Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. jún 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 38P/248/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313219364
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1313219364.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci

navrhovateľky: C.. S. P., O. Y., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Š. XX, J., P. Č. O. XXX, J., zastúpená I.. C. Y.,
AK D. D. E. XX, J. S. AK D. B., D..O..M.., D. D. G. XX, J., proti odporcovi: J. P., L.. XX.XX.XXXX, P.
J. Š. XX, J., P. Č. A. D. XX, G. X, Č., zastúpený I.. W. W., AK D. D. C. XX, J., o návrhu na rozvod
manželstvaaúpravuprávapovinnostíkmaloletýmdeťomP.:K.,L..XX.XX.XXXX,P.,L..XX.XX.XXXXS.
E., L.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor
sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo J. P., L.. XX.XX.XXXX E. J. a C.. S. P., O.. Y., L.. XX.XX.XXXX E. J., uzavreté dňa

XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu J. - D. C., zapísané vo zväzku Q., ročník
XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX
r o z v á d z a .

Súd zveruje maloleté deti P.: K., L.. XX.XX.XXXX, P., L.. XX.XX.XXXX S. E., L.. XX.XX.XXXX na čas po
rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletých deti P.: K., L.. XX.XX.XXXX sumou 200,- eur mesačne,
P., L.. XX.XX.XXXX sumou 180,- eur mesačne a E., L.. XX.XX.XXXX sumou 120,- eur mesačne, ktoré
sumy je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých detí vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred,
počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vyslovuje predbežnú vykonateľnosť nasledovných výrokov:

38P/248/2013

Otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi P.C.: K., L.. XX.XX.XXXX, P., L.. XX.XX.XXXX S. E.,
L.. XX.XX.XXXX nasledovne:

- každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 16,00 hod do nedele do 18,00 hod,
- počas letných prázdnin každoročne v mesiaci júl od 01.07. od 9,00 hod do 15.07. do 18,00 hod a v
mesiaci august od 01.08. od 9,00 hod do 15.08. do 18,00 hod,
- počas jarných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od prvého dňa jarných prázdnin
vyhlásených MŠ SR od 9,00 hod do posledného dňa prázdnin vyhlásených MŠ SR do 18,00 hod.
- počas Veľkonočných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom roku a to od piatku od 18,00 hod do
Veľkonočného pondelka do 18,00 hod.

- počas vianočných sviatkov každoročne od 26.12 od 11,00 hod do 27.12. do 18,00 hodMatka je povinná v súdom stanovenom čase maloleté deti riadne a včas na styk pripraviť.

Otec je povinný prevziať a odovzdať maloleté deti v mieste bydliska matky.

Matka maloletých detí P.: K., L.. XX.XX.XXXX, P., L.. XX.XX.XXXX S. E., L.. XX.XX.XXXX je povinná
písomneinformovaťotcamaloletýchdetí,atopravidelnevždykposlednémudňutohoktoréhomesiacao
zdravotnom stave detí, o ich študijných výsledkoch a mimoškolských aktivitách a priebežne mu podávať

písomné správy o aktuálnych a mimoriadnych veciach týkajúcich sa maloletých detí.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 27.09.2013 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva
s odporcom a úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že tieto budú

zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bude povinný prispievať na ich výživu sumou 700,- eur
mesačne na výživu maloletého K., sumou 500,- eur mesačne na výživu maloletej P. a sumou 600,- eur
mesačne na výživu maloletej E.. Počas konania svoj návrh v časti určenia vyživovacej povinnosti otca
voči maloletým deťom upravila a žiadala, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí
sumou 450,- eur mesačne na každé dieťa. Taktiež žiadala, aby bol upravený styk otca s maloletými

deťmi v rozsahu, ako to navrhla na pojednávaní konanom dňa 08.04.2014.

Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila manželstvo z dôvodu vzájomnej náklonnosti a
lásky a z tohto manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý K., K. XX.XX.XXXX maloletá P. S. K.
XX.XX.XXXX maloletá

38P/248/2013 - 112

E.. Postupom času sa začali u odporcu prejavovať jeho duševné problémy, nedokázal organizačne
zabezpečiť rodinu a v čase, keď bol nezamestnaný sa jeho psychické problémy zväčšovali. Odporca
bol výbušný, arogantný a začal vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje. Najväčšie problémy

v manželstve nastali po tom, ako si odporca našiel zamestnanie v G., kde si po určitom čase
našiel priateľku a navrhovateľke oznámil, že s ňou už viac nechce žiť. I napriek tejto skutočnosti
sa navrhovateľka snažila manželstvo zachrániť a manželia absolvovali sedenie u psychologičky.
Manželstvo účastníkov konania však napriek tejto skutočnosti stratilo svoj účel, neplní si žiadnu zo
svojich funkcií a v súčasnosti je už len formálnym zväzkom, pričom ani jeden z manželov nemá záujem

na jeho obnovení. Obaja manželia majú v súčasnosti nových partnerov, s ktorými zdieľajú spoločné
domácnosti. Rozvod manželstva je i v záujme maloletých detí z tohto manželstva pochádzajúcich. K
nákladom na maloleté deti uviedla, že tieto vyplývajú z odôvodnených potrieb a záujmov maloletých
detí, tak ako ich uviedla počas konania.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, nemal záujem na obnovení manželského spolužitia
a žiadal, aby súd toto manželstvo ako nefunkčné rozviedol. Za príčiny rozvratu manželstva považoval
každodennú rutinu a z nej vyplývajúce hádky a nezhody, ktoré navrhovateľka nevedela konštruktívne
riešiť. Taktiež sa pod rozvrat manželstva podpísala strata spolupatričnosti, dôvery, sústavné výčitky
navrhovateľky bez skutočnej príčiny, žiarlivosť, rozdielne názory na výchovu detí a následné vzájomné

