Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. november 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1C/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818201880
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Majerníková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7818201880.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Silviou Majerníkovou v spore žalobcu: J. H., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom J. XXX, Š., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Štefan Prevozňák s.r.o., so sídlom
Kukučinova 23, Košice, IČO: 47 232 439, proti žalovanému: R. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. XXX,
Š., zastúpený JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom Cyrila a Metoda 4, Rožňava, o náhradu
škody vo výške 16.895,30 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobu doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.6.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia

sumy 16.895,30 EUR titulom náhrady škody spôsobenej ublížením na zdraví, ktorá suma pozostáva
z bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 6.181,-EUR a z ušlého zisku za obdobie
práceneschopnosti vo výške 10.714,30 EUR. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného sud I. sp. zn. 1T/93/2015-221 bol obžalovaný (v spore
žalovaný) uznaný vinným, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. v obci Š., okres I., pri
objekte bývalého bufetu L., na mieste verejnosti prístupnom, fyzicky napadol poškodeného J. H. (v
spore žalobca), a to tým spôsobom, že vybehol spoza zaparkovaného autobusu, poškodeného zvalil

rukami na zem, a začal do neho kopať do oblasti tváre, brucha a nôh, pri kopnutí do tváre zlomil mu
nos, pričom žalobca stratil vedomie, po príchode náhodne prechádzajúcich osôb z miesta činu odišiel.
Dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom, výtržnosti tým, že napadol iného, čím spáchal
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) TZ a bol mu uložený peňažný trest vo výške 800,- EUR.
Podľa § 288 ods. 1 TP boli poškodení - žalobca a T. Y.S.T. - odkázaní s náhradou škody na civilné
konanie. Voči rozsudku podali odvolanie žalovaný aj prokurátor, ale uznesením Krajského súdu v Q. sp.
zn. 8To/46/2016 bolo odvolanie zamietnuté. Pred vydaním spomenutého rozsudku bol vydaný trestný

rozkaz sp. zn. 1T/93/2015, v ktorom bola žalovanému uložená povinnosť uhradiť spôsobenú škodu
poškodenému žalobcovi vo výške 2.637 EUR a T. Y. vo výške 919,40 EUR. Po konečnom rozhodnutí
súdu,ktorýbolpotvrdenýuznesenímkrajskéhosúdu,bolzostranyžalobcupredloženýlekárskyposudok
obolestnomasťaženíspoločenskéhouplatneniavypracovanýpodľazákonač.437/2004Z.z.nazáklade
uvedeného lekárskeho posudku k dátumu ustáleného zdravotného stavu - 1.6.2016 od začiatku liečenia
15.11.2014 do ukončenia liečenia 1.6.2016 bola pracovná neschopnosť poškodeného od 15.11.2014 do
26.6.2015 a od 15.2.2016 do 1.6.2016. Pri hodnotení bolestného boli stanovené diagnózy s celkovým

počtom bodov 250 (pomliaždenie tváre, otras mozgu I. stupňa, odierky v oblasti čela a nosa, zlomenina
nosových kostí, pomliaždenie hrudnej steny vľavo, pomliaždenie brušnej steny, pomliaždenie ľavého
kolena, poškodenie chrupavky jabĺčka liečené operačne) a pri hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia bola stanovená diagnóza s počtom bodov 100 (obmedzenie pohybu pravého kolenného kĺbupo poškodení chrupavky jabĺčka liečené operačne). Žalobca v zmysle spomenutého zákona ustálil výšku
škody bolestného na sumu 4.415 EUR (250b x 17,66 EUR) a výšku škody na sťažení spoločenského
uplatnenia na sumu 1.766,- EUR (100b x 17,66 EUR). Žalobca ako živnostník podniká a z titulu útoku na

