Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/77/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517202294
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7517202294.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky V. X.
nar. X.XX.XXXX bývajúcej na Z.A. ul. č. XX vo B. zastúpenej Advokátskou kanceláriou Hopferova,
s.r.o. so sídlom na Bajzovej ul. č.2 v Košiciach proti manželovi navrhovateľky V.R. X.R. nar. X.X.XXXX
bývajúcemu na B.A. ul. č.XX v V. zastúpenému advokátkou JUDr. Johanou Bertovou so sídlom
Advokátskej kancelárie na Hlavnej ul. č. 29 v Prešove v konaní o určenie manželského výživného
o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 12.7.2017 č.k.
7Pc/9/2017-157 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o vyživovacej povinnosti manžela navrhovateľky
od 10.2.2017 do 6.9.2017, dlžnom výživnom, trovách konania a o súdnom poplatku.

Zrušuje rozsudokvnapadnutomvýrokuovyživovacejpovinnostimanželanavrhovateľkyod7.9.2017
do budúcna a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal manžela navrhovateľky prispievať na jej výživu
150,- € mesačne od 10.2.2017 do rúk navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Splatné
výživné 451,65 € za obdobie od 10.2.2017 do 30.6.2017 je manžel navrhovateľky povinný zaplatiť do

3 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku navrhovateľke. Zaviazal ho zároveň nahradiť aj trovy
konania 1.323,86 € na účet právneho zástupcu navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti napadnutého
rozsudku a zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania 180,- € do 3 dní od právoplatnosti
napadnutého rozsudku podľa pripojeného platobného predpisu na účet Okresného súdu Košice - okolie.
ZrušiluznesenieOkresnéhosúduKošice-okolieoneodkladnomopatreníz8.3.2017č.k.7Pc/9/2017-19.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel navrhovateľky s návrhom, aby

odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal,
že neobstojí argumentácia konajúceho súdu, že navrhovateľka sa v súčasnosti nemôže zamestnať a
jej príjem je iba 213,20 € a 47,04 €, pretože mal. O. mala v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
2,5 roka a navštevovala materskú školu. Poberanie rodičovského príspevku matkou nie je dôvodom na
to, aby sa nemohla zamestnať. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka 7.9.2017
uzatvorila pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej je jej vyplácaná mzda 200,- € mesačne. Vytkol konajúcemu
súdu, že nezistil riadne jeho príjem a nevyhodnotil jeho mesačné výdavky, najmä výdavky na byt,

ktorý prenajíma, výdavky spojené s bývaním v byte v Šaci ani ďalšie preukázané a odôvodnené
mesačné výdavky, ktoré uhrádza aj za spoločné záväzky obidvoch manželov. Nestotožnil sa s právnou
argumentáciou konajúceho súdu, že jeho životná úroveň je neporovnateľne vyššia, pretože konajúci súd
nevykonal dokazovanie o ich životnej úrovni, iba porovnal ich príjmy a výdavky. V tejto súvislosti citovaluznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 360/2016-24, podľa ktorého rovnaká životná úroveň manželov
v zásade neznamená mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí,
pretože je vždy potrebné vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a

iných špecifík týkajúcich sa obidvoch manželov. So zabezpečením vyššieho príjmu na základe značne
náročného vypätia síl, resp. sťažených okolností, môže byť spojená aj potreba vynaloženia vyšších
finančných prostriedkov napr. na regeneráciu. Rozdielne potreby a náklady preto môžu vyplývať aj zo
zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, spôsobu života a podobne. Súd prvej inštancie nezohľadnil,
že navrhovateľka má na rozdiel od neho k dispozícii motorové vozidlo vo vlastníctve jej matky, ktorého

užívanie zvyšuje jej životnú úroveň. Trval na tom, že určenie výživného pre navrhovateľku je v rozpore
s dobrými mravmi, pretože navrhovateľka účelovo a bezdôvodne podala v konaní o rozvod manželstva
návrh na zákaz styku otca s mal. deťmi, aby predĺžila konanie o vyživovacej povinnosti medzi manželmi,
a z tých istých dôvodov podala na neho opakovane trestné oznámenie. Nedôvodnosť návrhu na
zákaz styku otca s mal. deťmi konštatoval vo svojom rozhodnutí aj Krajský súd v Košiciach, pričom
navrhovateľka mu naďalej bezdôvodne bráni v styku s mal. deťmi. Za relevantnú skutočnosť pre

