospodárskej
platobnej agentúry kópie žiadostí žalovaného za roky 2009 až 2017 o poskytnutie alebo vyplatenie
podpory alebo iného finančného plnenia v súvislosti s obrábaním pôdy na poľnohospodársku výrobu.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žiadali, aby súd rozsudkom zaviazal žalovaného uhradiť

žalobcovi v I.rade sumu 1.816,75 € s úrokmi z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.816,75 € od 1.1.2018 do
zaplatenia a tiež zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi v II.rade sumu 5.910,28 € s úrokmi z omeškania
5 % ročne zo sumy 5.910,28 € od 1.1.2018 do zaplatenia a žalobcom priznať nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

14. Tunajší súd uznesením zo dňa 16.3.2018 sp.zn.10C/11/2017-233, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 23.3.2018, pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
v I.rade z titulu náhrady škody sumu 1.816,75 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
1.816,75 € od 1.1.2018 do zaplatenia. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v II.rade z titulu náhradyškody sumu 5.910,28 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.910,28 € od 1.1.2018
do zaplatenia. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“ Bližšie zdôvodnenie
procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.

15. Tunajší súd uznesením zo dňa 16.3.2018 sp.zn.10C/11/2017-235, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 23.3.2018, nepriznal žalobcovi v I.rade oslobodenie od súdnych poplatkov. Bližšie zdôvodnenie
procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.

16.Súdvýzvamizodňa19.3.2018vyzvalžalobcuvI.rade,abydo10dníoddoručeniatejtovýzvydoplatil
súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 45,- € a žalobcu v II.rade vyzval, aby v rovnakej lehote
doplatil súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 140,- € s upozornením, že ak nebude poplatok v
určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví. Predmetné výzvy na doplatenie súdneho poplatku boli
právnym zástupcom žalobcov prevzaté dňa 23.3.2018.

17. Tunajší súd uznesením zo dňa 26.4.2018 sp.zn.10C/11/2017-253, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 18.5.2018, konanie o žalobe žalobcu v I.rade zastavil v časti o zaplatenie sumy prevyšujúcej sumu
1.066,99 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.066,99 € od 1.1.2018 do
zaplatenia, a tiež súd konanie o žalobe žalobcu v II.rade zastavil v časti o zaplatenie sumy prevyšujúcej
sumu 3.583,99 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.583,99 € od 1.1.2018 do

zaplatenia. Zároveň súd rozhodol, že žalobcovi v I.rade sa vracia súdny poplatok vo výške 45,- €
po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému,
ktorým je Slovenská pošta, a.s.. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto
uznesení.

18. Dňa 30.5.2018 prostredníctvom elektronického podania bolo na tunajší súd doručené podanie
právneho zástupcu žalobcov zo dňa 29.5.2018, označený ako zmena žaloby - úprava žaloby o vydanie
bezdôvodného obohatenia, v ktorom uviedol, že žalobcovia menia svoj žalobný návrh tak, že žiadajú,
abysúdzaviazalžalovanéhouhradiťžalobcovivI.radesumu1.816,75€súrokmizomeškania5%ročne
zo sumy 1.816,75 € od 1.1.2018 do zaplatenia a zároveň, aby zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi v

II.rade sumu 5.910,28 € s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.910,28 € od 1.1.2018 do
zaplatenia a tiež, aby súd žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

19. Súd na pojednávaní nariadenom na deň 30.5.2018 uznesením rozhodol tak, že zmenu žaloby vo
vyššie uvedenom znení nepripustil. Súd o tomto návrhu rozhodol v súlade s ustanoveniami § 139 a

nasl. Civilného sporového poriadku v spojení s článkom 5 Základných princípov Civilného sporového
poriadku. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.

20. Súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie na deň 14.2.2018, ktoré súd odročil bez meritórneho
prejednania veci z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalobcov o odročenie pojednávania s poukazom

na rozhodnutie o zmene žaloby resp. dovyrubenie súdnych poplatkov, prípadne rozhodnutia o
oslobodení od platenia súdneho poplatku vo vzťahu k žalobcom, s tým, že súd dňa 13.2.2018 oznámil
právnemu zástupcovi žalobcov a žalovanému, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bude
pojednávanie odročené.
Dňa 27.3.2018 elektronickým podaním bola na tunajší súd doručená žiadosť žalovaného zo dňa

26.3.2018 o odročenie pojednávania vytýčené na 28.3.2018 s poukazom na to, že predvolanie na
pojednávanie im bolo doručené 23.3.2018 a tiež dňa 22.3.2018 im bola doručená zmena žaloby, v ktorej
sú uvádzané nové skutkové tvrdenia, pričom došlo k rozšíreniu žaloby o ďalšie pozemky. S odkazom
na ustanovenie § 178 C.s.p. uviedli, že žalovaný nemal dostatočný čas na prípravu na pojednávanie,
keďže predvolanie im bolo doručené menej než 5 dní pred týmto pojednávaním. Pojednávanie vytýčené

na deň 28.3.2018 súd odročil na deň 23.5.2018 z dôvodu žiadosti žalovaného s poukazom na § 178
ods. 2 C.s.p. a tiež z dôvodu, že doposiaľ nedošlo k úhrade súdneho poplatku zo žaloby v plnej výške.
Dňa 27.3.2018 súd oznámil právnemu zástupcovi žalobcov a žalovanému, že pojednávanie nariadené
na deň 28.3.2018 sa ruší z predmetných dôvodov. Následne právny zástupca žalobcov dňa 27.3.2018
prostredníctvom emailu oznámil, že na 23.5.2018 má kolíziu s iným pojednávaním na Okresnom súde

