Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/186/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113201737
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7113201737.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: Odškodnenie, s.r.o.,
so sídlom Radlinského 1716, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 45 482 501, zast. Advokátska kancelária
VASIĽ ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, proti
žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava,
IČO: 00 151 700, v konaní o zaplatenie 598,34 eur s prísl., o odvolaní žalobca proti rozsudku Okresného
súdu Košice I zo dňa 24.5.2018 č.k. 31Cb/32/2013-250 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom žalobu zamietol;
žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% a povinnosť nahradiť
štátu trovy konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 598,34 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.437,54 eur od 21.11.2012 do 11.12.2012 a úrokom z

omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 598,34 eur od 12.12.2012 do zaplatenia ako uplatneného
nároku na náhradu škody.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný.

4. Z formulára spísaného poškodeným (Gabriel C.) dňa 10.8.2012 zistil, že dopravná nehoda zo dňa
9.8.2012, v dôsledku ktorej došlo k vzniku škody na vozidle poškodeného bola spôsobená vozidlom

PEUGEOT 206, vinníkom nehody bola p. K..

5. Zistil, že znaleckým posudkom znalca Ing. Q. T., ktorý bol žalobcom predložený na preukázanie
dôvodnosti uplatneného nároku na vozidle poškodeného OPEL ZAFIRA 1.7 DTR Enjoy, EČV: KE
-979IB, bola stanovená skutočná výška škody na sumu 11.500,- eur. Za predmetný znalecký posudok
si znalec vyúčtoval sumu 146,- eur. Uvedenú skutočnosť mal za preukázanú vyúčtovaním znalečného
zo dňa 22.10.2012. Mal za preukázané, že faktúrou č. 4120057 zo dňa 8.10.2012, vystavenou

spoločnosťou SWAM servis s.r.o., ktorá vykonávala opravu vozidla poškodeného, vyúčtovala táto
spoločnosť poškodenému sumu 10.364,46 eur. Prílohou faktúry bola kalkulácia opravy č. 2010/1191,
obsahujúca jej presnú špecifikáciu. Mal za preukázané, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti zaškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla mal p. K. uzatvorené so žalovaným poistnou zmluvou
č. 0936090025929.

6. Z oznámenia o poistnom plnení spoločnosti KOMUNÁLNA poisťovňa poškodenému zo dňa
12.10.2012 zistil, že poisťovňa ukončila šetrenie danej poistnej udalosti a poistné plnenie vo výške
9.564,09 eur poukázala priamo spoločnosti SWAM servis s.r.o.. Z výpočtu výšky plnenia vyplynulo, že
zo sumy 10.364,46 eur vystavenej auroservisom faktúrou č. 41200057, poisťovňa neuznala sumu 297,-
eur (navýšené práce za opravu a rovnanie) a odpočítala spoluúčasť 503,37 eur.

7. Mal za preukázané, že žalovaný písomným podaním zo dňa 5.11.2002 KOMUNÁLNEJ poisťovni
oznámil, že uhradí z povinného zmluvného poistenia jeho poisteného (p. K.) náhradu škody vo výške
9.564,09eurazpovinnéhozmluvnéhopoisteniap.K.poukáženajehoúčetsumu503,37eur.Písomným
podaním zo dňa 29.11.2012 si žalobca uplatnil skutočnú škodu vo výške 1.437,54 eur. Túto sumu
(ako vyplýva z podania) určil podľa znaleckého posudku Ing. Q. T., ktorý výšku škody určil na sumu

11.505,- eur. Od uvedenej sumy odpočítal plnenie žalovaného vo výške 10.067,46 eur (t.j. žiadal sumu
1.437,54 eur) a sumu 146,- eur ako náklad vynaložený za vypracovania znaleckého posudku. Z tejto
sumy žalovaná uhradila sumu 985,20 eur.

8. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi poškodeným ako postupcom a spoločnosťou

Odškodnenie s.r.o. ako postupníkom zistil, že predmetom postúpenia je suma 598,34 eur zahrňujúca aj
sumu 146,- eur ako náklady znaleckého posudku.