odcudzenie. Hoci nezhody a nefunkčnosť manželstva boli zrejmé už predtým, vzájomné odcudzenie
sa prehĺbilo odchodom odporcu za prácou do G., kam sa za ním mala presťahovať navrhovateľka
spolu s maloletými deťmi a táto zmena by prospela aj ich v tom čase už problémovému manželstvu.
V dôsledku tvrdohlavého postoja navrhovateľky a jej neochoty komunikovať k uvedenému nedošlo a
manželia ukončili vzájomné spolužitie. V otázke úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas

po rozvode súhlasil s tým, aby na čas po rozvode manželstva boli maloleté deti zverené do osobnej
starostlivostimatkystým,žeobajarodičiabudúmaloletédetizastupovaťaspravovaťichmajetok.Pokiaľ
ide o určenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, túto žiadal spočiatku určiť v sume 350,- eur
mesačne na maloletého K., v sume 270,- eur mesačne na maloletú P. a v sume 180,- eur mesačne na
maloletú E., avšak počas konania ukončil svoj pracovný pomer v spoločnosti L., S..D.., pričom príčinou

rozviazania pracovného pomeru boli rozdielne názory odporcu a nadriadených, týkajúce sa pracovnéhosmerovania. Od tohto obdobia je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorú skutočnosť žiadal
pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti zohľadniť a túto žiadal určiť vo výške 200, -eur mesačne
na výživu maloletého K., sumou 150,- eur mesačne na výživu maloletej P. a sumou 150,- eur mesačne

na výživu maloletej E., ktorá suma zodpovedá cca 2/3-inám výšky jeho podpory v nezamestnanosti.
Okrem bezpodielového spoluvlastníctva bytu na Š. A. nie je vlastníkom žiadnych majetkových hodnôt, z
ktorých by si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť. K celkovým nákladom na maloleté deti uviedol, že
s ním nebolo konzultované navštevovanie súkromného predškolského zariadenia na strane maloletej
E.Ó.. K nákladom na športovú činnosť maloletého K. uviedol, že tieto náklady od počiatku hradia rodičia

navrhovateľky, ktorá skutočnosť bola i od počiatku
38P/248/2013

deklarovaná. Navrhovateľka s odporcom tieto náklady nikdy nehradili, pričom otec opakovane
poukazoval na to, že intenzita tréningov na strane maloletého je neadekvátna jeho veku. Od januára
2014prispelnavýživumaloletýchdetíkrukámnavrhovateľkysumou1000,-eur.Knákladomnavýživua

výchovu maloletých detí uviedol, že je nevyhnutné, aby sa tieto prispôsobili možnostiam a schopnostiam
oboch rodičov a životnú úroveň maloletých detí nastaviť tak, aby im táto zodpovedala. Svoj styk s
maloletými deťmi žiadal upraviť v zmysle svojho návrhu doručeného súdu dňa 04.02.2014 (č. l. 36),
doplneného na pojednávaní dňa 12.06.2014, kde žiadal, aby sa mohol s deťmi stretávať už od piatka po
škole. Taktiež žiadal, aby bola navrhovateľke uložená povinnosť v zmysle § 24 ods. 5 Zákona o rodine

informovať odporcu o zdravotnom stave detí, o ich študijných výsledkoch a mimoškolských aktivitách a
priebežne mu podávať písomné správy o aktuálnych a mimoriadnych veciach týkajúcich sa maloletých
detí, nakoľko odporcu neinformuje o žiadnych skutočnostiach týkajúcich sa maloletých detí.

K návrhu odporcu navrhovateľka uviedla, že výživné v odporcom navrhovanej výške je nedostatočné

vzhľadom k odôvodneným potrebám a záujmom maloletých detí tak ako boli prednesené počas konania.
K skončeniu pracovného pomeru na strane odporcu so spoločnosťou L., S..D.., uviedla, že tento bol síce
skončený dohodou, avšak skutočným dôvodom skončenia pracovného pomeru bol alkohol na strane
odporcuato,žebolnapracoviskupodvplyvomalkoholu.Taktiežpoukázalanato,žezdôvodusprávania
sa odporcu bola nútená odsťahovať sa i zo svojim súčasným partnerom zo spoločného bytu, ktorý je v

bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a prenajať si iné bývanie, nakoľko odporca neumožňoval v
predmetnom byte priateľovi matky bývať. Manželia spoločne hospodárili do decembra roku 2013, kedy
odporcavzalnavrhovateľkebankomatovúkartuodjehoúčtu.Kúpravestykuodporcusmaloletýmideťmi
uviedla, že tieto sa s odporom nechcú stretávať, sú poznačené správaním sa odporcu v minulosti a boja
sa ho. Navrhovateľka sa snaží deti na styk určený predbežným opatrením pripraviť, avšak nemôže deti

proti ich vôli nútiť, aby s octom odišli. K uvedenému neprispelo ani volanie polície zo strany odporcu pri
jednom z týchto stykov. Navrhovateľka videla možnosť prípadnej zmeny tohto stavu v tom, že odporca
podstúpi odborné vyšetrenia (CT hlavy) a podstúpi liečenie svojho alkoholizmu, aby následne matka
mohla vplývať na deti, že otec je dobrý a nemusia sa ho báť. Po absolvovaní liečenia chce matka
apelovať na deti, aby sa obnovil ich vzťah s otcom, chce to však čas.

Odporca odmietol tvrdenia o nadmernom požívaní alkoholických nápojov ako i tvrdenia o tom, že
k skončeniu jeho pracovného pomeru v spoločnosti L., S..D.. došlo síce dohodou, ale dôvodom
bolo požívanie alkoholických nápojov na pracovisku. K odobratiu bankomatovej karty navrhovateľke
uviedol, že k uvedenému kroku pristúpil po tom, čo navrhovateľka prečerpala účet, mesačne vyberala

z účtu sumu cca 2 000,- eur. Odporca sa snažil s navrhovateľkou dohodnúť, vysvetliť jej, že finančné
prostriedky sú spoločné a že ak prečerpáva finančné prostriedky na jeho účte, dostáva tak oboch do
problémov, avšak bezúspešne. Do tohto obdobia mala navrhovateľka počas celého manželstva prístup
k finančným prostriedkom odporcu bez obmedzenia. Poukázal na to, že navrhovateľka od počiatku
konania zabraňuje kontaktu otca s deťmi, z ktorého dôvodu si i podal návrh na nariadenie predmetného

