Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110225920
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7110225920.6

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne T. N., nar. X.X.XXXX, bývajúcej
v W., W. X, zastúpenej Mgr. Richardom Petrovom, advokátom so sídlom v Košiciach, Františkánska
3, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave,
Štefanovičova 4, IČO: XX XXX XXX o náhradu škody 781,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej

proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 21. septembra 2016 č.k. 38C/290/2013-310 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalovanej proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia
vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť do troch dní od právoplatnosti
rozsudku zaplatiť žalobkyni 778 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,15 % ročne z tejto sumy
od 13.12.2008 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žalobkyňa má nárok na
náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa voči žalovanej domáhala náhrady škody vo výške 779
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne z tejto sumy od 13.12.2008 do zaplatenia s
odôvodnením, že pri dopravnej nehode dňa 20.10.2008 na Dopravnej ulici v Košiciach bolo poškodené
jej motorové vozidlo Š. K. EČV: W. XXX K., škodu na ktorom žalovaná odmietla nahradiť tvrdiac, že
poškodenie zadnej časti motorového vozidla nebolo spôsobené vozidlom poisteného škodcu.

3. V odôvodnení poukázal na tvrdenia žalobkyne i na obranu žalovanej, ktorá žiadala žalobu zamietnuť
ako neopodstatnenú čo do právneho základu i výšky škody majúc za to, že nebola preukázaná príčinná
súvislosť medzi konaním škodcu a vzniknutou škodou zo dňa 20.10.2008, za škodu, ktorú spôsobil ich
poistenec nemožno považovať ani poškodenie zadnej časti vozidla žalobkyne, keďže zadný nárazník
na vozidle žalobkyne bol pred nehodou opravený neodborne lepením, čím boli znefunkčnené jeho

absorpčné účinky, čo podporuje znalecký posudok Ing. Zoltána Béreša a znalec Ing. Ján Mandelík, PhD.
sa venoval len škodám na motorovom vozidle žalobkyne a nezaoberal sa súvislosťami medzi škodou
na motorovom vozidle škodcu.

4. Pri rozhodovaní vychádzal prvoinštančný súd zo zistenia, že k poškodeniu motorového vozidla

žalobkyne Š. K. EČV: W. XXX K. došlo dňa 20.10.2008 v dôsledku dopravnej nehody, zavinenej
motorovým vozidlom Š. K., EČV: T. XXX H. poistenkyňou žalovanej J. S., ktorej priebeh a poškodenievozidiel boli odborne zaznamenané zamestnancami spoločnosti SERVISEXPERTA s.r.o.. Ďalej zistil,
že dňa 20.10.2008 poistenkyňa žalovanej na tlačive oznámila žalovanej vznik škodovej udalosti, spolu
s nákresom a popisom nehodového deja, následne dňa 21.10.2008 poškodená žalobkyňa žiadala

od žalovanej nahradiť skutočnú škodu na jej motorovom vozidle, vyčíslenú na základe rozpočtu s
tým, že výsledky obhliadky motorového vozidla žalobkyne boli dňa 20.10.2008 zaznamenané písomne
technikom spoločnosti Slovexperta, s.r.o., ktorý potvrdil poškodenie zadného blatníka zlomením,
poškodenie zadného čela, kapota zadná/dvere zatlačené, ulomený plast zadného čela a lišta pod ľavým
zadným svetlom. Dňa 27.11.2008 žalovaná oznámila spoločnosti Slovexperta, s.r.o., že zamietla poistné

plneniežalobkyne,lebonárokyžalobkynenebolidostatočnepreukázané.Okremtohosúdprvejinštancie
zistil, že dňa 15.12.2008 žalobkyňa ako príkazca a spoločnosť SERVISEXPERTA s.r.o. ako príkazník
uzavreli zmluvu o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov podľa § 724 a nasl. Občianskeho
zákonníka, na základe ktorej listom zo dňa 17.12.2008 spoločnosť vyzvala žalovanú na mimosúdne
vyporiadanie náhrady škody vo veci poistnej udalosti, dňa 6.2.2009 žalovaná oznámila, že z technického
hľadiskasapoistnáudalosťnestalatak,akototvrdížalobkyňaanemázapreukázanépoškodeniezadnej

časti motorového vozidla žalobkyne, opätovne žalovaná odmietla poskytnúť poistné plnenie žalobkyni
listom zo dňa 12.5.2009.

