Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. september 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/154/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317213714
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4317213714.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobkyne: S. N., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom X., I. XXX/X, zastúpená: JUDr. Petrom Vachanom, advokátom, so sídlom
Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752 , zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti zmlúv a iné, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 15. marca 2019 č. k. 9Csp/252/2017-155,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Levice ako súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8400045376 zo dňa 31. 07. 2012, č. 8500043489 zo dňa 19. 03.
2014 a č. 8500021670 zo dňa 19. 02. 2013 uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným sú neplatné. (I.
výrok) Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 66,67 %, ktorú je povinný zaplatiť

žalobkyni žalovaný. (II. výrok) O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku. (III. výrok) Posledným, IV. výrokom, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť štátu
trovy konania súdny poplatok 497,50 eura do troch dní od právoplatnosti.

1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na § 37 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods.
1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 551 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 1 ods.
2, § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 137 písm. c) CSP.

1.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že predmetom konania je určenie
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka zo dňa 31. 07. 2012 číslo 8400045376,
číslo 8500043489 zo dňa 19. 03. 2014 (čl. 150, 151) a číslo 8500021670 zo dňa 19. 02. 2013 (čl. 19). I
napriek pokusu súdu zadovážiť originálne, prípadne čitateľnejšie kópie listín, sa to nepodarilo, nakoľko
žalobca tvrdí, že nedisponuje originálmi a žalovaný predložil kópie dvoch čitateľnejších dohôd. Napriek
tomu obsah predložených listín je možné preskúmať, pretože všetky tri dohody sú obsahove totožné.

1.4. Dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka zo dňa 31. 07. 2012 číslo 8400045376 (čl.
150) žalovaný zabezpečil vymoženie svojej pohľadávky formou zrážok zo mzdy dlžníka zo zmluvy o
revolvingovom úvere (čl. 7), na základe ktorej poskytol žalobcovi úver 1 080 eur s príslušenstvom.1.5. Dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka číslo 8500043489 zo dňa 19. 03. 2014 (čl.
151) žalovaný zabezpečil vymoženie svojej pohľadávky formou zrážok zo mzdy dlžníka zo zmluvy o

revolvingovom úvere (čl. 12), na základe ktorej poskytol žalobcovi úver 1 020 eur s príslušenstvom.

1.6. Dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka číslo 8500021670 zo dňa 19. 02. 2013 (čl.
19) žalovaný zabezpečil vymoženie svojej pohľadávky formou zrážok zo mzdy dlžníka zo zmluvy o
revolvingovom úvere (čl. 17), na základe ktorej poskytol žalobcovi úver 930 eur s príslušenstvom.

1.7. Uznesením zo dňa 09. 10. 2017 č. k. 9Csp/252/2017 - 22 súd neodkladným opatrením uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohôd o zrážkach zo mzdy žalobcu do právoplatného
skončenia konania o veci samej. V prvom rade skúmal prípustnosť určovacej žaloby. Pri skúmaní
podmienok uvedených v § 137 písm. c) CSP, umožňujúcich riešenie práva súdnym rozhodnutím
treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo

mzdy má žalobca ako spotrebiteľ, ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje
predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev i
domáca právna úprava, pretože žalobca ako spotrebiteľ potrebuje mať vyriešenú otázku, či žalovaný má
alebo nemá nárok na vykonanie zrážok zo mzdy, ktoré zasahujú do finančnej sféry žalobcu a obmedzujú
ho v disponovaní so mzdou. Na zdôraznenie oprávnenia domáhať sa určenia neplatnosti právneho

úkonu spotrebiteľom bola prijatá právna úprava zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v § 11
ods. 4, podľa ktorého spotrebiteľ sa môže domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru.