riadne zistenie skutočného stavu veci považoval aj fakt, že navrhovateľka pri odchode zo spoločnej
domácnosti odniesla z bytu veci patriace do spoločného majetku, ktoré speňažila, čo malo za následok
zvýšenie jej životnej úrovne. Konajúci súd mu odňal právo na spravodlivý proces tým, že neúplne zistil
skutočný stav veci a nevykonal ním navrhnuté dôkazy na preukázanie životnej úrovne navrhovateľky.
Rozhodnutieotrováchkonaniaoznačilzaarbitrárnevdôsledkuabsenciejehoodôvodnenia.Sozreteľom

na ustanovenie § 52 a nasl. CMP bolo povinnosťou konajúceho súdu podľa jeho názoru odôvodniť, v
čom spočívali dôvody pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 55 CMP. Vyslovil presvedčenie, že
pokiaľ došlo k uplatneniu nároku na náhradu trov konania a súd dospel k záveru, že existujú okolnosti,
so zreteľom na ktoré je spravodlivé náhradu trov konania priznať, mal ho na túto skutočnosť vopred
upozorniť a poskytnúť mu možnosť preukázať opak. Pre porovnanie uviedol rozhodnutie Ústavného

súdu ČR II. ÚS 828/2006, z ktorého rozhodovacej praxe takýto postup vyplýva.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu jej manžela uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s
napadnutým rozsudkom a postup súdu, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa jej názoru netrpí žiadnou
z namietaných vád. Konajúci súd je viazaný skutkovým stavom zisteným v čase vyhlásenia rozsudku.

Napadnutý rozsudok bol vyhlásený 12.7.2017 a pracovnú zmluvu uzatvorila až 7.9.2017, v dôsledku
čoho odvolacie námietky v tejto časti neobstoja. Nakoľko nevládala znášať všetky mesačné výdavky,
bola nútená sa zamestnať a doplniť zdroj svojho príjmu. Pre zhoršený zdravotný stav maloletého O.,
ako aj skutočnosť, že mal. deti navštevujú predškolské zariadenie a stále sú odkázané na jej zvýšenú
osobnú starostlivosť, sa nemohla zamestnať na plný úväzok. Po dovŕšení troch rokov veku maloletých

jej zanikol nárok na rodičovský príspevok a v súčasnosti je jej jediným zdrojom príjmu 220,- € mesačne
ako odmena z čiastočného pracovného úväzku, preto dôvody na manželské výživné naďalej trvajú.
Užívanie motorového vozidla označila za nevyhnutnosť, pretože mal. O. bol opakovane hospitalizovaný
a pravidelne s ním navštevuje pľúcnu a imunoalergologickú ambulanciu. Odmietla tvrdenia, že návrh na
zákaz styku s maloletými podala účelovo a v tejto súvislosti uviedla, že podanie návrhu bolo reakciou

na agresívne správanie manžela voči jej osobe, v dôsledku ktorého je trestne stíhaný, preto mala
vážnu obavu o život a zdravie maloletých. Zdôraznila, že síce príslušný súd zákaz styku nenariadil,
ale konštatoval, že je nevyhnutné, aby sa styk realizoval prostredníctvom asistovaného kontaktu v
akreditovanej organizácii. Vyjadrila názor, že vyživovacia povinnosť manžela voči nej mu vyplýva priamo
zozákonanapriektomu,žesnímnekomunikujeajemuuloženýzákazpriblíženiasaknej,tátopovinnosť

trvá a ona z uvedených dôvodov nemala možnosť ho vyzvať na plnenie zákonnej povinnosti. Uviedla, že
styk s maloletými sa vykonáva v zmysle právoplatného rozhodnutia. Vyslovila presvedčenie, že manžel
finančne podporuje svoju priateľku a jej mal. syna. Stotožnila sa aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie
o trovách konania a preto navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

4. Manžel navrhovateľky sa k vyjadreniu navrhovateľky nevyjadril.

5.KonaniavoveciachvýživnéhoplnoletýchosôbsaprejednávajúarozhodujúpodľaZákonač.161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