Poprad a žiadal o zmenu nového termínu pojednávania. Na základe toho súd odročil pojednávanie
na deň 30.5.2018 z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalobcov s poukazom na jeho kolíziu s iným
pojednávaním.Na pojednávanie nariadené na deň 30.5.2018 sa nedostavil žalobca v I.rade, dostavil sa žalobca v
II.rade a tiež právny zástupca žalobcov, ktorý mal doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané
riadne a včas. Dostavil sa tiež žalovaný a právny zástupca žalovaného, pričom žalovaný mal doručenie

predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Právneho zástupcu žalovaného súd na toto
pojednávanie nepredvolával, nakoľko plnomocenstvo na zastupovanie bolo doručené súdu až dňa
24.5.2018, kedy bolo oznámené aj prevzatie právneho zastupovania. Sudkyňa dotazom na právneho
zástupcu žalovaného zisťovala, či napriek tejto skutočnosti právny zástupca žalovaného súhlasí, aby
súd pojednával, na to právny zástupca žalovaného uviedol, že s tým súhlasia. Súd postupoval v súlade

s ustanovením § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu
v I.rade.

21. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložili v priebehu konania
strany sporu a to: výpis z katastra nehnuteľnosti č.XXX z č.l.3-6, LV č.XXX z č.l.7-12, LV č.XXXX z
č.l.13-16, LV č.XXXX z č.l.17-19, LV č.XXXX z č.l.20-22, LV č.XXXX z č.l.23-25, LV č.XXXX z č.l.26-28,

LV č.XXXX z č.l.29-31, list zo dňa 24.10.2012 z č.l.32, nájomnú zmluvu - návrh zo dňa 26.9.2012 z
č.l.33-34, nájomnú zmluvu zo dňa 26.9.2012 z č.l.35-37, výzvu z č.l.38, poštové podacie lístky z č.l.39,
list - vrátenie nájomnej zmluvy z č.l.40, poštový podací lístok z č.l.41, žiadosť o písomnú informáciu z
č.l.42, výňatky z katastrálnej mapy z č.l.43-47, výzvu z č.l.48, poštové podacie lístky z č.l.49, záznam k
priebehu dohody o prenájme resp. predaji pozemkov z č.l.50, výdavkový pokladničný doklad z č.l.119,

výpis z listu vlastníctva č.XXX z č.l.125-127, LV č.XXXX z č.l.128-129, LV č.XXX z č.l.130-134, LV
č.XXXX z č.l.135-137, LV č.XXXX z č.l.138, LV č.XXXX z č.l.139-140, LV č.XXXX čiastočný z č.l.141, LV
č.XXXX z č.l.142-143 a tiež vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v II.rade, výsluchom žalovaného
prostredníctvom konateľa a oboznámil sa s prednesmi právnych zástupcov strán sporu, pričom zistil
tento skutkový stav.

Z predložených výpisov z listu vlastníctva súd okrem iného zistil, že tieto boli vyhotovené v rôznom
časovom období v rozmedzí rokov 2016-2017, tiež v rozmedzí rokov 2009-2010 a v rozmedzí rokov
2012-2013, pričom sa jedná o katastrálne územie Stožok, s tým, že v časti A: Majetková podstata sú
uvedené parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape resp. parcely registra „E“ evidované na
mape určeného operátu, pričom ako podieloví spoluvlastníci v tam uvedených podieloch sú zapísaní aj

žalobcovia, keď na niektorých listov vlastníctva je ako nájomca zapísaný žalovaný vo vzťahu k žalobcovi
v II.rade resp. vo vzťahu k iným podielovým spoluvlastníkom na predmetných nehnuteľnostiach.
Z listu zo dňa 24.10.2012 súd zistil, že ho adresoval žalovaný žalobcovi v I.rade, v ktorom uviedli, že v
súvislosti s novou evidenciou ROEP v k.ú. Detva a komsamáciou (sceľovanie parciel) v k.ú. Stožok v
prílohe tohto listu zasielajú nové nájomné zmluvy dvakrát (s tým, že originál žiadali vrátiť na ich adresu

resp. doručiť osobne na farmu Stožok, v spodnej časti je rukou písaná poznámka „máme záujem o
odkúpenie pôdy“).
Z návrhu nájomnej zmluvy zo dňa 20.9.2012 súd zistil, že ako prenajímateľ je tu uvedený žalobca
v I.rade, ako nájomca žalovaný, s tým, že zmluva mala byť uzatvorená podľa zákona č.504/2003
Z.z. o nájme pozemkov na poľnohospodársky účel, pričom bola podpísaná nájomcom - žalovaným

prostredníctvom konateľa, avšak v zmluve absentuje podpis od prenajímateľa, keď predmetom tejto
nájomnej zmluvy mali byť poľnohospodárske pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území Stožok v
celkovej výmere 0,2958 ha. Celková výška nájomného za prenajaté pozemky mala byť určená dohodou
vo výške 33,19 €/ha OP a 33,19 €/ha TTP ročne. Celková výška nájomného za prenajaté pozemky 9,81
€.

