Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. september 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 27P/313/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117224237
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sylvia Szabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117224237.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A.

Č., G.. XX.X.XXXX, trvale bytom O., B. XX, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny O., pochádzajúcu z rodičov N. Č., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., B. XX,
zastúpenej v konaní splnomocnencom T.. V. Č., trvale bytom C., U. R. Č.. XXX a M. Č., G.. X.X.XXXX,
trvale bytom O., B. XX, zastúpeného v konaní JUDr. Milošom Hnatom, advokátom v Prešove, Tkáčska
2, o úpravu práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

z v e r u j e mal. A. Č., G.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná
ju zastupovať a spravovať jej majetok,

otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A. za obdobie od 29.11.2017 do 17.3.2019 sumou 250
Eur mesačne a za obdobie od 18.3.2019 do budúcna sumou 150 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať
k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred,

dlžné výživné za obdobie od 29.11.2017 do 31.8.2019 pre mal. A. vo výške 2 520,92 Eur p o v o ľ u j
e súd otcovi splácať v 100 Euro mesačných splátkach, spolu s bežným výživným pod stratou výhody

splátok, až do úplného vyrovnania dlhu,

konanie o úpravu styku otca s mal. A. z a s t a v u j e ,

žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 29.11.2017 žiadala zveriť maloletú A. do svojej
osobnej starostlivosti a zo strany otca navrhla určiť výživné vo výške 300 Eur mesačne, počnúc júlom
2015 do budúcna. V priebehu konania pozmenila svoj návrh tak, že žiadala určiť výživné zo strany otca

počnúc dňom 1.8.2017 do budúcna a tiež následne upravila výšku výživného na sumu 250 Eur mesačne.
Návrhom zo dňa 22.3.2019 žiadala upraviť styk otca s maloletou A. s tým, že následne tento svoj návrh
zobrala späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť.

2. Otec v úvode konania súhlasil so zverením maloletej A. do osobnej starostlivosti matky, v priebehu
konania žiadal zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, avšak následne netrval
na tomto svojom návrhu a aj naďalej súhlasil, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky.

Nesúhlasil však s navrhovanou výškou výživného a žiadal určiť výživné vo výške 100 Eur mesačne,
počnúc dňom 1.9.2017.3. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletú A. do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca navrhol
určiť výživné vo výške 200 Eur mesačne s poukazom na výdavky maloletej a príjem na strane otca.
Zároveň súhlasil so späťvzatím návrhu na úpravu styku, nakoľko rodičia v súčasnej dobe žijú v spoločnej

domácnosti.

4. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výpisom z účtu matky, rodným
listom maloletej A., prehľadom faktúr z podnikateľskej činnosti otca, správou o rodinných, bytových
a sociálnych pomeroch zo dňa 12.2.2018, daňovým priznaním otca za rok 2016, 2017, prehľadom

výdavkov matky a maloletej A., prehľadom platieb pre maloletú týkajúcich sa cestovného, výdavkov
na ošatenie, obuv plus ďalších výdavkov, lekárskymi správami o zdravotnom stave matky, potvrdením
o práci na dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 27.3.2019, pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi
zamestnávateľom M., A..P..U.. a zamestnancom - otcom zo dňa 18.3.2019, prehľadom platieb otcom
pre maloletú A., správou Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny O., opismi mzdových listov otca, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. Maloletá A. pochádza z družského vzťahu rodičov N. Č. a M. Č., ktorí nežili v spoločnej domácnosti od
augusta 2017, kedy sa matka odsťahovala s maloletou zo spoločnej domácnosti a otec sa odsťahoval
do podnájmu do jednoizbového bytu na M. F. Z. O.. Následne sa matka s maloletou v decembri 2017
prisťahovala do rodinného domu, ktorý je vlastníctvom starého otca maloletej z otcovej strany a kde sa

v priebehu konania otec opätovne prisťahoval k svojmu otcovi.

6. Matka sa prisťahovala do spoločnej domácnosti z dôvodu, že mala zdravotné problémy, pričom do
domácnosti prispievala nepravidelne sumou okolo 30 Eur mesačne. Zároveň splácala pôžičku v sume
100 Eur mesačne, ktorú brali spolu s otcom maloletej. Matka má zdravotné problémy, absolvovala

3 operácie a z dôvodu zlého zdravotného stavu si nemôže nájsť stabilné zamestnanie. Finančne jej
vypomáhajú jej rodičia. V súčasnej dobe pracuje na základe dohody o vykonaní práce v A. Z. Z. O. G.
C. F. Č.. X, kde jej čistý mesačný príjem je XXX Eur.