1.8. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať

všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj označenie
pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Konštatoval, že tieto náležitosti
predmetné dohody o zrážkach zo mzdy neobsahovali. Dohody o zrážkach zo mzdy neobsahovali
predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, keď v dohodách pod bodom I. sa
uvádza, že spoločnosť bude mať - má voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť

poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom
úvere uvedenú finančnú čiastku, prípadne z ďalších revolvingov, príslušenstva, prípadne uplatnené
zmluvné pokuty, náklady, ktoré spoločnosti vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne
ďalšie pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných
dodatkov. A preto mal za to, že takto formulované podmienky dohody sú neurčité a teda neplatné podľa

§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

1.9. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch, teda aj zmluvných
vzťahoch, majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi dlžníkovi nie je
vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej

výške, ktoré dokonca vzniknú v budúcnosti, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech
veriteľa. V dohodách sa uvádza aj zmluvné dojednanie týkajúce sa výšky splátok v rozsahu, v
akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy. V bode II.
dohody je zakotvené, že ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej
výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú

sumu. Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody. Takéto
dojednanie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má
byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Dokazovaním nebolo
preukázané a ani z preskúmavaných dohôd o zrážkach zo mzdy nevyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ
mal možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru, prípadne navrhnúť obsah

dohody s inými podmienkami. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá
nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení
strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu.

1.10. Žalobca sa domáhal určenia, že dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné, pričom súd prvej

inštancie žalobe vyhovel a určil, že dohody číslo 8400045376 uzavretej 31. 07. 2012, 8500043489
uzavretej 19. 03. 2014 a číslo 8500021670 uzavretej 19. 02. 2013 sú neplatné. Po preskúmaní
jednotlivých úverových zmlúv zistil, že zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobili
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverov. Na základe neprijateľných zmluvných podmienok si žalovanýmohol vymáhať v podstate nekontrolovateľnú a neobmedzenú výšku pohľadávky na základe dohôd
o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka. Svoje právo aj využil a listom požiadal zamestnávateľa
žalobcu o vykonávanie zrážok. Všetky tri dohody o zrážkach zo mzdy sú formulár, ktorého znenie bolo

vopred pripravené zo strany žalovaného veriteľa. Obsah dohôd nemohol spotrebiteľ nijak ovplyvniť,
zmluvné podmienky boli vopred formulované veriteľom, a dlžník nemal ani možnosť zvážiť uzavretie
takejto dohody, resp. ju vypovedať. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok
unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi

je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom
procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd
ohľad (rozsudokC-106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie
prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej
účelu. Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi ( § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z.).

Záverom konštatoval, že dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na neprijateľné zmluvné podmienky
zmlúv o revolvingovom úvere sú v rozpore s dobrými mravmi a preto sú neplatné v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka. Dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné ako celok vzhľadom na neplatnosť
ustanovení zakotvených v dohodách. Dohody o zrážkach zo mzdy by umožňovali veriteľovi domôcť sa aj
takých finančných nárokov, ktoré mu vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutých úverov

nepatria a dlžník by nedokázal tomu zabrániť.

1.11. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní úspech
v pomere 66, 67 %, preto mu patrí náhrada trov konania voči neúspešnému žalobcovi v uvedenom
pomere. O výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa §

262 ods. 2 CSP. Od platenia súdneho poplatku bol žalobca zo zákona oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm.
u/ zák. č. 71/1992 Zb., preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku štátu v časti, v
ktorej bol neúspešný, v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Sadzba súdneho
poplatku je určená pod položkou 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 99, 50 eur. Podľa
poznámky k položke 1 ods. 7 Sadzobníka súdnych poplatkov, ak je predmetom konania viac nárokov,

každý nárok sa spoplatňuje samostatne. V danom prípade bol žalovaný neúspešný v piatich nárokoch,
preto výška súdneho poplatku predstavuje sumu (5 x 99, 50 eur) po zaokrúhlení spolu 497,50 eur (§
7a písm. c/ zák. č. 71/1992 Zb.).