9. Z poistnej zmluvy č. 0936090025929 uzatvorenej medzi žalovaným a p. K. dňa 27.7.2009 zistil, že jej
predmetom je povinné zmluvné poistenie vozidla, ktorým bolo poškodené vozidlo poškodeného.

10. Zo znaleckého posudku č. 13/2015 vypracovaného Ing. Q. V., PhD. vyplynula znalcom stanovená
výška škody na vozidle poškodeného ku dňu 9.8.2012 v sume 11.504,- eur.

11. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 788 a nasl., § 420 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky

zákonník) a zák. č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla.

12. Námietku absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zhodnotil ako nedôvodnú, pretože
pohľadávka poškodeného tvoriaca predmet postúpenia je nepochybne dostatočne špecifikovaná v čl. II

bodu 6 a chybné označenie motorového vozidla v tomto postúpení nemá vplyv na platnosť zmluvy. Aj
napriek uvedenému ale žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že v čase uzatvorenia danej zmluvy
o postúpení pohľadávky neexistovala pohľadávka postupcu proti žalovanému špecifikovaná v zmluve
o postúpení, ako rozdiel medzi výškou poistného plnenia od havarijného poisťovateľa KOMUNÁLNEJ
poisťovne a.s., ako aj zákonného poisťovateľa vinníka - žalovaného a skutočnou výškou škody v sume

598,34 eur. Z uvedeného dôvodu postupca ani nemohol platne postúpiť pohľadávku. Poškodený bol
totiž oprávnený svoj nárok uplatniť iba voči tomu, kto škodu spôsobil, nie voči žalovanému.

13. Zdôraznil, že podľa § 15 ZOPZ má poškodený voči poisťovateľovi právo na priame plnenie, avšak je
povinný tento nárok aj preukázať. Poškodený nárok preukazoval znaleckým posudkom Ing. T., na ktorý

saodvolávalajvzmluveopostúpenípohľadávky,avšaktentonároknebolvčasepostúpeniapohľadávky
poškodeným riadne preukázaný a dokonca bol spochybnený aj samotným žalovaným. Z uvedeného
preto vyplýva, že v čase uzatvorenia danej zmluvy o postúpení pohľadávok, existencia pohľadávky
poškodeného voči škodcovi a tým aj priame plnenie voči žalovanému nebola poškodeným preukázaná.

14. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní
úspešnému žalovanému. O trovách štátu rozhodol, rovnako podľa § 262 CSP.

15. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f)
a h) CSP.

16. Namieta, že záver súdu prvej inštancie o neexistencii aktívnej legitimácie na strane žalobcu nie je
správny. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/256/2012, ktorý
podľa názoru odvolateľa potvrdzuje nesprávnosť právneho záveru súdu prvej inštancie.17. V ďalšom odvolateľ namieta vnútornú rozpornosť napadnutého rozsudku, keď najprv aktívnu
legitimáciu žalobcu spochybnil a následne správne poukázal na ust. § 15 umožňujúci uplatniť žalobcovi

pohľadávku voči žalovanému. Súd prvej inštancie teda na jednej strane uznal aktívnu legitimáciu
žalobcu, avšak žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca, resp. jeho právny predchodca (poškodený)
nepreukázalinároknaškodu.Súdprvejinštancieuvedenúskutočnosťuvádzatak,akokebypremožnosť
postúpiť pohľadávku bolo nevyhnutné, aby v čase uzavretia zmluvy o postúpení bol nárok na plnenie
preukázaný. Tento záver súdu prvej inštancie však nemá oporu v žiadnom právnom predpise a výklad

predložený súdom je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože bezdôvodne odníma právo
súkromnej osobe (poškodenému) postúpiť pohľadávku na inú osobu, t.j. žalobcu v tomto konaní.