jeho osobu musel pozastaviť podnikateľskú činnosť, resp. obmedziť počas práceneschopnosti v období
od 15.11.2014 do 25.3.2015, kedy vznikol rozdiel vo fakturácii v objeme 21.585,42 EUR bez DPH,
oproti predchádzajúcemu 3-mesačnému obdobiu kedy bol objem fakturácie 47.612,87 EUR bez DPH
a obdobiu počas PN 26.027,45 EUR bez DPH, ktoré sumy žalobca ponížil na 40 % a škodu ušlého
zisku za obdobie od 15.11.2014 do 25.3.2015 vyčíslil na sumu 8.634,17 EUR. Rovnakým spôsobom

postupoval pri výpočte škody ušlého zisku za obdobie od 15.2.2016 do 31.5.2016 a škodu vyčíslil na
sumu 2.080,13 EUR. So zreteľom na to, že žalovaný spôsobil žalobcovi zdravotné problémy, ktoré ho
obmedzili v práci, spôsobili škodu na zdraví a mali za následok sťaženie spoločenského uplatnenia,
zodpovedá za ňu žalovaný podľa § 420 a § 444 OZ.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 27.7.2018, ktorým žiadal žalobu zamietnuť

a priznať žalovanému náhradu trov konania nakoľko je žaloba nedôvodná. Žalovaný poukázal na to, že
v civilnom konaní o náhradu škody je právoplatný odsudzujúci rozsudok často kľúčovým dôkazom, ktorý
sa vzťahuje k základu uplatneného nároku ako aj k výške škody. Poukázal na to, že žalobca účelovo
popísal skutkový stav a rozhodnutie o vine ináč ako bolo právoplatne rozhodnuté v rozsudku OS I. sp.
zn. 1T/93/2015-221 v spojení s uznesením KS v Q. zo dňa 26.9.2016 sp. zn. 8To/46/2016. Na základe

právoplatného rozsudku 1T/93/2015-221 bol žalovaný uznaný vinným, že ...„ dňa XX.XX.XXXX v čase
okolo XX.XX hod. v obci Š., okres I., pri objekte bývalého bufetu L., na mieste verejnosti prístupnom,
fyzicky napadol poškodeného J. H., a to tým spôsobom, že vybehol spoza zaparkovaného autobusu,
poškodeného zvalil rukami na zem, kde sa navzájom trhali a po príchode náhodne prechádzajúcich
osôb z miesta činu odišiel, čím spáchal prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm a) TZ. Súd je

v civilnom konaní podľa § 193 CSP viazaný rozhodnutím súdu o to, že bol spáchaný trestný čin.
Žalovaný uviedol, že na základe výsledkov dokazovania v trestnom konaní nebolo preukázané, že
ublíženie na zdraví bolo žalobcovi spôsobené konaním žalovaného a súd v trestnom konaní odkázal
poškodených t.j. žalobcu a T. Y. s ich nárokmi na náhradu škody na civilné konanie. Podľa názoru
žalovaného si súd nemôže urobiť úsudok o tom, či boli naplnené znaky skutkovej podstaty určitého

trestného činu. Pokiaľ je súčasťou skutkovej podstaty aj vznik škodlivého následku, je civilný súd
viazaný nielen záverom trestného súdu o zavinenom protiprávnom konaní páchateľa, ale aj o vzniku
škody a existencii príčinnej súvislosti medzi zavineným protiprávnym konaním a spôsobenou škodou.
Žalovaný mal teda za to, že nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a následkom,
t.j. škodou, ktorú uplatňuje žalobca. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaný namietal uplatnené nároky

na žalobcu, pretože žalovaný nespôsobil žalobcovi ublíženie na zdraví a nezapríčinil práceneschopnosť
žalobcu. Podľa žalovaného aj samotné vyčíslenie ušlého zisku nezodpovedá ustálenej súdnej praxi a z
predložených dôkazov nie je možné objektívne ustáliť výšku ušlého zisku.

3. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 7.8.2018 spolu s výzvou, aby sa k nemu vyjadril

v určenej lehote a s poučením podľa § 153 CSP, na ktoré reagoval žalobca až podaním doručeným
súdu 29.10.2018. V predmetnom podaní žalobca uviedol, že žalovaný sa logicky bude snažiť, aby
nemusel nič platiť, lenže on má za to, že sú jednoznačne preukázané skutočnosti o spôsobení škody
na zdraví žalobcu, kedy žalovaný svojim konaním fyzicky napadol žalobcu, zvalil ho rukami na zem
a začal do neho kopať do oblasti tváre, brucha a nôh, pri kopnutí do tváre mu zlomil nos, pričom

žalobca stratil vedomie, po príchode náhodne prechádzajúcich osôb z miesta činu ušiel. Týmto mu
spôsobil ublíženie na zdraví, čo malo za následok od dňa napadnutia až po ustálenie zdravotného
stavu k 1.6.2016, čo žalobcovi spôsobilo rozsiahle liečenie poškodených časti tela a aj v súčasnosti
je tento stav ešte v štádiu traumy niektorých častí tela, čo malo následok na zmenu stavu života v
rodine, v práci a aj prístupu k spoločenskému súžitiu. K žalobe boli predložené stanovené diagnózy pri

hodnotení bolestného a spoločenského uplatnenia. Na bližšie poukázanie stavu priebehu jednotlivých
liečebných postupov predložil žalobca ďalšie dôkazy, a to lekárske správy za celý priebeh liečenia podľa
jednotlivých diagnóz od lekárov za obdobie od 15.11.2014 do 1.6.2016, z ktorých podľa žalobcu je
jednoznačne preukázané aké následky malo konanie žalovaného voči žalobcovi. V ďalších státiach sa
žalobca zaoberal výškou spôsobenej škody. Podľa názoru žalobcu je jednoznačne preukázané, že sa

žalovaný fyzicky dopustil na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol žalobcu a spôsobil
mu ujmu na zdraví v rozsahu: pomliaždenie tváre, otras mozgu I. stupňa, odierky v oblasti čela a nosa,
zlomeninunosovýchkostí,pomliaždeniehrudnejstenyvľavo,brušnejstenyaľavéhokolena,poškodenie
chrupavky jabĺčka a sťaženie spoločenského uplatnenia. Obmedzenie pohyblivosti dolnej končatiny akoaj iná psychická frustrácia s popísanými zdravotnými následkami majú nepriaznivé dôsledky pre životné
úkony žalobcu a pre uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb. So zreteľom na to, že žalovaný
spôsobil žalobcovi zdravotné problémy, ktoré ho obmedzili v práci, spôsobili škodu na zdraví a mali

za následok sťaženie spoločenského uplatnenia, zodpovedá za ňu žalovaný podľa § 420 a § 444 OZ,
žalobca zotrval na podanej žalobe.

4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom žalobca zotrval na podanej žalobe a na
tom, že bolo preukázane, že škoda vznikla a spôsobil ju žalovaný. Žalovaný poukázal na to, že žalobca

nepredložil žiaden iný objektívny dôkaz, ktorým by preukázal zavinenie žalovaného a príčinnú súvislosť
medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, listinnými dôkazmi predloženými
stranami a zistil nasledovný skutkový stav:

6.TrestnýmrozkazomOkresnéhosúduI.zodňa10.9.2015,sp.zn.1T/93/2015-148bolžalovanýuznaný
vinným, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. v obci Š.B., okres I., pri objekte bývalého
bufetu L., na mieste verejnosti prístupnom, fyzicky napadol poškodeného J. H., a to tým spôsobom,
že vybehol spoza zaparkovaného autobusu, poškodeného zvalil rukami na zem, kde ho niekoľkokrát
kopal do oblasti hlavy, brucha, hrudníka a nôh, po čom z miesta činu ušiel, čím poškodenému spôsobil

zlomeninu nosových kostí s malým posunutím úlomkov, pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v ľavej
temennej oblasti, pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vľavo, odreniny na čele vľavo a pri korení nosa,
pomliaždenie hrudnej steny vľavo, pomliaždenie brušnej steny, pomliaždenie a odreniny oboch kolien,
pomliaždenie pravého a ľavého stehna na bočných stranách s krvnými podliatinami a stav po možnom
ľahkom otrase mozgu, s celkovou dobou liečenia a práceneschopnosti od 16.11.2014 do 6.12.2014, t.j.