5. Prvoinštančný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Zoltánom Bérešom a

uznesením zo dňa 9.10.2015 č.k.38C/290/2010-232 nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalcom
Ing. Jánom Mandelíkom, PhD.. Konštatoval, že znalec Ing. Zoltán Béreš v znaleckom posudku č.
41/2013 zo dňa 23.5.2013 určil, že všeobecná hodnota vozidla žalobkyne ku dňu 20.10.2008 (pred
haváriou) činila 1.616,00 eur a výška škody na jej vozidle ku dňu 20.10.2008 predstavovala sumu 0,00
eur, vychádzajúc pritom z úsudku, že na vozidle žalobkyne sa pred dopravnou nehodou dňa 20.10.2008

nachádzali poškodenia na podlahe batožinového priestoru a na plechu pod ľavým zadným svetlom,
znaky staršieho poškodenia evidentne vykazuje aj poškodenie zadného čela a zadného kufra, ktoré
nemohlo nastať dopravnou nehodou (zatlačenie a prasknutý lak na zadnom čele na pravo od stredu -
pohľad z vnútra batožinového priestoru v prílohe), pred dopravnou nehodou bol zjavne poškodený aj
zadný nárazník a opravený lepením, čo výrobca vozidla nepovoľuje, tým sa znefunkčnili jeho vlastnosti,

a to odolávať nárazom do rýchlosti cca 10 km/h, resp. čiastočne stlmiť nárazy pri vyšších rýchlostiach,
čím mohlo dôjsť k jeho prasknutiu, avšak evidentne v lepených častiach, z čoho znalec usúdil, že škoda
na zadnom nárazníku bola preto nulová a vyvodil, že rozsah poškodenia, ktorý mohol vzniknúť pri
dopravnej nehode dňa 20.10.2008, nezodpovedal poškodeniam uvedeným v zápise o obhliadke, pritom
či dopravnou nehodou došlo k zväčšeniu rozsahu poškodenia nie je možné s určitosťou určiť a ak aj

áno, výška spôsobenej škody by bola bezvýznamná pri existencii predchádzajúceho poškodenia. Na
výhrady žalobkyne uznesením zo dňa 11.12.2013 č.k. 38C/290/2010-154 súd prvej inštancie nariadil
doplnenieznaleckéhoposudkuč.41/2013Ing.ZoltánomBérešom,ktorývDodatkuč.1zodňa25.2.2014
k znaleckému posudku č. 41/2013 po obdržaní fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody doplnil, že
všeobecná hodnota vozidla žalobkyne ku dňu 20.10.2008 (bezprostredne pred haváriou) predstavovala

vrátane 19 % DPH sumu 1.616 eur a výška škody ku dňu 20.10.2008 bola vrátane 19 % DPH vo výške
40 eur s tým, že v kalkulácii nákladov na opravu znalec stanovil cenu za zadný nárazník vo výške 15
eur bez DPH podľa pohybu cien na internetových portáloch s použitými náhradnými dielmi, kde sa ceny
obdobných nepoškodených nárazníkov predmetného typu vozidla pohybujú v rozmedzí od 15 do 40 eur
s DPH a súvisiace práce s výmenou nárazníka prepočítal podľa platných cenníkov.

6. Z kontrolného znaleckého posudku č. 14/2016 znalca Ing. Jána Mandelíka, PhD. súd prvej inštancie
zistil, že všeobecná hodnota vozidla žalobkyne predstavuje ku dňu 20.10.2008 čiastku vrátane 19 %
DPH 2.139 eur, výška škody predstavuje ku dňu 20.10.2008 čiastku vrátane 19 % DPH 547 eur s

tým, že tento znalec dospel naopak k záveru, že rozsah poškodenia uvedeného osobného motorového
vozidla po dopravnej nehode zo dňa 20.10.2008 zodpovedá rozsahom poškodeniu dielcov a častí
predmetného vozidla v Zápise o obhliadke zo dňa 20.10.2008 za predpokladu, že výmena zadného
nárazníka bola potrebná nie z dôvodu jeho zlomenia, ale z dôvodu poškodenia jeho povrchu, ktorý bol
spôsobený nárazom vozidla škodcu. Súd prvej inštancie uviedol, že znalec Ing. Ján Mandelík, PhD.