predbežného opatrenia. Ani uvedené rozhodnutie súdu však navrhovateľka
38P/248/2013 - 113

nerešpektuje, deti na styk nepripravuje a tieto otcovi neodovzdáva. Tvrdenia navrhovateľky o správaní
sa odporcu a jeho nepriaznivom vplyve na maloleté deti sa nezakladajú na pravde, odporca bol a je

dobrým otcom, deti mali porovnateľný vzťah k obom rodičom, otec s nimi trávil voľný čas, venoval
sa spolu s deťmi športovým aktivitám, zmena nastala až po podaní návrhu na rozvod manželstva, od
ktoréhoobdobianavrhovateľkaodmietasodporcomkomunikovať,bezdôvodnemuzabraňujevkontakte
s deťmi a neinformuje ho o žiadnych skutočnostiach týkajúcich sa detí, pričom bolo navrhovateľkou i vškole, ktorú navštevujú maloleté deti oznámené, že odporca nemá právo si deti zo školy vyzdvihovať,
ktorá skutočnosť je v príkrom rozpore so zákonnou úpravou, týkajúcou sa výkonu rodičovských práv
a povinností. Poukázal na to, že jedným z rozhodujúcich kritérií pre posúdenie, ktorému z rodičov súd

zverí deti do osobnej starostlivosti, je aj rešpekt rodiča k právu detí stýkať sa s druhým rodičom, kde
navrhovateľka bezdôvodne zámerne marí pokusy odporcu o kontakt s deťmi a popudzuje deti proti jeho
osobe. Násilné pretrhnutie citových väzieb detí k otcovi pritom narúša ich životné istoty a má za následok
porušenie psychického vývoja detí. Na základe uvedených skutočností preto žiadal, aby výrok o úprave
jeho styku s maloletými deťmi bol predbežne vykonateľný z dôvodu, že je nutné zabrániť hroziacej ujme

z dôvodu bráneniu kontaktu otca s deťmi.

Kolízny opatrovník spolupracoval s rodinou, ktorá bola odporučená i na psychologické poradenstvo,
ktoré sa však z dôvodu konfliktnosti vo vzájomných vzťahoch rodičov neuskutočnilo. Obom rodičom
prízvukoval, že deti sú ešte malé a je pred nimi ešte dlhé časové obdobie, počas ktorého budú musieť
spolukomunikovaťoveciachtýkajúcichsamaloletýchdetí.Napriekuvedenémusavzťahymedzirodičmi

nikam neposunuli, a to ani ohľadom styku otca s maloletými deťmi, kde mal za preukázané, že matka deti
na styk riadne nepripravuje, deti sa s otcom nestretávajú, napriek tomu, že tento sa vždy na styk riadne
dostaví. V prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s
tým, že zastupovať ich a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Pokiaľ ide o výživné, konkrétnu
výšku ponechal na úvahu súdu s tým, že otec je síce nezamestnaný, avšak je schopný si plniť svoju

vyživovaciu povinnosť. Styk žiadal upraviť riadne i s prespaním u otca.

Právna zástupkyňa navrhovateľky žiadala, aby súd návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel,
pričom v časti rozvodu manželstva nie je medzi manželmi rozpor, s týmto obaja súhlasila rovnako, ako
i so zverením maloletých detí na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky s tým,

že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Žiadala, aby súd pri svojom
rozhodovaní bral do úvahy záujem maloletých detí, ako i tú skutočnosť, že to bol práve otec, ktorý
opustil svoje tri deti a v tom čase si neuvedomoval, že ten kontakt s nimi už nebude taký ako predtým.
V časti určenia vyživovacej povinnosti žiadala, aby súd bral do úvahy všetky potreby maloletých detí,
tak materiálne, ako i psychické tak, ako boli matkou uvádzané počas konania. Stanovisko kolízneho

opatrovníka považovala za prekvapujúce, nakoľko pri prešetrení pomerov v rodine sa maloleté deti jasne
vyjadrili, že sa s otcom nechcú stretávať. Matka deti na styk s octom riadne pripravuje, ale nemôže
ich nútiť násilím, aby s otcom odišli. Pokiaľ ide o náklady maloletých detí, tieto boli počas konania
preukázané, vrátane mimoškolských a športových aktivít. Skončenie pracovného pomeru na strane otca
dohodou

38P/248/2013

považovala vzhľadom k uvedenému za nezodpovedné, keďže si je vedomý nákladov na výživu a
výchovu maloletých detí a nutnosti ich úhrady. K dôvodu skončenia pracovného pomeru uviedla, že sú
i naďalej presvedčení a majú dôkaz o tom, že predmetný pracovný pomer na strane odporcu skončil

pre neplnenie pracovných povinností, čo bolo ovplyvnené požívaním alkoholu, za ktorým účelom bola
prevedená pozitívna dychová skúška. Od januára 2014 otec prispel na výživu detí sumou 1 000,- eur,
ktorá, podľa názoru navrhovateľky, pochádza z neoprávneného poberania rodinných prídavkov otcom
a táto suma rozhodne nepostačovala na úhradu odôvodnených potrieb a záujmov maloletých detí za
obdobie od januára 2014 doposiaľ. K povinnosti informovať otca o všetkých záležitostiach maloletých

detí uviedla, že tak ako má matka povinnosť otca informovať, otec má rodičovskú povinnosť informovať
sa o svojich deťoch, čo však otec nerobí. Matke pritom zo starostlivosťou o deti významne vypomáhajú
jej rodičia, najmä v dobe, kedy je matka v práci. Práve z dôvodu, aby sa mohla zamestnať umiestnila
maloletú E. do súkromného predškolského zariadenia, nakoľko štátnu škôlku nevybavila. Poukázala na
to, že matka uhrádza i platby za spoločný dom.