6.Podľa§395CMP,ak§396CMPneustanovujeinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohtozákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu
dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o výživnom, dlžnom
výživnom, o trovách konania a o súdnom poplatku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65
CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení
s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, ktorý posúdil
podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd
sa vysporiadal s námietkami povinného manžela uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už
v priebehu konania na súde prvej inštancie a povinný manžel ani v priebehu odvolacieho konania

neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že manželia majú vzájomnú vyživovaciu
povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah
tak, aby životná úroveň manželov bola v zásade rovnaká. Je teda povinnosťou manželov uspokojovať
potreby rodiny založenej manželstvom, ale pokiaľ ide o rozsah, táto povinnosť závisí od schopností,

možností a majetkových pomerov každého z nich. Neznamená teda mechanickú rovnosť a povinnosť
každéhomanželaprispievaťrovnakýmdielom.Jevždypotrebné zohľadniťosobné,zdravotné,pracovné
a iné špecifické skutočnosti, majúce vplyv na schopnosti a možnosti manželov uspokojovať potreby
druhého manžela. Manžel, ktorý sa osobne stará o mal. deti, obzvlášť bezprostredne po materskej, resp.
rodičovskej dovolenke má podstatne sťažené podmienky nájsť a udržať si prácu, resp. zvýšiť si svoju

životnú úroveň v porovnaní s manželom, ktorý nemá mal. deti v osobnej starostlivosti, a ktorého príjmy
v dôsledku starostlivosti o spoločné maloleté deti neklesli. Z vykonaného dokazovania je nepochybné,
že navrhovateľka bola v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku na rodičovskej dovolenke, starala
sa o dve mal. deti, preto nemala možnosť riadne sa zamestnať a dosiahnuť taký príjem, ktorým by
si zabezpečila životnú úroveň porovnateľnú so životnou úrovňou jej manžela, preto bola odkázaná

na jeho vyživovaciu povinnosť. Určené výživné 150,- € mesačne so zreteľom na preukázaný príjem
manžela navrhovateľky, jeho životnú úroveň, ako aj majetkové pomery zodpovedá zákonnej požiadavke
rovnakej životnej úrovne manželov, preto je zákonné a správne. K odvolacej argumentácii týkajúcej sa
nedostatočne zisteného skutočného stavu veci odvolací súd konštatuje, že súd nemusí dať odpovede
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový stav a právny základ rozhodnutia. Do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech,
resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po
vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných noriem vo veci rozhodne

za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté
v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
Konajúci súd v tejto právnej veci v odôvodnení napadnutého rozsudku poskytol vyčerpávajúcu odpoveď
ohľadom vykonaného dokazovania, stručne, jasne a výstižne uviedol, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy, ktoré skutočnosti považoval pre riadne zistenie skutočného stavu za významné, a z akých

dôvodov ostatné nevykonané dôkazy považoval pre vec za nepodstatné, v dôsledku čoho skutočný
stav zistil riadne, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je presvedčivé a jeho závery udržateľné bez
potreby doplnenia dokazovania.10. K ostatným odvolacím námietkam povinného odvolací súd dodáva, že pojem dobré mravy je
neurčitým právnym pojmom, jeho obsah nevyplýva z pozitívneho práva. Okrem práva existujú aj iné
systémy noriem, niektorým z nich takouto úpravou právo poskytuje ochranu tým, že im prepožičiava

sankcie charakteristické pre systém práva. Nejde ale o akékoľvek normy, ale o všeobecne spoločensky
uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa zavrhujú spoločensky nežiaduce javy. Vo všeobecnosti
bývajú vyjadrené konštrukciou o „pocite súnaležitosti všetkých spravodlivo uvažujúcich ľudí“. Z
predloženého spisu je zrejmé, že voči manželovi navrhovateľky bolo začaté trestné stíhanie a bol mu
uložený zákaz priblížiť sa k nej. Z týchto dôvodov bol styk s mal. deťmi upravený v prítomnosti a

za asistencie odborného pracovníka. Na základe uvedeného sa odvolací súd nestotožnil s odvolacou
argumentáciou manžela navrhovateľky, že navrhovateľka v konaní o rozvod manželstva podaným
návrhom na zákaz styku otca s mal. deťmi konala účelovo s cieľom predĺžiť trvanie manželstva a
zabezpečiť si tak výživné na dlhší čas a so zreteľom na zistený skutočný stav veci uveril navrhovateľke,
žepredmetnýnávrhpodalazdôvoduobavyoživotazdraviemaloletýchdetí,akoajobavyovlastnýživot.

11. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu
bolo spravodlivé priznať navrhovateľke náhradu trov konania. Navrhovateľka sa osobne stará o dve mal.
deti, ktoré si vzhľadom na svoj nízky vek vyžadovali celodennú starostlivosť, v čase podania návrhu až
do rozhodnutia súdu prvej inštancie bola na materskej a neskôr rodičovskej dovolenke, v dôsledku čoho
jej príjem klesol objektívne. Vzhľadom na to, že pokles príjmu navrhovateľky nastal z dôvodu osobnej

starostlivosti o maloleté deti, ktoré má navrhovateľka s jej manželom, ktorý si voči nej riadne neplnil
vyživovaciu povinnosť, by nebolo spravodlivé, aby trovy konania o určenie manželského výživného
znášala navrhovateľka. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne do 7.9.2017, t.j. do vzniku pracovného pomeru navrhovateľky podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa
§ 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil vyššie uvedené ďalšie dôvody.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

13. Podľa § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

14. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie nevyhnutné
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej

praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

15. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho
konania dospel k záveru, že od vyhlásenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nastali
nové skutočnosti priamo súvisiace s rozhodnutím o zmene výživného, ktoré môžu mať za následok

iné rozhodnutie vo veci. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery účastníkov. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Rozsudky
odsudzujúce na plnenie v budúcnosti splatných dávok sú prípadmi klauzula rebus sic stantibus (výhrada,
že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia) a prostredníctvom tejto
úpravy sa umožňuje prelomenie prekážky res judicata na základe preukázanej zmeny pomerov. K

zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa
okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti
príjmových pomerov, výdavkov a celkových majetkových pomerov. Odvolací súd v tejto právnej veci
zistil, že navrhovateľka sa 7.9.2017 zamestnala s pravdepodobným mesačným príjmom 220,- €.Vznik pracovnoprávneho pomeru navrhovateľky je podstatnou skutočnosťou pre posúdenie trvania
dôvodov pre určenie vyživovacej povinnosti manžela navrhovateľky do budúcna. Vzhľadom na nové
skutočnosti, ktoré vyšli za odvolacieho konania najavo, odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné

rozhodnúť o podanom odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu za obdobie od 7.9.2017 t.j. od vzniku
pracovného pomeru navrhovateľky do budúcna, pretože je nevyhnutné vykonať relevantné dokazovanie
o týchto nových skutočnostiach, ktoré nastali po vyhlásení napadnutého rozhodnutia a preto nemohli byť
predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie. Za takejto skutkovej situácie odvolací súd nemohol
sám rozhodnúť o vyživovacej povinnosti manžela navrhovateľky od 7.9.2017 do budúcna, pretože by

svojím rozhodnutím odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Z týchto dôvodov napadnutý
rozsudok v časti určenia manželského výživného od 7.9.2017 do budúcna podľa § 389 ods. 1 písm. b)
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutia.

16. Po vrátení veci bude povinnosťou konajúceho súdu dôsledne sa vysporiadať so zmenou pomerov
spočívajúcou vo vzniku pracovnoprávneho vzťahu navrhovateľky a s ním súvisiacim príjmom, posúdiť,

či nastala taká zmena pomerov u navrhovateľky, ktorá by mohla ovplyvniť rozhodnutie o určenom
manželskom výživnom, či a v akom rozsahu preukázaná zmena pomerov je schopná ovplyvniť výšku
určenéhovýživnéhoodmanželaaopäťvovecirozhodnúť,novérozhodnutieriadneazákonneodôvodniť
podľa § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutočného stavu veci a úvahy,
ktorými sa súd prvej inštancie riadil pri rozhodovaní boli spätne preskúmateľné a logicky správne.

17. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).