Z nájomnej zmluvy zo dňa 26.9.2012 uzavretej podľa zákona č.504/2003 Z.z. o nájme pozemku na
poľnohospodársky účel súd okrem iného zistil, že ako prenajímateľ je tu uvedený žalobca v II.rade,
ako nájomca žalovaný, pričom predmetom nájomnej zmluvy mali byť poľnohospodárske pozemky
nachádzajúce sa v katastrálnom území Stožok v celkovej výmere 0,6749 ha, s tým, že zmluvné strany
sa mali dohodnúť na nájomnom za prenajaté pozemky vo výške 33,19 €/ha OP a 33,19 €/ha TTP ročne,

pričom celková výška nájomného za prenajaté pozemky mala byť 22,39 €.
Z výzvy zo dňa 12.10.2016 súd zistil, že mala byť adresovaná od žalobcov žalovanému, v ktorej uviedli,
že užívajú ich pozemky na farme Stožok bez ich súhlasu, pričom žiadali v lehote 15 dní oznámiť
stretnutie za účelom písomnej dohody o cene nájmu resp. predaji ich pozemkov v katastri obce Stožok,
keď špecifikovali predmetné pozemky s odkazom na tam uvedené listy vlastníctva spolu s celkovou

výmerou. Pre prípad, že nedôjde k nimi navrhnutému stretnutiu, budú vec riešiť cestou súdu ohľadne
zaplatenia nájmu za užívané pozemky bez ich súhlasu od 1.1.2009 ako škodu spôsobenú úmyselným
bezdôvodnýmobohatenímazároveňbudúriešiťzáležitosťcestouPôdohospodárskejplatobnejagentúry
a orgánov činných v trestnom konaní. Z pripojených poštových podacích lístkov súd zistil, že v jednomprípade ako odosielateľ je uvedený žalobca v I.rade ako adresát žalobca v II.rade a v druhom prípade
sú ako odosielatelia uvedení žalobcovia ako adresát žalovaný, dátum podania 13.10.2016.
Z dokladu Vrátenie nájomnej zmluvy zo dňa 27.10.2012 súd zistil, že ho adresoval žalobca v I.rade

žalovanému,stým,žesivážiaichponukunaprenájomresp.odkúpeniepredmetnýchpozemkov,avšakv
súčasnosti to nepripadá do úvahy, s tým, že prebieha vyvlastnenie pozemkov pod LV č.XXX a LV č.XXX,
v ktorých sú obsiahnuté aj parcely o ktoré majú záujem, s tým, že sa na cene vyvlastňovaných pozemkov
ponúkanej GEODETICOU, s.r.o. Košice dňa 9.10.2012 na Krajskom stavebnom úrade v B.B. nedohodli
a preto o vyvlastňovacej cene musí rozhodnúť Okresný súd Zvolen. Po rozhodnutí súdu o vyvlastnení

predmetných pozemkov za rozumnú cenu nevylúčil dohodu na prenájom resp. kúpu pozemkov, s tým,
že v prílohe vrátili originál nepodpísanej nájomnej zmluvy a jeden exemplár si ponechal ako dôkaz
pre GEODETICU, z dôvodu kritéria podľa vyhlášky č.254/2010 ohľadne záujmu o kúpu predmetných
pozemkov, s tým, že toto kritérium zvyšuje cenu pozemku. Z pripojeného poštového podacieho lístka
súd zistil, že ako odosielateľ je tu uvedený žalobca v I.rade, ako adresát žalovaný, dátum podania na
prepravu 28.10.2012.

Z listu zo dňa 30.11.2016 súd zistil, že ho adresovala Obec Stožok žalobcovi v I.rade, kde mu oznámili,
že vo veci pozemkových úprav vykonaných v obci Stožok sa majú obrátiť na príslušný Okresný úrad
Zvolen, odbor pozemkový a lesný, s tým, že nie je v ich právomoci riešiť jeho problém.
Zo záznamu k priebehu dohody o prenájme resp. predaji pozemkov zo dňa 15.11.2016 súd zistil,
že na základe výzvy žalobcov sa konateľka žalovaného H.. Q. zúčastnila stretnutia dňa 15.11.2016

v zasadačke Obecného úradu v Stožku, s tým, že zo stretnutia nedošlo k dohode o prenájme resp.
predaji pozemkov medzi zúčastnenými stranami. Ako prítomní sú tu uvedení konateľka žalovaného,
obaja žalobcovia a zapisovateľka S. Q..
Z výdavkového pokladničného dokladu firmy žalovaného zo dňa 2.9.2015 súd zistil, že v zmysle neho
mala byť žalobcovi v II.rade vyplatená suma 44,78 €, ako účel je uvedené nájomné 2015, 2014, podpis

príjemcu nečitateľný, podpis osoby vyhotovujúcej tento doklad nečitateľný.
Z výsluchu žalobcu v II.rade na pojednávaní súd zistil, že tento k veci uviedol, že žiadnu zmluvu
nepodpísal a jemu ani žiadne papiere poštou neprišli. Ak mu pán B. S. preukáže, že nejaké peniaze
prevzal, tak v poriadku, ale inak to dáva na súd. Uviedol, že konateľa žalovaného vidí prvýkrát a s
jeho manželkou sa stretol asi pred dvanástimi rokmi, keď kupovali traktor a potom v tom roku 2016 na

obecnom úrade, kde už vtedy tvrdila, že je podpísaná nájomná zmluva, čo on poprel. Tiež po tom, čo mu
súd predložil k nahliadnutiu v spise na č.l.119 výdavkový pokladničný doklad, poprel že by tam bol jeho
podpis. Rovnako poprel, že by prevzal od žalovaného tam uvádzanú sumu 44,78 €. Okrem toho po tom,
čomusúdknahliadnutiupredložilnájomnúzmluvuvspisenač.l.116-117,poprel,žebysatamnachádzal
jeho podpis. Na otázku žalovaného, prečo ich nepožiadal o vrátenie tých pozemkov pokiaľ mal za to, že