Právna zástupkyňa odporcu žiadala súd, aby nebral do úvahy ničím nepodložené úvahy o tom, čo
bolo dôvodom ukončenia pracovného pomeru na strane odporcu, keďže tento bol rozviazaný dohodou.
Poukázala na psychický vývoj maloletých detí za posledné obdobie, keď v marci 2014 kolíznemu
opatrovníkovi deti na otázku, či sa chcú stretávať s otcom odpovedali kladne, prvý styk s deťmi prebehol

riadne a deti s otcom strávili takmer celý víkend. Odvtedy sa tak už nestalo a teraz s odstupom času
už matka tvrdí, že deti sa s otcom stretávať nechcú, nie je však zrejmé, čo by malo byť dôvodom tejto
zmeny v postojoch detí. Je však potrebné poukázať na to, že deti sú pod vplyvom matky, keďže sú v jej
výlučnej starostlivosti a táto preukázateľne chová k odporcovi negatívne emócie, pod ktorých vplyvomsú následne i maloleté deti. Toto je potrebné pomocou súdu i kolízneho opatrovníka prelomiť, aby mal
otec možnosť obnoviť narušené vzťahy s deťmi, ktoré narušenie vzniklo na základe rozvodu. Ak bude
súd upravovať styk autoritatívne žiadala, aby bol tento predbežne vykonateľný z dôvodu, že je nutné

zabrániť hroziacej ujme a urýchlene nastaviť stretávanie sa otca s deťmi v čo najširšej možnej miere i
vzhľadom na blížiace sa prázdniny, lebo ak zostane v platnosti iba nariadené predbežné opatrenie, ktoré
sa ani neplní a styk ním je stanovený iba v minimálnom rozsahu a konanie bude predĺžené odvolaniami,
čas po ktorý otec nemôže byť v kontakte s deťmi sa bude len predlžovať. Taktiež žiadala, aby bola
matke uložená povinnosť podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, informovať otca o všetkých záležitostiach,

týkajúcich sa maloletých detí. K matkou deklarovaným nákladom na odôvodnené potreby maloletých
detí uviedla, že tieto sú vzhľadom k aktuálnej životnej úrovni oboch rodičov vysoké.

Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľky zo dňa 27.09.2013, sobášnym listom, rodnými listami
maloletých detí, potvrdením o návšteve školy na strane maloletého K. S. P., potvrdením o návšteve
predškolskéhozariadeniaumaloletejE.,potvrdenímomimoškolskýchaktivitáchnastranemaloletéhoK.

S. P., potvrdením o príjme navrhovateľky, vyjadrením odporcu k návrhu zo dňa 04.02.2014, potvrdením
o príjme odporcu, podaním navrhovateľky zo dňa 19.02.2014, správou kolízneho opatrovníka zo dňa
06.03.2014, dohodou o skončení
38P/248/2013 - 114

pracovného pomeru na strane odporcu zo dňa 01.04.2014,s správou kolízneho opatrovníka zo dňa
27.05.2014, podaním odporcu zo dňa 05.06.2014, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 22.05.2014
o priznaní dávky v nezamestnanosti na strane odporcu, nájomnou zmluvou na strane odporcu,
podanímreferátuporadensko-psychologickýchslužiebÚPSVaRBratislavazodňa10.06.2014aďalšími
listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov

konania a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch sa jedná o manželstvo prvé. Z manželstva
sa dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý K., dňa XX.XX.XXXX maloletá P. a dňa XX.XX.XXXX maloletá
E.. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v J. na Š. A., kde v súčasnosti nikto nebýva.

Navrhovateľka spolu s maloletými deťmi býva na O. A. E. J., čo je v obvode tunajšieho súdu.

Maloletý K. v školskom roku 2013/2014 navštevuje 5. O. X. T. J. E. E.. Stravuje sa v školskej jedálni,
stravné predstavuje sumu 30,- eur mesačne, matka mu zabezpečuje desiatový a pitný režim. Priebežne
muplatídoučovaniezoslovenskéhojazykaamatematiky,čotýždennepredstavujesumu20,-eurahradí

mu poplatky súvisiace s návštevou. Na začiatku školského roku bolo potrebné uhradiť ZRPŠ. Taktiež mu
matka priebežne zakupuje školského potreby a pomôcky. Maloletý sa dlhodobo venuje športovej činnosti
- tenisu, je organizovaný v D. J., kde mesačný poplatok predstavuje čiastku 159,- eur +individuálne
tréningy a náklady na cestovné; cca celkovo do 400,- eur mesačne. Zdravotný stav maloletého je dobrý.
Matka mu dobíja kredit na mobil vo výške 10,- eur mesačne.

Maloletá P. E. školskom roku 2013/2014 navštevuje X. O. X. T. J. E. E., stravuje sa v školskej jedálni,
kde stravné predstavuje sumu 28,- eur mesačne, matka jej denne zabezpečuje desiatový a pitný režim.
Navštevuje školský klub, kde poplatok predstavuje 13,60 € mesačne. Venuje sa orientálnym tancom, kde
poplatokpredstavujesumu22,-eur1-ročne+nákladynacestovné,nakoľkouvedenúaktivitunavštevuje

E. G.. Taktiež navštevuje výtvarný krúžok, kde poplatok činí sumu 65,- eur 1- ročne. Zdravotný stav
maloletej je dobrý. Matka jej dobíja kredit na mobil vo výške 10,- eur mesačne.

Maloletá E. navštevuje predškolské zariadenie G., kde mesačný poplatok predstavuje sumu 385,- eur.
Zdravotný stav maloletej je dobrý.

Matka uvádzala náklady spojené s návštevou školy u oboch starších detí cca 52,- eur mesačne. Do
školy vozila navrhovateľka deti autom, po presťahovaní sa na O. A. E. J., chodia deti do školy pešo.

