Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/189/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116233093
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5116233093.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnom spore žalobcu:
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO:
00 585 441, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou so
sídlom X. XX, J., proti žalovanému: I. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. G. XXXX, P., zastúpenému
splnomocneným zástupcom ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s. r. o., so sídlom Závodská cesta 3911/24,
Žilina, IČO: 36 864 455, o zaplatenie 9.987,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 17C/226/2016-97 zo dňa 30. apríla 2018, v spojení s dopĺňacím rozsudkom

č. k. 17C/226/2016-124 zo dňa 13. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu, v spojení s dopĺňacím rozsudkom, vo výroku I., ktorým súd žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 9.987,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 9.987,- eur od 06. 04. 2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku
II. o trovách konania, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu, v spojení s dopĺňacím rozsudkom, nedotknutý.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdŽilinarozsudkomč.k.17C/226/2016-97zodňa30.04.2018uložilžalovanémupovinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 9.987,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
9.987,- eur od 06. 04. 2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi zároveň
voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Dopĺňacím rozsudkom č. k.
17C/226/2016-124 zo dňa 13. 06. 2018 súd vo zvyšku uplatneného nároku žalobcu, a to o zaplatenie 5
% ročného úroku z omeškania zo sumy 9.987,- eur od 23. 12. 2016 do 05. 04. 2017, žalobu zamietol.

V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23. 12. 2016 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 9.987,- eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od podania žaloby
do zaplatenia titulom regresnej náhrady bolestného zaplateného zo zákonného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisteného - žalovaného v prospech poškodenej
I. C. pri dopravnej nehode dňa XX. XX. XXXX, ktorú zavinil žalovaný ako vodič osobného motorového
vozidla pod vplyvom alkoholu.
Súd vo veci rozhodol aplikujúc ust. § 4 ods. 1, 2 písm. a), § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.

z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“).
Konštatoval, že v prejednávanej veci nebolo sporné v čom spočíva poistná udalosť (dopravná nehoda,
pri ktorej došlo ku zraneniu poškodenej I. C.), kedy k nej došlo (XX. XX. XXXX), kto spôsobil škodu(žalovaný, ktorý bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.
zn. 1T/121/2014 zo dňa 27. 08. 2014), a že žalobca poskytol poškodenej poistné plnenie dňa 13. 11.
2014 (bolestné) vo výške 19.974,- eur. Žalobca poskytol poškodenej poistné plnenie z dôvodu škody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, vo vzťahu ku ktorému bol žalovaný poistníkom, poisteným
a prevádzkovateľom zároveň a v čase, keď nastala poistná udalosť žalovaný ako vodič viedol motorové
vozidlo ovplyvnený najmenej 0,70 promile alkoholu v krvi. Tieto okolnosti založili nárok žalobcu proti
žalovanému v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. Žalobca preto opodstatnene uplatnil
žalobou tento nárok proti žalovanému.

Súd prvej inštancie dospel k záveru aj o správnosti výšky uplatneného nároku, vychádzajúc z hodnotenia
bolestného za predmetný úraz 1.240 bodov, ktoré bolo priznané poškodenej lekárskym posudkom o
bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. T. zo dňa 19. 06. 2014, t. j. vo výške 19.974,- eur.
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca v konaní preukázal uplatnený nárok, preto
žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 9.987,- eur, ktorá suma
predstavuje 50 % z vyplateného poistného plnenia.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. s účinnosťou od 01. 02. 2013 súd žalobcovi priznal i úrok z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy
od podania žaloby na súd, t. j. od 23. 12. 2016.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „C. s. p.“) a žalobcovi ako úspešnej strane konania priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov

konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej
v uložení mu povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 8.231,13 eur spolu s 5 %-ným ročným úrokom z

omeškania zo sumy 8.231,13 eur od 06. 04. 2017 do zaplatenia, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Uviedol, že v prejednávanej veci bola sporná správnosť určenia výšky poskytnutého poistného plnenia.
Namietal, že súd v napadnutom rozsudku neprihliadol na jeho procesnú obranu, a to ani napriek
tomu, že rozdiel medzi ohodnotením bolestného podľa v trestnom konaní vypracovaného znaleckého

