Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. január 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117219783
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5117219783.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcov

v rade X/ Y.. M. O., C.. X.X.XXXX, S. S.. B. X, Ž., A. U. X/ W.. B. M., C.. XX.XX.XXXX, S. U. XX, Ž.,
obidvaja právne zastúpení JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o. so sídlom Národná 17, Žilina,
IČO: 368 486 54, proti žalovanému: T. D., C.. XX.X.XXXX, S. V. XX/XX, Ž., právne zastúpený JUDr.
Ivanou Tomkowou, advokátkou so sídlom Pietna 1, Žilina, o zaplatenie 6.751,72 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v rade 1/ sumu 369,52 € s úrokom z omeškania 8% ročne od
17.8.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v rade 2/ sumu 862,20 € s úrokom z omeškania 8% ročne od
17.8.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vo zvyšku žalobu žalobcov v rade 1/ a 2/ z a m i e t a .
Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rade 1/ v rozsahu 63,72%.
Súd priznáva žalovanému proti žalobkyni v rade 2/ náhradu trov konania v rozsahu 63,52%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu dňa 30.6.2017 domáhali súdneho výroku, ktorým
bysúdvžalobeoznačenéhožalovanéhozaviazalkpovinnostizaplatiťžalobcovivrade1/sumu2.025,52
€ s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 506,38 € od 1.1.2016 až do zaplatenia, 8%

ročne zo sumy 1012,76 € od 1.1.2017 až do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 506,38 € od 1.1.2017 až
do zaplatenia a žalobkyni v rade 2/ zaplatiť sumu 4.726,20 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05%
ročne zo sumy 1.181,55 € od 1.1.2016 až do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 2.363,10 € od 1.1.2017 až
do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 1.181,55 € od 1.7.2017 až do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Podanú žalobou žalobcovia v rade 1/ a 2/ skutkovo odôvodňovali tým, že sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Žilina, zapísanej na Správe
katastra Žilina na LV č. XXXX ako KNC parcela č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere

329m2. Žalobca v rade 1/ v podiele 3/10 a žalobkyňa v rade 2/ v podiele 7/10. Žalovaný je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v k.ú. Ž. a to stavieb súpisné č. XXX, ktorý je postavený
na KNC parcele č. XXXX/X a stavby súpisné č. XXXX, ktorá je postavená na KNC parcele č. XXXX/X
zapísané na LV XXXX. Žalovaný využíva nehnuteľnosť žalobcov a to KNC parcelu č. XXXX/X-zastavané
plochy a nádvoria o výmere 329m2 a to tak, že cez túto prechádza peši, osobnými a nákladnými
motorovými vozidlami spolu s jeho nájomníkmi. Za využívanie tejto parcely patriacej vlastnícky žalobcom
neuhradil žalovaný za obdobie od 1.7.2015 do 30.6.2017 nič. Žalovaný tým, že bez právneho dôvodu

využíva nehnuteľnosť tvoriacu výlučné vlastníctvo žalobcov na prechod peši, osobnými a nákladnými
motorovými vozidlami získal plnenie bez právneho dôvodu a tým sa bezdôvodne obohatil a preto
majetkový prospech, ktorý z tejto činnosti získal, musí vlastníkom nehnuteľnosti vydať. Rozhodné
žalované obdobie je od 1.7.2015 do 30.6.2017, pričom výška bezdôvodného obohatenia v zmysleposudku č. XX/XXXX Y.. Y. S. je nasledovná: Od 1.7.2015 do 31.12.2015 vo výške 1.687,93 € - z čoho
na žalobcu v rade 1/ pripadá suma 506,38 € a pre žalobkyňu v rade 2/ suma 1.181,55 €, za obdobie
od 1.1.2016 do 31.12.2016 suma 3.375,86 € - z čoho na žalobcu v rade 1/ pripadá suma 1.012,76 € a

pre žalobkyňu v rade 2/ suma 2.363,10 €, za obdobie od 1.1.2017 do 30.6.2017 suma 1.687,93 € - z
čoho na žalobcu v rade 1/ pripadá suma 506,38 € a pre žalobkyňu v rade 2/ suma 1.181,55 €. Celková
výška bezdôvodného obohatenia za 2 roky tak predstavuje sumu 6.751,72 € - z čoho na žalobcu v rade
1/ pripadá suma 2.025,52 € a pre žalobkyňu v rade 2/ suma 4.726,20 €. Okrem tejto sumy si uplatnili tiež
úrok z omeškania s poukázaním na ust. § 517 ods. 2/ OZ a § 3 ods. 1/ Nariadenia vlády SR 87/95, podľa

ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k 1.dňu omeškaniu s plnením peňažného dlhu.
3. Na výzvu súdu sa žalovaný k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa
23.8.2017, v ktorom uviedol, že žalobcovia svoj nárok uplatňujú titulom práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 1.7.2015 do 30.6.2017 s odkazom na znalecký posudok č. XX/XXXX Y..
Y. S. v celkovej výške 6.751,72 € s prísl. Žalovaný nárok žalobcov neuznáva. Žalovaný je vlastníkom

nehnuteľností vedených Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom v k.ú. Žilina na LV č. XXXX,
XXXX, XXXX, pričom prechádza cez predmetnú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov na základe
predbežného opatrenia, ktoré bolo nariadené uznesením Krajského súdu v Žiline, spisová zn. 10Co
312/2011 zo dňa 25.1.2012, právoplatným ku dňu 15.2.2012. Na podklade označeného predbežného
opatrenia je na Okresnom súde Žilina pod spisovou zn. 13C 52/2012 vedené konanie o zriadenie

vecného bremena spočívajúce v oprávnení žalovaného prechádzať peši a osobnými a nákladnými
motorovými vozidlami cez parcelu žalobcov KNC č. XXXX/X, v rámci ktorého žalovaný žalobcom
navrhuje zaplatenie jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena vo výške 9.517,97 €. Zároveň
uviedol, že prechod a prejazd cez predmetnú parcelu žalobcov využíva nielen žalovaný a ďalšie
oprávnené subjekty v zmysle predbežného opatrenia, ale aj iné subjekty a verejnosť, ktoré cez

nehnuteľnosť prechádzali aj v minulosti bez obmedzenia. Podiel verejnosti na prechod cez nehnuteľnosť
je možné odhadnúť na približne 50% prechádzajúcich subjektov. Žalovaný má za to, že v danom
prípade chýba základný predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia a to protiprávnosť jeho konania.
Výška nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je určená s ohľadom na závery znaleckého
posudku č. 64/2017 vypracovaného znalcom Y.. Y. S. v súdnom konaní vedenom Okresným súdom

Žilina pod spisovou značkou 6C 255/2013, v ktorom si žalobcovia voči žalovanému uplatňujú nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.7.2011 do 30.6.2015, pričom žalobcovia použili
ako hodnotu za využívanie nehnuteľnosti žalovaným sumu vo výške 1.687,93 € vypočítanú znalcom
ako hodnotu nájmu nehnuteľnosti za obdobie od 1.1.2015 do 30.6.2015, ktorú aplikovali na ďalšie
obdobie uplatňované v tomto konaní. Určenú výšku bezdôvodného obohatenia žalovaný považuje za

nedôvodnú, nakoľko je odvodená z hodnoty nájmu za obdobie predchádzajúce uplatňovanému obdobiu
a z dôvodu, že nezohľadňuje podiel na užívaní inými subjektami, ako je uvedené v znaleckom posudku
č. 64/2017 v kapitole 2.1.3 znaleckého posudku. Žalovaný má za to, že právo prechodu a prejazdu cez
predmetnú parcelu je dôvodné oceniť stanovením jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena,
ktorého sa domáha v konaní vedenom pod spisovou zn. 13C 52/2012 vrátane rozdelenia stanovenej

odplaty podľa podielu na užívaní nehnuteľnosti inými subjektami spôsobom ako znalec Ing. Y. S. stanovil
v znaleckom posudku č. 64/2017 hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena so
zohľadnením podielu na užívaní inými subjektami. S ohľadom na uvedené dôvody žalovaný navrhol
predmetné konanie, prerušiť do právoplatnosti konania vedeného pod spisovou zn. 13C 52/2012 o
zriadenie vecného bremena, v rámci ktorého súd bude rozhodovať aj o stanovení odplaty za zriadenie

vecného bremena.
4. Na výzvu súdu žalobcovia v rade 1/ a 2/, podaním doručeným súdu dňa 28.9.2017, k vyjadreniu
žalobcu podali písomnú repliku, v ktorej k tvrdeniam žalovaného uviedli, že pokiaľ sa týka LV č.
XXXX a to KNC parcele č. XXXX/XX, tejto je žalovaný len podielovým spoluvlastníkom v podiele
1. Žalovaný využíva ich parcelu KNC č. XXXX/X ako prístup ku svojej stavbe, súpisné č. XXX/XX,

ktorá je postavená na KNC parcele č. XXXX/X, ďalej ako prístup ku stavbe č. XXXX/XX, ktorá je
postavená na KNC parceliach č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX X. XXXX/XX. Stavbu súpisné č. XXXX/
XX staval v priebehu rokov 2010 až 2011 a postavil tam 2-poschodový obchodný dom, ktorý zásobuje
tovarom a to nákladnými motorovými vozidlami a kamiónmi cez ich parcelu č. XXXX/X. Taktiež cez
ich parcelu zásobuje obchody nachádzajúce sa v dome číslo súpisné XXX/XX, ktoré sú postavené

na KNC parcele č. XXXX/X. Z toho teda vyplýva, že žalovaný zásobuje tovarom zastavenú plochu o
celkovej výmere 2392m2, pričom si treba uvedomiť, že obchodný dom sa nachádza na dvoch podlažiach
čo znamená, že sa zásobuje plochu, ktorá predstavuje 2-násobok zastavanej plochy. Nie je pravdou
tvrdenie žalovaného, žeby žalovaný využíval predmetnú nehnuteľnosť na základe právoplatného avykonateľného uznesenia Krajského súdu Žilina 10Co 312/2011 zo dňa 25.1.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.2.2012. Žalovaný teda neužíva predmetnú nehnuteľnosť na
základe vyššie uvedeného uznesenia, ako sa to snaží súdu klamlivo podsunúť. Posúdenie, či medzi