Navrhovateľka je zamestnaná na C. K., E. S. O. O. ako hlavný štátny radca s tým, že jej priemerný

mesačnýnettopríjempredstavuječiastkucca500,-eur,poberádaňovýbonusnadeti,inépríjmynemá.V
súčasnosti (od 01.05.2014) s oboma maloletými deťmi a svojim partnerom býva v prenajatom rodinnom
dome na O. A. E. J. - E.
XXP/XXX/XXXXE. s tým, že prenájom predstavuje čiastku 430, -eur mesačne + 30,- eur mesačne energie. V byte na Š.
A. nebýva nikto, navrhovateľka uhrádza poplatky za tento byt v celkovej výške cca 250,- eur mesačne

(86,- eur fond, 45,- eur elektrina, 45,- eur SPP, 20, eur internet, rozhlas a TV +voda). Manželia si vzali
pôžičku od brata navrhovateľky na zabezpečenie predmetného bývania v celkovej výške 20 000,- eur,
kde mesačná splátka predstavuje čiastku 100,- eur. Finančne jej vypomáhajú rodičia, brat a priatelia,
ktorí jej dovedna mesačne prispejú sumou cca 500,- eur.

Odporca bol do XX.XX.XXXX zamestnaný v spoločnosti L., S..D.. ako projektový manažér a jeho
priemernýmesačnýnettopríjempredstavovalčiastkucca1950,-eurnettoapoberalrodinnéprídavkyna
maloleté deti, iné príjmy nemal. Ku dňu XX.XX.XXXX skončil jeho pracovný pomer dohodou a od tohto
obdobia je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne
zo dňa 22.05.2014 mu bola priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 26,47 € na deň, poberá rodinné
prídavky na maloleté deti, iné príjmy nemá. Býva v prenajatom byte v G., za ktorý prenájom uhrádza

čiastku 15 000,- ČK a intenzívne si hľadá prácu. V čase, kedy sa zdržiava na území SR prebýva v
domácnosti svojich rodičov v Č.. Uhrádza plyn za byt na Š.W. A. a tiež stavebné sporenie.

Podľa § 88 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov namiesto
všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého mali manželia posledné

spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd,
je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa.

Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., manželstvo je zväzkom muža a ženy.

Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si
rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

38P/248/2013 - 115

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa navýchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov
dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na
pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do

osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na
súde.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 162 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov na návrh môže súd
predbežnú vykonateľnosť rozsudku vysloviť, a to vo výroku rozsudku, ak by inak účastníkovi hrozilo
nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej ujmy.

Súd mal z vykonaného dokazovania a výsluchu účastníkov konania za preukázané, že v danom prípade

súsplnenévšetkyzákonnépodmienkyrozvodumanželstvaúčastníkovkonania.Vzťahymedzimanželmi
sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel.
Účastníci ako manželia spolu nežijú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe
uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií
38P/248/2013

manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu
manželstva súd ustálil vzájomné citové odcudzenie manželov, nadviazanie mimomanželských známostí
nastraneobochmanželov,rozdielnenázorynavzájomnéspolužitieanezáujemoudržaniemanželského
spolužitia, pre ktoré nie je možné od manželov spravodlivo požadovať obnovenie manželského

spolužitia.

Súd mal za to, že rozvod manželstva účastníkov konania je i v záujme maloletých detí z tohto
manželstva pochádzajúcich. Ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po
rozvode manželstva boli manželia schopní sa dohodnúť v otázke zverenia maloletých detí do osobnej

starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.
Výrazné rozpory medzi rodičmi neboli ani v časti samotného určenia styku otca s maloletými deťmi,
kde medzi prezentovanými návrhmi rodičov boli len modifikačné rozdiely, bez zásadnejšieho vplyvu na
celkovú úpravu styku otca s maloletými deťmi.

Súd na návrh otca pristúpil k vysloveniu predbežnej vykonateľnosti výroku o úprave styku otca s
maloletými deťmi z dôvodu preukázanej hroziacej ujmy na citových väzbách a vzťahoch maloletých
detí k otcovi z dôvodu jeho zrejmej nemožnosti kontaktovať sa s maloletými deťmi. Počas konania bola
venovaná značná pozornosť rozporuplným tvrdeniam rodičov, týkajúcich sa realizácie styku otca s deťmi
a skutočnosti, či matka deti na styk určený predbežným opatrením riadne pripravuje a či styk otca s

deťmi umožňuje, pričom je potrebné uviesť, že bolo preukázané obštrukčné konanie matky ohľadom
realizácie styku otca s maloletými deťmi. V danom prípade neobstojí deklarovaný postoj matky, že
otcovi v styku s deťmi nebráni, ale nemôže ich nútiť ak oni samé nechcú (uvedené sa vzťahuje na
maloletého K. S. P., keďže maloletá E. vzhľadom k svojmu veku nie je schopná riadne vyjadriť svoj
postoj v tejto otázke). Matka nemôže nerealizovanie styku otca s maloletými deťmi dôvodiť nechuťou

detí stretnúť sa so svojom otcom, prípadne s ním odísť a takýmto spôsobom prenášať zodpovednosť
za nerealizovanie styku na maloleté deti. Uvedenú skutočnosť matka odôvodňuje akýmsi neurčitým
správaním sa otca v minulosti, ktoré si maloleté deti údajne pamätajú a pre ktoré sa s otcom nechcú
stretávať. Predmetné tvrdenia matky sú však v priamom rozpore so skutočnosťou, že počiatočný styk
s deťmi po nariadení predbežného opatrenia sa riadne realizoval a až následne nastal v uvedenom

problém, ktorý matka odôvodňuje „nechcením„ maloletých detí, ktoré však nemá reálny základ. Žiadne
negatívne správanie sa otca voči samotným maloletým deťom preukázané nebolo a nepoukazovala
naň ani matka, teda je nanajvýš nepravdepodobné, aby mali maloleté deti tak negatívne reakcie na
osobu otca za predpokladu, že im nie je podsúvaný taký obraz otca, ktorý nesie výrazne negatívnevlastnosti. Za danej situácie je to práve matka, ktorá z titulu svojho postavenia v živote maloletých detí
môžerozhodujúcimspôsobomovplyvniťmaloletédetiaichsprávaniesakosobeotca,ktoráuvedomujúc
si svoje rozhodujúce postavenie v živote detí, sa však nespráva v súlade so svojou rodičovskou