1/ na základe jednotlivých detailných analýz poškodenia vozidla považoval druh a rozsah zisteného
poškodenia vozidla žalobkyne zisteného dňa 20.10.2008 pri obhliadke vozidla za technicky prijateľný
vzhľadom k priebehu zrážky pri dopravnej nehode dňa 20.10.2008 aj napriek tomu, že zadný nárazník
bol zlomený pred dopravnou nehodou, avšak následkom poškodenia jeho povrchu zrážkou vozidiel,tento bolo potrebné vymeniť, ako aj že 2/ že plochy, na ktorých sa nachádzali stopy korózie, boli
skorodované už pred zrážkou a v priebehu zrážky vozidiel došlo k ich deformácii a 3/ po stránke
technickej nemala predchádzajúca oprava zadného nárazníka vozidla žalobkyne žiadny vplyv na rozsah

a druh jeho poškodenia pri dopravnej nehode dňa 20.10.2008.

7. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 21.9.2016 vypočul znalca Ing. Jána Mandelíka, PhD. k
jeho znaleckému posudku č. 14/2016, pretože žalovaná namietala rozpor jeho záverov so závermi

znalca Ing. Zoltána Béreša v znaleckom posudku č. 41/2013 spolu s dodatkom č. 1 v otázkach
všeobecnej hodnoty vozidla, výšky škody a poškodenia motorového vozidla žalobkyne v dôsledku
dopravnej nehody dňa 20.10.2008, keď nesúhlasila s najmä tvrdením znalca v znaleckom posudku
č. 14/2016, že: „zadný nárazník bol pred dopravnou nehodou poškodený a je možné predpokladať,
že bol opravovaný lepením, pričom táto skutočnosť nemá po stránke technickej vplyv na skutočnosť,
že vozidlo K. poškodilo v priebehu zrážky povrch tohto nárazníka a tento bolo z uvedeného dôvodu

potrebné pri oprave vozidla vymeniť“, lebo v znaleckom posudku č. 41/2013 znalec Ing. Zoltán Béreš
naopak uviedol, že „zadný nárazník bol pred nehodou dňa 20.10.2008 evidentne poškodený a opravený
lepením, čo výrobca vozidla v takomto rozsahu povoľuje. Takouto opravou nárazníka sa znefunkčnili
jeho vlastnosti a to odolávať nárazom do rýchlosti cca 10 km/h resp. čiastočne stlmiť nárazy pri vyšších
rýchlostiach“ a „je evidentné, že na vozidle sa nachádzali pred predmetnou nehodou poškodenia na

zadnom nárazníku, zadnom čele, podlahe batožinového priestoru a na plechu pod ľavým zadným
svetlom. Okrem provizórnej opravy zadného nárazníka lepením (čo výrobca vozidiel Škoda povoľuje
z dôvodu potlačenia základných absorpčných vlastní nárazníkov) iné poškodenia neboli opravované -
odstránené. Či predmetnou nehodou došlo k zväčšeniu rozsahu poškodenia nie je možné s určitosťou
určiť. Ak aj áno, výška takto spôsobenej škody by bola pri existencii predchádzajúceho poškodenia

bezvýznamná“.

8. V odôvodnení prvoinštančný súd okrem toho konštatoval, že znalec Ing. Ján Mandelík, PhD.
na pojednávaní dňa 21.9.2016 uviedol, že zadný nárazník bol pred škodovou udalosťou prasknutý

a opravovaný lepením, a teda horšie absorboval, ale aj napriek tomu škoda vznikla v dôsledku
nehody, lebo na základe ohliadky poisťovne bolo zistené, že na zadnom nárazníku bol zistený oter,
a či by nárazník bol prasknutý alebo nebol, opraviť sa nedal a musel byť preto v dôsledku nehody
vymenený, zlomenie nárazníka nemalo žiaden vplyv na zistený oter a nemalo žiaden vplyv ani na
jeho ďalšie poškodenie pri tejto dopravnej nehode, čo usúdil na základe simulácie dopravnej nehody,

použijúc štandardný normálny nárazník, iný, ako je model výpočtový, práve z dôvodu objektivizácie na
deformácie.