ich užívajú neprávom, uviedol, že on im nič nedal a teda ich nemal prečo vyzývať na vrátenie. Na otázku
právnej zástupkyne žalovaného, aké robil kroky za účelom, aby mohol tie pozemky obhospodarovať,
uviedol, že nemal aké kroky robiť, pretože sa tam sceľovali pozemky, s čím oni nesúhlasili a potom sa
začala stavať cesta, diaľnica a potom tam už bola prístupová cesta žalovaným rozoraná. Na otázku,
či vie na tvári miesta uviesť, ktorý je jeho pozemok resp. kde ktorý pozemok je, žalobca uviedol, že

približne áno, pretože on tam predtým hospodáril v podstate kým ešte žili rodičia ako dieťa a potom keď
sa pominuli, až kým to nezoštátnili, čo bolo ešte za totality, ale ani otec s tým nikdy nesúhlasil. Predtým
to bolo ale ľahšie rozpoznateľné, pretože niekde bol potôčik, niekde vŕba, garát, ale teraz je to celé
zrovnané a rozorané. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, odkiaľ má informáciu, že konkrétne
tie pozemky obrába žalovaný, uviedol žalobca, že to nemá kto iný obrábať, že sú tam jeho stroje, ktoré

on pozná, nie že by mal na nich menovky, ale jednoducho to vie.
Z výsluchu žalovaného prostredníctvom konateľa súd na pojednávaní zistil, že čo sa týka nájomných
zmlúv postup je u nich taký, že to rieši ich pracovník, ktorý zmluvy vypíše, pošle a keď sa tieto vrátia,
oni ich zaevidujú. Čo sa týka predmetných pozemkov zo strany žalobcov, oni tieto neužívajú s výnimkou
dvoch, aj tam je teda čiastočne to užívanie sporné, konkrétne sa jedná o pozemok parc.č.XXXX, ktorý

má výmer 0,21 ha, ten je zapísaný na LV č.XXXX a pozemok parc.č.XXXX o výmere 0,2464 ha, ten je
zapísaný na LV č.XXXX, pričom konkrétne ten pozemok parc.č.XXXX je súčasťou ortofotomapy podľa
Elpisu, kde je súčasťou dielu 2103/1, ktorý má celkovú výmeru 45,57 ha a na ten oni žiadali podporu, ale
iba na 34 ha, teda tej plochy, ktorú užívajú a ten druhý pozemok parc.č.XXXX je súčasťou dielu v Elpise
3201/01 o celkovej výmere 18,78 ha, ale tam tiež žiadali o podporu iba na výmeru 17,60 ha, čiže oni

nevedia teraz určiť, či v týchto častiach uvádzaných v tom Elpise pre účely dotácií je aj časť pozemkov
resp. aká časť pozemkov pod parc.č.XXXX a parc.č.XXXX. Ešte k veci uviedol, že mu nie je známe,
prečo žalobcovia nikdy nežiadali vydať predmetné pozemky, keď v zmysle zákona je takýto postup
možný, aj ich vrátenie potom z ich strany by bolo v snahe konať tam uvedeným postupom možné. Kpodpisu na nájomnej zmluve uviedol, že im žiadny predpis neukladá povinnosť po tom, čo sa im nájomné
zmluvy poštou vrátia, aby overovali pravosť podpisov, vychádzajú z toho, že boli riadne podpísané.
Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či okrem tých dvoch uvádzaných pozemkov ostatné neužívajú

alebo nevedia, či ich užívajú, žalovaný uviedol, že ostatné pozemky neužívajú. Na doplňujúcu otázku,
prečo majú teda k nim zapísaný v katastri nájomný vzťah, žalovaný uviedol, že to má iba informatívny
charakter, v podstate sa tým bránia voči iným firmách, ktoré skupujú pozemky, keďže oni tam hospodária
od roku 1995. K veci ešte uviedol, že sa im ešte ani raz nestalo, že keď ich niekto požiadal, aby mu vrátili
pozemky, ktoré užívajú, že by mu ich nevrátili. V podstate ani nečakali na plynutie nejakých výpovedných

lehôt a po zbere ich úrody to vrátili, s tým, že aj teraz budú oni postupovať v zmysle zákona a trvať na
tom, nech si žalobca zameria tie pozemky a zoberie ich späť. Na doplňujúcu otázku, či oni teda aktívne
bránia tomu, aby pozemky užíval niekto iný, žalovaný uviedol, že tomu nebránia a ani zápis nájomného
vzťahu tomu nebráni. Na otázku, ak tvrdí žalovaný, že ex lege vznikol nájomný vzťah aj so žalobcami,
prečo im nikdy neposlali žiadne nájomné resp. žalobcovi v II.rade až v tomto roku, žalovaný uviedol, že
nájomné bolo vyplácané priebežne, ale konkrétne by sa k tomu vedel vyjadriť pán S. B., ktorý to má u

nich na starosti, s tým, že podľa jeho vedomostí si žalobca v II.rade nájomné aj prevzal.
Z prednesu právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu
pridržali podanej žaloby v znení ich vyjadrenia zo dňa 14.3.2018, kde podrobne špecifikovali, čoho a
na základe akých dôvodov sa žalobcovia touto žalobou domáhajú, s tým, že sa jedná konkrétne o
nárok z titulu náhrady škody, ktorá žalobcom vznikla z dôvodu, že žalovaný neoprávnene užíva ich