účastníkmi ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty,
hmotnoprávnejnormy§451ods.1a2OZ.BezdôvodnéobohateniejevOZkonštruovanéakozáväzkový
právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na koho došlo k bezdôvodnému obohateniu
- to znamená, že ide o záväzkový právny vzťah medzi nimi ako vlastníkmi nehnuteľnosti a žalovaným,
ktorý sa na ich úkor obohatil. Žiadny takýto záväzkový vzťah medzi nimi ako vlastníkmi nehnuteľnosti a

žalovaným neexistuje. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať podľa § 451
ods. 1 OZ tomu, na úkor koho ho získal. Je jednoznačne preukázané, že plnenie bez právneho dôvodu
je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia spočívajúci v tom, že medzi zúčastnenými
osobami (t.j. medzi nimi žalobcami a žalovaným) chýba právny vzťah, ktoré by zakladal právny nárok
na predmetné plnenie. Predbežné opatrenie na ktoré sa odvoláva žalovaný nie je a ani nemôže byť
právnym titulom, ktorý by nahradil právny vzťah medzi zúčastnenými osobami. Ďalej poukazovali na

ust. čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že ani súd nemôže obmedziť vlastnícke
právo vlastníka nehnuteľnosti bez náhrady, pretože takéto konanie by bolo protiústavné a priečilo by sa
to zásadám spravodlivého súdneho procesu. Žalovaný doposiaľ neuhradil nič za užívanie nehnuteľnosti
v ich vlastníctve, tieto užíva bez právneho titulu a bezplatne, napriek tomu, že článok 20 ods. 4 Ústavy
SR jednoznačne stanovuje povinnosť primeranej náhrady. Tým, že žalovaný bez uzatvorenej nájomnej

zmluvy alebo inej zmluvy užíva nehnuteľnosti v ich vlastníctve ako prístupovú cestu k nehnuteľnostiam
v jeho vlastníctve dochádza k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré je žalovaný povinný vydať. Nimi
žalovaná suma predstavuje náhradu, ktorú by im žalovaný inak musel poskytnúť ak by predmetné
nehnuteľnosti užíval na základe platne uzatvorenej nájomnej zmluvy. Proti ich vôli v dôsledku konania
žalovaného došlo k tomu, že fakticky poskytovali a naďalej poskytujú plnenie bez akéhokoľvek právneho

dôvodu a bez toho, žeby im za toto poskytované plnenie bola poskytovaná akákoľvek peňažná alebo
iná náhrada. Pokiaľ má žalovaný oprávnenosť užívania cudzieho pozemku bez adekvátnej náhrady
odvodzovať od právoplatného rozhodnutia Krajského súdu Žilina zo dňa 25.1.2012 č. 10Co 312/2011,
ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, je táto argumentácia neudržateľná a neprípustná. Takýmto
konaním by dochádzalo k neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva vlastníkov nehnuteľnosti

bez primeranej náhrady. Účelom predbežného opatrenia bolo zabezpečenie spravodlivej ochrany
práv a oprávnených záujmov účastníkov občianskeho súdneho konania, pričom sa jedná o opatrenie
predstavujúce dočasnú úpravu pomerov účastníkov. Išlo teda o dočasnú úpravu pomerov a krajský súd
nariadil toto predbežné opatrenie len do právoplatného skončenia konania o zriadenie vecného bremena
začatého na návrh žalovaného. V zmysle výkladu žalovaného by potom žalovaný mohol neobmedzene

užívať cudzí pozemok a to zadarmo. Takýto výklad práv a povinnosti nezakladá ochranu a je v rozpore
s účelom predbežného opatrenia, ako aj s garantovanou ochranou vlastníckeho práva. Len samotný
fakt, že ide o využívanie pozemku na základe predbežného opatrenia nemôže vlastníkov ukrátiť. Ide o
stav, v ktorom sú žalobcovia krátení na svojich vlastníckych právach, pričom na druhej strane žalovaný
má z tejto situácie majetkový prospech a na úkor žalobcu sa bezdôvodne obohacuje bez právneho

dôvodu. Predbežné opatrenie nie je dôvod na opomínanie vlastníckych práv a užívanie pozemku iných
vlastníkov bez protiplnenia. Žalovaný za sporné obdobie nedisponuje vecným bremenom, ktorý by
získal právo cesty cez pozemok žalobcov. Aj samotné vecné bremeno sa zriaďuje len za náhradu. Na
predmetnej parcele bola vždy osadená brána, ktorá sa otvárala diaľkovým ovládaním, to znamená,
že do predmetného dvora mohol vstúpiť len ten, kto od nich ako vlastníkov mal súhlas. Táto situácia

trvala až do doby, kým v právnej veci vedenej na Okresnom súde Žilina číslo konania 2C 155/2011
súd uznesením z 28.6.20111 nariadil predbežné opatrenie. Následne bolo toto uznesenie zmenené
uznesenímKrajskéhosúduŽilinazodňa25.1.2012č.k.10Co312/2011,ktorýKrajskýsúdvŽilinenariadil
predbežné opatrenie, ktorým žalobcom uložil povinnosť umožniť v tom čase navrhovateľom v rade 1/
až 11/ prístup a právo cesty k nehnuteľnostiam, stavbám zapísaným na LV č. XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX X. XXXX cez pozemok KNC parcela č. XXXX/X, pričom navrhovatelia boli povinní do 30 dní podať
návrh na súd o zriadenie vecného bremena. Od právoplatnosti tohto predbežného opatrenia, ktorým im
súd uložil predmetnú povinnosť je predmetná brána otvorená proti ich vôli a bez ich súhlasu a tým je
umožnený vstup a prejazd cez ich parcelu komukoľvek a kedykoľvek. Z toho teda jednoznačne vyplýva,
že žalovanému a ani ostatným vlastníkom zapísaným na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX X. XXXX nevzniklo žiadne právo na užívanie predmetnej nehnuteľnosti a to ani predmetným
predbežným opatrením, ktorým len niektorým z nich súd dočasne procesne upravil práva. Okrem
žalovaného nie sú účastníkmi tohto sporu žiadni vlastníci nehnuteľnosti tak ako ich špecifikuje znalec
Y.. S. vo svojom znaleckom posudku na čísle liste 28 a nie je možné v tomto spore riešiť ich právovoči nim z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom okrajovo poukázali na to, že voči niektorým z
nich a to konkrétne vlastníkovi na LV č. XXXX COOMP Produkt Slovensko sa vedú na príslušných
súdoch v Bratislave obdobné spory ako voči žalovanému. Ďalej poukázali na to, že parcela XXXX/X

v najužšom mieste má šírku cca 4m, čo vylučuje možnosť obojsmerného pohybu vozidiel. Žalovaný
zásobuje svoj 2-poschodový obchodný dom nákladnými vozidlami s nosnosťou viac ako 7,5t, takže v
čase, keď cez ich parcelu prechádzajú zásobovacie vozidlá, ktorého ho zásobujú, využíva žalovaný
ich parcelu a to sám pre svoje zásobovania a to bez akéhokoľvek časového obmedzenia z ich strany.
V tom čase keď ich parcelu využíva na svoje zásobovanie žalovaný, nemôžu ich parcelu využívať

vlastníci zapísaní na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a preto po technickej aj právnej stránke je
delenie nájmu medzi ostatné subjekty tak, ako to navrhoval znalec absolútne vylúčené. V danom prípade
predmetná nehnuteľnosť je ohraničená existujúcou bránou, ktorej prevádzka bola spojená s diaľkovým
ovládaním, pričom diaľkové ovládanie má len určitý okruh oprávnených užívateľov. Zároveň pri tejto
bráne je osadená značka zákaz vjazdu a značka prikázaný smer jazdy doľava z čoho vyplýva, že
predmetnú parcelu nemôže užívať verejnosť a nie je ani nikdy nebola verejná prístupná. Žalobcovia

