Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Levice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Červenáková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/64/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318205197
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4318205197.1
Uznesenie
Okresný súd Levice v spore žalobkyne: U. T., XX.X.XXXX, Č. XXX, proti žalovanému: J. C., XX.X.XXXX,
Č. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd ukladá žalovanému J. C., T.. XX.X.XXXX, zákaz priblížiť sa k žalobkyni U. T., T.. XX.X.XXXX na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s tým, že pokiaľ by menovaní boli spoločne predvolaní na procesné
úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v
trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania
jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje.
II. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100 %.
III. O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. 7C/64/2018 vedie konanie v spore žalobkyne: U. T.,
XX.X.XXXX, Č. XXX, proti žalovanému: J. C., XX.X.XXXX, Č. XXX, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia
2. Žalobkyňa sa návrhu doručenom Okresnému súdu Levice dňa 19.12.2018 domáha nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému zákaz približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu
ako 10 metrov.
3. V podanom návrhu žalobkyňa uviedla, že so žalovaným nie sú manželmi, žili spolu ako partneri,
pričom zo spoločného vzťahu sa im narodil syn. I. C., T.. XX.XX.XXXX. Spoznali sa v roku 2012, vzťah
nadviazalivroku2014,kedyjužalovanýpožiadaloruku,vtomistomrokuspoluzačalibývať.Násilievich
vzťahu sa objavilo už po mesiaci spoločného bývania, kedy žalovaný prvýkrát udrel žalobkyňu. Vadili mu
maličkosti, ktoré využíval na vyvolanie konfliktu. Násilie pokračovalo a po narodení syna sa stupňovalo,
bil ju päsťami do hlavy, neskôr do chrbta, aby to nezanechávalo viditeľné stopy. Žalobkyňa podala na
žalovaného niekoľkokrát trestné oznámenie. Pri jednom z útokov v roku 2017 zo strany žalovaného na
osobu žalobkyne, táto odišla k rodičom žalovaného, kedy na žalovaného podala trestné oznámenie.
Žalovaný bol vzatý do cely predbežného zadržania. Keď ho prepúšťali, dostal zákaz priblíženia žalobkyni
na 5 metrov. V letných mesiacoch ju žalovaný presvedčil, aby sa k nemu vrátila. Chvíľku mali doma
pokoj, až do doby, kedy žalovanému bolo doručené rozhodnutie o podmienečnom trestne za násilie,
ktoré na žalobkyni páchal. Násilie, ktoré na žalobkyni žalovaný páchal sa začalo stupňovať približne v
apríli 2018, dňa 5.5.2018 sa vystupňovalo až do takej miery, že sa žalovaný žalobkyni vyhrážal nožom,
že ju zabije. Podarilo sa jej ujsť a znova podala trestné oznámenie. Žalovaný bol trestným rozkazom
Okresného súdu Levice č. k. 2T/37/2018-156 uznaný vinným a bol mu uložený trest 6 mesiacov, ktorý
si „odpykal“ vo D. R. T. C..4. Žalobkyňa ďalej uviedla, že ich spoločné dieťa, mal. I. C., bol svedkom násilia, ktoré na nej žalovaný
páchal. Ak na ňu kričal, alebo jej ubližoval, maloletý sa bál, plakal a snažil sa matku ochrániť. Správanie
žalovaného nemalo dobrý vplyv na maloletého. Jeho vyhrážky tým, že ju zabije postupom času
neadresoval iba žalobkyni, ale vyhrážal sa jej tým, že zabije aj ich spoločného syna I.. Z tohto dôvodu
sa v čase, kedy sa mal žalovaný vrátiť z VTOS rozhodla žalobkyňa, z obavy o svoj život aj život mal.
I., odísť do krízového centra.
5. Dňa 08.10.2018 podala žalobkyňa na tunajší súd návrh na úpravu práv a v povinností k mal. I., ktoré
je vedené pod sp. zn. 6P/238/2018. V konaní jej bol neodkladným opatrením dňa 23.10.2018 dočasne
zverený maloletý a žalovaný bol zaviazaný na mal. prispievať sumou 28 Eur mesačne. Nakoľko bol
odporca uznaný vinným zo závažného prečinu má žalobkyňa dôvodnú obavu o svoj život a zdravie.
6. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 17.12.2018
(doručený tunajšiemu súdu dňa 19.12.2018) a tiež s trestným rozkazom Okresného súdu Levice
č.k. 2T/37/2018-156 zo dňa 11.7.2018, ktorým bol žalovaný v procesom postavení obžalovaného
odsúdeným na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne pre spáchanie prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona v
spojení s § 127 odsek 5 Trestného zákona. Trestným rozkazom bol žalovaný/obžalovaný uznaným za
vinného z toho, že dňa 05.05.2018 v čase okolo 03:15 hodiny v mestskej časti Čankov v rodinnom dome
so súpisným číslom 200 pri vchodových dverách napadol svoju družku U. T., a to tým spôsobom, že pri
vchodových dverách do domu jej dal facku na ľavé líce, po čom sa presunuli do priestorov kuchyne, kde
J. C. vytiahol zo zásuvky kuchynskej linky nôž o veľkosti cca 20 cm, s ktorým sa začal U. T. vyhrážať
zabitím, a to tak, že jej nožom mieril na brucho a povedal jej, že ju z domu vynesú už len v igelitovom
vreci, po čom nôž vrátil do zásuvky, následne U. T. šla po svojho maloletého syna I., T.. XX.XX.XXXX
a vrátila sa späť do priestorov kuchyne, kde sa jej J. C. opätovne začal s nožom v ruke vyhrážať, že ju
zabije podrezaním, ak sa mu počas rozhovoru nebude dívať do očí, po čom nôž položil na kuchynskú
linku a prešiel za U. T. do priestorov chodby, kde ju chytil rukou za krk, ktorý jej stlačil s hrozbou, že ju
uškrtí, ak začne kričať a opätovne jej zdôraznil, že ak ho udá na polícii, tak ju vynesú z domu už len
v igelitovom vreci, a udrel ju päsťou do oblasti sánky, v dôsledku čoho začala krvácať z úst, a týmto
svojím konaním u U. T. vzbudil strach o svoj život a zdravie, ako aj život a zdravie ich maloletého syna,
a teda sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania, so zbraňou a na chránenej osobe, blízkej osobe.
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 , inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas.
13. Z citovaných ustanovení CSP vyplýva, že základnou podmienkou nariadenia neodkladného
opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona takýmito dôvodmi
sú právny a faktický stav medzi stranami sporu, ktorý vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov, alebo
obava, že exekúcia by mohla byť ohrozená, ako aj osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorémusa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením. Pokiaľ ide o osvedčenie dôvodnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný uviesť
rozhodujúce skutočnosti a pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a tým preukázať existenciu právneho
a faktického vzťahu medzi stranami sporu. Súd pri posudzovaní osvedčenia dôvodnosti nároku
nevykonáva proces dokazovania ako v prípade rozhodovania vo veci samej, ale pre účely rozhodnutia
o nariadení neodkladného opatrenia postačuje rozhodovanie súdu len na základe listín predložených
navrhovateľom.
14. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava právnych pomerov strán. Ako vyplýva z tohto
procesného inštitútu, ide o dočasné opatrenie, nariadením ktorého súd poskytne dočasnú ochranu práv
a právom chránených záujmov strán konania. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa
aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy. Účelom
neodkladného opatrenia nie je prejudikovať rozhodnutie súdu v samotnom merite sporu.
15. Neodkladným opatrením možno uložiť strane sporu podľa § 325 ods. 2 CSP, aby niečo konala, alebo
sa zdržala nejakého konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa dočasne
upravujú pomery strán je osvedčenie naliehavosti takejto úpravy a osvedčenie nároku vo veci samej.
Podstatné je, aby existovala dôvodná obava, že právo bude ohrozené, alebo ak je nutné bezodkladne
upraviť pomery účastníkov. V danom prípade súd zistil, že existujú také okolnosti, pre ktoré je treba
bezodkladne upraviť pomery. Z doposiaľ preukázaného je zrejmé, že žalovaný sa voči žalobkyni dlhé
roky správal agresívne, ohrozoval ju, vyhrážal sa jej a s útokmi na ňu neprestal napriek tomu, že bol za
takéto správanie odsúdeným a vykonal trest odňatia slobody.
16. Z návrhu žalobkyne je zrejmé, že táto navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojho
života a zdravia, pričom táto bude dosiahnutá tým, že súd zakáže žalovanému približovať sa k nej na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Navrhuje teda úpravu vzájomného pomeru medzi ňou a žalovaným.
17. Súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a zistil, že je dôvodným.
18. Medzi žalobkyňou a žalovaným existuje právny vzťah (pomer), pretože sú rodičmi maloletého
dieťaťa a partnermi/bývalými partnermi, donedávna žili v spoločnej domácnosti, pričom tento pomer
vyžaduje bezodkladnú úpravu. Nevyhnutnosť a bezodkladnosť tejto úpravy spočíva v tom, že (bývalý)
partner žalobkyne bol právoplatne odsúdeným za násilie páchané na žalobkyni. Súd má nielen
dôvodné podozrenie z násilia osvedčené zo samotných skutkových tvrdení žalobkyne, ale má dokonca
preukázané, že súd za dané konanie odsúdil žalovaného na nepodmienečný výkon trestu odňatia
slobody, pričom existuje dôvodná obava, že žalovaný bude v tomto konaní pokračovať aj po tom, čo bol
prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Súd nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil
prípadnému útoku žalovaného na žalobkyňu, ktorého sa môže opakovane dopustiť.