7. Otec na výživu maloletej prispieval od septembra 2017, kedy prispel sumou 200 Eur, v októbri

sumou 100 Eur, v novembri sumou 200 Eur a v decembri sumou 200 Eur. V roku 2018 prispel otec na
výživu maloletej A. v januári sumou 200 Eur, vo februári, v marci a v apríli po 100 Eur mesačne, v júli
150 Eur, v auguste 200 Eur, v septembri 150 Eur, v novembri 100 Eur a v decembri 200 Eur. V
mesiacoch máj, jún a október na výživu dcéry neprispel. V roku 2019 prispel v januári sumou 200 Eur a
od apríla do augusta po 100 Eur mesačne. V mesiacoch február a marec na výživu maloletej neprispel.

Celkovo tak prispel otec na výživu maloletej od podania návrhu sumou 2 200,52 Eur. V mesiaci júl 2017
na účet matky bola poukázaná suma X XXX Eur od otca ako jeho príjem z podnikateľskej činnosti, kde
následnesumuXXXXEurpoukázalanaúčetsvojhobrata,čímsichcelazabezpečiťfinančnéprostriedky
na svoju výživu a výživu maloletej.

8. Matka vyčíslila svoje výdavky na sumu 156 Eur mesačne, čo sú výdavky na cestovné MHD v sume
20 Eur, na lieky 30 Eur, vyšetrenie sono 30 Eur, liečba E. v mesiacoch november a december 71 Eur
a rehabilitácia 5 Eur.

9. Otec býval do novembra 2017 v podnájme, za ktorý platil 330 Eur mesačne nájom a inkaso.

Odsťahoval sa z dôvodu, že v rodinnom dome, ktorý patrí jeho otcovi, býval jeho otec s matkou matky
maloletej A., ktorí tvoria pár a s ktorými maloletá A. a jej matka žili v spoločnej domácnosti. V priebehu
konania sa prisťahoval do spoločnej domácnosti, rodinného domu svojho otca, kde býva aj matka s
maloletou, avšak s matkou maloletej spoločnú domácnosť nevedú.

10. Do júna 2018 bol otec živnostníkom, pracoval pre firmu T., kde za rok 2017 mu boli preplatené faktúry
v celkovej sume X XXX Eur, čo je X XXX,XX Eur brutto mesačne. V roku 2018 mal preplatené faktúry vo
výške X XXX,XX Eur mesačne brutto, pričom pre firmu T. pracoval do júna 2018. Následne sa zamestnal
ako živnostník pre Č. firmu K. B. C., kde za obdobie jún až december 2018 mal preplatené faktúry vo
výške X XXX,XX Eur brutto.

11. Podľa daňového priznania za rok 2017 boli jeho príjmy z podnikateľskej činnosti vo výške X XXX
Eur, výdavky vo výške X XXX Eur, daňový základ vo výške X XXX Eur. Za rok 2016 boli jeho príjmy z
daňového priznania vo výške XX XXX,XX Eur, výdavky vo výške X XXX,XX Eur a základ dane bol vovýške X XXX,XX Eur. V čase, keď otec podnikal si paušálne odpočítaval daň. Mal 2 telefóny, z ktorých
bol jeden služobný, za ktorý neplatil a jeden súkromný, za ktorý platil 100 Eur mesačne. Pre firmu K. B.
C. pracoval do januára 2019, následne od marca 2019 sa zamestnal vo firme M., A..P..U.., Č., kde za

obdobie od marca do júla 2019 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem XXX,XX Eur.

12. Otec uviedol, že živnosť ukončil z dôvodu, že mu neboli vyplácané faktúry od poslednej spoločnosti,
pre ktorú pracoval v Č. P., z tohto dôvodu si našiel trvalý pracovný pomer.

13. Otec v priebehu konania uvádzal, že sa s matkou pôvodne dohodli na výživnom v sume 200 Eur
mesačne, pričom matka nemá výdavky spojené s bývaním, nakoľko inkaso v dome vo výške 330 Eur
mesačne uhrádza jeho otec, ktorý tam tiež býva.

