Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. september 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208985
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215208985.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: B. A., bytom I., M. 9, občan SR, o zaplatenie
136,24 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 23.

júna 2017 č. k. 7C/14/2015-66 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
na nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán sporu
nemá na náhradu trov konania právo. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1 až 4, § 53

ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 524 ods. 1, 2, § 252 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2, § 529 ods. 1, § 488,
§ 489 Občianskeho zákonníka, § 20 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike, § 5b zák. č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa a z obsahu spisového materiálu mal preukázané, že žalobca uzatvoril
s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou ZSE Energia, a. s. zmluvu o postúpení pohľadávok
z dňa 13. 11. 2014. Na základe citovanej zmluvy sa žalobca stal aktívne legitimovaným účastníkom
konania. Po vyhodnotení dôkazov súd dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto

súd túto žalobu zamietol. Právny predchodca žalobcu bol so žalovaným v právnom vzťahu na základe
uzatvorenej Zmluvy o združenej dodávke elektriny č. 140291011 zo dňa 06. 04. 2011, v spojení so
VOP, ako aj s cenníkom pre domácnosť. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu vystavil
žalovanému za dodanú elektrinu svoju faktúru (ďalej len FA) FA č. 7010382297 zo dňa 20. 03.
2012, splatná dňa 05. 04. 2012 v sume 0,77 eura, FA č. 7425563803 zo dňa 11. 11. 2011, splatná
dňa 28. 11. 2011 v sume 236,43 eura. Ustanovenie § 52 ods. 2 OZ v citovanom znení, ako aj ust. §

5b zákona č. 250/2007 v citovanom znení, nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých
súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, preto súd mal za to, že od ich účinnosti tieto zákonné
ustanovenia sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Takýto právny záver je v súlade
s rozhodnutím NS SR spisová značka 3MCdo zo dňa 21. 04. 2015. Z citovaného ustanovenia § 52 ods. 2
vety tretej Občianskeho zákonníka vyplýva, že všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva. To potom znamená, že aj pri posúdení premlčania práva zo spotrebiteľskej zmluvy
treba vychádzať z ust. § 100 ods. 1 a 101 OZ. Podľa ustanovenia § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších
ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. Vzhľadom na vyše uvedené, súd v nasledujúcom potom zisťoval to, či návrh na súd bol
podaný v premlčacej lehote zákonom stanovenej pre tento právny vzťah. Premlčanie je kvalifikované
plynutie času, v dôsledku ktorého nárok veriteľa možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je

uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý čas uplynul bez toho, že by právo bolo
bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkoupremlčania. Použitie námietky premlčania dlžníkom má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva,
čo potom znamená, že aj keď právo samo o sebe nezaniká, ale existuje, už len ako naturálna obligácia,
avšak nemožno ho súdom oprávnenému priznať. Súd sa pred svojim rozhodnutím vo veci samej musí

vysporiadať s otázkou premlčania v prípade vznesenia takejto námietky zo strany účastníka konania,
alebo ako je tomu od 1. mája 2014, kedy nadobudol účinnosť § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa v otázke uplatňovania premlčania nárokov v súdnych konaniach, odkedy sme zaznamenali
judikovanú prax súdov všetkých stupňov, ktoré k premlčaniu povinne prihliadajú v zmysle citovanej
zákonnej povinnosti z úradnej moci. Vzhľadom k tomu, že žaloba žalobcu bola súdu doručená dňa 11.

05. 2015 a splatnosť dlžnej sumy, ktorá pozostáva z dvoch nárokov, a to duplikátu vyúčtovanej faktúry
za spotrebu, bola pohľadávka žalobcu splatná 05. 04. 2012 a žaloba žalobcu bola doručená 11. 05.
2015, z čoho je zrejmé, že táto bola súdu doručená po uplynutí 3-ročnej hmotnoprávnej premlčacej
lehoty, nakoľko nebola súdu doručená najneskôr do 05. 04. 2015, ale až 11. 05. 2015, a preto súd s
poukazom na § 5d zák. č. 250/2007 z úradnej moci prihliadol k námietke premlčania a podanú žalobu
zamietol v celom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 251, § 262 ods. 1 a § 257 CSP.

Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 136,24 eura s príslušenstvom, ako aj nárok na náhradu
trov konania. Súd v tomto konaní nepriznal uplatnený nárok a na základe uvedených súd o nároku na
náhradu trov konania rozhodol tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené. Vzhľadom k celkovej
pasivite žalovaného k predmetu konania, nemožno zohľadniť neúspech žalobcu pri rozhodnutí súdu o
náhrade trov konania v prospech žalovaného, nakoľko jeho úspech nie je výsledkom aktívneho postoja

žalovanej k predmetu konania (napr. v dôsledku vykonaných úhrad), nakoľko v konaní neučinila žiaden
úkon a to ani si len neuplatnil nárok na náhradu trov konania a z obsahu spisového materiálu je zrejmé,
že mu do súčasnosti žiadne trovy konania ani len nevznikli, preto súd o nároku na náhradu trov konania
rozhodol tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, odôvodniac ho tým, že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že žalovaný uzavrel zmluvu
o združenej dodávke elektriny ako fyzická osoba oprávnená na podnikanie - živnostník, nie ako
spotrebiteľ. Vzhľadom na uvedené, súd nesprávne právne posúdil daný záväzkový vzťah, nakoľko nejde
o spotrebiteľský právny vzťah uzavretý v zmysle ustanovení OZ, ale ide o právny vzťah uzavretý

medzipodnikateľskýmisubjektami.Vzhľadomnauvedenéniesúnaplnenéanipredpokladypreaplikáciu
ustanovenia § 5b ZoOS, preto bolo vylúčené, aby súd prihliadal na premlčanie ex offo. Nakoľko ide o
obchodnoprávny vzťah, je rovnako vylúčená aplikácia trojročnej premlčacej doby. Súd mal postupovať
v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a vychádzať zo štvorročnej premlčacej doby plynúcej
odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej faktúry. Vzhľadom na uvedené, nielenže nie je možné

prihliadať na premlčanie ex offo, ale rovnako treba konštatovať, že uplatnený nárok ku dňu podania
žaloby ani premlčaný nebol. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom
rozsahu preskúmal a zmenil ho tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu alebo, aby ho zrušil a vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žiadal priznať trovy odvolacieho konania.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
účinného od 01. 07. 2016, ďalej len CSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 136,24 eura s úrokom z omeškania o výške
9,25% zo sumy 135,47 eura, zo sumy 135,47 eura od 29. 11. 2011 do zaplatenia, úroku z omeškania
9% zo sumy 0,77 eura od 06. 04. 2012 do zaplatenia a trov konania. Súd prvej inštancie napadnutým
rozsudkom žalobu zamietol. K takémuto záveru dospel z dôvodu, že na vec aplikoval ustanovenie §

5b zák. č. 250/2007 Z. z., posudzoval premlčanie nároku žalobu ex offo a z dôvodu, že nárok žalobcu
považoval za premlčaný, žalobu zamietol.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.6. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

7. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, považuje za potrebné uviesť, že sa
stotožňuje s námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní, že keďže žalovaný uzatváral zmluvu o združenej
dodávke elektriny ako živnostník Mustafa Šenol, IČO: 44 715 161, pričom v konaní nebolo preukázané,
žebynekonalvrámcipredmetusvojejobchodnejalebopodnikateľskejčinnosti,keďžesamotnýžalovaný
musel tieto údaje o sebe pri uzatváraní zmluvy uviesť, nie je možné vychádzať z toho, že ide o
spotrebiteľský vzťah, a preto je aplikácia ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. nedôvodná.

8. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republiky viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím

príslušnýchorgánovotom,že bolspáchanýtrestnýčin,priestupokaleboinýsprávnydeliktpostihnuteľný
podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

9. Okrem toho treba dodať, že keďže Ústavný súd SR dňa 07. 02. 2018 pod sp. zn. PL. ÚS

11/2016 rozhodol, že ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák.
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v
spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, keď konštatoval, že na ochranu zraniteľného jednotlivca existujú
miernejšie prostriedky, zvlášť formou právnej pomoci, a preto právna úprava nie je nevyhnutne potrebná
na naplnenie tohto cieľa, pričom odvolací súd je týmto rozhodnutím viazaný, odvolací súd dospel k

záveru, že ak súd prihliadol v konaní na námietku premlčania v zmysle ustanovenia § 5b uvedeného
zákona, o ktorom Ústavný súd SR rozhodol, že je protiústavné, je potrebné jeho rozhodnutie podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť aj z tohto dôvodu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie
a ďalšie rozhodnutie s tým, aby súd prvej inštancie vec opätovne právne posúdil bez aplikácie ex offo
námietky premlčania. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391

ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).