Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200550
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5016200550.3

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: J.. F. J. (právna nástupkyňa po zomretom
J.N. J.), bytom G. U. XXXX/X, Ž., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8,
Bratislava, o výšku starobného dôchodku J. J., o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 19. apríla 2016 a iné, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu
v Žiline, č. k. 24Sd/135/2016-206 zo dňa 10. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, č. k.
24Sd/135/2016-206 zo dňa 10. mája 2019 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd uznesením, č. k. 24Sd/135/2016-206 zo dňa 10.05.2019, prerušil konanie o opravnom
prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne, č. XXX XXX XXXX X zo dňa
19.04.2016 a iné.

Napadnutým rozhodnutím, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.04.2016 (ďalej len „Rozhodnutie I“),
odporkyňa podľa § 66 a § 112 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žiadosť pôvodného navrhovateľa,
J. J. (ďalej len „navrhovateľ“), zo dňa 04.01.2016, ktorou prostredníctvom svojho právneho zástupcu
žiadal o prepočítanie starobného dôchodku. Proti Rozhodnutiu I podal navrhovateľ opravný prostriedok

zo dňa 13.05.2016, o ktorom rozhodla odporkyňa dňa 19.05.2016 rozhodnutím, č. XXX XXX XXXX
X (ďalej len „Rozhodnutie II“), ktorým podľa § 66 ods. 3 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšila
navrhovateľovi starobný dôchodok od 01.01.2016. Zvýšenie navrhovateľovi priznala z dôvodu, že suma
starobného dôchodku navrhovateľa sa zvýšila za obdobie dôchodkového poistenia získané počas
poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Následne odporkyňa vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 14.06.2016 (ďalej len „Rozhodnutie III“), ktorým podľa § 112 zákona č. 461/2003 Z. z. zrušila

Rozhodnutie I s odôvodnením, že bolo nesprávne vydané. Ďalej odporkyňa vydala dňa 15.06.2016
zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X (ďalej len „Rozhodnutie IV“), ktorým doplnila Rozhodnutie
II. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedla, že navrhovateľovi bol od 02.01.2010 priznaný výsluhový
dôchodok, a preto odporkyňa pri určení sumy starobného dôchodku postupovala v súlade s rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR, č. 55/2011, uverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky v čiastke 5/2011. Uviedla, že spôsob výpočtu sumy starobného dôchodku

je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Proti Rozhodnutiu III podal navrhovateľ odvolanie zo
dňa 26.08.2016, v ktorom sa domáhal jeho zrušenia pre nezákonnosť a zároveň podal odvolanie aj proti
Rozhodnutiu IV z dôvodu, že žiadosť o prepočítanie starobného dôchodku bola podaná pre nesprávny
postup pri základnom výpočte prvotnej výšky priznaného starobného dôchodku, pričom uviedol, že
priznať zvýšenie starobného dôchodku nežiadal. Ďalej namietal krátenie starobného dôchodku podľa
§ 33 ods. 2 Dohovoru. Domáhal sa zrušenia Rozhodnutia IV, nakoľko podľa jeho názoru bolo vydané

nelegitímne a nelegálne ako druhé poradí, bol porušený princíp „ne bis in idem“.O opravných prostriedkoch navrhovateľa rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k.
24Sd/135/2016-120 zo dňa 06.12.2016 tak, že rozhodnutia odporkyne, č. XXX XXX XXXX X zo dňa
14.06.2016, 19.05.2016 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 15.06.2016, potvrdil.

Voči rozsudku krajského súdu zo dňa 06.12.2016 podal dňa 19.01.2017 navrhovateľ odvolanie, o
ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 9So/18/2017 zo dňa 27.02.2019
tak, že rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 24Sd/135/2016-120 zo dňa 06.12.2016 zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení predmetného rozsudku odvolací súd poukázal

na skutočnosť, že rozhodnutie odporkyne zo 14.06.2016 (Rozhodnutie III) a rozhodnutie z 15.06.2016
(Rozhodnutie IV) boli doručené navrhovateľovi 08.07.2016 (resp. oprava Rozhodnutia IV z 12.09.2016
bola doručená 16.09.2016), teda už za účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok.
Upozornil, že krajský súd v tejto súvislosti opomenul skutočnosť, že v zmysle ust. § 215 ods. 4 zákona
č 461/2003 Z. z., v znení účinnom od 01.07.2016, o podanom odvolaní proti rozhodnutiu ústredia
rozhoduje generálny riaditeľ odporkyne. Z uvedeného dôvodu je na rozhodnutie o opravnom prostriedku

proti Rozhodnutiu III a Rozhodnutiu IV príslušný generálny riaditeľ odporkyne a nie krajský súd. Bez
právoplatného rozhodnutia o odvolaniach voči Rozhodnutiu III a Rozhodnutiu IV nie je možné posúdiť
opravný prostriedok podaný navrhovateľom v tomto konaní. Krajský súd bol preto povinný odvolanie
voči Rozhodnutiu III a Rozhodnutiu IV postúpiť na odvolacie konanie generálnemu riaditeľovi odporkyne
a konanie prerušiť až do jeho právoplatného rozhodnutia.