14. Maloletá A. od septembra 2019 začala navštevovať V. stupeň základnej školy, a to X. ročník, pričom
v úvode konania navštevovala X. ročník základnej školy. Stravovala sa v školskej jedálni, kde matka

platila 20 Eur mesačne za obedy, cestovné do školy jej platila 15 Eur mesačne, školské potreby 20 Eur
mesačne, ošatenie 25 Eur mesačne, obuv 15 Eur mesačne, športové potreby 15 Eur mesačne, lieky
13 Eur mesačne. V decembri 2018 mala na ňu mimoriadne výdavky v sume 50 Eur. Tiež jej zakupuje
hygienické potreby za 5 Eur mesačne, platí jej mobil po 10 Eur mesačne, na záujmovú činnosť jej dáva
15 Eur mesačne a vreckové 20 Eur. Okrem toho jej uhradil ZRPŠ v sume 18 Eur ročne, jednorazovo

jej zaplatila školu v prírode za 30 Eur, krúžky v škole jej platí za 6 Eur ročne, fotky do školy 6 Eur
ročne. Celkové výdavky matka vyčíslila pre maloletú A. na sumu 203 Eur mesačne. V apríli 2019 matka
založila do spisu aktuálny prehľad výdavkov pre maloletú podložených dokladmi o finančnom plnení,
ktoré vyčíslila na sumu 328,77 Eur mesačne. Okrem toho vyčíslila jednorazové výdavky na ZRPŠ,
školský výlet, divadlo, účasť na koncerte, fotky a učebnice v sume 57,55 Eur, finančné plnenie za lieky

a zdravotné vyšetrenie v sume 90 Eur.

15. V priebehu konania obaja rodičia zhodne uviedli, že otec sa s maloletou stretáva, matka mu v
stretnutiach s dcérou nebráni, pričom do spisu založili aj prehľad trávenia času otca s maloletou za
obdobie od januára do mája 2019.

16.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

17. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

18. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale

jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.22. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine, práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné

práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

25. V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia maloletej A. v
čase začatia konania nežili v spoločnej domácnosti, pričom následne sa otec prisťahoval do spoločnej
domácnosti, nakoľko ide o bývanie v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je jeho otec a kde býva aj
stará matka zo strany matky maloletej A., keďže majú partnerský vzťah so starým otcom zo strany otca

maloletej A.. V priebehu konania sa rodičia nevedeli dohodnúť na výške výživného, keďže aj keď otec
na výživu maloletej začal prispievať po tom, čo sa rodičia rozišli, výška výživného podľa názoru matky
nebola adekvátna výdavkom, ktoré mala s maloletou A..

26. Otec v priebehu konania navrhol zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti, avšak po

návšteve Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O. sám
dobrovoľne uviedol, že netrvá na tom, aby bola dcéra zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov a súhlasil, aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Keďže obaja rodičia súhlasili so
zverením maloletej do starostlivosti matky, súd ju do tejto osobnej starostlivosti zveril s tým, že je matka
oprávnená a povinná ju zastupovať a spravovať jej majetok.

27. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z možností
a schopností na strane oboch rodičov, tiež zohľadnil výšku výživného, ktorou otec na výživu maloletej
prispieval po tom, čo sa rodičia rozišli a v určitom období prestali žiť v spoločnej domácnosti. V priebehu
konania matka vydokladovala všetky výdavky, ktoré má maloletá A. a ktorá v priebehu konania prešla z

O. stupňa na V. stupeň základnej školy, to je od septembra tohto roku nastúpila do X. ročníka základnej
školy. Výdavky preukázané matkou považoval súd za odôvodnené, štandardné a riadne preukázané a
ktoré spočívajú najmä v kúpe učebných pomôcok a školských potrieb, ošatenia, obuvi, stravy, krúžkovej
a záujmovej činnosti, ako aj jednorazové výdavky, ktoré vzniknú nepredvídateľne a ktoré spočívajú
v úhrade školy v prírode, výletov v rámci školy, kultúrneho a spoločenského vyžitia mimo školy. V

podstatnej miere tieto výdavky v súčasnej dobe hradila matka za pomoci svojich rodičov, keďže jej príjem
je minimálny v sume okolo XXX Eur mesačne, pričom matka poukázala na svoje zdravotné problémy,
3 operácie, ktoré absolvovala v minulom roku, pričom pre svoj zdravotný stav v súčasnej dobe nie je
schopná si nájsť adekvátne trvalé zamestnanie.

