Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/141/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207211782
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4207211782.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: G.. H. X., bytom O., Q. XX/
XX, zastúpeného Mgr. Cyntiou Szalaiovou, advokátkou so sídlom Komárno, Nám. M.R. Štefánika 6, proti
žalovanému: METTART, s.r.o., so sídlom Zlatná na Ostrove, Bratislavská cesta 308, zastúpenému JUDr.
Róbertom Schuchmanom, advokátom so sídlom Komárno, M.R. Štefánika 6, o zaplatenie 3.336,65 eura,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 28. marca 2018, č.k. 8C/51/2008-667,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 1.001,13 eura s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 16. 10. 2007 do zaplatenia do 3
dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň o náhrade trov konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca si žalobou uplatnil zľavu z
dojednanej kúpnej ceny za predaj osobného motorového vozidla I. 5 vo výške 3.165,37 eura (95.360,-
Sk), čo je rozdiel medzi všeobecnou cenou vozidla ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy určenou na základe

znaleckého posudku a kúpnou cenou uvedenou v kúpnej zmluve a náhradu nevyhnutých nákladov
spočívajúcu v zaplatení odmeny znalcovi vo výške 171,28 eur (5.160,- Sk). Z kúpnej zmluvy zo dňa
23.10.2006 je zrejmé, že kúpna cena bola dohodnutá na sumu 200.000,-Sk, avšak dňa 11.10.2006 bola
žalovanému odovzdaná suma 50.000,-Sk ako záloha. Obrana žalovaného, že z dôvodu nedôslednosti
nedošlo k stornovaniu tohto potvrdenia, je zavádzajúca a ničím nepotvrdená. Dokonca žalovaný vedenie
tejto zálohy v účtovnej evidencii nepreukázal. Tvrdil, že táto záloha bola zohľadnená v kúpnej cene,
napriek tomu dňa 23.10.2006 vystavil príjmový pokladničný doklad na sumu 200.000,-Sk. Súd mal preto

za to, že titulom kúpy za predmetné motorové vozidlo bola žalovanému odovzdaná suma 250.000,-
Sk. Tvrdenie žalobcu, že dňa 27.10.2006 odovzdal žalovanému zálohu 100.000,-Sk nevedel ničím
zdokladovať. Skutočnosť, že dňa 27.10.2006 urobil výber sumy 100.000,-Sk, ešte nepreukazuje, že
táto suma bola žalovanému aj zaplatená. Vzhľadom na všetky hore uvedené skutočnosti mal za to, že
žalobca si vymienil počet najazdených kilometrov. Ak dodatočne vyšla najavo vada, na ktorú predávajúci
kupujúcehoneupozornil(zodpovednosťzavadymáobjektívnupovahu,zaktorúpredávajúcizodpovedá,
ak vec vykazovala vadu v čase uzavretia zmluvy bez zreteľa na to, či o vade vedel, alebo nie) má

kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady. Pod
primeranou zľavou je treba podľa ustálenej judikatúry rozumieť zhodnotenie okolností významných
najmävovzťahuk:-povahearozsahuvadysozreteľom nadohodnutúkúpnucenuacenunevyhnutných
opráv, - zníženiu funkčných vlastností, - estetickej hodnote veci, -ďalšiemu možnému spôsobu a rozsahuužívania veci. Poukázal na to, že vada musí existovať už v čase plnenia. Takou vadou bola nepochybne
vada spočívajúca v tom, že vozidlo nemalo najazdené 56.000 kilometrov, ale minimálne 184.200
kilometrov. Keď podľa potvrdenia I. X. s.r.o. zo dňa 19.06.2007 malo predmetné vozidlo v mesiaci jún

2005 cca najazdených 110.520 kilometrov (16 mesiacov pred uzavretím kúpnej zmluvy). Pre určenie
výšky zľavy z kúpnej ceny zákon neustanovuje žiadne všeobecne platné pravidlo. Rozsah zníženia
ceny sa musí preto vždy posudzovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu. Súd pri
svojom rozhodnutí prihliadol na závery znaleckého posudku č. 46/2007 Ing. Jozefa Polgára (predložený
žalobcom pri podaní žaloby), ktorý predmetné vozidlo aj videl (obhliadol dňa 11.06.2007) a hodnotu

vozidla ku dňu 25.10.2006 určil sumou 254.640,- Sk (8.452,49 eura) pri počte najazdených kilometrov
184.200. Čo sa týka znaleckého posudku Ing. Floriána Dejczoa č. 10B/2011 (predložený žalovaným)
zo dňa 3.2.2011 tento vychádzal z rozdielnosti koeficientu predajnosti, vozidlo nevidel, on určil hodnotu
vozidla ku dňu 23.10.2006 pri počte najazdených kilometrov 184.200 na sumu 353.317,73 Sk (11.728
eur). Zo znaleckého posudku Ing. Ladislava Bedecsa č. 24/2014 (pribratý súdom do konania) zo dňa
21.05.2014 vyplýva, že tento určil hodnotu vozidla pri počte najazdených kilometrov 184.200 ku dňu