posudku a hodnotením tých istých zranení poškodenej podľa lekárskeho posudku zo dňa 19. 06.
2014, vypracovaného MUDr. D. T., je 217,5 bodov, t. j. vo finančnom ohodnotení 3.501,75 eur. Zo
strany žalobcu tak bolo poškodenej poskytnuté poistné plnenie v nesprávnej výške nad rámec zákonnej
povinnosti žalobcu vyplývajúcej z ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z.
Nesúhlasil s konštatovaním súdu, že nijako nenamietal hodnotenie jednotlivých položiek, resp. obsah

jednotlivých poškodení. Od začiatku uvádzal, že zo strany poškodenej bol predložený podklad s
nesprávnym výpočtom bolestného. Ak súd oprel svoje rozhodnutie o predbežnosť záverov znaleckého
posudku znalca MUDr. Karola Orlovského, nijakým spôsobom sa nevysporiadal so skutočnosťou, že
táto predbežnosť je relevantná len vo vzťahu k budúcim možným komplikáciám, ktoré by boli dôvodom
navýšenia v jednotlivých položkách, nie však dôvodom pre zmenu, resp. rozširovanie položiek.

Ak teda žalobca z titulu poistenia vyplatil za neho sumu 19.974,- eur, hoci správne mal poskytnúť poistné
plnenie maximálne vo výške 16.462,25 eur, potom uplatnený nárok - regres 50 % z poskytnutého plnenia
nezodpovedá zásade proporcionality a primeranosti, a teda nemožno konštatovať, že ide o nárok v
celom rozsahu oprávnený. K princípu primeranosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6Co/28/2017 zo dňa 22. 02. 2018, v zmysle ktorého regresná náhrada má byť primeraná a jej

uplatnenie má mať voči poistenému výchovný význam s tým, že sa hľadí na to, aby poistený nebol
finančne ohrozený.
Súd sa nevysporiadal s jeho argumentmi o jeho majetkových pomeroch, najmä, že jeho mesačný príjem
predstavuje 550,- eur, v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou spláca tiež záväzok vo výške
cca 6.000,- eur voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni v mesačných splátkach 84,- eur a v dôsledku

predmetnej dopravnej nehody spláca aj ďalšiu pôžičku.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní(§ 380, § 379 C. s. p.) a tento v napadnutom, žalobe vyhovujúcom, výroku podľa § 387 ods. 1 C. s. p.
ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu zodpovedajúcom vykonanému dokazovaniu,
na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne
posúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220
ods. 2 C. s. p. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku riadne zaoberal so

všetkými otázkami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné, z jeho
odôvodnenia sú zrejmé i úvahy, ktoré súd viedli v vyhoveniu žalobe. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2
C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

6. Odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, keď zo strany žalovaného
neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal už súd

prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí.

7. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, v nadväznosti na odvolacie námietky
žalovaného, odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal správnosť určenia výšky
poskytnutého poistného plnenia, ako už konštatoval aj súd prvej inštancie, žalovaný namietal len

„nesprávny výpočet bolestného“, v čom však mala táto nesprávnosť spočívať nekonkretizoval. Žalobca
za účelom preukázania dôvodnosti svojho nároku predložil lekársky posudok o bolestnom a o sťažení
spoločenského uplatnenia vypracovaný MUDr. D. T., úrazových chirurgom, v zmysle ktorého posudku
je hodnotenie bolestného 1240 bodov. Potom čo žalovaný v priebehu konania spochybnil správnosť
hodnotenia bolestného uvedeným lekárskym posudkom s poukazom na znalecký posudok vypracovaný

pre potreby trestného konania MUDr. Karolom Orlovským, v zmysle ktorého je bodové ohodnotenie
zranení poškodenej pre účely bolestného 1022,5 bodov, žalobca predložil na preukázanie dôvodnosti
uplatneného nároku i odborné vyjadrenie znaleckej organizácie v odbore zdravotníctvo a farmácia
forensic.sk, Inštitút forenzných medicínskych expertíz, ktorého účelom bolo preverenie bodového
ohodnotenia MUDr. T. v lekárskom posudku. Podľa odborného vyjadrenia znaleckej organizácie