Krajský súd v súlade s uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, uznesením, ktoré je predmetom
tohto konania, prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia o odvolaniach navrhovateľa proti
rozhodnutiam odporkyne zo dňa 14.06.2016 a zo dňa 15.06.2016 jej príslušným orgánom, generálnym
riaditeľom odporkyne.

Voči uzneseniu krajského súdu zo dňa 10.05.2019 o prerušení konania podal navrhovateľ odvolanie.
Vyjadril v ňom nesúhlas s tým, že správny súd postupoval v konaní zmätočne, keď rozhodoval vo veci, o
ktorej mal rozhodnúť generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava. Namietal nezákonnosť
rozhodnutí odporkyne, ktorými vniesla do konania chaos, v dôsledku čoho bol navrhovateľ nútený

podávať vyjadrenia a žiadosti na účelné uplatňovanie a bránenie práva. Trovy ktoré mu vykonaním
všetkých úkonov vznikli, zavinila svojím konaním odporkyňa. Predložil listiny, ktorými preukázal všetky
úkony vykonané v styku s odporkyňou a súdom a navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil uznesenie
krajského súdu v časti: „následne s prihliadnutím na výsledok týchto odvolacích konaní vo veci opäť
rozhodne vrátane trov konania“. Navrhol odvolaciemu súdu, aby uložil krajskému súdu, aby rozhodol o

trovách konania ešte pred rozhodnutím odvolacieho orgánu odporkyne.

Odporkyňa k podanému odvolaniu vyjadrenie nepodala.

Podľa § 492 ods. 1 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade
s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal uznesenie krajského

súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Podľa § 201 ods. 1 OSP, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa § 202 ods. 3 písm. a/ OSP, odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie
konania.

Podľa § 202 ods. 4 OSP, odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné;

Podľa § 246c ods. 1 OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú
primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len
ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný
prostriedok nie je prípustný.

Podľa § 250ja ods. 1 OSP, proti rozsudku súdu podľa § 250j ods. 1, 2 a 6 je prípustné odvolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, preskúmaním odvolania podaného navrhovateľom voči uzneseniu
Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sd/135/2016-206 zo dňa 10.05.2019, ktorým konanie prerušil
(pridržiavajúc sa právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v uznesení č. k. 9So/18/2017 zo dňa

27.02.2019) zistil, že dôvody predmetného odvolania nesmerujú voči výroku napadnutého uznesenia.
Navrhovateľ chcel odvolaním docieliť, aby krajský súd rozhodol o trovách konania, vrátane odvolacieho
konania ešte pred rozhodnutím odvolacieho orgánu odporkyne, ktorej bola vec súbežne postúpená za
účelom vydania príslušných rozhodnutí o odvolaniach navrhovateľa.

V danej veci odvolací súd skonštatoval, že odvolaním navrhovateľa bolo napadnuté rozhodnutie súdu
prvého stupňa, voči ktorému nie je v zmysle § 202 ods. 3 písm. a/ a ods. 4 cit. ustanovenia OSP,
odvolanie prípustné, pretože uznesenie Krajského súdu v Žiline, č. k. 24Sd/135/2016-206 zo dňa
10.05.2019 je rozhodnutím upravujúcim vedenie konania. Jedná sa o procesné rozhodnutie, ktoré nie je
zamerané na predmet konania, ale zabezpečuje priebeh súdneho konania bez hmotnoprávneho vplyvu

na jeho predmet. Naviac, navrhovateľ v podanom odvolaní nenamietal správnosť výroku predmetného
uznesenia, žiadal zrušiť vetu uvedenú v jeho odôvodnení, ktorú krajský súd citoval z rozhodnutia
najvyššieho súdu, č. k. 9So/18/2017 zo dňa 27.02.2019, ktorá znie: „Následne s prihliadnutím na
výsledok týchto odvolacích konaní vo veci opäť rozhodne vrátane trov konania“. Odvolaním teda
navrhovateľnapadolobsahovúčasťcitovanéhoodôvodneniarozhodnutiaodvolaciehosúdu(krajskýsúd

o trovách konania napadnutým uznesením nerozhodoval), voči ktorému zákon odvolanie nepripúšťa.

Na základe uvedených dôvodov najvyšší súd podľa § 218 ods. 1 písm. c/ OSP odmietol odvolanie
navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, č. k. 24Sd/135/2016-206 zo dňa 10.05.2019,
pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP, v spojení s § 250l ods.
2 a § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému navrhovateľovi nepriznal ich náhradu. Odporkyňa nemá
na náhradu trov konania zo zákona nárok.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.