9. Po právnom posúdení podľa § 1 ods. 2, § 427 ods. 1, § 442 ods. 1 a 3, § 443, § 823 Občianskeho

zákonníka, § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b), § 11 ods. 6, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
v znení účinnom od 1.4.2007 do 31.1.2009, vychádzajúc z nespornej skutočnosti, že žalobkyňa, ako
poškodená pri dopravnej nehode dňa 20.10.2008, ktorú zavinila vodička J. S. pri prevádzke motorového
vozidla Š. K., EČV: T. XXX H., povinne zmluvne poisteného pre prípad zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej, si voči žalovanej dňa 21.10.2008 priamo
uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla pri dopravnej nehode na
základe výpočtu nákladov na opravu, t.j. na základe tzv. rozpočtu, teda bez preukázania dokladov o
oprave,odovzdanímdokladov,ktorújejžalovanáneuhradila,dospelkzáveru,žežalobkyňajednoznačne
preukázala príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a škodovou udalosťou zo dňa 20.10.2008. Dôvodil,

že škodu priznal na základe výpočtov znalca Ing. Jána Mandelíka, PhD. v znaleckom posudku č.14/2016
vo výške 778 eur, ktorú znalec vyčíslil ako súčet rozdielu všeobecnej hodnoty motorového vozidla
žalobkyne ku dňu 20.10.2008 (pred dopravnou nehodou) činiacej 2.139 eur a všeobecnej hodnoty
motorového vozidla žalobkyne po oprave v sume 2.370 eur, t.j. čiastky 231 eur (suma amortizácie po
oprave motorového vozidla) a skutočnej škody sume 547 eur, stanovenej znalcom v bode 2 znaleckého

posudku a žalobu o zaplatenie sumy 1 euro s príslušenstvom zamietol. Dodal, že pri svojom rozhodovaní
vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. Jána Mandelíka, PhD. a jeho odpovede na
úlohu č. 3 na strane 33 a na úlohu č. 4 na strane 33 a 34 znaleckého posudku, že rozsah poškodenia
vozidla žalobkyne zodpovedá poškodeniam zapísaným v zápise o obhliadke motorového vozidla zodňa 20.10.2008 a je technicky prijateľný vzhľadom na priebeh zrážky vozidiel, že zadný nárazník bol
síce pred škodovou udalosťou prasknutý a opravovaný lepením a horšie absorboval, avšak ohliadkou
poisťovne bol na zadnom nárazníku zistený oter v dôsledku tejto dopravnej nehody, ktorý sa opraviť

nedal a musel byť vymenený, a teda škoda na motorovom vozidle žalobkyne vznikla v dôsledku
dopravnej nehody 20.10.2008, k čomu dospel na základe vykonanej simulácie dopravnej nehody.

10. O príslušenstve priznanej istiny rozhodol súd prvej inštancie podľa § 797 ods. 3, § 517 ods. 1

a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú
niektoréustanoveniaObčianskehozákonníkaažalobkynipriznalúrokyzomeškaniavovýškeuplatnenej
v žalobe dôvodiac, že žalovaná mala žalobkyni plniť do 15 dní po ukončení šetrenia poistnej udalosti
dňa 27.11.2008, t.j. do 12.12.2008 a keďže žalobkyni neplnila, dostala sa do omeškania od 13.12.2008.

11. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou § 255 ods.1, § 262 ods.1 CSP
a prevažným procesným úspechom žalobkyne.

12. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukazom na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.6.2010 sp. zn. 5Cdo 126/2009 v odvolaní predovšetkým
namietla záver prvoinštančného súdu o jednoznačnom preukázaní príčinnej súvislosti medzi vznikom

škodyaškodovouudalosťoudňa20.10.2008,ktorýsúdprvejinštancievyvodilibanazákladeznaleckého
posudku Ing. Jána Mandelíka, PhD., pričom vôbec nebral do úvahy, resp. odmietol závery znalca Ing.
Zoltána Béreša v znaleckom posudku č. 41/2013 a dodatku č. 1, ktoré žalovaná nikdy nespochybnila,
osobitne súhlasila s jeho záverom, že rozsah poškodenia, ktorý mohol vzniknúť pri dopravnej nehode
dňa20.10.2008nezodpovedápoškodeniamuvedenýmvzápiseoobhliadkeakoajsozáverom,ževýška