predstavuje bodové hodnotenie za bolesť dokonca 1255 bodov, t. j. nielen viac ako bodové ohodnotenie
MUDr. Karolom Orlovským, ale aj viac ako bodové ohodnotenie MUDr. D. T., z ktorého lekárskeho
posudku žalobca pri výplate bolestného a uplatnení si následnej regresnej náhrady vychádzal.
Napriek existencii lekárskeho posudku a odborného vyjadrenia predložených žalobcom, pričom rozdiel
bodového ohodnotenia bolestného MUDr. T. a znaleckou organizáciou forensic.sk, Inštitút forenzných

medicínskych expertíz je minimálny, žalovaný okrem znaleckého posudku podaného na účely trestného
konania, ktorý má však v tomto konaní len povahu listinného dôkazu (nebol vyhotovený pre potreby
konania v prejednávanom spore na základe nariadenia súdom, nemá náležitosti podľa § 209 ods. 2
C. s. p.), nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorým by preukázal nesprávnosť hodnotenia bolestného
MUDr. T., z ktorého žalobca pri poskytnutí poisteného plnenia a následnom uplatnení regresného

nároku vychádzal (napr. výsluch osôb, ktoré jednotlivé vyjadrenia či posudky vypracovali, vypracovanie
znaleckého posudku za účelom preverenia správnosti bodového hodnotenia bolestného tým - ktorým
lekárom či znalcom). Za daného dôkazného stavu sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu o
preukázaní dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu nielen čo do dôvodu, ale i výšky.

8. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že navrhovanie dôkazov v prísne kontradiktórnom civilnom
sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení
k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní.
Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o

skončení dokazovania (§ 154 C. s. p.). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie
dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu
na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu,
ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom
postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Z právnej teórie

totiž vyplýva, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto
právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Pokiaľ preto žalovaný v priebehu konania len všeobecne
namietal nesprávnosť výpočtu bolestného MUDr. T., na základe ktorého žalobca poskytol poškodenej
poistné plnenie, bez toho, aby konkretizoval v čom konkrétne nesprávnosť tohto výpočtu vidí (t. j. nielen spoukazom na celkovú výšku bodového ohodnotenia bolestného iným lekárom), neuniesol v tomto smere
bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno.

9. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil i námietku žalovaného spočívajúcu v neprimeranosti
regresnej náhrady s poukazom na jeho osobnú a majetkovú situáciu. I keď odvolací súd sa stotožňuje
s konštatovaním, že pri posudzovaní regresnej náhrady sa má mimo skúmania výšky plnenia, miery
jej percentuálneho zníženia a okolností, za ktorých ku škode došlo, prihliadať aj na konkrétne pomery
toho, kto škodu spôsobil (viď aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 377/2018

zo dňa 31. 01. 2019), uvedené nezbavuje strany konania bremena tvrdenia a dôkazného bremena
ohľadne týchto pomerov. Žalobca v priebehu konania v súvislosti s jeho pomermi tvrdil, že jeho príjem
je 550,- eur, spláca dlh voči zdravotnej poisťovni v spojení s touto nehodou, ako aj ďalší úver. Uvedené
tvrdenia však žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal (nepredložil potvrdenie o príjme, zmluvu o
úvere či potvrdenie o úhrade záväzkov spojených s predmetnou dopravnou nehodou a ich výške), na
výzvu súdu na pojednávaní dňa 30. 04. 2018 čím chce tvrdené skutočnosti ohľadne jeho majetkových

pomeroch preukázať, splnomocnená zástupkyňa žalovaného uviedla, že nemá nejaké bližšie dôkazy,
ktoré by mohla súdu predložiť, následne strana žalovaného nemala ďalšie návrhy na dokazovanie. Za
daného stavu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie neprimeranosti regresnej náhrady
požadovanej žalobcom jeho pomerom.

10. S poukazom na uvedené zistenia a právne úvahy odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu,
v spojení s dopĺňacím rozsudkom, vo výroku I., ktorým súd žalobe v časti vyhovel a výroku II. o trovách
konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, keď pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej
inštancie správne aplikoval ust. § 255 ods. 1 C. s. p., podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny
potvrdil.

11. Vo zvyšnej časti, ktorá nebola napadnutá odvolaním žiadnej zo strán konania (čo do výroku
doplneného dopĺňacím rozsudkom, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol), ponechal odvolací súd
rozsudok okresného súdu, v spojení s dopĺňacím rozsudkom, nedotknutý.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsahu, preto
mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)