28. Zároveň súd zohľadnil aj možnosti a schopnosti na strane otca, ktorý spočiatku bol živnostníkom,
pracoval pre 2 firmy, kde jeho príjem bol podstatne vyšší ako je v súčasnej dobe, po tom, čo sa zamestnal
na základe pracovnej zmluvy. Živnosť ukončil otec dobrovoľne, pričom uviedol, že bol nútený takto
učiniť, nakoľko mu neboli vyplatené posledné 2 faktúry od firmy, pre ktorú pracoval v Č. P.. Aj keď otec
uviedol dôvod, pre ktorý zrušil živnosť, je potrebné zdôrazniť, že v tomto období jeho príjem bol vyšší

ako v súčasnej dobe, kedy pracuje iba na základe pracovnej zmluvy a jeho čistý mesačný príjem sa
pohybuje v sume okolo XXX Eur mesačne, hrubý okolo v sume XXX Eur mesačne. Z tohto dôvodu súd
rozdelil výšku výživného, ktorou bol otec povinný prispievať na výživu svojej dcéry do dvoch časových
období, a to od podania návrhu do doby, kým neukončil živnosť, kedy mu určil výživné v sume 250
Eur mesačne. Uvedené výživné považoval za primerané vzhľadom na hrubý príjem, ktorý sa pohyboval

v sume od X XXX Eur mesačne do X XXX Eur mesačne. Aj po odpočítaní povinných odvodov do
Sociálnej a zdravotnej poisťovne, bolo v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu svojej
dcéry uvedeným výživným, o to viac, že matka v tom čase nemala stabilný príjem, mala zdravotné
problémy, pracovala iba brigádnicky s minimálnym príjmom. Následne od marca 2019 súd určil výživné
zo strany otca v sume 150 Eur mesačne, nakoľko došlo k poklesu jeho príjmu, keďže zrušil živnosť a

začal pracovať na základe pracovnej zmluvy. Aj keď otec živnosť zrušil sám dobrovoľne, poukázal na
to, že od poslednej firmy, pre ktorú pracoval, mu neboli pravidelne uhrádzané faktúry, preto pristúpil k
nájdeniu si trvalého pracovného pomeru, kde má zabezpečený pravidelný mesačný príjem, aj keď je
nižší aký bol v čase, keď podnikal. Okrem toho otec preukázal, že s maloletou A. pravidelne trávi čas,uhrádza jej výdavky aj mimo úhrady výživného, v súčasnej dobe žijú s matkou v spoločnej domácnosti,
takže je v pravidelnom kontakte s maloletou a podieľa sa čiastočne na jej výdavkoch, pričom výška
výživného v súčasnej dobe zodpovedá príjmu, ktorý otec súdu riadne preukázal. Rovnako zodpovedá

aj odôvodneným potrebám maloletej, keďže naposledy matka vyčíslila jej výdavky na sumu okolo 300
Eur mesačne, takže výška výživného zodpovedá polovičnej sume vyčíslených výdavkov matkou.

29. Súd určil výživné počnúc dňom podania návrhu matkou na súd, napriek tomu, že matka žiadala určiť
výživné skôr, to je od 1.8.2017 do budúcna. Súd poukazuje na to, že matka podala návrh na určenie

výživného až v novembri 2017, pričom zároveň uviedla, že otec na výživu maloletej prispel už aj v
septembri sumou 200 Eur, v októbri sumou 100 Eur, v novembri sumou 200 Eur. Zároveň mal súd
preukázané, že odmenu otca za vykonanú prácu, ktorá bola poukázaná na účet matky, následne matka
v určitej časti, a to v sume X XXX Eur previedla na účet svojho brata a použila ich ako výživné pre
maloletú. Keďže v období, odkedy matka žiadala určiť výživné, bolo výživné zo strany otca uhradené
vo vyššie uvedených sumách, považoval súd za dôvodné určiť výživné až od podania návrhu matkou

na súd. Takto vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 29.11.2017 do 31.8.2019 v celkovej výške
2 520,92 Eur (t.j. 8,33 Eur x 2 dni v mesiaci november 2017 + 15 mesiacov x 250 Eur + 8,06 Eur x 17
dní v mesiaci marec 2019 + 4,84 Eur x 14 dní v mesiaci marec 2019 + 5 mesiacov x 150 Eur mínus
výživné, ktoré otec na výživu maloletej v rozhodnom období uhradil, t.j. v sume 2 200,52 Eur). Uvedené
dlžné výživné súd povolil otcovi splatiť v splátkach po 100 Eur mesačne, spolu s bežným výživným pod

stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu z dôvodu, že došlo uňho k poklesu príjmu, ako
aj k tomu, že preukázal súdu, že bol vyhlásený konkurz na jeho majetok.

30. Zároveň súd zastavil konanie o úpravu styku otca s maloletou A., nakoľko v tejto časti zobrala matka
svoj návrh späť, a to v súlade s ustanovením § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku.

31. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.