Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4603899940
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4603899940.5

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.
Adriany Némethovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému F.
H. a spol., pre trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona k 234 odsek
1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona účinného do 01.01.2006 (ďalej len „Trestný zákon"), o odvolaní
obžalovaného H. O. a o odvolaní obžalovaného G. O. proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany z

19.02.2019, sp. zn. 1T/92/2003, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 03. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 256 Trestného poriadku účinného do 01.01.2006 (ďalej len „Trestný poriadok“) s a odvolanie
obžalovaného H. O. a odvolanie obžalovaného G. O. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 19.02.2019, sp. zn. 1T/92/2003
(ďalej len napadnutý rozsudok) uznal obžalovaných H. O. a G. O. už s právoplatne odsúdenými F. H. a D.

H.vinnýmizospáchaniatrestnéhočinu lúpeže spolupáchateľstvompodľa§9odsek2Trestnéhozákona
k 234 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov,
na tom skutkovom základe, že:

obžalovaní F. H., D. H., H. O. a G. O. po predchádzajúcej vzájomnej dohode, naplánovaní a rozdelení si

úloh a o zaobstaraní kukiel, pút a plastového obušku dňa 27.11.2002, večer dňa 28.11.2002 v čase asi o
00,05hod. prišli v obci F. k domu č. XXX, v ktorom sa v tom čase nachádzal erotický privát prevádzkovaný
poškodeným G. O., obžalovaní H. O. a G. O. po príjazde k domu na osobnom motorovom vozidle
obžalovaného F. H. zn. O. L., EČ: ZV-XXX AR, vošli do domu, kde zostali asi 10 minút za účelom
preverenia situácie a či sa tam nenachádza ochranka, potom vyšiel obžalovaný H. O. z domu von
pod zámienkou, že zavolá ďalších dvoch zákazníkov, obžalovaným F. H. a D. H., ktorí čakali vo vozidle

oznámil, že objekt nie je chránený, následne títo dvaja obžalovaní si nasadili na hlavy kukly a spolu
s obžalovaným H. O. prišli ku vchodovým dverám do domu, obžalovaný H. O. zaklopal na dvere a
poškodený G. O. mu otvoril, a obžalovaný F. H. a D. H. vbehli do chodby domu, kde obžalovaný D.
H. zostal medzi dverami a obžalovaný F. H. zvalil poškodeného G. O. na podlahu a spútal mu ruky za
chrbtom kovovými putami, ktoré mu podal obžalovaný D. H., a ktorý použil plastový obušok, ktorý držal
v rukách, proti poškodenému G. O., odvliekol ho do obývačky, kde sedeli poškodené G. D. a C. G. a

so slovami, že ide o policajnú raziu, všetkých troch poškodených vyzval, aby mu dali doklady a mobilné
telefóny, následne mu poškodený G. O. odovzdal peňaženku a peňažnou hotovosťou vo výške 99,58Eur
(3.000Sk), občiansky preukaz, kartu poistenca VŠZP, kartu k účtu vo VÚB a k nemu aj bankomatovú
kartu a mobilný telefón zn. Nokia 8210 aj so SIM kartou a poškodená C. G. odovzdala mobilný telefón
zn. Siemens A 50, občiansky preukaz a kartu poistenca VŠZP, medzitým z domu vybehli von obžalovaní
G. O., H. O. a D. H. a čakali vo vozidle, až kým neprišiel obžalovaný F. H. s odcudzenými vecami a

následne odišli preč, čím svojim konaním spôsobili poškodenému G. O. škodu vo výške 142,73 Eur(4.300Sk), poškodenej G. D. škodu vo výške 215,76 Eur (6500Sk) a poškodenej C. G. škodu vo výške
132,77 Eur (4.000Sk),

Za tento trestný čin súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovaným H. O. a G. O. uložil podľa
§ 234 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 40 odsek 1, odsek 4 písmeno c/ Trestného zákona trest
odňatia slobody dva roky, na výkon ktorého obžalovaných podľa § 39a odsek 2 písmeno a/ Trestného
zákona zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Proti napadnutému rozsudku v zákonnej lehote, teda včas, podali odvolanie obžalovaní H. O. a G. O.,
smerujúce čo do výroku o vine a do výroku o treste, ktoré odôvodnili prostredníctvom svojich obhajcov.