zodpovednosťou, podporuje odlúčenie detí od otca a teda ochladnutie ich vzájomných citových väzieb,
pričom uvedené odôvodňuje svojou neschopnosťou zmeniť vôľu maloletých detí ohľadne stretávania
sa s otcom a deklarovanou samostatnosťou detí (K. S. P.) pri rozhodovaní sa o danej otázke, ktorá
samostatnosť však v danej situácii nie je na mieste, keďže
38P/248/2013 - 116

prežívanie maloletých detí je do značnej miery ovplyvnené postojmi a názormi matky. Obaja rodičia sú
viazaní svojou rodičovskou zodpovednosťou, ktorú na seba prevzali narodením detí. Zodpovednosťou
matky, a teda aj povinnosťou, ktorú si musí plniť ako rodič, ktorý má deti vo svojej osobnej starostlivosti
je to, aby deti mali zabezpečený a bol im umožnený riadny kontakt s druhým rodičom ak tento druhý
rodič má o kontakt záujem, a aby sa aj tento rodič mohol podieľať na starostlivosti o deti, výchovne na ne

pôsobiť a zabezpečovať tak uplatňovanie svojich rodičovských práv a aj plnenie si svojich rodičovských
povinností. Uvedené má na mysli Zákon o rodine vo svojom ustanovení, že starostlivosť o výchovu,
zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa je základným atribútom rodičovských práv a
povinností.Jetotedazároveňtakprávoakoipovinnosť,pričomrodičianemajúprávovyberaťsiztohoto,
čo im v danej životnej situácii vyhovuje. Vždy sú viazaní všetkými rodičovskými právami a povinnosťami.

Z vykonaného dokazovania ako i z priebehu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.
38Em/3/2014 bolo zistené, že matka svojim konaním znemožňuje styk otca s maloletými deťmi napriek
tej skutočnosti, že bola k uvedenému opakovane vedená tak zo strany kolízneho opatrovníka, ako i súdu,
preto je potrebné bezodkladne stanoviť úpravu styku otca s maloletými deťmi a určiť pravidlá realizácie

tohto styku tak, aby prípadným podaním opravného prostriedku voči rozsudku nebolo postihnuté právo
otca na styk s deťmi a nedošlo tak k predlžovaniu časového obdobia, počas ktorého by otcovi z tých či
oných dôvodov nebol umožňovaný styk s deťmi. Vyslovenie predbežnej vykonateľnosti v časti úpravy
styku otca s maloletými deťmi považoval súd za žiaduce i vzhľadom k nadchádzajúcim letným školským
prázdninám, kedy nebudú mať školopovinné maloleté deti K. S. P. prakticky žiadne povinnosti, nemusia

denne navštevovať školu, pripravovať sa na vyučovanie a robiť si domáce úlohy a bude pre ne najmenej
stresujúce zžiť sa so situáciou rozpadu rodiny a separovanej starostlivosti rodičov o ne a adaptovať sa
na novú situáciu v rodine, s ktorou sa doposiaľ, z dôvodu postojov rodičov, nemali možnosť riadne a
dostatočne vyrovnať. V danom konaní, s poukazom na vzťahy medzi rodičmi maloletých detí, má súd
za to, že realizovanie styku otca s maloletými deťmi počas letných prázdnin je vyhovujúcim a vítaným

faktorom, ktorý by obaja rodičia mali adekvátne využiť v prospech maloletých detí tak, aby v čase začatia
ďalšieho školského roku boli deti zvyknuté na realizáciu styku s otcom.

Súd považuje v tomto ohľadne za potrebné poukázať na udržiavanie a rozvíjanie vzťahov medzi
maloletými deťmi a starými rodičmi zo strany oboch rodičov. Matka opakovane počas konania

poukazovala na to, ako jej rodičia pomáhajú so starostlivosťou o deti, avšak kontakt detí so starými
rodičmi zo strany otca nie je v dôsledku nedoriešených vzťahov medzi rodičmi maloletých detí
umožnený, pričom i starí rodičia zo strany otca by mohli byť matke v starostlivosti o deti nápomocní,
deťom je prostredie u starých rodičov zo strany otca dôverne známe rovnako ako prostredie u starých
rodičov zo strany matky a súd nevidí dôvod na to, aby boli starí rodičia zo strany jedného z rodičov

detí vylúčení zo života maloletých detí z dôvodu rozpadu manželstva rodičov, najmä ak sama matka
deklaruje, že na to, aby ohla riadne chodiť do práce je nevyhnutné, aby sa na starostlivosti o maloleté
deti spolupodieľali aj príbuzní (jej rodičia), a to významnou mierou.
38P/248/2013

Spornou medzi rodičmi bola i otázka určenia výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom,
ktorú navrhovateľka žiadala určiť vo výške 450,- eur mesačne na každé dieťa a odporca navrhoval určiť
vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom vo výške 200,- eur mesačne na maloletého K., sumou 150,-
eur mesačne na maloletú P. a sumou 150,- eur mesačne na maloletú E.. Predovšetkým je potrebné
uviesť, že sumu 450,- eur mesačne na každé dieťa považoval súd za nadhodnotenú k nákladom na

odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí ako i neprimeranú možnostiam a schopnostiam odporcu
ako povinného rodiča. U maloletých detí, vzhľadom na ich rozdielny vek a s tým spojené potreby a
záujmy, nie sú náklady na ich uspokojovanie totožné, preto ani určenie rovnakej sumy výživného na
každé dieťa nie je dôvodné. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádzajednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na
vek, zdravotný stav, návštevu školy, nadanie či záujmy toho ktorého maloletého dieťaťa a zároveň
vychádza aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito

dvoma kritériami, t. j medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami
rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že deti majú
právo žiť na takej úrovni, na akej žijú ich rodičia, resp. ten z rodičov, ktorého životná úroveň je vyššia.
Vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia, pričom táto je určovaná ich schopnosťami,
možnosťami a majetkovými pomermi, s ohľadom na ktoré by následne malo byť plnenie tejto vyživovacej

