Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jarmila Kasanová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5Er/264/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409202852
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6409202852.2
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2,
Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: S. T., F.. XX.XX.XXXX, T. XX, XXX XX T. Š., vedenej pod
sp.zn. EX 1812/09 súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Ďurica, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska
17, Zvolen, pre pohľadávku 33,19 € s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 €
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 14.04.2009 poveril Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) súdneho exekútora vykonaním
exekúcie poverením č. 5613 022509* na základe vykonateľného rozhodnutia OO PZ Banská Štiavnica
č.k. AA 2740499 zo dňa 27.03.2008 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
2. Súdu bol dňa 01.12.2017 doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie v ktorom uviedol, že
podľa vykonaných lustrácií majetkových pomerov povinného bolo zistené, že nevlastní žiadny hnuteľný
ani nehnuteľný majetok a preto navrhuje v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu
zastaviť a zároveň si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 39,83 €.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Nemajetnosť povinného EP zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm.
h/ EP). Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie
pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné
uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a
ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného
dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem
na pokračovaní exekúcie aj v tomto prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti
nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho pohľadávku. Podľa názoru súdu však pre
to, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie,
že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny podklad. V danom prípade existencia
tohto reálneho podkladu očakávania, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinného dôjde v
dohľadnej dobe k zlepšeniu, podľa názoru súdu nie je daná.6. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale z názorov právnej vedy
(napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie
a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte
hrozby tzv. súkromnej justície") vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu."
Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu (ako súčasť vyššie uvedeného podania) oznámenie,
o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie
exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd
si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným
záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie
je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor má postavenie
účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak
je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý
nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môžu byť podkladom pre
rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený
iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán
verejnej moci predkladá. Súd dodáva, že prípadný názor oprávneného ako účastníka konania na to, či
v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením exekúcie nie je pre exekučný súd záväzný,
pretože exekučný súd podľa § 57 ods.1 písm. h/ EP v spojení s § 58 ods. 1 EP je povinný zastaviť
exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie;
na to, vzhľadom na znenie § 57 ods. 1 písm. h) EP, nemôže mať vplyv ani dispozičné právo oprávneného
k exekučnému konaniu. Súd mal teda v danom prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom
verejnej (súdnej) moci za dostatočne preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného skutkového stavu podľa vyššie uvádzaných
predpisov tohto uznesenia rozhodol o zastavení exekúcie.
7. V súvislosti s rozhodnutím súdu súd súčasne súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o
zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu
na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.10.2011).
8. Vzhľadom k tomu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
9. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
10. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu
exekútorovi priznal v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
náhradu trov exekúcie v celkovej výške 39,83 € vrátane 20% DPH (6,64 €).
11. Uvedená odmena predstavuje :
- úkony exekučnej činnosti á 3,32 eur najmenej však 33,19 eur + 20% DPH = 39,83 € (§ 14 ods. 1,
ods. 2 a § 15 ods. 1 písm. a/,b/,c/,d/,e/,f/,g/,h/,i/,j/ citovanej vyhlášky) za získanie poverenia, doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného
príkazu, doručenia upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie rozhodnutia súdu vydaného v
exekučnom konaní, zisťovanie účtu povinného, majetku povinného, bydliska povinného a platiteľa mzdy
povinného.
12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.
Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd,
a to písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, vlastnoručný podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolaniejepotrebnépodaťvpočtetrochrovnopisov,akpotrebnýpočetrovnopisovúčastníknepredloží,
súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.