2. Rozsudok v celom rozsahu napadol žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP,

domáhajúc sa, aby Krajský súd v Nitre napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu.
Žalovaný mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne preto, lebo z rozsudku nie je
jasné, aké ustanovenie únijného práva dohoda o zrážkach zo mzdy má obchádzať. Žiadne ustanovenie
únijného práva neupravuje prípustnosť alebo zákaz zrážok zo mzdy na základe dohody uzavretej medzi
dodávateľom a dlžníkom. V dôsledku toho je potom vecou vnútroštátneho zákonodarcu, aby si sám

stanovil podmienky, za akých je použitie tohto hmotnoprávneho inštitútu možné alebo nie. To vyplýva
aj zo smernice 93/13/EHS. Ak teda Národná rada Slovenskej republiky ako jediný zákonodarný orgán
určila, že dohoda o zrážkach zo mzdy je naďalej zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky, potom
je každý takýmto rozhodnutím zákonodarcu viazaný. Žiadny rozpor dohody o zrážkach zo mzdy s
právom Európskej únie nebol pritom v konaní dokázaný. Záver súdu o rozpore dohody o zrážkach s

únijným právom je nesprávny aj preto, lebo pri prijatí zákona č. 102/2014 Z. z. a zákona č. 438/2015
Z. z., ktorými došlo k úprave podmienok týkajúcich sa uplatnenia dohody o zrážkach zo mzdy v
spotrebiteľských vzťahoch resp. v spotrebiteľských úverových vzťahoch Národná rada SR konštatovala
súlad ňou prijatých zmien aj s únijným právom. Toto nebolo relevantným spôsobom spochybnené ani
konajúcim súdom.

2.2. Zákonom č. 102/2014 Z. z., ktorý sa mení a dopĺňa aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
boli zavedené podmienky, po splnení ktorých je uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy prípustné aj pre
spotrebiteľské vzťahy. Tieto podmienky v prípade oboch dohôd o zrážkach zo mzdy dodržané boli.

2.3. Zákon č. 438/2015 Z. z., ktorý sa mení a dopĺňa aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, bolo výslovne uvedené (§ 9 ods. 13), že dohoda o zrážkach zo mzdy je jedným z troch
prijateľných a povolených spôsobov zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Aj keďdaný zákon bol prijatý a účinný až po uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy medzi sporovými stranami,
je logické, že ide o platný úkon spĺňajúci navyše aj neskoršiu reguláciu.

2.4. Napriek platnému právnemu stavu v čase uzavretia oboch dohôd o zrážkach zo mzdy medzi
sporovými stranami, namietal, že súd sa nezaoberal obsahom ani jednotlivých dohôd a ani právnou
úpravou týkajúcou sa dohôd o zrážkach zo mzdy.

2.5. Pokiaľ ide o argumentáciu v tom smere, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo

povinnosť plniť a zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy, k tomu uviedol, že tento názor
súdu vychádza z pripomienok Európskej komisie vo veci sp. zn. C-30/12, pričom ide iba o názor tohto
orgánu, ktorý sa zatiaľ v rozhodovacej praxi SDEÚ neprejavil. Napriek tomu, že tieto pripomienky sú z
02. 05. 2012 a slovenský zákonodarca ich mal k dispozícii, nedošlo v samotnej úprave zrážok zo mzdy
a jej uplatnenia uvedenej v § 551 OZ k žiadnej zmene, z čoho vyplýva, že tam uvedenú úpravu považuje
zákonodarca za zákonnú a súladnú aj s právom EÚ.

2.6. Aj zmena zákona č. 250/2007 Z. z. zakotvená do § 5a ods. 1 písm. a) žiadnym spôsobom na
pripomienky nereaguje. Naviac, či už úmyselne alebo z iného dôvodu sa prehliada rozsudok vo veci
C-34/13, kde SDEÚ uviedol - „Ustanovenia smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých
podmienkach spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna

právna úprava ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú
na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé mimosúdnym výkonom záložného práva na
nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna
úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva
táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.“

2.7. Je teda zrejmé, že SDEÚ pri inom zabezpečovacom inštitúte, a to záložnom práve uviedol, že jeho
mimosúdny výkon je prípustný. Rovnako to podľa procesného súdu platí aj pri ďalšom zabezpečovacom
inštitúte, a to dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá v § 551 OZ nepredpokladá, že zamestnávateľ je povinný
vykonávať zrážky na základe súdneho rozhodnutia, preto takúto povinnosť mimo zákon konštruovať iba

na základe požiadavky žalobcu nemožno.