ako vlastníci a ani ich právni predchodcovia nikdy nedali súhlas s verejným užívaním ich pozemkov,
ba práve naopak, z existujúcich skutočností jednoznačne vyplýva a je jednoznačne preukázané, že
užívať ich parcelu mohli len nimi označení užívatelia a nikdy ich parcela neslúžila pre verejnosť ako
komunikácia.Lensamotnáskutočnosť,ženiektorívlastnícimajútechnickúmožnosťvyužívaťichparcelu
akoprístupksvojimbudovám,niejeprávnymdôvodomnarozdelenieročnýchnájmovpodľapodielutých

vlastníkov budov, ktorí majú len technickú možnosť prístupu k svojim stavbám. Nesúhlasili s názorom
žalovaného, ktorý na jednej strane svojho vyjadrenia uvádza, že ich nárok neuznáva a na druhej strane
tvrdí, že užívanie žalovaného by sa malo oceniť jednorazovou odplatou za zriadenie vecného bremena,
ktorého sa domáha v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina číslo konania 13C 52/2012. Ďalej
nesúhlasili s návrhom, aby súd predmetné konanie prerušil až do právoplatnosti konania vedeného

na Okresnom súde Žilina č.k. 13C 52/2012 o zriadenie vecného bremena, nakoľko v tomto konaní
bude súd rozhodovať, či vôbec vyhovie žalobe žalovaného proti nim a v tom neočakávanom prípade,
žeby žalobe vyhovel, tak by určil náhradu za zriadenie vecného bremena od právoplatnosti rozsudku o
zriadení vecného bremena. Oni však uplatňujú v tomto konaní nárok voči žalovanému za využívanie ich
parcelyod1.7.2015do30.6.2017,vktoromobdobížalovanýnemalžiadneprávonaužívaniepredmetnej

nehnuteľnosti.
5. Žalovaný na výzvu súdu v písomnej duplike k vyjadreniu žalobcov doručenej súdu dňa 31. 10. 2017
uviedol, že za bezdôvodné obohatenie nie je možné považovať akýkoľvek prospech, ktorý by vlastník
veci mohol teoreticky dosiahnuť, ale iba taký prospech, o ktorý obohatený na jeho úkor buď zvýšil svoj
majetkový stav alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností

stalo ( s poukázaním na Ro NS ČR z 20.3.2001 spisová zn. 25Cdo 845/1999, obdobne Ro NS ČS z
15.4.2004 spisová zn. 32 Odo 574/2003). Ak je výška odplaty závislá aj od účelu a spôsobu užívania,
prípadne i od právnej formy, ktorou sa obdobný spôsob užívania za bežných okolností realizuje, musí
súd skúmať konkrétne okolnosti prípadu a prihliadať na účel, na ktorý vec spravidla slúži a na to,
ako ten kto sa týmto spôsobom obohatil vec skutočne užíval a akú odplatu by bol za takéto užívanie

veci nútený za normálnych okolnosti platiť (US NS ČR zo 7.11.2007 spisová zn. 28Cdo 3767/2007).
Vzhľadom na skutočnosť, že inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od
subjektu, ktorý ich získal niektorou zo skutkových podstát uvedených v § 451 a 454 Obč. zákonníka,
výška plnenia za užívanie cudzej veci (pozemku) bez právneho dôvodu sa odvodzuje od prospechu,
ktorý získal obohatený, ktorý je povinný vydať všetko (nie viac) čo sám získal ( Ro NS ČR z 8.1.2008

spisová zn. 30Cdo 199/2007). Výšku peňažnej náhrady podľa § 458 ods. 1 Obč. zákonníka nemožno
stotožňovať s výškou plnenia, na ktorú by vznikol nárok v prípade, žeby medzi stranami bola uzatvorená
platná zmluva a bez ďalšieho ani s výškou plnenia, ktorú obohatený dostal od tretej osoby v dôsledku
dispozície s predmetom plnenia nadobudnutý bez právneho dôvodu. Výška peňažnej náhrady rovná
sa obvyklej cene vynaložených nákladov na úkony toho istého druhu v danom mieste a čase (Ro NS

ČR z 19.3.2003 spisová zn. 29 Odo 622/2002). Podľa judikatúry majetkovým vyjadrením prospechu
získaného užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v
danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím na druh právneho dôvodu (zmluvného typu
alebo vecného práva k cudzej veci) ktorým sa spravidla zakladá právo užívania vzhľadom na jeho
rozsah a spôsob; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady porovnáva s obvyklou

hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť za normálnych okolností ak by vec užíval na
základe platnej nájomnej zmluvy. V danom prípade žalovaný vykonáva právo prechodu a prejazdu cez
pozemok žalovaných k svojim nehnuteľnostiam totožne, ako v prípade existujúceho vecného bremena
spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu prostredníctvom cesty slúžiacej na prístup k stavbámžalovaného ako aj tretích subjektov, nie je dôvodné ho preto stotožňovať s nárokom vyplývajúcim z
užívania pozemku na základe platnej nájomnej zmluvy. Skutočnosť, že pozemok žalovaný využívajú
na prechod a prejazd i iné subjekty ako vlastníci susediacich nehnuteľností - stavieb, pričom tento

pozemok má skutočný charakter cesty slúžiacej na prístup, je sama osebe významná v tom, že
podľa názoru žalovaného nejde iba o technickú možnosť tento pozemok využívať na prístup k svojim
nehnuteľnostiam ako tvrdia žalobcovia, ale ide o reálnu možnosť, v dôsledku nej je reálne obmedzenie
v prístupe prostredníctvom prechodu a prejazdu i ostatných subjektov, ktoré využívajú pozemok na
prístup, ako aj obmedzenie vlastníkov pozemku. Rovnako skutočnosť, že ostatné subjekty nemajú

právnytitulnaužívaniepozemkujeprávnebezvýznamu,pretožežalobcoviamajúmožnosťsiuplatňovať
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj voči ostatným subjektom, ktorí aj uplatňujú. Náhrada
uplatňovaná v konaní preto musí zohľadňovať spôsob užívania pozemku a jeho skutočný charakter, ako
aj obmedzenia spojené s užívaním pozemku v dôsledku existencie viacerých oprávnených subjektov,
preto jej výška musí byť čo do hodnoty práva logicky nižšia ako v prípade, keby toto oprávnenie využíval
len samotný žalovaný. S ohľadom na vyššie uvedené preto podľa názoru žalovaného nie je možné sa

stotožniť s výškou nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom obvyklého nájmu, ale len titulom
odplaty za zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu podľa podielu na
užívaní pozemku ostatnými subjektami tak, ako je toto ocenené v kapitole 2.1.3 znaleckého posudku č.
64/2017 vypracovaného znalcom Ing. Y. S. s použitím na uplatňované obdobie.
6. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 16. 1. 2019, ktoré bolo žalobcom doručené spolu s duplikou

žalovaného za účelom jeho oboznámenia sa. Žalobcovia prevzali termín pojednávania dňa 14. 11. 2018.
7. Žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 30. 11. 2018 zaslali súdu súkromný znalecký posudok
Ing. Bobuľu č. 64/2018 a vyjadrenie vo veci samej v ktorom uviedli, že vzhľadom na sústavné
spochybňovanie žalovaným výšky odplaty si dali vyhotoviť znalecký posudok Ing. Ľubomírom Bobuľom
č. 64/2018, ktorý vyčíslil výšku odplaty za zriadenie vecného bremena a to aj za obdobie od 1. 7. 2015

do 30. 6. 2017, ktoré je predmetom tohto sporu. Podľa záverov predmetného znaleckého posudku
všeobecná hodnota vecného bremena činila v roku 2015 ročne 4.173,45 €, čo predstavuje mesačne
sumu347,78€,vroku2016ročne4.082,67€,čopredstavujemesačnesumu340,22€,vroku2017ročne
3.993,11€,čopredstavujemesačnesumu332,75€,pričomopätovnepoukazovalinato,žežalovanýtým
že bez právneho dôvodu užíva nehnuteľnosť tvoriacu ich výlučné vlastníctvo na prechod peši, osobnými

a nákladnými motorovými vozidlami získal plnenie bez právneho dôvodu a tým sa bezdôvodne obohatil
a preto majetkový prospech, ktorý z tejto činnosti získal musí vlastníkom nehnuteľnosti vydať. Rozhodné
žalované obdobie je od 1. 7. 2015 do 30. 6. 2017, pričom výška bezdôvodného obohatenia v zmysle
posudku č. 64/2017 Ing. Igora Brezianského je za obdobie od 1. 7. 2015 do 30. 11. 2016 nasledovná: Od
1.7.2015 do 31.12.2015 - 1.687,93 €, z čoho u žalobcu v rade 1/ 506,38 € u žalobcu v rade 2/ 1.181,55

€, od 1.1.2016 do 30.11.2016 vo výške 3.094,53 € z čoho u žalobcu v rade 1/ 928,36 €, u žalobcu v rade
2/ 2.166,17 €. Podľa znaleckého posudku Ing. Ľubomíra Bobuľu od 1.12.2016 do 31.12.2016 - 340,22
€, z čoho u žalobcu v rade 1/ a102,06 € a u žalobcu v rade 2/ 238,14 €, od 1.1.2017 do 30.6.2017 v
sume 1.996,55 € z čoho u žalobcu v rade 1/ 598,96 €, u žalobcu v rade 2/ 1.397,55 €, celková výška
bezdôvodného obohatenia za 2 roky tak predstavuje sumu 7.119,23 € - z čoho u žalobcu v rade 1/sumu