škody na vozidle žalobkyne činí 40 eur. Podčiarkla, že súd prvej inštancie len z dôvodu výhrad žalobkyne
voči znaleckému posudku znalca Ing. Zoltána Béreša nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalcom
Ing. Jánom Mandelíkom, PhD., ktorý na otázku žalovanej na pojednávaní dňa 21.9.2016, či je možné,
aby pri tak malom poškodení na motorovom vozidle žalobkyne mohla vzniknúť tak rozsiahla škoda, iba
prezentoval nepodložené domnienky ohľadom možných poškodení vozidla škodcu, skúmaním ktorých

sa vo svojom znaleckom posudku vôbec nezaoberal. Žalovaná poukazom na § 470 ods. 2 druhá veta
CSP, § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení
zároveň vzniesla námietku premlčania žalobkyňou uplatneného nároku z dôvodu uplynutia subjektívnej
dvojročnej premlčacej lehoty. V tejto súvislosti žalovaná tvrdila, že žalobkyňa si žalobou podanou na súd
dňa 22.10.2010 uplatnila po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty svoj nárok na náhradu škody, ktorá

jej mala vzniknúť pri dopravnej nehode dňa 20.8.2008.

13. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny, zodpovedajúci zistenému skutkovému stavu. Odvolanie žalovanej

označila za účelové, s cieľom oddialiť splnenie rozsudkom uloženej povinnosti. Zdôraznila, že
znalcom Ing. Zoltánom Bérešom vypracovaný znalecký posudok a jeho dodatok, nespĺňal požiadavku
preskúmateľnosti a hodnovernosti jeho záverov, nakoľko 1/ znalec pri spracovaní posudku vychádzal
z nesprávneho postavenia vozidiel po nehode, v čoho dôsledku posudzoval rozsah poškodení vozidiel
z uhla stretu nezodpovedajúcemu realite, 2/ v dodatku k posudku nové skutočnosti vyplývajúce z

fotografiínehodnotil,anisaknimnevyjadroval,hocipráveexistenciafotografiíboladôvodomnauloženie
povinnosti vypracovať dodatok, v ktorom sa mal znalec s novými dôkazmi dôkladne vysporiadať, 3/
znalec nielenže nezmenil svoj nesprávny záver o mieste stretu oboch vozidiel, ale určil bez ďalšieho
výšku škody na vozidle žalobkyne z poškodenia (prasknutého zadného nárazníka), ktoré uviedol v
znaleckom posudku, pričom v posudku z tohto dôvodu o škode vôbec neuvažoval a zmenu výšky

škody oproti predchádzajúcemu určeniu v dodatku neodôvodnil a 4/ znalec nezdôvodnil svoje tvrdenie v
posudku a dodatku, že rozsah poškodenia nezodpovedá poškodeniam uvedeným v zápise o obhliadke.
Nakoniec žalobkyňa zopakovala, že znalec Ing. Mandelík v znaleckom posudku odpovedal na všetky
otázky, podrobne sa venoval rozsahu poškodení súvisiacich s nehodou, ako aj predchádzajúcichpoškodení a priebehu vzniku nehody a len samotný fakt, že žalovaná nedokázala pochopiť a prijať
odborné závery znalca Ing. Mandelíka nie je dôvodom pre jej odvolanie. K námietke premlčania
žalobkyňa pripomenula, že svoju žalobu podala na súd faxom dňa 20.10.2010, a preto jej nárok

premlčaný nie je.

14. Z odvolania žalovanej je zrejmé, že žalovaná podala odvolanie proti všetkým úrokom napadnutého
rozsudku. Žalovaná teda podala odvolanie aj proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej

časti.

15. Odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej lehote konštatuje, že
žalovanániejeoprávnenouosobounapodanieodvolaniaprotivýrokuozamietnutížalobyvprevyšujúcej
časti, keďže žalovaná ním nebola dotknutá na svojich právach, a preto v zmysle § 386 písm. b) CSP

odvolanie žalovanej proti tomuto výroku rozsudku odmietol.

16. Vo zvyšnej časti odvolací súd následne preskúmal napadnutý rozsudok (v jeho vyhovujúcom výroku
spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania) podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie

mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v tejto časti zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP,
pretože súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil žalovanej realizáciu procesných
práv, priznaných jej v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany práv, a to v takej miere, že tým došlo
k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces, ku ktorej vade je povinný prihliadať odvolací súd

z úradnej povinnosti.