18. V ďalšom odvolateľ uvádza, že ak by aj pripustil výklad súdu prvej inštancie, tak z obsahu súdneho
spisu vyplýva, že nárok poškodeného a postupovaná pohľadávka bola v čase postúpenia na žalobcu
konkretizovaná, určitá a bola preukázaná. Dôvodí, že žalobcov nárok bol dostatočne preukázaný tým,

že žalobca predložil súdu celú dokumentáciu týkajúcu sa likvidácie poistnej udalosti, ako aj náklady v
súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku vypracovaného Ing. Q. T. dňa 22.10.2012 vo výške 140,-
eur.

19. Z uvedeného podľa názoru odvolateľa nepochybným spôsobom vyplýva, že všeobecná hodnota

poškodeného vozidla ku dňu dopravnej nehody dňa 9.8.2012 predstavovala sumu vo výške 11.500,-
eur vrátane DPH, pričom žalovaný poukázal na účet autoservisu poistné plnenie vo výške 9.564,09
eur a poškodený následne uplatnil doplatok náhrady škody vo výške 1.437,54 eur. Žalovaný následne
uviedol, že došlo k znehodnoteniu vozidla vo výške 985,20 eur, ktoré poškodenému aj uhradil. Zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 25.12.2012 po tom došlo k postúpeniu pohľadávky poškodeného vo

výške 593,34 eur na žalobcu vrátane nákladov za vypracovanie znaleckého posudku. Už v čase podpisu
zmluvy o postúpení pohľadávok tak bol žalobcov nárok nepochybne preukázaný.

20. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, resp. ho
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

21. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

22. Následne odvolateľ vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného opakuje viac menej tvrdenia uvádzané už
v odvolaní.

23. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru,
že nie je dôvodné.

24. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.26. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a

ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové

zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

27. Na úvod je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie už vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23.5.2016,
č.k. 31Cb/32/2013-213 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 431,34 eur; 8,75%
úrok z omeškania ročne zo sumy 451,34 eur od 12.12.2012 do zaplatenia, všetko do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania
vo výške 662,27 eur.

28. Na základe odvolania žalovaného bol rozsudok súdu prvej inštancie uznesením Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 31.10.2017 č.k. 2Cob/203/2016-232 zrušený vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 451,34 eur, 8,75% úrok z omeškania ročne zo sumy 451,34 eur; od
12.12.2012 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia mu bola vec vrátaná na

ďalšie konanie pre naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

29. Predmetom tohto odvolacieho konania je teda rozsudok súdu prvej inštancie vydaný po zrušujúcom
uznesení Krajského súdu v Košiciach.

30. V prejednávanej veci žalobca uplatňuje náhradu škody, ktorá spočíva v rozdiele medzi výškou
poskytnutého plnenia od žalovanej a skutočnou výškou škody po uvedenej nehode (ktorú postupca
evidoval ako pohľadávku voči žalovanej).

31. Je pravdou tvrdenie odvolateľa, že osobitným predpisom, ktorý umožňuje poškodenému uplatniť si

proti poistiteľovi právo na plnenie (keďže náhradu platí poistiteľ poškodenému) je zák.č. 381/2001 Zb. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

32. Podľa jeho § 15 náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť
svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Na základe

tohto ustanovenia vznikne poškodenému právo, aby mu poisťovňa plnila, nestáva sa však účastníkom
právneho vzťahu z poistenia a nemá priamy nárok na náhradu škody voči poisťovni. Žalovaná voči
poškodenému nemala a nemá žiadne povinnosti, pretože len poistený má právo, aby zaňho uhradila
škodu poškodenému z titulu existujúceho poistno-právneho vzťahu. Preto v čase uzavretia zmluvy o
postúpení pohľadávky poškodený (G.C.) nebol voči žalovanému veriteľom pohľadávky, ktorú by mohol

zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou podľa § 524 a nasl. OZ postúpiť na žalobcu. Nárok na
náhradu škody si síce môže uplatniť proti poisťovateľovi; ale má ho voči škodcovi.

33. Na základe uvedeného bolo preto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené ako vecne správne.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že
nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalovaný.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).