21 dní, pre pomliaždenie pravého kolena maximálne do 20.12.2014, t.j. 35 dní, teda dopustil sa fyzicky,
na mieste verejnosti prístupnom, výtržnosti tým, že napadol iného, inému úmyselne ublížil na zdraví,
čím spáchal prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Trestný rozkaz z dôvodu podaného
odporu nenadobudol právoplatnosť. Z tohto trestného rozkazu súd zistil, že obžaloba bola založená na

inom skutkovom základe, ako bolo rozhodnuté samotným trestným rozsudkom.

7. Z rozsudku Okresného súdu I. zo dňa 8.1.2016, sp. zn. 1T/93/2015-221 súd zistil, že žalovaný bol
uznaný za vinného, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. v obci Š., okres I., pri objekte bývalého
bufetu L., na mieste verejnosti prístupnom, fyzicky napadol poškodeného J. H., a to tým spôsobom, že

vybehol spoza zaparkovaného autobusu, poškodeného zvalil rukami na zem, kde sa navzájom trhali a
po príchode náhodne prechádzajúcich osôb z miesta činu odišiel a teda dopustil sa fyzicky, na mieste
verejnosti prístupnom, výtržnosti tým, že napadol iného, čím spáchal prečin výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na peňažný trest vo výmere 800,- EUR. Žalobca a T. Y.
boli odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, nakoľko nebola preukázaná

príčinná súvislosť medzi konaním a spôsobeným následkom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
26.9.2016.

8. Voči uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný a prokurátor, ktoré bolo uznesením Krajského
súdu v Q. zo dňa 26.9.2016, sp. zn. 8To/46/2016-251 zamietnuté. Odvolací súd sa stotožnil so záverom

okresného súdu, pretože z vykonaného dokazovania mal aj krajský súd preukázané, že skutok sa
stal tak, ako ho ustálil okresný súd v skutkovej vete rozsudku a následne ho aj správne kvalifikoval.
Podľa odvolacieho súdu skutočnosti zistené v trestnom konaní vniesli do skutkového stavu objektívne
pochybnosti, ktoré nemôžu odstrániť ani ďalšie tri lekárske správy, v ktorých poškodený uvádza, že ho
napadol útočník, ktorého pozná.

9. Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného R.. X. dňa
5.2.2018 súd zistil, že bolestné s diagnózami : pomliaždenie tváre, otras mozgu I. stupňa, odierky v
oblasti čela a nosa, zlomenina nosových kostí, pomliaždenie hrudnej steny vľavo, pomliaždenie brušnej
steny, pomliaždenie ľavého kolena, poškodenie chrupavky jabĺčka liečené operačne, bolo ohodnotené

na 250 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené na 100 bodov.

10. Žalobca predložil súdu tabuľky, v ktorých je po faktúrach vypočítaný obrat žalobcu za obdobie počas
troch mesiacov roka 2014 pred práceneschopnosťou, za obdobie práceneschopnosti od 15.11.2014do 25.3.2015, za obdobie práceneschopnosti od 15.2.2016 do 31.5.2016 a za obdobie počas troch
mesiacov roka 2014 po práceneschopnosti žalobcu.

11. Žalobca na pojednávaní navrhol vykonať dôkaz - výsluch žalobcu, avšak súd ho s poukazom na
zásadusudcovskejkoncentráciekonaniaatiežnazásaduzákonnejkoncentráciekonania,užnevykonal.

12. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára : Podľa § 420 ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.

13. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

14. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

15. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

16. Podľa § 445 OZ, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným
dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením

dosahoval.

17. Podľa § 446 OZ, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa
posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o
sociálnom poistení.

18. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.

19. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

20. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania

alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

21. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

22. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou T. I., ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je T. I. viazaná. Súd
je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo F. T. pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných
ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný

trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto
ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

23. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu vecnej škody a ušlého zisku, ktoré boli spôsobené
žalobcovi ublížením na zdraví.

24. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: porušenie právnej povinnosti
(existencia protiprávneho úkonu), existencia škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou a zavinenie. Ak boli tieto predpoklady zodpovednostipoškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá, avšak za podmienok ustanovenia § 420 ods. 3 OZ
sa škodca môže od zodpovednosti oslobodiť.

25. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. Z rozsudku Okresného súdu I. zo dňa 8.1.2016 sp. zn. 1T/93/2015-221 mal súd za preukázané,
že k protiprávnemu úkonu, ktorý naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva podľa § 365
ods. 1 písm. a) Trestného zákona, došlo a to tak, že žalovaný dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX
hod. v obci Š., okres I., pri objekte bývalého bufetu L., na mieste verejnosti prístupnom, fyzicky napadol

žalobcu, a to tým spôsobom, že vybehol spoza zaparkovaného autobusu, žalobcu zvalil rukami na zem,
kde sa navzájom trhali a po príchode náhodne prechádzajúcich osôb z miesta činu odišiel.

26.Vznikškodyjeďalšímnevyhnutnýmpredpokladomvznikuzodpovednostizaškodu.Škodajeujmana
majetku, peniazmi oceniteľných majetkových právach alebo ujma na zdraví poškodeného ako dôsledok
protiprávneho konania inej osoby (škodcu). Občiansky zákonník rozlišuje medzi škodou na veciach (§

442 OZ), t. j. vecnou škodou, a škodou na zdraví (§ 444 a nasl. OZ). Pri ujme na zdraví sa v zmysle §
444 OZ a vyhlášky odškodňujú bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného jednorazovo,
a to na základe znaleckého posudku a pri určení výšky škody sa vychádza z celkového počtu bodov,
ktorými sa bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku ohodnotilo. Z vykonaného
dokazovania, konkrétne z preloženého znaleckého posudku jednoznačne vyplynul záver, že k ustáleniu

zdravotného stavu žalobcu došlo ku dňu 1.6.2016. Z vyhotoveného posudku na ohodnotenie bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia vyplynulo, že škoda na zdraví žalobcu vznikla, čo nepoprel ani
žalovaný, len namietol, že je spôsobil on. Pri vecnej škode zákon rozlišuje medzi skutočnou škodou a
ušlým ziskom. Skutočnou škodou je zmenšenie majetku poškodeného. Ušlým ziskom je to, čo mohol
poškodený získať pri obyčajnom behu udalostí, ak by nevznikla škoda. Čo sa týka škody na ušlom

zisku žalobcu, súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že zo žalobcom predložených listinných dôkazov
nebolo možné objektívne ustáliť vznik tejto škody na ušlom zisku a ani jej výšku. Tabuľkové číselné
údaje predložené žalobcom ako dôkaz nemajú hodnovernosť a reálna výška ziskov a strát sa musí
preukazovať zo zdroja, ktorým sú účtovné doklady. Dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu
(výške) zaťažuje poškodeného. Súd mal teda za preukázane, že škoda vznikla minimálne v rozsahu

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

27. Ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Príčinná súvislosť je objektívnou kategóriou
a nemožno ju zamieňať so zavinením škodcu (táto odlišnosť je zjavná v prípadoch, keď predpokladom

zodpovednosti za škodu nie je zavinené konanie škodcu; pozri § 427 a § 432 OZ). Ku skúmaniu
zavinenia, kde sa zavinenie vyžaduje (§ 420 a § 424 OZ), pristúpi súd až po tom, keď bola zistená
príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou (I. XX/XXXX). Dôkazné
bremeno ohľadne príčinnej súvislosti taktiež zaťažuje poškodeného. Otázka príčinnej súvislosti medzi
konaním alebo opomenutím škodcu a vznikom škody je otázkou skutkovou a nie právnou (Ro NS Č.