19. Z dôvodu potreby ochrany života a zdravia žalobkyne, súd vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré spočíva v zákaze žalovaného priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu
ako 10 metrov. Týmto zákazom je možné lepšie predísť konaniu, ktorým sa žalovaný vyhráža žalobkyni
(najmä že ju zabije). Je zrejmé, že takýmto konaním môže byť ohrozená telesná integrita žalobkyne
(napr. poškodenie zdravia) a takisto aj jej duševná integrita (už samotná prítomnosť žalovaného v
jej blízkosti môže objektívne u žalobkyne vyvolávať duševné útrapy). Súd považoval za potrebné z
praktického hľadiska vylúčiť „platnosť“ tohto zákazu v prípade vedenia tohto a iných súdnych, resp. iných
konaní, pri ktorých nemožno vylúčiť že sa žalobkyňa a žalovaný stretnú pri vykonávaní konkrétnych
procesných úkonov a z objektívnych dôvodov (napr. rozloha pojednávacej miestnosti) nebude možné
zabezpečiť, aby fyzická vzdialenosť medzi nimi bola menšia ako 10 metrov. Z tohto dôvodu súd rozhodol
tak, že v prípade vykonávania procesných úkonov, na ktorých sa bude vyžadovať osobná prítomnosť
žalobkyne i žalovaného sa tento zákaz neuplatňuje. V tomto smere súd poukazuje na to, že v prípade
účasti na procesných úkonoch bude ochrana poskytovaná týmto neodkladným opatrením nahradená
ochranou, ktorú počas týchto úkonov, žalobkyne dokážu zabezpečiť príslušné úradné osoby (napr.
orgány činné v trestnom konaní, justičná stráž a pod.).
20. Čo sa týka trvania neodkladného opatrenia súd predmetný zákaz uložil bez časového obmedzenia z
dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmovžalobcu bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia (§ 330
CSP).
21. Súd je toho názoru, že s poukazom na doterajšie konanie žalovaného voči žalobkyni a ich
maloletému synovi, ktoré sa nijak nezlepšilo ani opakovaným vyvodením trestnej zodpovednosti
odsúdením žalovaného za nebezpečné vyhrážanie, je dôvodná obava, že bude ďalej žalobkyňu
ohrozovať po tom, ako bol prepusteným z výkonu trestu na slobodu. Hlavným cieľom tejto zákonnej
úpravy je to, aby bolo zabránené žalovanému v konaní, ktorým, napriek opakovaným odsúdeniam,
naďalejtýralžalobkyňu.Žalobkyňasanaďalejcítiohrozenáamáobavyosvojživotazdravie.Právomusí
chrániť slabšie strany a aj za cenu zásahu do práva žalovaného na voľný pohyb, aby sa právne situácie
riešili takým spôsobom, aby bolo právo žalobkyne na pokojný a zdravý život zabezpečený obmedzením
práva žalovaného.
22. Podľa čl. 23 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje. Slobody
podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie
verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach
aj v záujme ochrany prírody. Žalobkyňa uviedla, že stále má dôvodnú obavu z konania žalovaného
a na základe doposiaľ zistených skutočností súd vyhodnotil tieto obavy z pokračovania žalovaného v
násilnom konaní voči žalobkyni a jej synovi za reálne a dôvodné. Z uvedeného dôvodu súd dočasne
upravil pomery tak, že žalovanému uložil nepribližovať sa k žalobkyni na určitú vzdialenosť. Žalovaný
musí vzdialenosť od žalobkyne dodržať aj v tom prípade, ak sa mieni stretnúť so svojim maloletým
synom.
23. Toto neodkladné oparenie môže byť zrušené postupom podľa §334 CSP, podľa ktorého súd na
návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu
na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nie len osoba, ktorej bola neodkladným opatrením
uložená povinnosť (aj spočívajúca dodržovaní zákazu), ale aj samotná žalobkyňa neodkladného
opatrenia.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
26. Súd vyslovil, že žalobkyni sa priznáva nárok na náhrada trov konania vo výške 100 %. Žalobkyňa
mala v konaní plný úspech, vzniklo jej právo na náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia podľa § 262 ods.
2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Levice na Krajský v Nitre, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci s týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolanie dôvody) čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1/ ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia (332 ods. 1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.