17. Podľa článku 48 ods. 2, vety prvej Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonaným dôkazom.

18. Z citovaného ustanovenia vyplýva základné ústavné právo strany sporu, aby jej vec bola prejednaná
vjejprítomnostiazakotvujeipožiadavkukontradiktórnosti,ktoráspoluspožiadavkourovnostisporových

strán a zásadou rovnosti zbraní, predstavuje kľúčové atribúty spravodlivého konania pred súdom (čl. 6
ods. 1, čl. 9 CSP), premietajúce sa do rovnoprávneho postavenia procesných strán, pokiaľ ide o právo
skutkovo a právne argumentovať, podávať návrhy, vyjadrovať sa k návrhom a tvrdeniam druhej strany,
ako i navrhovať dôkazy preukazujúce ich tvrdenia. Súdna prax pritom vychádza z premisy, že ak súd
založil súdne rozhodnutie na niečom, čo nebolo predložené na diskusiu, resp. čo nebolo predmetom

diskusie strán alebo ak pri hodnotení dôkazov niektorý z dôkazov vykonaných v konaní opomenul, resp.
sa ním nezaoberal, zaťažil svoje rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce vážnou procesnou vadou,
zakladajúcou dôvod pre zrušenie rozhodnutia, ktoré pre nedostatok dôvodov nemožno preskúmať. Za
takejto situácie odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych vlastných skutkových záverov
bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy.

19. Po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov napadnutej časti rozsudku dospel odvolací súd k záveru,
že k uvedenej vade došlo i v prejednávanom spore. Žalovaná v prvom rade dôvodne spochybňuje
správnosť vyhovujúceho výroku rozsudku námietkou (ne)preskúmateľnosti hodnotenia výsledkov

znaleckého dokazovania prvoinštančným súdom za stavu, ak 1/ bezpochyby podstatou celého sporu
bola otázka, či škoda na motorovom vozidle žalobkyne bola v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou
dňa 20.8.2010 (kauzálny nexus) a ak áno, v akej výške vznikla škoda na motorovom vozidle žalobkyne
v dôsledku dopravnej nehody a 2/ ak súd prvej inštancie na vyriešenie sporných otázok nariadil v
súlade s § 127 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase rozhodovania súdu o

nariadení znaleckého dokazovania (ďalej len „O.s.p.“) znalecké dokazovanie znalcom Ing. Zoltánom
Bérešom a následne znalcom Ing. Jánom Mandelíkom, PhD., avšak vzhľadom k tomu, že v danom
prípade predmetom znaleckého posudku nebolo posúdenie len úplne jednoduchých skutočností a
prostredníctvom zdôvodnených námietok žalobkyňa spochybňovala závery znalca Ing. Zoltána Bérešaa žalovaná naopak spochybňovala závery znaleckého posudku znalca Ing. Jána Mandelíka, PhD., súd
prvej inštancie síce v spore vypočul znalca Ing. Mandelíka, opomenul vypočuť znalca Ing. Béreša a
týchto konfrontovať v ich záveroch, naviac, ak z odôvodnenia preskúmavanej časti rozsudku je zrejmé,

že v kontexte námietok sporových strán závery týchto znalcov v ich znaleckých posudkoch dôsledne
nevyhodnotil, ak v dôvodoch svojho rozhodnutia len bez ďalšieho uviedol, že bola preukázaná príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a škodovou udalosťou zo dňa 20.10.2008 a že „škodu priznal na základe
výpočtov znalca Ing. Jána Mandelíka, PhD. v znaleckom posudku č.14/2016 vo výške 778 eur...“ a z
odpovede znalca Ing. Jána Mandelíka PhD. na úlohu č. 3 na strane 33 a na úlohu č. 4 na strane 33 a 34

znaleckého posudku, že rozsah poškodenia vozidla žalobkyne zodpovedá poškodeniam zapísaným v
zápise o obhliadke motorového vozidla zo dňa 20.10.2008 a je technicky prijateľný vzhľadom na priebeh
zrážky vozidiel, že zadný nárazník bol síce pred škodovou udalosťou prasknutý a opravovaný lepením
a horšie absorboval, avšak ohliadkou poisťovne bol na zadnom nárazníku zistený oter v dôsledku tejto
dopravnej nehody, ktorý sa opraviť nedal a musel byť vymenený, a teda škoda na motorovom vozidle
žalobkyne vznikla v dôsledku dopravnej nehody 20.10.2008, k čomu dospel na základe vykonanej

simulácie dopravnej nehody.