povinnosti prerozdelené medzi rodičmi. Matka deklaruje svoj príjem vo výške 500,- eur mesačne netto a
svojim návrhom žiadala, aby súd určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom vo výške 450,-
eur mesačne na každé dieťa, teda dovedna 1 350,- eur mesačne, t. j. o 850,- eur mesačne viac, než
je celkový príjem matky, z ktorého táto musí uspokojovať aj svoje životné potreby. Výrazný nepomer
v prerozdelení plnenia si vyživovacej povinnosti medzi rodičmi, t. j., keď by si jeden z rodičov plnil
svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom vo výrazne vyššom rozsahu, než druhý rodič, je možná

len z objektívnych dôvodov na strane takéhoto rodiča, ktoré sú schopné svojou závažnosťou vytvoriť
relevantný podklad pre takéto rozhodnutie súdu (napr. závažné ochorenie takéhoto rodiča, pre ktoré sa
nemôže venovať zárobkovej činnosti.) Na strane matky však nebola preukázaná žiadna takáto okolnosť,
matka je zdravá, nie je obmedzená žiadnymi inými nepriaznivými okolnosťami a je v jej možnostiach a
schopnostiach dosahovať príjem, z ktorého bude schopná plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k deťom

v riadnom a dostatočnom rozsahu rovnako ako otec maloletých detí. Matkou žiadaná výška výživného
zo strany otca pritom nezodpovedala ani pomernej časti matkou uvádzaných nákladov na odôvodnené
potreby maloletých detí, s ohľadom na schopnosti, možnosti a pomery oboch rodičov. V prípade, že by
súd vyhovel návrhu matky, otec by uhrádzal všetky náklady na odôvodnené potreby maloletých detí k
čomu, ako už súd uviedol vyššie, nie sú dané žiadne dôvody. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť

iba k maloletým deťom DR., P. S. E., životnú úroveň ani jedného z rodičov nemožno označiť za výrazne
vyššiu, než životnú úroveň druhého rodiča. Otec maloletých detí je od apríla 2014 nezamestnaný, bola
mu priznaná dávka v nezamestnanosti v celkovej výške cca 780,- eur mesačne, matka maloletých detí
je zamestnaná a jej príjem činí sumu cca 500,- eur mesačne, rodičia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
bytu, v ktorom ako rodia spoločne žili. Do konca decembra 2014 manželia spoločne hospodárili, teda

38P/248/2013 - 117

minimálne do tohto obdobia nemožno na finančné prostriedky manželov nahliadať oddelene.
Náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí pritom musia zodpovedať životnej úrovni
a možnostiam a schopnostiam ich rodičov ako osôb povinných svoje deti vyživovať. Deti majú právo

podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ktorú im práve oni, resp. ten rodič, ktorý má deti vo svojej osobnej
starostlivosti nadstavuje a zaobstaráva úhradu väčšiny ich potrieb a záujmov a musí si byť vedomý
nákladov s tým, spojených. Rodičia pritom nemajú povinnosť životnú úroveň svojich detí zvyšovať, preto
nie je možné, aby maloleté deti mali vyššiu životnú úroveň než ich rodičia, keďže je zrejmé, že najprv sa
uhrádzajú existenčné potreby každého člena rodiny a až následne pri zostatku finančných prostriedkov

sa uhrádzajú iné potreby či záujmy členov rodiny. Náklady na výživu a výchovu maloletých detí sú
tak, ako u každého jedinca tvorené v prvom rade existenčnými potrebami (strava, bývanie, ošatenie,
návšteva školy) a následne potrebami a záujmami, ktoré rozvíjajú osobnosť maloletého dieťaťa (záujmy,
záľuby a pod.) Otázka bývania sa u maloletých detí odvíja od otázky bývania ich matky ako rodiča, ktorý
má deti vo svojej osobnej starostlivosti, kde súd poukazuje na neekonomické konanie zo strany matky,

ktorá sa spolu s deťmi odsťahovala zo spoločnej nehnuteľnosti na Š. A. E. J., kde náklady na bývanie boli
nižšie (250,- eur mesačne), než je tomu v prenajatom dome, kde býva spolu so svojim partnerom. Súdu
je zrejmé, že matka zmenila miesto bydliska z osobných dôvodov, avšak náklady, spojené so súčasným
bývaním na strane maloletých detí súd nemôže brať do úvahy pri určovaní vyživovacej povinnosti zo
strany otca a na tieto prihliada iba do výšky nákladov v predchádzajúcom bydlisku maloletých detí,

kde mesačné náklady na bývanie v prípade matky a maloletých detí predstavovali sumu cca 62,- eur
mesačne na osobu, pričom v súčasnom bydlisku je to 92,- eur mesačne. Otec pritom neznemožňoval
bývanie v predmetnom byte matke či maloletým deťom, ale výlučne partnerovi matky. Samotný otec v
čase svojho pobytu na území SR v predmetnom dome nebýva, ale zdržiava sa v domácnosti svojich
rodičov, teda predmetný byt je v súčasnosti neobývaný, je však potrebné zaň uhrádzať platby, ktoré

konanie považuje súd vzhľadom k súčasnej situácii na strane oboch rodičov za nezodpovedné a
ľahkovážne plytvanie finančnými prostriedkami, ktoré by mali slúžiť na plnenie si vyživovacej povinnosti
voči maloletým deťom. Ďalšími výdavkami na strane detí sú výdavky spojené s návštevou školy, ktoré sú
tvorené na strane oboch starších detí stravným, povinnými poplatkami, na strane maloletej P. návštevouškolského klubu a v neposlednom rade záujmovými aktivitami. Tieto náklady predstavujú na strane
maloletého K. minimálne sumu 189,- eur (stravné a mesačný členský poplatok za športovú činnosť),
do ktorej súd nezahŕňal náklady na doučovanie, a to vzhľadom na koniec školského roku, ako i na tú

skutočnosť, že nie je zrejmé, či bude potrebné, aby maloletý pokračoval v doučovaní aj v budúcom
školskomroku.NastranemaloletejP.tietonákladypredstavujúsumu59,-eurmesačne(stravné,školský
klub a mesačné náklady na záujmovú činnosť, ktorá je uhrádza polročne). Na strane detí sú samozrejme
prítomné i cestovné náklady v súvislosti s návštevou krúžkov. Na strane maloletej E. je najväčším
nákladom poplatok za súkromné predškolské zariadenie, do ktorého nastúpila v októbri 2013 a kde

mesačný poplatok predstavuje sumu 385,- eur. K uvedenému sa otec maloletej vyjadril odmietavo,
uviedol, že návšteva tohto zariadenia a ani jeho úhrada s ním neboli konzultované, považuje ho za príliš
vysoký s ohľadom na celkové pomery
38P/248/2013

rodiny. Rovnako na strane maloletého K. sú prítomné zvýšené výdavky v súvislosti so športovou