nehnuteľnosti, ktoré sú v ich vlastníctve, pričom žalovaný tieto nehnuteľnosti užíva bez právneho titulu
resp. vo vzťahu k žalobcovi v II.rade na základe fiktívnej zmluvy. Na otázku súdu, aby uviedol, či s
poukazom na ich podanie zo dňa 29.5.2018 sa týmto návrhom na zmenu žaloby domáhali zmeny
právneho titulu uplatneného nároku resp. sumy, právny zástupca žalobcov uviedol, že z tohto podania
jednoznačnevyplýva,ževcelomrozsahuodkazujúnadôvodyuvedenévichvyjadrenízodňa14.3.2018,

čiže právny titul nemenili a týmto návrhom sa domáhali len rozšírenia žaloby s poukazom na uznesenie
tunajšieho súdu zo dňa 26.4.2018, ktorým súd v časti zastavil konanie o zaplatenie tam uvedených
súm z dôvodu neuhradenia súdneho poplatku resp. jeho uhradenia po zákonnej lehote. Keďže proti
tomuto procesnému rozhodnutiu súdu nepodali opravný prostriedok z dôvodu, že to nepovažovali za
účelné. Tiež ešte právny zástupca žalobcov uviedol, že podľa Civilného sporového poriadku majú

žalobcovia povinnosť uviesť všetky podstatné skutkové tvrdenia, na základe ktorých sa domáhajú
svojich nárokov, pričom žalobcovia sa domáhajú týchto nárokov na základe toho, že žalovaný užíva ich
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. To, či sa jedná o nárok z titulu náhrady škody alebo bezdôvodného
obohatenia je na právnom posúdení súdu. K tvrdeniu žalovaného, že na strane žalobcov nedošlo k
zmenšeniu ich majetku, poukázali na ústavnú judikatúru, podľa ktorej sa škodou nemusí rozumieť

len zmenšenie majetku, ale aj zabránenie potencionálneho majetkového prospechu resp. zabránenie
potencionálnemu zväčšeniu majetku. Tiež uviedol, že na území Slovenskej republiky neexistujú sankcie
za neužívanie majetku a teda tvrdenie žalovaného vo vzťahu k právnej úprave v iných štátoch EÚ označil
za irelevantné. Žalobca v II.rade vykonáva poľnohospodársku činnosť, i keď nie je registrovaný ako
samostatne hospodáriaci roľník a v dôsledku toho poprel tvrdenie žalovaného, že nemal žalobca záujem

o hospodárenie na týchto pozemkoch, s tým, že na iných pozemkoch hospodári a poberá tam aj dotácie
vo vedľajšom katastrálnom území vzdialenom 3 km. Tiež by žalovaný, podľa ich názoru, mal preukázať
svoje tvrdenie, že podiel pripadajúci na žalobcu v I.rade neužíva. Oni však majú za to, že keď poberá
dotácie na predmetné pozemky, tak sa vychádza z toho, že obhospodaruje celý pozemok. Tiež je na
žalovanom, aby preukázal, že zo strany žalobcov mu boli doručené podpísané nájomné zmluvy. Vo

vzťahu k ustanoveniu § 12 ods. 5 zákona č.504/2003 Z.z. uviedli, že zo strany žalovaného sa jedná o
fiktívnu argumentáciu, keď tento prekrúca vyjadrenia žalobcov v liste zo dňa 27.10.2012, keď je podľa
ich názoru absolútne irelevantné, aký bol dôvod odmietnutia resp. nepodpísania tých nájomných zmlúv
a podstatné je iba to, že uzavretie takéhoto nájomného vzťahu odmietli. Popreli teda, že by boli splnené
podmienky, kedy by mal nájomný vzťah vzniknúť ex lege. Tiež, ak je žalovaný ako nájomca predmetných

pozemkov zapísaný v katastri, je na ňom, aby preukázal, že pozemky neužíva. Tiež poukázal na to, že
až prvýkrát vo februári 2018 bola žalobcovi v II.rade formou poštovej poukážky zaslaná suma do 50,- €,
s tým, že tento to odmietol prevziať a žiadne iné plnenie z údajného nájomného vzťahu nebolo žalobcovi
poskytnuté. Tiež podľa jeho názoru žalovaný prekrúca svoje doterajšie vyjadrenia, keď predtým uvádzal,
že žalobcovia odmietli podpísať nájomné zmluvy a teraz tvrdí opak. Na záver navrhli, aby žalobca

v II.rade ako dôkaz predložil doklad, že hospodári ako samostatne hospodáriaci roľník (poznámka
súdu: žalobca v II.rade upresnil, že on sám nie je hospodáriaci roľník, ale spolu so synom). Upustil
od návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva, odkazujúc navýpoveď samotného žalobcu na pojednávaní a s odkazom na to, že je povinný žalovaný preukázať, že
zmluvu podpísal žalobca.
Z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní súd okrem iného zistil, že s poukazom na

7 návrhov zmien žaloby sa vyjadrila k návrhu na zmenu žaloby zo dňa 14.3.2018, z ktorej vyplýva, že
žalobcovia sa voči žalovanému domáhajú nároku na náhradu škody, pričom škoda by mala byť ujmou
spočívajúcou v zmenšení majetku žalobcov, ale podľa ich názoru v tomto prípade nejde o škodu, s
tým, že žalobcom žiadna škoda nevznikla. Tiež poukázala na to, že v iných krajinách je bežné, že štát
sankcionuje vlastníkov nehnuteľností za neužívanie ich majetku. Predovšetkým ale poukázali na to, že