2.8. Súd uviedol, že vymedzenie zabezpečenej pohľadávky je neurčité, lebo predstavuje len opis
možných spôsobov vzniku pohľadávky. V čom je splnený znak neurčitosti ale z rozsudku nevyplýva.
Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací prostriedok pohľadávok z konkrétnej úverovej zmluvy.

To znamená, že vymedzenie zabezpečenej pohľadávky musí byť naviazané na túto zmluvu. Hoci
právna úprava nevymedzuje, ako má byť „zabezpečená pohľadávka“ definovaná, je podľa názoru
žalovaného si možné pomôcť napríklad právnou úpravou iných zabezpečovacích prostriedkov.
Napríklad z § 151b ods. 2 a § 151c ods. 2 Občianskeho zákonníka o pohľadávke zabezpečenej
záložným právom vyplýva, že zabezpečená pohľadávka sa určuje označením právneho vzťahu, z

ktorého vznikla a prípadne z ktorého môže vzniknúť. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie KS v
Trnave, sp. zn. 24Co/450/2012. Vymedzenie zabezpečenej pohľadávky v dohode o zrážkach zo mzdy
obsahuje jednoznačné vymedzenie toho, že zabezpečuje záväzok žalobcu (dlžníka) splatiť úver a jeho
príslušenstvo na základe konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vymedzením vzťahujúcim sa na
prípadné ostatné nároky vyplývajúce z daného zmluvného vzťahu - revolving, jeho príslušenstvo či

sankcie - vymedzuje také nároky, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti.

2.9. Ďalej zastal názor, že z napádaného rozsudku nevyplýva žiadny dôvod svedčiaci o neurčitosti (teda
o tom, že právny úkon a jeho obsah a význam nie je možné vyložiť a to ani pri dodržaní postupu
podľa § 35 Občianskeho zákonníka; uvedené ustanovenie súd pritom ani len nepoužil čiže podľa neho

nepostupoval). Vyslovenie neplatnosti právneho úkonu je v zmysle súdnej praxe rozhodnutím ultima
ratio,avšakvnapádanomrozsudkutomutaknebolo.Tvrdilpreto,žerozhodnutiesúduoneplatnosticelej
dohody o zrážkach zo mzdy je nesprávne pre rozpor s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Žalovaný
odvolaním napadol aj výroky o náhrade trov konania a poplatkovej povinnosti, ktoré sú závislými od
rozhodnutia vo veci samej, namietal ich nesprávnosť a nezákonnosť preto, že vo veci samej súd prvej

inštancie rozhodol nezákonne.

3. Žalobkyňa cestou právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka: „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo hoobchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“ V danom prípade bolo rozsudkom Krajského súdu Nitra
zo dňa 06. 12. 2018 sp. zn. 8Co/146/2018 potvrdené, že zmluvy o revolvingovom úvere, pohľadávky z
ktorých boli zabezpečené dohodami o zrážkach zo mzdy sú bezúročné a bez poplatkov. Z uvedeného

dôvodu, keďže dohodami o zrážkach zo mzdy si veriteľ zabezpečuje aj plnenie na ktoré nemá nárok a
to zmluvný úrok a rôzne poplatky, s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka sú dohody
o zrážkach absolútne neplatné. Sporná dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán, pretože umožňuje žalovanému bez súdnej kontroly vymôcť
od žalobkyne plnenia, ktoré môžu mať základ v neprijateľných zmluvných podmienkach, čo potvrdzuje

rozsudok Krajského súdu Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 27. 04. 2017 sp. zn. 17Co/257/2016.
Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. 10. 2017 sp. zn. 25Co/16/2017.
Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby Krajský súd Nitra v zmysle § 390 Civilného
sporového poriadku sám rozhodol vo veci a to tak, že potvrdí rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutomrozsahuvovýrokuakovecnesprávneapriznážalobcoviprávonanáhradutrovodvolacieho
konania v rozsahu 100 %. Žalobkyňa si v prípade úspechu v spore uplatnila právo na náhradu trov

konania v celkovej výške 204,44 eura.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362
ods. l CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi

odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods.1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to
dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP.

5. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že zmluvy o revolvingových
úveroch sú bezúročné a bez poplatkov a určenia neprijateľných zmluvných podmienok. Súd prvej
inštancie žalobe čiastočne vyhovel a určil, že úvery poskytnuté žalobkyni na základe zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8400045376 zo dňa 31. 07. 2012, č. 8500043489 zo dňa 19. 03. 2014 a č.

8500021670 zo dňa 19. 02. 2013, uzatvorené medzi žalobkyňou a žalovaným sú bezúročné a bez
poplatkov, pretože obsahujú nesprávne určenú RPMN a neobsahujú dobu trvania a termín konečnej
splatnosti. Žalobu o určenie, že zmluvy č. 8400045376 zo dňa 31. 07. 2012 a č. 8500043489 zo
dňa 19. 03. 2014 v časti dojednania o revolvingovom úvere sú neplatné súd prvej inštancie zamietol.
Ďalej súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom

úvere č. 8400045376 zo dňa 31. 07. 2012, zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500043489 zo dňa 19.
03. 2014 a zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500021670 zo dňa 19. 02. 2013, uzatvorenými medzi
žalobkyňou a žalovaným, je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Šiestym výrokom určil,
že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8400045376 zo dňa 31. 07. 2012, číslo
8500043489 zo dňa 19. 03. 2014 a číslo 8500021670 zo dňa 19. 02. 2013 uzatvorená medzi žalobkyňou

a žalovaným je neplatná. Siedmym výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške
100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalobkyni žalovaný. Ôsmym výrokom rozhodol, že o výške náhrady trov
konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Deviatym výrokom
žalovaného zaviazal zaplatiť trovy konania súdny poplatok 497,50 eur do troch dní od právoplatnosti.
Pretože žalovaný odvolaním napadol len I., VI., VII., VIII. a IX., napadnutý rozsudok v odvolaním

nedotknutej časti nadobudol právoplatnosť. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, na ktorého
základe vec prejednal Krajský súd v Nitre, ktorý rozsudkom č. k. 8Co/146/2018-122 zo dňa 6. decembra
2018rozsudoksúduprvejinštancievovýrokuobezúročnostiabezpoplatkovostizmluvyorevolvingovom
úvere č. 8400045376 zo dňa 31. 07. 2012, č. 8500043489 zo dňa 19. 03. 2014 a č. 8500021670 zo dňa
19. 02. 2013 (výrok I.) potvrdil a výroky VI., VII., VIII. a IX. zrušil a v týchto častiach napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie
v rozsahu zrušenia nanovo prejednal a rozhodol napadnutým rozsudkom.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmavajúc rozsudok súdu prvej inštancie
v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného (§ 380 ods. 1 CSP) po prejednaní veci dospel k záveru, že

odvolacie dôvody žalovaného nie sú dôvodné.

7. V posudzovanej veci bolo medzi stranami nesporné, že žalovaný ako veriteľ uzavrel so žalobkyňou,
ako dlžníkom, dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8400045376 dňa 31. 07. 2012 , č.8500043489 dňa 19. 03. 2014 a č. 8500021670 dňa 19. 02. 2013, ktoré sú zabezpečením pohľadávok
veriteľa vzniknutých zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400045376 zo dňa 31. 07. 2012, č. 8500043489
zo dňa 19. 03. 2014 a č. 8500021670 zo dňa 19. 02. 2013. Listami zo dňa 28. 08. 2017, 23. 08. 2017 a

28. 08. 2017 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalovanej o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy.