Obhajca obžalovaného H. O. v písomných dôvodoch odvolania doručených súdu prvého stupňa
20.03.2019 poukázal predovšetkým na to, že výsledky dokazovania pred súdom prvého stupňa
nevyznievajú jednoznačne, nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z

ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný a nad všetky pochybnosti odôvodnený záver, že obžalovaný
spáchal skutok, kladený mu za vinu. Súd sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie a tieto zistenia sú pre vyslovenie viny nedostatočné a neúplné. Preto je dôvodné postupovať
podľa zásady „in dubio pro reo“ a obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodiť.

Obhajca obžalovaného G. O. v písomných dôvodoch odvolania doručených súdu prvého stupňa
25.02.2019, pokiaľ ide o skutkové okolnosti prípadu v podrobnostiach odkazoval na všetky doterajšie
výpovede obžalovaného, ako aj na svoj písomný záverečný návrh z 21.11.2013. Obžalovaný svojou
výpoveďou napomáhal orgánom činným v trestnom konaní objasniť trestnú činnosť H. a H..
Zo všetkých týchto dôvodov a zdôrazniac nevinu obžalovaného žiadal odvolaniu vyhovieť a v konečnom

dôsledky spod obžaloby oslobodiť.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa za splnenia zákonných podmienok ustanovenia § 202 odsek
4 Trestného poriadku, vykonalo v neprítomnosti obžalovaných.

Obhajcovia obžalovaných na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu stotožňujúc sa s dôvodmi odvolania
za obžalovaných navrhli podaným odvolaniam v plnom rozsahu vyhovieť.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie
obžalovaných zamietnuť podľa § 256 Trestného poriadku ako nedôvodné, pripomínajúc pritom, že tresty

uložené obžalovaným, vzhľadom na závažnosť činu, sú skôr mierne ako prísne, čo však v danom štádiu
konania, vzhľadom na absenciu odvolania zo strany prokurátora, už nie je možné napraviť.

Odvolací súd na základe riadne a včas obžalovanými podaného odvolania, nezistiac ani žiadny iný
dôvod na rozhodnutie podľa § 253 Trestného poriadku, preskúmal podľa § 254 odsek 1 Trestného

poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohli
odvolatelia podať odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému
rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané.

V súvislosti s plnením tejto prieskumnej povinnosti považuje odvolací súd za potrebné znovu uviesť, že

v prejednávanej veci, v ktorej bola obžaloba podaná 07.03.2003, rozhodoval odvolací súd v minulosti už
štyrikrát a naposledy z 28.02.2018 sp. zn. 4To/1/2018. V posledne označenom prípade zrušil odvolací
súd oslobodzujúci rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý odvolaním prokurátora a odvolaním
obžalovaného G. O. podľa § 258 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku a vrátil vec podľa
§ 259 odsek 1 Trestného poriadku súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a

rozhodol, vysloviac právny názor, ktorým bol súd prvého stupňa viazaný a nariadiac vykonať úkony a
doplnenia, ktoré bol súd prvého stupňa povinný vykonať.

Následne postupom podľa § 254 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd tiež zistil, že súd prvého
stupňa v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, v súlade so zásadou trestného konania

uvedenou v § 2 odsek 5 Trestného poriadku, vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné na náležité
zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie predovšetkým o vine a treste,
pretože výsledky vykonaného dokazovania umožňujú objasniť všetky okolnosti, ktoré svedčia proti aj v
prospech obžalovaného. Odvolací súd tiež zistil, že súd prvého stupňa pri vykonaní dôkazov postupovalpodľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa
nedopustil takých chýb, ktoré by mali vplyv na objasnenie veci, alebo ktorými by bolo došlo k porušeniu
povinnosti zabezpečiť právo na obhajobu (§ 258 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku).

Odvolací súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z § 254 odsek 1 Trestného
poriadku taktiež zistil, že súd prvého stupňa postupoval aj podľa ďalšej zásady trestného konania
uvedenej v § 2 odsek 6 Trestného poriadku, ukladajúcej všetkým orgánom činným v trestnom konaní
hodnotiť dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

V odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré je v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 125 Trestného
poriadku, súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, ako sa vyrovnal s obranou obžalovaných a akými úvahami sa

spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, s ktorými sa aj odvolací súd bez zásadných výhrad
stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré ako správne poukazuje, pretože zodpovedajú nielen jeho
právnemu názoru obsiahnutému v odôvodnení jeho uznesenia z 28.02.2018 sp. zn. 4To/1/2018, ktorý
bol pre súd prvého stupňa podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku záväzný, ale sú aj v úplnom súlade
so zásadami logického myslenia a uvažovania. Keďže písomné odôvodnenia odvolania obžalovaných

neobsahujú v tomto smere žiadne relevantné konkrétne skutočnosti, nepovažuje odvolací súd za
potrebné s týmito sa zaoberať.