žalobcovia nijakým spôsobom v konaní nepreukázali, že by boli súkromne hospodáriaci roľníci resp.
mali by záujem na týchto nehnuteľnostiach hospodáriť. Jedinú skutočnosť, ktorú v konaní preukázali je,
že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. K otázke údajného znehodnotenia ich
vlastníctva s poukazom na pozemkové úpravy uviedli, že sa k tomu podrobnejšie už nebudú vyjadrovať,
keďžezatožalovanývžiadnomprípadenemôženiesťzodpovednosť.Žalovanýtakpoprelzákladnároku
žalobcov, keď žalobcovia nijakým spôsobom v konaní nepreukázali, že by predtým alebo počas trvania

sporu mali záujem predmetné nehnuteľnosti obhospodarovať a ich užívať. Čo sa týka podpisu žalobcu
v II.rade na predmetnej nájomnej zmluve uviedli, že tento im bol vrátený poštou od žalobcu v II.rade a
preto nemali dôvod preskúmavať, či sa jedná skutočne o podpis žalobcu v II.rade. Pokiaľ, ale žalobcovia
spochybňujú existenciu nájomného vzťahu, poukázali na ustanovenie § 12 ods. 5 zákona č.504/2003
Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, v zmysle ktorého za splnenia tam uvedených podmienok

platí zákonná domnienka existencie nájomného vzťahu a preto podľa ich názoru tu existuje právny titul,
na základe ktorého žalovaný predmetné pozemky, ktoré ďalej špecifikuje, v danom rozsahu užíva. V
tejto súvislosti odkázali na list žalobcov zo dňa 27.10.2012, z ktorého obsahu vyplýva, že žalobcovia
neodmietli uzavretie nájomnej zmluvy, keď do budúcnosti ponechali otvorenú možnosť nájomnú zmluvu
uzavrieť. Pokiaľ žalobcovia poukazovali, že na niektorých listoch vlastníctva je žalovaný zapísaný

ako nájomca, uviedli, že jedna vec je zápis takéhoto nájomného vzťahu v katastri nehnuteľností, ale
treba vziať do úvahy, či žalovaný reálne tieto nehnuteľnosti užíva alebo nie, s tým, že väčšinu z nich
žalovaný neužíva. Tiež sa právna zástupkyňa žalovaného vyjadrila k vyčísleniu nároku na náhradu
škody uplatnenej žalobcami, keď tento nárok odvodzujú od priemernej ceny poľnohospodárskych plodín
za príslušné obdobie, s tým, že podľa ich názoru je takýto výpočet irelevantný a nie je v súlade so

žiadnym právnym predpisom a po právnej stránke nie je nijako zdôvodnený. K nároku na úrok z
omeškania tiež uviedla, že žalobcovia nikdy nepožiadali žalovaného o vyplatenie takejto náhrady, ani
mu neposkytli žiadnu lehotu na jej zaplatenie a na základe toho je teda sporné hovoriť o nároku na
úrok z omeškania, keďže nároku sa žalobcovia domáhajú nie z titulu nájomného, nakoľko nájomný
vzťah popierajú, pretože v prípade nájomného je splatnosť uvedená v zákone. Vo vzťahu k výsluchu

žalovaného, konkrétne ohľadne jeho vyjadrenia, že nevedia identifikovať, či v tých častiach, uvádzaných
v Elpise pre účely dotácií, je aj časť predmetných parc.č.XXXX a parc.č.XXXX, kde sú podielovými
spoluvlastníkmi žalobcovia, ozrejmila, že Poľnohospodárska platobná agentúra má svoje zamerania,
ktoré boli vykonané satelitne, to je tzv. Elpis, kde súčasťou ich označovania sú pozemky, ktoré sa číselne
nekryjú a nezhodujú s označením pozemkov tak, ako sú tieto vedené v katastri nehnuteľností, čiže laicky

povedané dva pozemky v katastri nehnuteľností môžu vytvárať inú časť definovanú v Elpise, avšak táto
sanekryjespresnouvýmerouarozlohoutýchdvochpozemkov,ktorésúvedenévkatastrinehnuteľností,
pretože Poľnohospodárska platobná agentúra z toho vyníma napr. časti, kde sú náletové dreviny, jarky
a pod., čiže časti, ktoré nie je možné užívať, čo je pre účely dotácií. Je možné samozrejme špecifikovať
a identifikovať, čiže presne zamerať jednotlivé pozemky aj vo vzťahu ku katastru nehnuteľností, avšak

toto sa robí za poplatky a musí to zamerať geodet, pričom na Slovensku to rieši jeden ústav. Ešte k výške
uplatneného nároku uviedla právna zástupkyňa žalovaného, že podrobnejšie sa k tomu nevyjadrovala,
keďže popierajú samotný základ nároku, avšak aj pokiaľ ide o výšku, táto je podľa nich nesprávne
vyčíslená, keďže tam neboli zobraté do úvahy akékoľvek náklady, ktoré by s pestovaním takýchto
plodín mal ktokoľvek resp. aj keby to robil samotný žalobca. Na záver k veci uviedla, že žalobcovia v