2.135,76 € a u žalobcu v rade 2/sumu 4.983,41 €. V súvislosti s predložením súkromného znaleckého
posudku Ing. Ľubomíra Bobuľu upravili žalobný návrh za obdobie od 6.12.2016 do 30.6.2017 a navrhli,
aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi v rade 1/ sumu 2.135,76 € s úrokom z
omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 506,38 € od 1.1.2016 až do zaplatenia, 8% ročne zo sumy
1.030,42 € od 1.1.2017 až do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 598,96 € od 1.7.2017 do zaplatenia a

žalobkyni v rade 2/ sumu 4.983,41 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 1.181,55
€ od 1.1.2016 až do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 2.404,31 € od 1.1.2017 až do zaplatenia, 8% ročne
zo sumy 1.397,55 € od 1.7.2017 až do zaplatenia.
8. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
9. Podľa § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo, alebo sa

uplatňuje iné právo.
10. Podľa § 142 ods. 1 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.
11. Podľa § 143 ods. 1 CSP, súd nepripustí zmeny žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli

byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.
12. Podľa § 143 ods. 3 CSP, ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.
13. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnenévčas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
14. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré

strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
15. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
16. Podľa § 167 ods. 1 CSP, ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení

konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.
17. Podľa § 167 ods. 2 CSP, spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej
súdom k žalobe písomne vyjadril a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označí dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.
18. Podľa § 167 ods. 3 CSP, ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, alebo súd neurobí

iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť
sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí
žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
19. Podľa § 167 ods. 4 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa

odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej
súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a
označenéskutočnostiadôkazysúdnemusíprihliadnuť.Súdpoučížalovanémuonásledkochsudcovskej
koncentrácie konania.
20. Súd na pojednávaní dňa 16.1.2019 nepripustil zmenu žaloby žalobcu uskutočnenú podaním

doručeným súdu dňa 30.11.2018 s poukazom na ust. § 143 ods. 1 CSP, nakoľko výsledky doterajšieho
konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Súd po podaní žaloby žalobcov
postupoval v zmysle ust. § 167 CSP, keď zároveň poučil sporové strany o sudcovskej koncentrácii
konania. Znalecký posudok Ing. Bobuľu, od ktorého žalobcovia odvodzovali zmenu žaloby, žalobcovia
nepredložili včas v procese konania podľa § 167 CSP, pričom boli poučení o sudcovskej koncentrácii

konania.Žalobcovianeuviedližiadnerelevantnédôvody,ktorébyimbránilitentoprostriedokprocesného
útoku predložiť skôr, pričom podkladom žaloby žalobcov bol znalecký posudok č. 64/2017 znalca Ing.
Brezianského. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na to, že zo strany žalovaného je spochybňovanie výšky
odplaty a za týmto účelom si dali vyhotoviť znalecký posudok Ing. Ľubomírom Bobuľom č. 64/2018,
žalobcom nič nebránilo v tom, objednať si vypracovanie nového znaleckého posudku minimálne potom,

čo im bolo doručené vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe a nie až s odstupom cca 14 mesiacov od
doručenia repliky ( 28.9.2017 ) k podanému vyjadreniu žalovaného a potom z dôvodu jeho vypracovania
podať návrh na pripustenie zmeny žaloby ( 30.11.2018), keď predmetný znalecký posudok ani v procese
podľa § 167 CSP neexistoval a žalovaný k nemu ani v tomto procese nemohol zaujať žiadne stanovisko
a preto výsledky konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Súd preto nepripustil

zmenu žaloby a s poukázaním na ust. § 143 ods. 3 CSP pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe.
21. Na pojednávaní dňa 16.1.2019 žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu po
nepripustení zmeny žaloby zotrvali na pôvodnej žalobe v celom rozsahu pokiaľ ide o skutkovú aj právnu
argumentáciu.
22. Žalovaný na pojednávaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zotrval na svojich vyjadreniach

vo veci s tým, že v danej veci sú de facto sporné medzi sporovými stranami len dve veci a to
právny titul akým by mala byť posúdená dôvodnosť nároku žalobcov, či cestou obvyklého nájmu, resp.
cestou náhrady za zriadenie vecného bremena a v dôsledku tohto druhého dôvodu spornosti konkrétna
výška tohto nároku, ktorá je odlišná v prípade posúdenia cestou obvyklého nájmu a odlišná v prípade
posúdenia náhrady za zriadenie vecného bremena. Poukazoval na to, že podkladom žaloby žalobcov je

znalecký posudok č. 64/2017 znalca Ing. Brezianskeho, ktorý bol vypracovaný v konaní vedenom pred
Okresným súdom Žilina vo veci spis. zn. 6C 255/2013, pričom má za to, že je potrebné stotožniť sa so
závermi, ku ktorým sa už vyjadril Ing. Brezianský v uvedenom posudku samozrejme so špecifikáciou za
obdobie, ktoré je predmetom tohto sporu a teda nárok, ktorý si žalobcovia uplatňujú v tomto konaní je
dôvodné posudzovať cestou náhrady za zriadenie vecného bremena. Takto postupoval súd aj v konaní

vedenom pod spis. zn. 6C 225/2013 a to v rozsudku zo dňa 30.1.2018, ktorá vec však doposiaľ nie je
právoplatne skončená a nachádza sa na Krajskom súde v Žiline na základe podaných odvolaní. Tak
ako aj v minulosti bolo medzi sporovými stranami sporné, či tento nárok je dôvodné posudzovať cestou
obvyklého nájmu alebo cestou náhrady za zriadenie vecného bremena, poukazoval na tom, že nárokpo právnej stránke by mal byť posudzovaný cestou náhrady za zriadenie vecného bremena. Spôsob
výkonu práva žalovaného, ktorý vykonáva právo prechodu a prejazdu cez predmetnú nehnuteľnosť je
skutočne daný právom, ktorému zodpovedá vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu.

V zmysle uvedeného pokiaľ ide o výšku požadovaného nároku, žalovaný sa stotožňuje s výškou určenej
náhrady za zriadenie vecného bremena v zmysle znaleckého posudku Ing. Brezianského č. 64/2017 na
podklade ktorého aj žalobcovia podali žalobu v tomto konaní.
23. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením listinných dôkazných prostriedkov
predloženými sporovými stranami zistil nasledovný skutkový stav:

24. Z výpisu LV č. XXXX vedeného pre k.ú. Žilina zo dňa 22.6.2017 súd zistil, že je na ňom evidovaná
CKN parcela č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere 329m2 a ako spoluvlastníci sú evidovaní
žalobca v rade 1/ a žalobkyňa v rade 2/. Žalobca v rade 1/ v celkovom podiele 3/10 a žalobkyňa v rade
2/ v podiele 7/10.
25. Z výpisu z LV č. XXXX vedeného pre k.ú. Žilina zo dňa 22.6.2017 súd zistil, že sú na ňom evidované
CKN parcely č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere 296m2, 1760/2-zastavané plochy a

nádvoria o výmere 739m2, 1760/7-zastavané plochy a nádvoria o výmere 63m2 a stavby, dom súpisné
č. XXX na parcele č. XXXX/X a dom súpisné č. XXXX na parcele č. XXXX/X a ako výlučný vlastník
uvedených nehnuteľností je vedený žalovaný.
26. Krajský súd v Žiline na návrh navrhovateľov v rade 1/ Cooprodukt Slovensko( združenie) a spol.
medzi inými aj žalovaného ako navrhovateľa v rade 10/ a v postavení fyzickej osoby podnikateľa T. D.

- Priemto s miestom podnikania Národná 15, Žilina, IČO: 10 937 510 ako navrhovateľa v rade 11/ proti
odporcom: 1.W.. B. M. (žalobkyňa v rade 2), X.Y.. M. O. (žalobca 1/) a spol. v konaní o odvolaní odporcov
proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 2C 155/2011-41 zo dňa 28.6.2011 rozhodol uznesením
č.k. 10Co 312/2011-372 zo dňa 25.1.2012 (dôkaz produkovaný žalovaným na č.l. 108 spisu), ktoré
nadobudlo v ďalej uvedenej časti výroku právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.2.2012 tak, že zmenil

uznesenie Okresného súdu Žilina v časti, ktorej nariadil predbežné opatrenie tak, že nariadil predbežné
opatrenie, ktorým uložil odporcom 1/ a 2/ (žalobcom 1/ a 2/) umožniť navrhovateľom 1/ až 11/ prístup
a právo cesty peši a motorovými, osobnými a nákladnými vozidlami k nehnuteľnostiam - stavbám
zapísaným na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX X. XXXX vedeným Správou katastra Žilina pre k.ú.
Žilina cez pozemok parcelu CKN č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere 329m2 zapísaný na