20. V okolnostiach posudzovaného sporu práve vzhľadom na vyššie uvedené relevantné námietky
sporových strán bezpochyby nešlo o odôvodnený prípad, v ktorom by sa súd mohol v zmysle § 127

ods. 1 vety štvrtej O.s.p. miesto výsluchu znalca Ing. Zoltána Béreša uspokojiť len s jeho písomným
znaleckým posudkom a jeho dodatkom. V prípade vznesených skutkových námietok a pochybností
o správnosti znaleckého posudku Ing. Jána Mandelíka, PhD., vznesených žalovanou už v priebehu
konania na súde prvej inštancie, nemohol tieto prvoinštančný súd opomenúť a bol povinný vzniknuté
pochybnosti odstrániť výsluchom znalca Ing. Béreša, konfrontáciou znalcov, či revíznym znaleckým

posudkom, eventuálne sa aspoň s nimi vysporiadať v dôvodoch svojho rozsudku.

21. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že rozsudok je v jeho vyhovujúcom výroku predčasný a z
toho dôvodu nie je správny. Ak totiž prvoinštančný súd pri existencii zdôvodnených námietok žalobkyne

a žalovanej minimálne nevypočul aj znalca Ing. Zoltána Béreša a vo veci rozhodol bez toho, aby sa
vysporiadal s námietkami skutkových záverov vyplývajúcich z vykonaného znaleckého dokazovania a
ostatných vykonaných dôkazov, výsledok jeho hodnotenia dôkazov v zmysle § 191 CSP nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a nasl. CSP. Za danej procesnej
situácie odvolaciemu súdu neprináleží vyhodnotiť znalecké posudky znalcov Ing. Zoltána Béreša a

Ing. Jána Mandelíka, PhD. za (ne)správny a následne ich eventuálne nahradiť vlastným posúdením
rozhodných skutočností z odbornej stránky a vyhodnotiť i ostatné vykonané dôkazy a je zároveň je nutné
uzavrieť, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku nespĺňa jednu zo základných
podmienok ústavne súladného rozhodnutia, a to požiadavku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia totiž nevyplýva vzťah medzi skutkovými

zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov a právnym záverom na strane druhej, čím došlo k
porušeniu práva žalovanej (i žalobkyne) na spravodlivý proces, zakotveného v článku 36 ods. 1 Listiny
základných práva a slobôd, pre ktoré bolo nutné pristúpiť k zrušeniu rozsudku v tejto jeho napadnutej
časti.

22. Práve z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok v jeho napadnutom
vyhovujúcom výroku podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania
zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

23. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie v intenciách vyššie uvedeného odstrániť vytýkané
vady majúc pritom na zreteli, že i znalecký posudok, ktorý je nepochybne významným druhom
dôkazných prostriedkov, je nutné hodnotiť rovnako starostlivo ako každý iný dôkaz. Pretože nemá
žiadnu väčšiu dôkaznú silu, musí byť podrobený všestrannej previerke nielen právnej korektnosti, ale

tiež vecnej správnosti. Hodnotiť je pritom treba celý proces utvárania znaleckého dôkazu, vrátane
prípravy znaleckého skúmania, zabezpečovania podkladov pre znalca, priebeh znaleckého skúmania,
vierohodnosť teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť metód
použitých znalcom a spôsob vyvodzovania záverov znalca. Vo svojich dôsledkoch by totiž znamenalopopretie zásady voľného hodnotenia dôkazov súdom podľa vnútorného presvedčenia ponechávať bez
povšimnutia vecnú správnosť znaleckého posudku, bez ďalšieho dôverovať záverom znalca a na
znalca prenášať zodpovednosť za skutkovú správnosť súdneho rozhodovania. Takýto postup nemožno

akceptovať. Následne v spore opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením
§ 220 ods. 2 CSP a ustálenými zásadami súdnej praxe tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo
nepochybné právne posúdenie uplatneného nároku žalobkyne, ako aj právne závery, ktoré vyvodil zo
zisteného skutkového stavu, obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky, vrátane námietok žalobkyne a žalovanej v priebehu tohto odvolacieho

konania, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, vrátane žalovanou vznesenej námietky premlčania
žalobkyňou uplatneného nároku.

24. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

25.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil (§ 426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.Dovolanieprípustnépodľa§420možnoodôvodniťibatým,ževkonanídošlokvadeuvedenej
v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací
dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo
pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
430, § 431 ods. 1,2, § 432 ods. 1, 2, § 433, § 434, § 435 CSP).