konaní nepreukázali, že by im vznikla nejaká škoda a tiež nepreukázali, že by zo strany žalovaného
došlo k porušeniu nejakej právnej povinnosti, keď žalobcom zaslal žalovaný návrhy nájomných zmlúv,
s tým, že od žalobcu v II.rade sa mu táto vrátila podpísaná a žalobca v I.rade reagoval predmetným
listom, z čoho žalovaný vyvodzoval, že je oprávnený na týchto pozemkoch hospodáriť. Pokiaľ ide o
príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti, táto nemohla vzniknúť, keďže

nevznikla ani škoda a nedošlo k porušeniu právnej povinnosti. Obdobne sa to týka aj zavinenia. Pokiaľ
ide výšku uplatneného nároku, tento tiež spochybnila vo vzťahu k spôsobu vyčíslenia, keď podľa ich
názoru je tento nepreskúmateľný a v žiadnom prípade nie je možné hovoriť o škode v tom zmysle,
že táto má predstavovať výťažok, ktorý mal byť získaný, teda že by sa malo jednať o zisk bez toho,aby boli zohľadnené náklady súvisiace s pestovaním predmetných plodín. Zotrvala aj na vznesenej
námietke premlčania, keďže bez ohľadu na to, či nárok by sa posudzoval ako náhrada škody alebo
bezdôvodné obohatenie, sú tam rovnaké premlčacie lehoty, s tým, že jednoznačne popreli, že by zo

strany žalobcov bol preukázaný úmysel na strane žalovaného na vznik škody resp. bezdôvodného
obohateniaapretonemôžedoúvahyprichádzať10ročnáobjektívnapremlčaciadoba,stým,žedefinícia
pojmov úmysel vychádza z trestnoprávneho posúdenia, pričom ani priamy, ani nepriamy úmysel u
žalovaného preukázaný nebol. Pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania vo vzťahu k návrhom
uvedených v ich podaní zo dňa 24.10.2017, uviedla, že výsluch žalovaného sa uskutočnil a na tých

ďalších návrhoch netrvali. Navrhli ale uskutočniť výsluch S. S., ktorý je osobou, ktorá užíva podľa ich
vedomostí pozemky žalobcov, na ktorých sú podielovými spoluvlastníkmi.

22. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

23. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba žalobcov nie je dôvodná.
Žalobcovia sa podanou žalobou voči žalovanému domáhali zaplatenia peňažných súm z titulu náhrady
škody, ktorá im mala vzniknúť z dôvodu, že žalovaný neoprávnene užíva nehnuteľnosti - pozemky, ktoré

sú v ich podielovom spoluvlastníctve, s tým, že predmetom konania, potom čo súd v časti konanie
zastavil uznesením zo dňa 26.4.2018 sp.zn.10C/11/2017-253, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.5.2018
z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku z podanej žaloby v plnej výške, zostal nárok žalobcu v I.rade
na zaplatenie sumy 1.066,99 € spolu s príslušenstvom a tiež nárok žalobcu v II.rade na zaplatenie sumy
vo výške 3.583,99 € s príslušenstvom.

S poukazom na právny titul podanej žaloby bol súd povinný skúmať, či boli splnené zodpovednostné
predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosť, t.j. :
1/ protiprávny úkon,
2/ spôsobenie škody,
3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,

4/ zavinenie, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne, s tým, že na žalobcoch
spočíva bremeno tvrdenia, ako i bremeno dôkazu.
Súd preto zameral pozornosť na posúdenie, či zo strany žalobcov bolo v konaní preukázané, že im
bola zo strany žalovaného spôsobená škoda, a to či už vo forme skutočnej škody alebo ušlého zisku
a tiež akým spôsobom bola táto prípadná škoda vyčíslená. Vychádzajúc z tvrdení žalobcov v priebehu

konania, súd dospel k záveru, že mala vzniknúť škoda z titulu ušlého zisku, ktorý vyčíslili s odkazom na
priemerné predajné ceny výrobcov poľnohospodárskych plodín, a to konkrétne potravinárskej pšenice,
kŕmneho jačmeňa, kŕmneho hrachu a neskorých konzumných zemiakov, keď zobrali do úvahy priemernú
úrodnosť plodín v banskobystrickom kraji, s tým, že hodnotu týchto vypestovaných plodín vypočítali na
1 ha. Súd však jednoznačne zastáva názor, že žalobcovia v konaní nijakým spôsobom nepreukázali, že

im takáto škoda vo forme ušlého zisku reálne vznikla, keďže žalobcovia v priebehu konania, avšak ani
pred jeho začatím, nielenže nepreukázali, ale ani netvrdili, že by mali záujem predmetné pozemky užívať
a tieto obhospodarovať, či už sami alebo prostredníctvom tretej osoby, pričom žalobcovia žalovaného
nikdy nevyzvali na vydanie predmetných pozemkov resp. ich vypratanie, ani nepredložili žiadny doklad
preukazujúci, že by nejaký tretí subjekt mal záujem so žalobcami na predmetné nehnuteľnosti uzavrieť

nájomnú zmluvu. Za takýchto okolností teda má súd za to, že v žiadnom prípade nie je možné hovoriť o
vznikuškodyvoformeušléhozisku,čižežalobcovianepreukázalisamotnýzákladnároku.Bezohľaduna
to súd poukazuje aj na to, že žalobcovia nepreukázali relevantným spôsobom a teda neuniesli dôkazné
bremeno ani ohľadne tvrdenej výšky nároku vo forme ušlého zisku, keď tento vyčíslovali odkazom na
údaje zistené zo Štatistického úradu SR, s tým, že jednak žiadny takýto listinný dôkaz do vyhlásenia