Z dostupných a zadovážených dôkazov je aj podľa názoru odvolacieho súdu preukázané, že zažalovaný
skutok sa stal tak, ako je ustálený i vo výroku o vine napadnutého rozsudku, a že ho spáchali, okrem

už právoplatne odsúdených F. H. a D. H., aj obžalovaní H. O. a G. O..
Zo spáchania namietaného skutku boli obaja obžalovaní usvedčení jednak čiastočne svojimi
výpoveďami, no najmä výpoveďou už právoplatne odsúdeného H., ktorý odvolávajúc sa na svoju
výpoveď z prípravného konania, v tejto podrobne popísal nielen priebeh skutkového deja z
inkriminovaného dňa, ale aj čo mu predchádzalo, akú úlohu mal ten ktorý aktér na jeho spáchaní, teda

vrátane konania obžalovaných H. a G. O.. Taktiež účasť obžalovaných na spáchaní skutku potvrdil
aj samotný poškodený G. O. vo svojej prvotnej výpovedi pred vyšetrovateľom 05.12.2012, ktorého
výpoveď bola podporne potvrdená aj výpoveďami svedkýň G. a D., ale aj zápisnicou o vykonaní domovej
prehliadky a zápisnicou z ohliadky z miesta činu.
Preto pokiaľ ide o spoluúčasť obžalovaných na predmetnom skutku, bolo dostatočne preukázané, že

sa spoločne už s právoplatne odsúdenými F. H. a D. H. aktívne zúčastnili celého konania.

Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené potom nemal pochybnosti o správnosti zisteného
skutkového stavu.
Rovnako použitá právna kvalifikácia konania obžalovaných je v súlade s Trestným zákonom.

Konanie obžalovaných bolo správne právne posúdené ako trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom
podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona k 234 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona č.
140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, keďže boli bezpochyby naplnené všetky zákonné znaky
tohto trestného činu a to tak po stránke objektívnej ako aj subjektívnej.

Súd prvého stupňa správne použil u obžalovaných právnu kvalifikáciu platnú v čase spáchania skutku,
pretože zákon účinný v čase jeho rozhodovania v merite veci, nebol pre páchateľov priaznivejším.

Následne odvolací súd mal tiež za to, že obžalovaným napadnutým rozsudkom uložený trest podľa § 31
odsek 1 Trestného zákona jednak zodpovedá tak čo do druhu ako aj výmery stupňu nebezpečnosti ich

činu pre spoločnosť (určovaného podľa § 3 odsek 4 Trestného zákona najmä významom chráneného
záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých
bol čin spáchaný, osobami páchateľov, mierou ich zavinenia a ich pohnútkou), jednak zohľadňuje aj
možnosti nápravy a pomery obžalovaných a tiež je podľa § 23 odsek 1 Trestného zákona spôsobilý aj
na dosiahnutie účelu trestu a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože

zabezpečíochranuspoločnostipredobžalovanýmitak,žeobžalovanýmzabránivpáchaníďalšejtrestnej
činnosti, bude ich vychovávať k tomu, aby viedli riadny život a tým súčasne výchovne pôsobiť aj na
ostatných členov spoločnosti (§ 258 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku).Napokon práve v súvislosti s výmerou obžalovaným napadnutým rozsudkom uloženého trestu považuje
odvolací súd za potrebné uviesť, že táto je po opodstatnenom zohľadnení dĺžky trestného stíhania v
prejednávanej veci primeraná.

Taktiež výrok o zaradení obžalovaných na výkon trestu do prvej nápravnovýchovnej skupiny je zákonný
a zodpovedá ustanoveniu § 39a odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona.

Podľa § 256 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd z dôvodov vyššie uvedených nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku v prospech obžalovaných, ich odvolania ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok (§ 141 odsek 2 veta druhá

Trestného poriadku).