činnosťou, ktoré uhrádzajú rodičia matky detí, a to od počiatku športovej činnosti na strane maloletého,
rodičia tieto náklady ani v minulosti nehradili, čo počas konania obaja potvrdili. V prípade, že by úhrada
predmetných nákladov mala prejsť na rodičov maloletých detí tak, ako to žiadala matka maloletých
detí, otec mal za to, že by bolo, vzhľadom k vysokým nákladom, vhodnejšie nájsť maloletému lacnejšiu
športovú činnosť, ktorej by sa mohol venovať. Vzhľadom k tomu, že maloletý K. sa tejto športovej

činnostivenujedlhodobosúdpriurčovanívyživovacejpovinnostitietonákladyčiastočnezohľadnil,avšak
poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že na strane ani jedného z rodičov nie sú
prítomné také finančné a majetkové prostriedky, ktoré by umožňovali rodičom úhrady tak súkromného
predškolského zariadenia ako i nákladnej športovej činnosti na strane detí z vlastných finančných
prostriedkov a je nepochybné, že tieto boli vždy financované s pomocou rodinných príslušníkov. S

odkazom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné poukázať na to, že výdavky na odôvodnené
potreby a záujmy maloletých detí je nutné prispôsobiť možnostiam a schopnostiam oboch rodičov (nie
možnostiam a schopnostiam ich príbuzných) keďže títo sú povinní tieto náklady znášať. Nie je možné
tieto ponechávať v neudržateľnej výške s dôvodením, že druhý rodič bude povinný ich uhrádzať bez
ohľadu na svoje schopnosti a možnosti. Súd opakovane poukazuje na to, že nie je možné, aby životná

úroveň detí bola vyššia, než životná úroveň rodičov, kde príjem matky maloletých detí je cca 500,- eur
mesačne a otec je nezamestnaný s priznanou podporou v nezamestnanosti vo výške cca 26, - eur na
deň a kde na strane ani jedného z rodičov nie sú prítomné žiadne vyššie majetkové hodnoty, z ktorých
by bolo možné uhrádzať nadštandardné výdavky rodiny - maloletých detí.

Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania pristúpil k určeniu výšky vyživovacej povinnosti zo strany
otca na maloletého K. na sumu 200,- eur, na maloletú P. na sumu 180,- eur a na maloletú E. na
sumu 120,- eur, ktoré čiastky zodpovedajú pomernej časti nákladov na odôvodnené potreby a záujmy
maloletých detí a možnostiam a schopnostiam otca ako povinného rodiča. Stanovená výška vyživovacej
povinnosti zo strany otca spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky zabezpečí maloletým

deťom riadne a dostatočné uspokojovanie ich odôvodnených potrieb a záujmov.
Otec počas konania žiadal, aby súd v rozsudku uložil povinnosť informovať otca o zdravotnom stave
detí, o ich študijných výsledkoch a mimoškolských aktivitách a priebežne mu podávať písomné správy
o aktuálnych a mimoriadnych veciach týkajúcich sa maloletých detí, nakoľko matka otca neinformuje
o žiadnych skutočnostiach týkajúcich sa maloletých detí. Nevyhnutnosť uloženia tejto povinnosti matke

detí bolo preukázané i počas konania, kedy matka vo svojej výpovedi uviedla, že maloletý K. bol v
nemocnici a podrobuje sa odborným vyšetreniam z dôvodu náhlych zdravotných potiaží, ktorých príčina
nebolavtomčaseešteznámaaoktorýchskutočnostiachnemalotecvedomosť,čomatkaodôvodňovala
tým, že by otca o uvedenom informovala, ak by matku sám kontaktoval. Uvedené konanie prameniace
z narušených vzťahov medzi rodičmi maloletých detí a ich prakticky nulová komunikácia nemôže byť

dôvodom a najmä ospravedlnením pre porušovanie rodičovských povinností stanovených zákonom.
Uložením tejto povinnosti súdnym rozhodnutím sa eliminuje jeden z problémov existujúcich medzi
rodičmi, a to
38P/248/2013 - 118

absencia prirodzenej komunikácie rodičov, týkajúca sa maloletých detí, ktorá by mala byť samozrejmá.
Preto i zákonodarca vymedzil uloženie povinnosti rodičovi informovať druhého rodiča o všetkých
záležitostiach týkajúcich sa maloletých detí tak, že táto povinnosť sa neuloží automatiky, ale iba v
prípade, že si ju povinný rodič neplní (keďže jej dobrovoľné plnenie sa predpokladá) a ktoré neplneniebolo v danom konaní preukázané. K samotnému plneniu uloženej povinnosti je potrebné dodať, že sa
skladázdvochsúčastí;touprvoujepovinnosťinformovaťvždykposlednémudňukalendárnehomesiaca
o všetkých záležitostiach týkajúcich sa maloletých detí a tou druhou je potom priebežné informovanie

o mimoriadnych okolnostiach týkajúcich sa maloletých detí, o ktorých je rodič povinný podať druhému
rodičovisprávubezodkladnepotom,čokdanejsituáciidošlo(napríkladakútnanávštevazdravotníckeho
zariadenia na strane niektorého z detí, úraz, náhle ochorenie, záležitosť týkajúca sa návštevy školského
či predškolského zariadenia u detí, či akákoľvek iná udalosť, ktorá podľa svojej povahy vyžaduje jej
bezodkladné oznámenie druhému rodičovi).

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd
rozhodol tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z ).

V Bratislave, dňa 12. júna 2014