rozsudku v súdenej veci nepredložili a ani ho nenavrhli v konaní vykonať a navyše podľa ich vyjadrenia
priurčenívýškysvojichnárokovmalivychádzaťzúdajovzarok2016,hocipodanoužalobousadomáhali
svojich nárokov za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2017. V tejto súvislosti súd zamietol návrh žalobcov
na doplnenie dokazovania, ktorý predniesol právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 30.5.2018
ohľadne toho, že žalobca v II.rade podniká ako samostatne hospodáriaci roľník, keď odhliadnuc od času,

kedy bol tento návrh na doplnenie dokazovania uskutočnený, súd predovšetkým poukazuje na to, že
pokiaľ by v konaní takáto skutočnosť aj bola preukázaná, nemalo by to vplyv na rozhodnutie súdu v tom
zmysle, že by sa jednalo len o všeobecnú skutočnosť bez toho, aby bol preukázaný konkrétny vzťah k
záujmu obhospodarovať nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom tohto súdneho sporu, inak povedané, akbysaajpreukázalovkonaní,žežalobcavII.radejesamostatnehospodáriaciroľník,nebolobytýmnijako
preukázané, že prejavil relevantný záujem obhospodarovať predmetné pozemky. Navyše súd poukazuje
na logický rozpor v tvrdeniach žalobcov, ktorí vo svojich podaniach uvádzali, že po pozemkových

úpravách vznikli prekážky brániace užívaniu týchto pozemkov, najmä s odkazom, že nemajú k nim
vytvorenú prístupovú cestu a preto sú neužívateľné, keď zároveň sa súd samozrejme stotožnil s obranou
žalovaného, že vyvodzovanie akejkoľvek zodpovednosti vo vzťahu k údajným pochybeniach, ktoré mali
byť žalobcom spôsobené pozemkovými úpravami voči nim ako žalovanému neprichádza do úvahy.
Keďže súd nemal zo strany žalobcov v konaní preukázaný základný zodpovednostný predpoklad

vzniku nároku na náhradu škody, t.j. vznik škody resp. preukázanie jej výšky, z dôvodu hospodárnosti
konania,súdďalejbližšienepreskúmavalsplnenieďalšíchzodpovednostnýchpredpokladovvznikutohto
nároku žalobcov voči žalovanému, keďže nakoľko tak, ako to bolo už vyššie uvedené, všetky tieto
zodpovednostné predpoklady musia byť splnené kumulatívne a v opačnom prípade nárok nevzniká.
Vzhľadom k vyššie uvedenému súd tiež zamietol návrh žalobcov na doplnenie dokazovania
vyžiadaním si kópií žiadostí žalovaného za roky 2009-2017 ohľadne poskytnutia resp. vyplatenia

podpory alebo iného finančného plnenia v súvislosti s obrábaním pôdy na poľnohospodársku výrobu
od Pôdohospodárskej platobnej agentúry, keď navyše ak by aj takýmto doplnením dokazovania
bolo v konaní preukázané, že boli žalovanému poskytnuté dotácie na poľnohospodársku výrobu,
nebolo by tým preukázané, že žalovaný užíva konkrétne pozemky v podielovom spoluvlastníctve
žalobcov s poukazom na spôsob zamerania a vedenia jednotlivých pozemkov pre účely dotácií

poskytovaných prostredníctvom Poľnohospodárskej platobnej agentúry tak, ako to bolo ozrejmené
právnou zástupkyňou žalovaného na pojednávaní, ale predovšetkým s ohľadom na to, že keby
následne žalobcovia aj špecifikovali a identifikovali, či sa jednotlivé pozemky, na ktoré má mať žalovaný
poskytovanédotácie,kryjúspozemkamivichpodielovomspoluvlastníctve,moholbytakbyťpreukázaný
len jeden zo zodpovednostných predpokladov a nič by to nemenilo na skutočnosti, že nemožno hovoriť

o kumulatívnom naplnení týchto zodpovednostných predpokladov.
Pokiaľ žalovaný navrhol v konaní vypočuť ako svedka Karola Klima, ktorý má byť osobou, ktorá podľa
ich vedomostí užíva pozemky žalobcov, súd zamietol aj tento návrh na doplnenie dokazovania, keďže
takýto dôkaz by presiahol rámec tohto súdneho konania, keďže nebolo úlohou súdu v tomto súdnom
spore zisťovať, či predmetné nehnuteľnosti, ktorých podielovými vlastníkmi sú žalobcovia užíva nejaká

tretia osoba, nakoľko okruh strán sporu bol jednoznačne vymedzený žalobcami.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd nemal inú možnosť ako žalobu žalobcov v celom
rozsahu voči žalovanému zamietnuť, pričom s poukazom na dôvody, pre ktoré bola žaloba zamietnutá,
súd považoval za irelevantné v tomto konaní viesť ďalej dokazovanie a následne vyhodnocovať či došlo
medzi žalovaným a žalobcom v II.rade k vzniku zmluvného nájomného vzťahu resp. či medzi žalovaným

a žalobcom v I.rade takýto právny vzťah vznikol ex lege, a rovnako súd považoval za nadbytočné
posudzovať dôvodnosť vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného.

24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného

sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalovaný v celom rozsahu úspešný v tomto konaní, keďže súd
žalobu žalobcov voči nemu zamietol, bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v
rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje zanesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom

konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného

útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.