25.10.2006 na sumu 217.449 Sk (7.218 eur). Rozdiel v cene vozidla Ing. Polgára a Ing. Bedecsa bol
1.234,49 eura, pričom rozdiel v cene vozidla Ing. Dejczoa a Ing. Bedecsa bol až 4.510 eur. Súd preto s
poukazom na všetky konkrétne okolnosti daného prípadu mal za to, že žalobcovi prináleží 10% zľava z
ceny, ktorú za predmetné motorové vozidlo zaplatil, keďže zaplatil 250.000,- Sk (200.000,- Sk uvedenú
na kúpnej zmluve + 50.000,- Sk ako nezapočítaný preddavok), teda 25.000,- Sk, t.j. 829,85 eura. Ďalej

žalobcovi prináleží aj suma 5.160,-Sk (171,28 eura) ako úhrada nevyhnutných nákladov, ktoré mu
vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady (§ 598 Obč. zákonníka). Predpokladom
vzniku uvedeného práva je existencia vady a jej riadne uplatnenie. Toto právo má akcesorickú povahu.
Uplatnená zodpovednosť za vady sa ukázala ako opodstatnená a bola preukázaná v súdnom konaní
(zodpovednosť za vady má objektívnu povahu, za ktorú predávajúci zodpovedá, ak vec vykazovala

vadu v čase uzavretia zmluvy bez zreteľa na to, či o vade vedel, alebo nie). Bolo preukázané, že
žalobca vyúčtovanie znalečného za znalecký posudok č. 46/2007 dňa 24.06.2007 znalcovi vyplatil v
sume 5.160,-Sk. Súd preto žalobcovi priznal sumu 829,85 eura titulom 10% zľavy a sumu 171,28 eura
titulom nevyhnutných nákladov, celkom sumu 1.001,13 eura. Taktiež priznal úrok z omeškania podľa §
517 ods. 1, 2 Obč. zák. Podľa § 517 ods. 2 Obč. Zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z., ak

ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Žalobca žiadal úrok z omeškania od podania
žaloby, t.j. od 16.10.2007, hoci kúpna cena bola žalovanému vyplatená dňa 23.10.2006. Vo zvyšku súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol. Výrok o náhrade trov konanie odôvodnil s poukazom na ust § 255 ods.

2 CSP a vzhľadom na čiastočný úspech strán sporu rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo
na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol rozsudok v napadnutej
vyhovujúcej časti zmeniť a žalobu zamietnuť v plnom rozsahu a priznať náhradu trov konania. Rozsudok

súdu prvej inštancie nepovažuje za správny, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím bol daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
f/ CSP. Už v zrušujúcom uznesení odvolací súd nariadil vykonať dokazovanie a vysporiadať sa s tým,
či si žalobca vymienil vlastnosť vozidla, pokiaľ ide o počet najazdených kilometrov. Súd prvej inštancie
opätovne vypočul strany sporu ako aj svedkov, avšak nemožno hovoriť o tom, že došlo k doplneniu

dokazovania,keďžežalobca,žalovaníasvedkoviavovecivypovedalizhodne,akopriprvomvýsluchu.Aj
napriek tomu dospel prvoinštančný súd k inému záveru o existencii vymienenej vlastnosti predávaného
motorovéhovozidla,pričomtentosvojnázorničímneodôvodnil.Podľajehonázorunebolapreukázanátá
skutočnosť, že by si žalobca vymienil počet najazdených kilometrov. Nezhostil sa dôkazného bremena.
Akopredávajúcitvrdí,žežalobcasižiadnuvlastnosťkupovanéhomotorovéhovozidlanevymienil,apreto