LV č. XXXX vedenom Správou katastra Žilina pre k.ú. Žilina a zároveň zdržať sa akéhokoľvek konania
smerujúceho k zamedzeniu takéhoto prístupu a práva cesty a to všetko až do právoplatného skončenia
konania o zriadenie vecného bremena začatého na návrh, ktorý sú navrhovatelia v rade 1/ až 11/ povinní
podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na príslušnom súde.
27. Z dôkazov produkovaných žalovaným (č.l. 121 a 122), ako aj zo svojej úradnej činnosti mal súd

za preukázané, že žalovaný ako navrhovateľ spolu s ďalšími navrhovateľmi podal proti žalobcom ako
odporcom na Okresnom súde Žilina dňa 14.3.2012 návrh o určenie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok, ktorým sa v spojení s podaním zo dňa
15.1.2014 doručeným súdu dňa 20.1. domáhal zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty
peši a motorovými osobnými a nákladnými vozidlami k jeho stavbe, domu súpisné č. XXXX stojacej na

pozemku parcela KNC č. XXXX/X evidovanej na LV č. XXXX k.ú. Žilina, ako aj k jeho stavbe - stavebným
úpravám a nadstavbe súpisné č. XXXX stojacim na pozemku parcela KNC č. XXXX/XX evidovaným
na LV č. XXXX k.ú. Žilina a to cez pozemok, parcela KNC č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria
o výmere 329m2 v k.ú. Žilina, evidovaný na LV č. XXXX. Vec tohto návrhu bola na Okresnom súde
Žilina zapísaná pod spisovou značkou 13C 52/2012 a nebola doposiaľ pokiaľ ide o návrh žalovaného

právoplatne skončená. (fotokópie listín zo spisu OS Žilina spisová zn. 13C 52/2012 na č.l. 112 až 132).
28. Zo znaleckého posudku č. 64/2017 vypracovanom Ing. Igorom Brezianským zo dňa 31.5.2017
súd zistil, že tento bol vypracovaný v súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou zn.
6C 225/2013 medzi totožnými sporovými stranami, v ktorom žalobcovia uplatňujú voči žalovanému
zaplatenie sumy 26.480,- € s prísl. a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia za neoprávnené

užívanie nehnuteľnosti žalovaným za obdobie od 1.7.2011 do 30.6.2015. Znalec v predmetnom
znaleckom posudku určil všeobecnú hodnotu nájmu pozemku KNC č. XXXX/X-zastavané plochy a
nádvoria o výmere 329m2: v období od 1.7.2011 do 31.12.2011 vo výške 3.498,26 €/rok, v období roku
2012 vo výške 3.521,29 €/rok, v období roku 2013 vo výške 3.407,12 €/rok, v období roku 2014 vo
výške 3.505,17 €/rok a v období od 1.1.2015 vo výške 3.375,87 €/rok a zároveň určil všeobecnú hodnotu

ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu osobným a
nákladným motorovým vozidlom cez pozemok KNC č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere
329m2: za obdobie od 1.7.2011 do 31.12.2011 vo výške 1.070,37 €, za obdobie roku 2012 vo výške2.152,30 €, za obdobie roku 2013 vo výške 2.093,18 €, za obdobie roku 2014 vo výške 2.154,27 € a za
obdobie od 1.1.2015 do 30.6.2015 vo výške 1.035,77 €.
29. Znalec v znaleckom posudku na strane 24 až 25, 41 až 43 zdôvodnil použitú metódu všeobecnej

hodnoty vecného bremena, ktorá vychádza zo skutočného užívania pozemku, parcela KNC č. XXXX/
X podľa podielu výmeru pozemkov jednotlivých vlastníkov, ktoré sú nevyhnutné prístupné z dotknutého
pozemku vo vlastníctve žalobcov, pričom tak prislúchajúc k podielu výmeru pozemkov vo výlučnom
vlastníctve žalovaného v celkovej výmere pozemkov jednotlivých vlastníkov, ktoré sú nevyhnutne
prístupné z dotknutého pozemku vo vlastníctve žalobcov, tento podiel činí 29,73%.

30. Právny zástupca žalobcov vo svojom záverečnom prednese uviedol, že pokiaľ ide o uznesenie
krajského súdu 10Co 312/2011 má za to, že toto výlučne ukladá k povinnosti žalobcov, avšak nejaké
právo žalovanému v tomto uznesení priznané nie je. K znaleckému posudku Ing. Brezianského uviedol,
že pokiaľ by sa nárok žalobcov posudzoval nie ako nárok na zaplatenie nájmu, ale nárok na zaplatenie
náhrady za zriadenie vecného bremena, tak Ing. Brezianský tento nárok za rok 2015 ohodnotil na sumu
2.070,- €, pričom žalované obdobie je 2 roky, čo je 4.140,- €. Prípadné rozdeľovanie nie je možné,

nakoľko jednak by museli byť účastníkmi konania všetci a jednak vecné bremeno obmedzuje vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo
niečo konať. Pokiaľ by teda žalovaný vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu, tak za toto by
mal platiť primeranú náhradu a to je nezávislé od toho, či sám vykonáva takéto právo prechodu, alebo
takéto právo vykonávajú viaceré osoby, nie je to možné rozdeľovať. Ten, kto je oprávnený z vecného

bremena svoje právo vykonáva bez ohľadu na to, či je sám alebo je ich viac, pretože prechádza cez celú
nehnuteľnosť v celom rozsahu bez akýchkoľvek obmedzení a znalec Ing. Brezianský oceňoval práve
hodnotu vecného bremena, t.j. práva prechodu peši, osobnými, nákladnými a motorovými vozidlami cez
nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov.
31. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojom záverečnom prednese uviedla, že metódu použitú

znalcom Ing. Brezianským v znaleckom posudku 64/2017 považuje za objektívnu a reálne vykonateľnú
ako jedinú možnú metódu na stanovenie náhrady prislúchajúcej k nároku žalobcu a má za to, že
predmetná náhrada pokiaľ ide o opakovanú za zriadenie vecného bremena by mala byť rozdelená podľa
podielu na užívaní nehnuteľnosti jednotlivých vlastníkov pozemkov, ktoré sú nevyhnutné prístupné z
pozemku 1744/2 tak ako je tento podiel percentuálne stanovený v príslušných tabuľkách v znaleckom

posudku za každý kalendárny rok. V konkrétnom prípade sa možno stotožniť s tabuľkou a jednotlivými
percentuálnymi podielmi v roku 2015.
32. Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
33. Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
34. Podľa ust. § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
35. Podľa ust. § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná

náhrada.
36. Podľa ust. § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej
škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
37. Podľa ust. čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie
vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona

a za primeranú náhradu
38. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak časť splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.
39. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008

Z. z. účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.
z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
40. Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.

účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
41. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivoprihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP,
podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
42. So zreteľom na to ako a čím žalobcovia skutkovo odôvodňovali svoju žalobu je zrejmé, že

pre uplatnený nárok, žalované plnenie, považovali za rozhodné, že žalovaný v žalovanom období
od 1.7.2015 do 30.6.2017( „rozhodné obdobie“) bez právneho dôvodu užíval pozemok parcelu KN-
C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 329 m2, k. ú. Žilina, ktorý je v podielovom
spoluvlastníctve žalobcu v rade 1/, v podiele 3/10 a žalobkyne v rade 2/, v podiele 7/10 , a to tým
spôsobom, že cez tento pozemok prechádzal pešo, ako aj osobnými a nákladnými motorovými vozidlami

spolu s jeho nájomníkmi, cez tento pozemok zásobuje jeho obchodnú prevádzku v bezprostrednom
susedstve tohto pozemku , a to bez zaplatenia akejkoľvek náhrady za toto užívanie vlastníkom
tohto pozemku. Žalobcovia 1/ a 2/ sa tak voči žalovanému domáhali zaplatenia náhrady za užívanie
tohto pozemku, opísaným spôsobom, žalovaným v rozhodnom období. Výšku uplatňovanej náhrady
žalobcovia 1/ a 2/ považovali za zodpovedajúcu výške bežného nájomného za nájom porovnateľných
pozemkov v danej lokalite a danom čase tak ako bola táto určená v znaleckom posudku č.64/2017 Ing.