8. Odvolateľ predovšetkým namietal, že z rozhodnutia nie je zistiteľné, aké ustanovenia únijného práva
dohoda o zrážkach zo mzdy má obchádzať a že žiadny rozpor dohody o zrážkach zo mzdy s právom
Európskej únie nebol pritom dokázaný. Ďalej uviedol, že § 551 OZ nepredpokladá, že zamestnávateľ

je povinný vykonávať zrážky na základe súdneho rozhodnutia, preto takúto povinnosť mimo zákon
konštruovať iba na základe požiadavky žalobcu nemožno. Taktiež namietal, že súd prvej inštancie
neuviedol v čom je splnený znak neurčitosti, keď tvrdil, že vymedzenie zabezpečenej pohľadávky je
neurčité, lebo predstavuje len opis možných spôsobov vzniku pohľadávky.

9. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dáva do pozornosti, že súd prvej inštancie neplatnosť jednotlivých

dohôd o zrážkach zo mzdy vyvodil najmä z dôvodov, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať
náležitosti podľa § 34 a nasl. OZ a označenie pohľadávky o uspokojenie, ktorej ide a výšku dohodnutých
zrážok. Preskúmavané dohody o zrážkach zo mzdy neobsahovali predovšetkým výšku pohľadávky.
Taktiež neurčito bola vymedzená výška splátok, ktoré dojednanie umožňovalo veriteľovi neprimerane
navyšovať zrážky zo mzdy. Všetky tri dohody o zrážkach zo mzdy sú formulárové zmluvy, ktorých znenie

bolo vopred zo strany veriteľa pripravené a ich obsah nemohol spotrebiteľ nijak ovplyvniť a dlžník ani
nemal možnosť zvážiť uzavretie takejto dohody, resp. ju vypovedať. Taktiež nebolo preukázané, že
žalobkyňa ako spotrebiteľ mala možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru.

10. V súvislosti s relevantnými závermi súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na ust. § 53

ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorom zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).
To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak

boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Uvedené zásady sa vzťahujú aj
na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné zmluvy, dohody o ručení, dohody o
zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.). Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Odvolateľ namietal, že z rozhodnutia nie je zistiteľné, aké ustanovenia únijného práva dohoda o
zrážkach zo mzdy má obchádzať; že § 551 OZ nepredpokladá, že zamestnávateľ je povinný vykonávať
zrážky na základe súdneho rozhodnutia a že súd prvej inštancie neuviedol v čom je splnený znak

neurčitosti, keď tvrdil, že vymedzenie zabezpečenej pohľadávky je neurčité, lebo predstavuje len opis
možných spôsobov vzniku pohľadávky. K námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že predmetné
dohody o zrážkach zo mzdy, sú zmluvy formulárové, ktorých znenie bolo vopred pripravené zo strany
žalovaného bez individuálneho dojednania, ktorý na ich základe uplatnil u zamestnávateľa žalobkyne
vykonávanie zrážok zo mzdy, čím bola žalobkyňa priamo ohrozená vo svojej majetkovej sfére, keďže

mzda predstavuje zdroj jeho príjmu.

12. Písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
uzaviera veriteľ s dlžníkom. Veriteľom môže byť právnická osoba aj fyzická osoba. Pre túto dohodu platia
takisto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl.).

13. Obsahom dohody je súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne
poukazovali veriteľovi. Zákon pritom výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou
(rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Dohoda
okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o

uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Novela zákona o ochrane spotrebiteľa doplnila
§ 5a (zabezpečenie záväzkov spotrebiteľa), podľa ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvya) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže
táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia
a mal možnosť ju odmietnuť, alebo

b) zmenkou alebo šekom (podľa zákona č. 191/1950 Zb.)

14. Žalovaný v odvolaní uvádza, že sporné dohody o zrážkach zo mzdy, spĺňajú aj atribúty súčasnej
právnej úpravy, podľa ktorej dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže byť súčasťou spotrebiteľskej zmluvy,
ale musí byť uzavretá osobitne, s poučením o jej dôsledkoch, s vyhlásením o dobrovoľnosti jej uzavretia

(o možnosti jej odmietnutia). Odvolací súd uvádza, že žalovaný taktiež nepreukázal, že by žalobkyňu
poučil o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy a žalobkyňa mala možnosť uzatvorenie
takejto dohody odmietnuť, teda nie je možné súhlasiť s právnym názorom odvolateľa, že dohody o
zrážkach zo mzdy spĺňajú aj podmienky neskoršej regulácie.