ho nemohol ubezpečiť o tom, že vozidlo má určitý počet najazdených kilometrov. Aj za predpokladu,
že by si žalobca ako kupujúci takúto vlastnosť vymienil, v tejto časti by jeho návrh na uzavretie kúpnej
zmluvyneprijal.Pokiaľvykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žežalobcuneubezpečilovymienenej
vlastnosti vozidla, ďalej odhliadnuc od tej skutočnosti, že nebolo preukázané, že by zaplatil 250.000,-
Sk titulom kúpnej ceny, nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie ustálil, že za túto konkrétnu vadu prináleží

konkrétna zľava vo výške 829,85 eura. Nie je teda zrejmé, ako a akým postupom súd prvej inštancie
dospel k záveru, že tejto konkrétnej vade zodpovedá ním stanovená zľava.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.4. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01.
07. 2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok6. (§ 473 CSP). Podľa

prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že
nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, a
teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového

poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods.

3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdiť. Rozsudok
v zamietajúcej časti pre absenciu odvolania nadobudol právoplatnosť.

6.Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy

3.336,65 eura s príslušenstvom, z titulu zodpovednosti za vady kúpenej veci. Predmetom odvolacieho
konanie je vyhovujúci výrok, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 1.001,13 eura s
8,5% ročným úrokom z omeškania od 16. 10. 2007 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

7.Úvodom odvolací súd uvádza, že v súdenej veci ide v poradí už o druhé rozhodnutie prvoinštančného

súdu po tom, čo jeho skorší zamietajúci rozsudok bol uznesením odvolacieho súdu zo dňa 25.11.2009,
č. k. 25Co/123,124/2009-228 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd už
vo svojom rozhodnutí poskytol obšírny teoreticko-právny výklad zákonnej úpravy zodpovednosti za
vady predanej veci podľa § 597 ods. 1, § 598, § 599 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Nakoľko
na týchto svojich záveroch, ako na stále platných, naďalej v plnom rozsahu zotrváva, tieto preto

duplicitne opakovať nebude a v ďalšom len na ne poukazuje. V danom prípade súd prvej inštancie podľa
vyššie uvedenej právnej úpravy a teoreticko-právnych východísk vec posudzoval a na základe náležite
zisteného skutkového stavu vyvodil z neho i správne právne závery.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

9. Pokiaľ ide o vec samú, je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie po zrušení veci odvolacím
súdom vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého zistil správne skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na
týchto skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho
konania.

10. Z hľadiska skutkového stavu v prejednávanej veci niet pochybností o tom, že dňa 23. 1. 2006 bola

uzavretá kúpna zmluva podľa § 588 a nasl. Obč. zákonníka medzi žalovaným, ako predávajúcim, a
žalobcom, ako kupujúcim. Predmetom tejto zmluvy bol predaj a kúpa osobného motorového vozidla
zn. Citroen C5 farby tmavošedej EČ: KN XXX CB za kúpnu cenu 200.000,- Sk, ktorú kupujúci zaplatil
predávajúcemu pri podpise kúpnej zmluvy v hotovosti. Technický stav bol popísaný tak, že vozidlo je
primerane opotrebované, zodpovedá svojmu veku a počtu najazdených kilometrov. Suma 200.000,- Sk

bola žalobcom vyplatená dňa 23. 10. 2006, záloha bola žalovanému zaplatená dňa 11. 10. 2006 vo
výške 50.000,- Sk. Dovozca značky Citroen vo vyjadrení uviedol, že auto bolo do prevádzky dané dňa
30. 6. 2003 a záručná lehota skončila dňa 30. 6. 2005. Vozidlo malo k mesiacu júnu 2005 najazdených
111.000 km. V znaleckom posudku znalca Ing. Jozefa Polgára č. 46/2007 bola všeobecná hodnota
sporného vozidla ku dňu 25. 10. 2006 pri počte nabehnutých kilometrov 75.485 km stanovená na

sumu 254.640,- Sk. Na požiadanie súdu vyhotovil znalec dodatok k znaleckému posudku, kde stanovil
všeobecnú hodnotu vozidla s ohľadom na údaje na tachometri sporného vozidla. Žalobca žalobou
doručenou súdom žalovanému dňa 18. 1. 2008 vytkol žalovanému vadu vozidla spočívajúcu v tom, že
si vymienil vlastnosť vozidla t.j., počet najazdených kilometrov do 60.000 km. Žalovaný ho ubezpečil, ževozidlo má najazdených 56.000 km. Keďže sa jedná o neodstrániteľnú vadu, žalobca si uplatnil zľavu
z dojednanej kúpnej ceny vo výške 3.165,37 eur (95.360,- Sk). Žalovaný sa bránil tým, že žalobca
si nevymienil tú vlastnosť, že vozidlo má mať najazdených najviac 60.000 km, pretože kúpna zmluva