Igora Brezianskeho, ktorý predložili súčasne so svojou žalobou.
43. Žalobcovia 1/ a 2/ svoj uplatnený nárok právne kvalifikovali ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia od žalovaného, ktorý ho získal na ich úkor plnením bez právneho dôvodu (§ 451 OZ). Súd
však nie je viazaný právnou kvalifikáciou uplatneného nároku žalobcom a právne posúdenie je výlučne
len vecou súdu. (Právna kvalifikácia žalobou uplatneného nároku je výhradne vecou súdu, a preto nie

je rozhodujúce, ako tvrdené skutočnosti, resp. už v konaní urobené skutkové zistenia právne kvalifikuje
účastník konania. Ak dospeje súd k záveru, že skutkové zistenia urobené v konaní možno subsumovať
pod inú hypotézu právnej normy, než tú, ktorej naplnenia sa dovoláva účastník konania, je povinný tak
urobiť.“ z rozsudku Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 32 Odo 873/2005 zo dňa 24.08.2006).
44. Žalovaný v konaní nenamietal, že by v rozhodnom období neužíval dotknutý pozemok v

spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/ tým spôsobom, že cez tento pozemok prechádzal pešo, ako aj
osobnými a nákladnými motorovými vozidlami a súčasne dotknutý pozemok v spoluvlastníctve žalobcov
1/ a 2/. využívali rovnakým spôsobom aj osoby konajúce v zmluvnom vzťahu zo žalovaným (jeho
dodávatelia, resp. iný zmluvní partneri). Žalovaný poukazoval na to, že cez predmetnú parcelu
v spoluvlastníctve žalobcov prechádza na základe predbežného opatrenia, ktoré bolo nariadené

uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10Co 312/2011 zo dňa 25.1.2012, právoplatným dňa
15.2.2012.
45. V súvislosti s uplatneným nárokom súd považuje vo všeobecnej rovine poukázať na to, že inštitút
bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne
obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Predpokladom

vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. OZ je, že jednému z účastníkov sa dostalo
majetkovej hodnoty (reálne došlo ku zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu), alebo u neho nedošlo k
nezmenšeniu majetku, hoci sa zmenšiť mal (napr. ak za neho plnil niekto iný), a to na úkor toho, koho
majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu. Plnenie bez právneho
dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza tým, že

jednému z účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty plnením, ku ktorému v dobe jeho poskytnutia
neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. K získaniu bezdôvodného obohatenia v tomto prípade
dochádza okamihom prijatia plnenia. V kontexte skutkových okolností prejednávanej veci súd poukazuje
na to, že užívaním pozemku vo vlastníctve iného subjektu bez právneho dôvodu a bez poskytnutia
akejkoľvek peňažnej náhrady za toto užívanie, sa užívateľ pozemku na úkor vlastníka tohto pozemku

bezdôvodne obohacuje, čo spočíva v tom, že za užívanie pozemku neplatí vlastníkovi pozemku
akúkoľvek náhradu, čím na jeho strane nedochádza k zmenšeniu majetku (k úbytku v jeho majetkovej
sfére), a to na úkor vlastníka tohto pozemku.
46. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný v rozhodnom období bol
oprávnený užívať dotknutý pozemok v podielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/, a to na základe

rozhodnutia súdu - uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 10Co/312/2011-372 zo dňa 25.01.2012,
ktorým boli dočasne upravené pomery vo vzťahu k užívaniu pozemku v podielovom spoluvlastníctve
žalobcov 1/ a 2/ žalovaným, a to tak, že žalobcovia 1/ a 2/ boli povinní umožniť žalovanému prístup
a právo cesty peši a osobnými a nákladnými motorovými vozidlami k nehnuteľnostiam žalovaného
evidovaným na LV č. XXXX X. T. Č.. XXXX, vedených pre k. ú. Žilina, a to cez dotknutý pozemok parcela

KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 329 m2, k. ú. Žilina a zdržať sa akéhokoľvek
konania smerujúceho k zamedzeniu takéhoto prístupu a práva cesty. Uvedenej povinnosti žalobcov 1/ a
2/ tak nepochybne zodpovedalo právo žalovaného k dotknutému pozemku žalobcov 1/ a 2/, ktoré vzniklo
na základe súdneho rozhodnutia (§ 489 OZ). To však neznamená, že by žalovaný bol oprávnený užívaťakýmkoľvek spôsobom (teda aj spôsobom uvedeným v predmetnom rozhodnutí Krajského súdu v Žiline)
bez poskytnutia primeranej náhrady vlastníkom dotknutého pozemku parcely KN-C č. XXXX/X, k. ú.
Žilina, keďže nútené obmedzenie vlastníckeho práva nie je možné bez poskytnutia primeranej náhrady.

(čl. 20 ods. 4 Ústavy SR) . Nárok obmedzeného vlastníka (v tomto prípade žalobcov 1/ a 2/) pozemku na
poskytnutie takejto náhrady však nemá podobu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže
k majetkovému prospechu žalovaného v tomto prípade nedošlo na základe ani jednej zo skutkových
podstát uvedených v ust. § 451 ods. 2 OZ, resp. ust. § 454 OZ. V danom prípade ide o originálny nárok
žalobcov 1/ a 2/ vyplývajúci z ústavnej ochrany ich vlastníckeho práva.

47. Vo vyššie uvedenom rozsahu (užívania dotknutého pozemku vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/
žalovaným) tak bolo možné dospieť k záveru o dôvodnosti žalobcami uplatneného nároku, čo do jeho
základu. Žalovanému tak vznikla povinnosť , ktorú možno, ako už bolo vyššie uvedené vyvodiť zo znenia
ust. čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, poskytnúť žalobcom 1/ a 2/ primeranú náhradu v peňažnej forme.
48. Pokiaľ ide o výšku peňažnej (primeranej) náhrady, t. j. o výšku žalovaného nároku, súd v prvom rade
poukazuje, rovnako ako aj žalovaný, že majetkovým vyjadrením prospechu získaného bezdôvodným

obohatením je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným zvyčajne v danom mieste a čase
na užívanie veci aj s prihliadnutím na druh právneho dôvodu (zmluvného typu, či vecného práva k veci
cudzej), ktorým sa spravidla právo užívania vzhľadom k jeho rozsahu a spôsobu zakladá; najčastejšie
ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady hodnotí s obvyklou hladinou nájomného, ??ktoré by bol
nájomca za obvyklých okolností povinný plniť, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.

Ak je výška odplaty závislá aj od účelu a spôsobu užívania, prípadne aj na právnej forme, ktorej sa
obdobný spôsob užívania za bežných okolností realizuje, musí súd skúmať konkrétne okolnosti prípadu
a prihliadnuť na účel, ktorému vec spravidla slúži, a k tomu, ako ten, kto sa týmto spôsobom obohatil, vec
skutočne užíval a akú odplatu by za takéto používanie veci bol nútený za normálnych okolností platiť (z
uznesenia Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 28Cdo/3767/2007 zo dňa 07.11.2007) Tento spôsob určovania

výšky nároku na poskytnutie peňažnej náhrady podľa ust. § 458 ods. 1 OZ možno primerane vztiahnuť
aj na určenie výšky už zmieneného nároku žalobcov vplývajúceho z ust. čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. V
danom prípade preukázanému spôsobu užívania dotknutého pozemku žalovaným zjavne nezodpovedá
užívanie pozemku nájomcom na základe nájomnej zmluvy. Nájomca disponujúci právom nájmu v zmysle
ust. § 663 OZ realizuje jedno z čiastkových práv vlastníka, a to vec užívať , a to zásadne v celom

jeho rozsahu a v mnohých prípadoch aj ďalšie čiastkové právo vlastníka, a to požívať plody veci .
Žalovaný však na dotknutom pozemku žalobcov 1/ a 2/ reálne nevykonával také činnosti, ktoré by svojou
podstatou zodpovedali uvedenému obsahu práva nájmu. Najbližším inštitútom, ktorý by zodpovedal
spôsobu užívania dotknutého pozemku žalobcov 1/ a 2/ žalovaným, je podľa názoru súdu (dávajúc
za pravdu žalovanému) inštitút vecného bremena spočívajúceho v práve oprávnenej osoby k vecným

bremenom zaťaženému pozemku.
49. Ak teda ide o rozhodnutie o výške žalovaných nárokov, súd vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavu veci a úvah uvedených v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku, dospel k záveru,
že výška žalovaných nárokov zodpovedá výške opakujúcej sa odplaty (po dobu trvania obmedzenia
vlastníckeho práva žalobcov 1/ a 2/) za zriadenie vecného bremena práva prístupu a cesty (peši a

osobnými, či nákladnými motorovými vozidlami) cez dotknutý pozemok v spoluvlastníctve žalobcov 1/ a
2/. Z tohto dôvodu súd pri prieskume a určovaní výšky žalovaného nároku zjavne nemohol vychádzať
z hodnoty nájmu určenej v znaleckom posudku Ing. Igora Brezianskeho, od ktorého žalobcovia
odvodzovali výšku žalovaného plnenia. Žalobcovia okrem predloženého znaleckého posudku Ing. Igora
Brezianskeho ďalšie prostriedky procesného útoku pri podaní žaloby ani v procese repliky a dupliky,

pri postupe súdu podľa ust. § 167 CSP, neuplatňovali. Tak ako už súd uviedol v bode 20. súkromný
znalecký posudok Ing. Ľubomíra Bobuľu žalobcovia nepredložili včas. Predložili ho až s odstupom 17
mesiacov od podanej žaloby a 14 mesiacov od podanej repliky ( 28.9.2017), v ktorej takýto dôkaz ani
nenavrhovali, pričom ani neuviedli žiadne dôvody, ktoré im bránili takýto dôkaz predložiť skôr. Súd preto
s poukazom na ust. § 135 CSP na predložený znalecký posudok Ing. Ľubomír Bobuľu neprihliadol. Súd

za dôkaz, z ktorého mohol vyvodiť záver o oprávnenej výške žalobcami uplatneného nároku považoval
len žalobcami predložený znalecký posudok Ing. Igora Brezianskeho, v zmysle ktorého žiadal rozhodnúť
aj žalovaný, nakoľko znalec v uvedenom znaleckom posudku okrem hodnoty nájmu určoval aj hodnotu
ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena a to za obdobie od 1.7.2011 do 30.6.2015 ( ktorú určil
v rozpätí 6,30 Eur/m2/rok až 6,55 Eur/m2/rok ). Súd teda vychádzal pri svojom rozhodnutí o výške