z 21. 2. 2002, sp. zn. 21 Cdo 300/2001). Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že z celej reťaze
všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za
škodu. Najskôr treba zistiť, či škoda bola spôsobená v zmysle občianskeho práva, potom treba zisťovať
existenciu príčin vzniku škody. Súd konkrétne zisťuje - so zreteľom na konkrétnu škodu - či niektorá z
týchto skutočností bola príčinou vzniku škody a či skutočne škodu spôsobila. O vzťah príčinnej súvislosti

ide vtedy, ak vznikla konkrétna majetková ujma následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu,
teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len
také protiprávne konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Nemusí síce ísť o jedinú príčinu,
ale i len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, avšak
musíísťopodstatnúpríčinu.Čosatýkatejtokumulatívnejpodmienkysúdmázato,žežalobcaneuniesol

dôkazné bremeno a nepreukázal kauzálny nexus medzi protiprávnym konaní žalovaného a vzniknutou
škodou. Už v samotnom trestnom rozsudku bolo konštatované, že nebola preukázaná príčinná súvislosť
medzi konaním žalovaného a spôsobeným následkom - ublížením na zdraví žalobcu, tak ako to bolo
popísané v obžalobe. S poukazom na výpovede svedkov, na lekárske správy R.. B. J. a R.. R. Q., na
znalecký posudok vypracovaný R.. E. X. A.., v ktorom znalec pripustil 7-8 dielčích útokov, kým žalobca

tvrdil, že žalovaný ho mal udierať 20-30 krát, z čoho bolo nesporné, že výpoveď samotného žalobcu
nekorešponduje so znaleckým posudkom, už v trestnom konaní vznikla pochybnosť, kto a za akých
okolností spôsobil popísané poranenia žalobcovi. Žalobca ani v civilnom spore predloženými dôkazmi
objektívne nepreukázal spôsobenie poranení žalovaným. V spore žalobca predložil len nové lekárskesprávyopodstúpenýchvyšetreniachžalobcu,ktorésasaméosebenepreukazujú,žeublíženienazdraví
popísané v lekárskych správach a v posudku o ohodnotení škody na zdraví zapríčinil žalovaný. Žalobca
v spore nenavrhol vykonať žiadne iné dôkazy (okrem výsluchu samotného žalobcu, ktorý dôkaz navrhol

vykonať oneskorene až po vyhlásení dokazovania za skončené), ktoré by jednoznačne preukázali
príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť a nepreukázal
splnenie jednej z kumulatívnych podmienok, a to príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním

a vzniknutou škodou, v dôsledku čoho nedošlo k naplneniu zodpovednosti žalovaného za škodu
spôsobenú žalobcovi, a preto súd žalobu zamietol.

29. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď

určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla
byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle
ustanovenia § 132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k
objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení §
185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z

dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom
na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi
tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je
obmedzeniedôkaznejiniciatívysúduajejpresuntakmerbezvýhradnenastranysporu.Vpodanejžalobe
žalobca tvrdil, že žalovaný svojim konaním spôsobil žalobcovi zdravotné problémy, čo malo za následok

vznik škody na zdraví a vecnej škody vo forme ušlého zisku. V podstatnej časti žaloby sa žalobca
zoberal vyčíslením vzniknutej škody a nie preukázaním príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním
a vzniknutou škodou. Tento nedostatok dôkazného bremena neodstránil vo vyjadrení zo dňa 26.10.2018
a ani na pojednávaní dňa 9.11.2018, na ktorom v záverečnej reči mal za to, že spôsobenie vzniknutej
škody žalovaným je nepochybne preukázané v trestnom rozsudku a v jeho podanom vyjadrení.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

32. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods.
1 CSP s tým, že nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po
právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods.
2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné nazistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.