15. Prihliadajúc na formálne a obsahové náležitosti predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy je odvolací

súd toho názoru, že predmetná dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán
v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť,
pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade
sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú
by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok

v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa,
umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží.

16. Okrem vyššie uvedeného odvolací súdu dodáva, že predmetné dohody o zrážkach zo mzdy sú
neplatné aj pre absenciu náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy, pre ktorú platia všeobecné ustanovenia

o právnych úkonoch. Predmetné dohody o zrážkach zo mzdy neobsahovali výšku pohľadávky, ktorá
má byť zabezpečená. Ako súd prvej inštancie správne uviedol, vymedzenie výšky pohľadávky v bode
I. dohody o zrážkach zo mzdy je neurčité, pretože umožňuje veriteľovi dohodou o zrážkach zo mzdy
zabezpečiť vopred neurčito vymedzenú výšku pohľadávky, keď táto má pozostávať z úveru, vrátane
prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými

zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním
uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi,
ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov. Vymedzenie
zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(v čase uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a

úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa
prostredníctvom tohto zabezpečovacieho hmotnoprávneho inštitútu).

17. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobkyňa nemohla mať predstavu akú reálnu výšku má
pohľadávka veriteľa zabezpečená dohodou o zrážke zo mzdy.

18. K námietke odvolateľa, že z rozhodnutia nie je zrejmé, aké normy únijného práva má dohoda o
zrážkach zo mzdy obchádzať, odvolací súd poukazuje na bod 24 odôvodnenia napadnutého rozsudku
a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Preto v konečnom dôsledku aplikovanie tak významného
zabezpečovaciehoinštitútu,akýmjedohodaozrážkachzomzdy,ktorýdodávateľoviumožňujesvojvoľne

nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa vo formulárovej
zmluve, hodnotí odvolací súd ako zlý úmysel, ktorému za žiadnych okolností sa nemôže poskytnúť
právna ochrana. Je potrebné si uvedomiť, že dlžník sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach
zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojím vlastným majetkom
reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo

mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj
prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia
spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie
pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým
tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla

podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám
diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak
vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.19. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď
umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade. V tejto

súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice
93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho
práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa
uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany
v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26. Článok 1

ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú
uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy,
ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia,
čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13 Monika Kušionová proti
SMART Capital a.s.).

20. Vzhľadom na argumentáciu odvolateľa uvedenú pod písm. b) odvolania odvolací súd uvádza,
že je pravdou, že zrážky zo mzdy nemusia byť vykonávané iba na základe vykonateľného súdneho
rozhodnutia, ale aj na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá prípustným zabezpečovacím
prostriedkom podľa § 551 OZ, treba však zdôrazniť, že aj pri použití tohto inštitútu treba dodržiavať
zákonnú úpravu a dbať na dobré mravy, čo však v nadväznosti na vyššie uvedené dôvody, v tomto

prípade preukázané nebolo.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd výrok rozsudok o určení neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8400045376 zo dňa 31. 07. 2012, č. 8500043489 zo dňa 19. 03. 2014
a č. 8500021670 zo dňa 19. 02. 2013 ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. Vzhľadom na rozsah a dôvody podaného odvolania, ktorým boli napadnuté aj výroky závislé od
rozhodnutia vo veci samej, a to výroky o náhrad trov a poplatkovej povinnosti, ktorých nesprávnosť
odvolateľ odvodzoval od nesprávnosti rozhodnutia vo veci samej, pri ktorom však odvolací súd dospel k
záveru, že bolo správne, a iné odvolacie dôvody odvolateľ neuvádzal, odvolací súd ako vecne správne

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil aj výroky o náhrade trov konania a poplatkovej povinnosti.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania priznal v celom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).