žalovaného nároku zo znaleckého posudku č. 64/2017 znalca Ing. Igora Brezianskeho, ktorý stanovil
hodnotu vecného bremena za rok 2015 vo výške 2071,53 Eur. Zároveň sa súd stotožnil aj s použitou
metódou tohto znalca, na základe ktorej znalec následne rozdelil všeobecnú hodnotu ročnej odplaty
za zriadenie práva vecného bremena podľa podielu výmery pozemkov jednotlivých vlastníkov, ktoré súnevyhnutne prístupné z dotknutého pozemku vo vlastníctve žalobcov, pričom tak prislúchajúc podielu
výmery pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalovaného (parcely KN-C č.: XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/XX XXXX/XX), resp. v jeho podielovom spoluvlastníctve s T. E. (parcela KN-C č. XXXX/

XX) k celkovej výmere pozemkov jednotlivých vlastníkov, ktoré sú nevyhnutne prístupné z dotknutého
pozemku vo vlastníctve žalobcov, ktorá činí 29,73 %. Súd tak na základe uvedeného dospel k záveru, že
uplatneným nárokom žalobcov 1/ a 2/ v súhrne zodpovedá ich peňažné vyjadrenie ( všeobecná hodnota
ročnej odplaty 2071,52 Eur x 29,73% = 615,86 Eur/ rok, za 1 rok 307,93 Eur ): za obdobie od 01.07.2015
do 31.12.2015 vo výške 307,93Eur , za obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2016 vo výške 615,86 Eur, za

obdobie od 1.1.2017 do 30.6.2017 vo výške 307,93 Eur, teda spolu 1231,72 Eur, z toho žalobcom 1/
uplatnený podiel o veľkosti 3/10 zodpovedá sume 369,52 Eur a žalobkyňou 2/ uplatnený podiel o veľkosti
7/10 zodpovedá sume 862,20 Eur.
50. Pokiaľ ide o námietky žalobcov voči znalcom použitej metóde rozdelenia všeobecnej hodnoty
ročnej odplaty za zriadenie práva vecného bremena podľa podielu výmery pozemkov jednotlivých
vlastníkov, ktoré sú nevyhnutne prístupné z dotknutého pozemku vo vlastníctve žalobcov, obsiahnuté

v ich písomnom vyjadrení zo dňa 28.9.2017 a na pojednávaní dňa 16.1.2019, súd tieto nepovažoval
za dôvodné. Žalobcovia namietali, že len samotná skutočnosť , že niektorí vlastníci majú technickú
možnosť využívať ich pozemok ako prístup k svojím budovám, nie je právnym dôvodom na rozdelenie
ročných nájmov podľa podielu tých vlastníkov budov, ktorí majú len technickú možnosť prístupu k svojím
stavbám. Žalobcovia namietali, že na str. 28 znaleckého posudku v tabuľke uvádzaných vlastníkov

vlastník nemali v rozhodnom období subjekty COOP PRODUCT SLOVENSKO, záujmové združenie,
EKOKROK s. r. o. , Y.. B. S., S. S., O. M. X. T. E., nemali žiadny právny titul na užívanie dotknutého
pozemku. Z tohto dôvodu, keďže žiaden z týchto vlastníkov susedných pozemkov nemal žiadny
právny titul na užívanie predmetnej nehnuteľnosti, nie je možné, aby prípadná technická možnosť
užívania predmetnej nehnuteľnosti bola právnym dôvodom na akékoľvek rozdeľovanie ročných nájmov.

Okrem žalovaného nie sú účastníkmi tohto sporu žiadni vlastníci nehnuteľnosti, tak ako ich špecifikuje
znalec vo svojom znaleckom posudku na str. 28 a nie je možné v tomto spore riešiť právo žalobcov
voči ním z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom okrajovo poukazujú na to, že voči niektorým z
nich, a to konkrétne voči vlastníkovi na COOP PRODUCT SLOVENSKO, záujmové združenie sa
vedú na príslušných súdoch v Bratislave obdobné spory ako voči žalovanému. Ďalej žalobcovia

poukazovali na to, že dotknutý pozemok v ich vlastníctve má v najužšom mieste šírku cca 4 m, čo
vylučuje možnosť obojsmerného pohybu vozidiel. Žalovaný zásobuje svoj 2-poschodový obchodný dom
nákladnými vozidlami s nosnosťou viac ako 7,5 tony takže v čase, keď cez ich dotknutý pozemok
prechádzajú zásobovacie vozidlá, ktoré ho zásobujú, využíva žalovaný ich dotknutý pozemok sám
a pre svoje zásobovanie, a to bez akéhokoľvek časového obmedzenia z ich strany. V tomto čase,

keď ich dotknutý pozemok využíva na svoje zásobovanie žalovaný, nemôžu ho využívať iní vlastníci
susedných pozemkov evidovaní na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, a preto po technickej aj právnej
stránke je delenie nájmu medzi ostatné subjekty tak, ako to navrhoval znalec absolútne vylúčené. Súd
poukazuje na to, že ak by žalobcom 1/ a 2/ vzniklo voči každému vlastníkovi susediacich pozemkov
uvedených znalcom v znaleckom posudku právo na primeranú náhradu zodpovedajúcu celej výške

znalcom stanovenej hodnoty ročnej odplaty za zriadenie práva vecného bremena, tak napr.za obdobie
roku 2015 vo výške 2071,52 Eur, mali by žalobcovia v súhrne nároky na zaplatenie primeranej náhrady
voči všetkým uvedeným vlastníkom susediacich pozemkov (7 vlastníkov) v celkovej výške 14500,64 Eur
(7x2.071,52Eur),čobyvdanomprípadeniekoľkonásobneprekročilohodnotubežnéhoodčerpateľného
zdroja, za rok 2015 znalcom stanoveného v sume 2686,72 Eur eur. Pritom bežný odčerpateľný zdroj

vyjadruje sumu, ktorú získa vlastník pri riadnom hospodárení, keď závada (vecné bremeno zaťažujúce
pozemok) neexistuje. Bežným odčerpateľným zdrojom sa spravidla rozumie disponibilný výnos z
prenájmu pozemku bez zohľadnenia závady. Disponibilný výnos sa stanoví ako rozdiel príjmov (hrubého
výnosuznájmupozemkov)anákladov(mindaňzpozemku),ktorýsaobjektivizujeodhadomstraty(ktorá
zohľadňuje existujúci trh s prenájmom nehnuteľností v danej lokalite a typ posudzovaného pozemku)

pri bežnom hospodárení (viď znalecký posudok str. 34) Uvedené by tak neprimerane zvýhodňovalo
žalobcov 1/ a 2/ a naopak by viedlo na ich strane k vzniku výnosu z dotknutého pozemku, ktorý by bol
niekoľkonásobne vyšší ako hrubý výnos z nájmu dotknutého pozemku (v roku 2015 vo výške 3375,87
eur) a súčasne by bol vo výške cca 1/3-tiny trhovej ceny dotknutého pozemku (za rok 2015 znalcom
stanovenej všeobecnej hodnote 47.806,99 Eur = 329 m2 x 145,31 eur / m2). Je potrebné si totiž

uvedomiť, že užívanie dotknutého pozemku vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ je u každého dotknutého
vlastníka okolitých pozemkov limitované rozsahom užívania dotknutého pozemku ostatnými vlastníkmi
susediacich pozemkov a súčasne aj užívaním dotknutého pozemku samotnými žalobcami 1/ a 2/ (resp.
osobami odvodzujúcimi právo užívania dotknutého pozemku od vlastníckeho práva žalobcov 1/ a 2/napríklad nájomcov žalobcov 1/ a 2/). Bolo tak potrebné určiť pomer, v akom by sa jednotliví vlastníci
susediacich pozemkov mali podieľať na celkovej primeranej náhrade patriacej žalobcom za užívanie
ich dotknutého pozemku všetkými subjektmi zodpovedajúcej celkovej všeobecnej hodnote odplaty za

zriadenie práva vecného bremena. Znalec v kapitole 2.1.3. určil pomer (podiel), v akom by mala byť
celková všeobecná hodnota za zriadenie práva vecného bremena rozdelená medzi všetkých dotknutých
vlastníkov okolitých pozemkov. Súd považuje znalcom použitú metódu za daného skutkového stavu
preukázaného stranami sporu v konaní a za skutkových okolností zistených priamo znalcom za správnu
metódu. Skutočnosť, či sa žalobcovia 1/ a 2/ aj naozaj domáhali svojich nárokov (obdobných ako voči

žalovanému) voči ostatným dotknutým vlastníkom susediacich pozemkov a s akým úspechom, nemôže
byť v prejednávanej veci právne relevantná a nemôže ovplyvňovať postavenie žalovaného, teda rozsah
(výšku) jeho peňažnej povinnosti vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/. Medzi žalovaným a ďalšími dotknutými
vlastníkmi susediacich pozemkov nie je pasívna solidarita (§ 511 OZ) a teda žalobcovia 1/ a 2/ nemôžu
od ktoréhokoľvek subjektu, ktorý v rozhodnom období užíval (spôsobom ako žalovaný) ich dotknutý
pozemok požadovať úhradu celej primeranej náhrady, ktorá zodpovedá obmedzeniu vlastníckeho práva