takéto dojednanie neobsahuje a ani to nemohol zabezpečiť, pretože nikomu kilometre negarantuje.
Rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 29.06.2009, č. k. 8C/51/2008-196 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.659,69 eura s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 16.10.2007
do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Žiadnej zo strán
sporu nepriznal náhradu trov konania. V dôsledku podaného odvolania oboma stranami sporu odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a zaujal stanovisko podľa
ktorého prvoradou povinnosťou predávajúceho je upozorniť kupujúceho na vady, o ktorých vie. Nie je
rozhodujúce, či ide o vady faktické (t.j. napr. vady funkčnosti, akosti a pod.), alebo o vady právne (t.j.
vady,ktorébrániapredávajúcemudisponovaťvecou,prípadnedispozíciuobmedzujú-napr.obmedzenie
prevodu vlastníctva a pod.). Scudziteľ nezodpovedá za vady ani vtedy, keď sa vec prenecháva tak
ako stojí a leží, ibaže nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ

výslovne vymienil (§ 501). O vadu veci ide aj vtedy, ak predávajúci kupujúceho ubezpečil, že vec má
určité vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže ako
nepravdivé. Zodpovednosť za vady má objektívnu povahu, za ktorú predávajúci zodpovedá, ak vec
vykazovala vadu v čase uzavretia zmluvy bez zreteľa na to, či o vade vedel, alebo nie. Ak dodatočne
vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, kupujúci má právo: - žiadať zľavu z

dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady (§ 597 ods. 1), - odstúpiť od zmluvy, ak ide o
vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, - na náhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti
s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady, - na náhradu škody podľa všeobecných ustanovení (§ 600
v spojení s § 420 a nasl.).

11. Z odvolania žalovaného je zrejmé, že namieta nesprávne hodnotenie dôkazov prvoinštančným
súdom a nevykonanie niektorých dôkazov. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že sporové konanie
je ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie
dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením
dvoch bremien: bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena tieto

skutočnosti preukázať. Ustanovenie § 132 ods. 1 CSP stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom
konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, a teda zásadne na stranách sporu leží iniciatíva
pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu sporu, ktorá

síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon tak určuje
dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je daný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané
ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre

stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. V predmetnom konaní, ktoré je konaním sporovým a v ktorom
platí prejednacia zásada, so zreteľom na jeho kontradiktórnosť, súd prvej inštancie zhora popísané
zásady i dôsledne aplikoval. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v
intenciách zrušujúceho uznesenia a vyvodil z neho potom aj správny právny záver. To, že strany sporu
a svedkovia, ktorí boli vypočutí po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie, poukázali

na svoje predchádzajúce výpovede ešte neznamená, vzhľadom k princípom dokazovania zakotvenými v
procesnom predpise a v spojitosti i s ďalším vykonaným dokazovaním, že prvoinštančný súd nesprávne
skutkovo konštatoval, že žalobca si nevymienil vlastnosť kúpeného motorového vozidla, spočívajúcu v
nenajazdených viac ako cca 60.000 km. Túto vlastnosť si mal vymieniť preto, že motorové vozidlo s
viac najazdenými kilometrami tej istej značky vlastnil, a preto nebol dôvod kupovať rovnaké vozidlo. Išlo

iba o kúpu na určitý čas, pokiaľ sa do jeho sféry nedostane služobné vozidlo. To, že vozidlo malo vadu
spočívajúcu v najazdení viac kilometrov bolo nesporne preukázané listinnými dôkazmi a znaleckými
posudkami.

12. Vzhľadom na hore uvedené, sú odvolacie námietky žalovaného nedôvodné a nespôsobilé

spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti.
Preskúmaním veci odvolací súd teda dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa
žalovaným v odvolaní namietaných skutočností, je riadne zdôvodnené a zodpovedá aj požiadavkámkladeným na odôvodnenie rozhodnutia v ust. § 393 CSP. Súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom
uviedol dôvody, pre ktoré žalobe sčasti vyhovel.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej
časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a v
danom prípade úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v priebehu

odvolacieho konania mu žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu článku 4 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).