Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/149/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316216237
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4316216237.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika,
s.r.o., so sídlom Československej armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785
199, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanej:
M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX/XXX, XXX XX L., o zaplatenie sumy 6.246 eur s príslušenstvom, o

odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 12Csp/108/2016-108 zo dňa 14.11.2017
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa lehoty plnenia p o t v r d
z u j e .
Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 6.246 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6.141,09 eura od
24.06.2015 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd
rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu voči žalovanej v celom rozsahu. Rozhodnutie
vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 524
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca písomnou žalobou doručenou súdu dňa
28.09.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú platobným rozkazom zaplatiť žalobcovi sumu 6.246 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6.141,09 eura od 24.06.2015 do zaplatenia
a náhradu trov konania.

2. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za nesporné, že právny predchodca žalobcu
Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytol žalovanej úver vo výške 5.100 eur na základe písomnej zmluvy o
splátkovom úvere zo dňa 28.01.2014. Právny predchodca žalobcu konal pri poskytovaní úveru, ako
právnická osoba oprávnená vykonávať podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania úverov a iných
finančných služieb, v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná pri poskytovaní úveru konala v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania a z uvedených dôvodov má tak žalovaná postavenie

spotrebiteľa. Súd preskúmal úverovú zmluvu, ako aj spôsob jej uzavretia a zistil, že žalovaná požiadala
právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 5.100 eur s konečnou splatnosťou úveru
dňa 20.02.2024, s tým, že žalovaná bola povinná tento úver splácať v 120 mesačných splátkach po
103,80 eura mesačne a to so splatnosťou prvej splátky dňa 20.03.2014. Súd mal za to, že predmetná
úverová zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom č. 129/2000 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy
o úvere. Právny predchodca žalobcu z dôvodu neplnenia si povinnosti žalovanej v zmysle zmluvy o

úvere ako aj všeobecných úverových podmienok, vyzval žalovanú na zaplatenie jeho dlhu a zároveň
jej oznámil, že porušila žalovaná ako dlžníčka povinnosti v zmysle všeobecných podmienok a vyhlásilmimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, a to ku dňu 03.06.2015 a následne došlo k oznámeniu o
postúpení pohľadávky, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1128/2015/CE uzatvorenej
dňa 29.09.2015.

3. Súd mal za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne a súd zaviazal žalovanú žalobcovi zaplatiť
sumu 6.246 eur, spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6.141,09 eura
od 24.06.2015, kedy sa žalovaná dostala plnením do omeškania, a to počnúc 16. dňom od doručenia
výzvy,nakoľkožalovanábolavyzvanánasplneniesisvojejpovinnostivlehote15dníoddoručeniavýzvy.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v plnej výške, keďže bol procesne úspešný v celom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku v časti lehoty plnenia vo vyhovujúcom výroku podala v zákonnej lehote
odvolanie žalovaná, ktorá žiadala povoliť plnenie v splátkach z dôvodu, že je na materskej dovolenke,

bola evidovaná na ÚPSVaR. Je si vedomá dlhu, ktorý má voči žalobcovi a je ho ochotná splácať
splátkami v sume 100 eur mesačne.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej k lehote plnenia uviedol, že žalovaná v
priebehu celého konania nežiadala povolenie splátok žalovanej sumy a neprodukovala žiadne dôkazy

preukazujúce jej prípadnú zlú finančnú situáciu. Mal za to, že súd vo veci úplne zistil skutkový stav, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Z
dôvodu nedostatku náležitostí odvolania navrhol napadnuté odvolanie odmietnuť.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,

§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu
prvej inštancie je v napadnutej časti týkajúcej sa lehoty plnenia v nadväznosti na právoplatný výrok o
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 6.246 eur spolu s príslušenstvom vecne správny. Preto
tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 470 ods. 1,2 prvej vety CSP v

napadnutej časti ako vecne správny potvrdil vychádzajúc z toho, že výrok rozsudku v časti lehoty plnenia
má povahu uznesenia a vyplýva z procesného predpisu. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej
časti v dôsledku absencie odvolania nadobudol právoplatnosť.

8. Pri rozhodovaní o odvolaní žalovanej odvolací súd vychádzal z ustanovenia § 232 ods. 2,3,4 CSP,

podľa ktorého: „Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím
lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť
opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje
poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej

dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.“ V tomto prípade dlhšiu než 3-dňovú
lehotu a ani plnenie v splátkach súd prvej inštancie neurčil. Či je v konkrétnom prípade daný dôvod na
určenie dlhšej lehoty plnenia alebo na povolenie splátok, je vo všeobecnosti potrebné posudzovať z
oboch strán, t. j. zo strany nielen dlžníka, ale aj veriteľa. Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti
v lehote 3 dní, resp. pri určení dlhšej lehoty alebo pri učení, že peňažné plnenie sa môže realizovať

v splátkach, je nutné vychádzať nielen z konkrétnych okolností prípadu a osobných a majetkových
pomerov strán sporu, ale aj z postavenia strán sporu, pričom treba posúdiť, či prípadné zaplatenie
dlžnej sumy v splátkach v určitej výške s ohľadom na výšku dlhovanej sumy, dĺžku omeškania dlžníka
s platením a dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlhovanej sumy, nepredstavuje
neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa. V tomto prípade súd prvej inštancie uložil povinnosť

zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom vo všeobecnej 3-dňovej lehote. S prihliadnutím na vyššie
popísané zásady, odvolací súd po prejednaní veci vyvodil záver, že odvolaniu v súčasnosti nemožno
vyhovieť, a to aj s prihliadnutím na to, že konanie na súde bolo začaté podaním žaloby dňa 28.09.2016,
súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom dňa 14.11.2017 a o odvolaní je rozhodované po takmer
dvoch rokov odo dňa vyhlásenia napadnutého rozsudku. S ohľadom na takúto dĺžku doby súdneho

konania, kedy žalovaná mohla postupne dlžobu voči žalobcovi v splátkach sama splácať, odvolací súd
nepovažoval povolenie splátok žalovanej za relevantné. Súčasne žalovaná pred súdom prvej inštancie
nedeklarovala nepriaznivú finančnú situáciu odôvodňujúcu uloženie plnenia v splátkach, a tú ani pred
súdom nepreukázala. V podanom odvolaní žalovaná uviedla, že svoj dlh môže splácať z poskytnutéhorodičovského príspevku, avšak do dnešného dňa žalobcovi žiadnu splátku neuhradila. Z tohto dôvodu
sa uvedené tvrdenie žalovanej aj s tvrdením, že nemá žiadny príjem, javili byť len účelovými.

9. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému podľa § 255 ods. 1 CSP patrí náhrada trov
odvolacieho konania. Odvolací súd mu preto podľa § 396 ods. 1 CSP priznal voči žalovanej nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).