žalobcov spôsobeného užívaním dotknutého pozemku v ich podielovom spoluvlastníctve všetkými
týmito subjektmi.
51. Súd na základe vyššie uvedeného žalobe v časti o zaplatenie žalobcovi 1/ sumy 2025,52 Eur Eur
a žalobkyni 2/ sumy 4726,20 Eur vyhovel v rozsahu zaplatenia sumy 369,52 Eur žalobcovi 1/. a sumy
862,20 Eur žalobkyni 2/ a vo zvyšnom rozsahu ich žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

52. Čo sa týka splatnosti záväzku žalovaného zaplatiť žalobcom primeranú náhradu za obdobie užívania
ich dotknutého pozemku, súd vychádzal z ust. § 563 Občianskeho zákonníka, keďže pri uvedenom
nároku čas plnenia nebol dohodnutý ani ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí.
Povinnosťou žalovaného bolo zaplatiť primeranú náhradu žalobcom prvého dňa po tom, čo bol o
plnenie požiadaný. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia 1/ a 2/ v konaní nepreukázali, že vyzvali žalovaného

na plnenie skôr ako pred doručením žaloby žalovanému, súd v zmysle uvedeného a v zmysle ust. §
124 ods. 2 CSP považoval za výzvu podľa ust. § 563 OZ až žalobu, ktorá bola žalovanému doručená
dňa 15.8.2017. Povinnosťou žalovaného bolo preto zaplatiť náhradu za užívanie pozemku žalobcov
za rozhodné obdobie žalobcom najneskôr dňa 16.8.2017, žalovaný však nevykonal žiadne peňažné
plnenie a dňom 17.8.2017 sa dostal žalovaný do omeškania s plnením peňažného dlhu, a od tohto dňa je

povinný zaplatiť žalobcom aj úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Úrok
z omeškania súd priznal v súlade s ust. § 3 Vyhl. MS SR 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013
[viď prechodné ust. § 10 c) nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., keďže k vzniku záväzkovo-právneho
vzťahu medzi stranami sporu došlo pred 01.02.2013; k vzniku titulu žalovaného na užívanie dotknutého
pozemku žalobcov 1/ a 2/., a to uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 10Co/312/2011-372 zo dňa

25.01.2012 došlo pred 01.02.2013] Súd má zo svojej činnosti vedomosť (§ 186 ods. 1 CSP), že základná
úroková sadzba ECB bola ku dňu 17.8.2017 vo výške 8 %., a preto v tejto výške priznal každému zo
žalobcov úrok z omeškania z priznanej sumy od. 17.8.2017 tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku
a vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania žalobu žalobcov v rade 1/ a 2/ zamietol..
53. Podľa ust. § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s

rozhodnutím vo veci samej.
54. Podľa ust. § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha
súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd dal na také konanie podnet.
55. Pokiaľ žalovaný navrhol konanie v prejednávanom spore prerušiť do právoplatného skončenia

konania Okresného súdu Žilina vedeného pod spis. zn. 13C/52/2012, súd tento jeho návrh posúdil ako
návrh na prerušenie konania v zmysle ust. § 164 CSP. Žalovaný svoj návrh na prerušenie konania
odôvodnil tým, že pozemok parcela KN-C č. XXXX/X užíva na prechod k nehnuteľnostiam evidovaných
na LV č. XXXX, T. Č.. XXXX X. T. Č.. XXXX, I.. Ú.. Ž., ktoré sú v jeho vlastníctve, a to na základe
predbežného opatrenia nariadeného uznesením Krajského súdu v Žiline spis. zn. 10Co/312/2011 zo

dňa 25.01.2012. Na podklade tohto predbežného opatrenia sa vedie na Okresnom súde Žilina pod spis.
zn. 13C/52/2012 konanie o zriadenie práva vecného bremena spočívajúceho v oprávnení žalovaného
prechádzať pešo a osobným a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok parcela KN-C č. XXXX/
X, k. ú. Žilina, vo vlastníctve žalobcov I. a II. V rámci tohto konania žalovaný žalobcom 1/ a 2/ navrhuje
zaplatenie jednorazovej odplaty za zriadenie práva vecného bremena vo výške 9.517,97 eur.

56. Súd mal za to, že v prejednávanom spore nie sú splnené zákonné podmienky na prerušenie
konania podľa ust. § 164 CSP, upravujúceho prípady, kedy súd podľa ust. § 162 ods. 1 CSP konanie
preruší obligatórne a ani podľa ust. § 164 CSP, upravujúceho prípady, kedy súd môže konanie prerušiť
fakultatívne, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia. V dotknutom konaní vedenom Okresným súdomŽilina pod spis. zn. 13C/52/2012 sa nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu
v prejednávanom spore, teda nie je dôvod na prerušenie konania v prejednávanom spore podľa ust. §
164 CSP, a to z nasledovných dôvodov. Rozhodnutie súdu (v danom prípade Okresného súdu Žilina

v spore vedenom pod spis. zn. 13C/52/2012) podľa ust. § 151o ods. 3 OZ, ktorého sa žalovaný voči
žalobcom 1/ a 2/ domáha žalobou v konaní vedenom pod spis. zn. 13C/52/2012 má konštitutívny
charakter, inak povedané právo vecného bremena, zriadené súdom na návrh vlastníka stavby podľa
ust. § 151o ods. 3 OZ, vzniká až právoplatnosťou tohto rozhodnutia (rozsudku). Otázka zriadenia
vecného bremena súdom na návrh žalovaného je skutkovou okolnosťou, ktorá by mohla nastať ešte

len v budúcnosti (keďže v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod spis. zn. 13C/52/2012 nebolo
ešte meritórne rozhodnuté a nemôže mať toho času vplyv na rozhodnutie súdu o žalobcami uplatnenom
nároku vzhľadom na to, že podľa ust. § 217 ods. 1 CSP je pre rozsudok rozhodujúci stav (skutkový stav)
v čase jeho vyhlásenia. Uvedená skutková okolnosť tak nemôže predstavovať otázku v zmysle ust. §
164 CSP. Predmetom konania v prejednávanom spore je totiž posúdenie oprávnenia užívať dotknutý
pozemok parcela KN-C č. XXXX/X, k. ú. Žilina, vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ žalovaným za obdobie

od 01.07.2015 do 30.06.2017. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina v spore 13C/52/2012, ktorým by
bolo rozhodnuté kladne o žalobe žalovaného o zriadenie práva vecného bremena, by tak oprávnenie
žalovaného užívať pozemok parcela KN-C č. XXXX/X, k. ú. Žilina, vo vlastníctve žalobcov riešilo pro
futuro, teda od momentu právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Pokiaľ ide o nárok na primeranú náhradu,
ktorýby žalobcom súčasneOkresnýsúdŽilinapriznalzaobmedzenieichvlastníckehoprávakpozemku

parcela KN-C č. XXXX/X, k. ú. Žilina, zriadeným právom vecného bremena, tento nárok na primeranú
náhradu by zodpovedal obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcov k dotknutému pozemku parcela KN-
J. Č.. XXXX/X, k. ú. Žilina, za obdobie po zriadení takéhoto práva vecného bremena (t. j. za budúce
obmedzenie ich vlastníckeho práva). Je tak zrejmé, že akékoľvek rozhodnutie Okresného súdu Žilina
v spore vedenom pod spis. zn. 13C/52/2012 sa nemôže dotknúť uplatnených nárokov žalobcami proti

žalovanému, ku ktorých vzniku malo dôjsť v období od 01.07.2015 do 30.05.2017 (ani ich základu a ani
ich výšky). Vyriešenie otázky prípadného budúceho vzniku práva žalovaného k dotknutému pozemku
parcela KN-C Č.. XXXX/X, k. ú. Žilina, v spoluvlastníctve žalobcov tak nebráni súdu žiadnym spôsobom
v konaní o žalobe žalobcov pokračovať a o tejto žalobe aj meritórne rozhodnúť. Súd tak o návrhu
žalovaného na prerušenie konania v prejednávanom spore rozhodol týmto rozsudkom , keďže voči

tomuto rozhodnutiu súdu, ktoré má povahu uznesenia o vedení konania, nie je odvolanie prípustné (§
357 CSP) a súčasne zmysle ust. § 162 ods. 3 CSP.
57. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1CSP, Žalobca 1/ si podanou žalobou uplatňoval nárok vo výške 2025,52, súd mu priznal sumu 369,52
Eur, žalobkyňa 2/ si podanou žalobou uplatňovala nárok vo výške 4726,20 Eur, súd jej priznal sumu

862,20 Eur. Pri percentuálnom vyjadrení úspechu obidvaja žalobcovia jednotlivo mali úspech 18,24% ,
ich neúspech jednotlivo predstavuje 81,76 % čo je úspech žalovaného, žalobcovia čistý úspech nemali,
čistý úspech žalovaného predstavuje 63,52% voči každému zo žalobcov, v ktorej výške súd priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcom 1/ a 2/ tak ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).