Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. júl 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 3P/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818202137
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kurjaková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5818202137.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovou, v právnej veci navrhovateľky - manželky:

M. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, právne zastúpená: Mgr. Beátou Ďaďovou, advokátkou so
sídlom v Nižnej, Hviezdoslavova 308, proti odporcovi - manželovi: M. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom O.,
t.č. J. č. XXX, XX XXX M. K., Y. v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností, k maloletým deťom: G. C., nar. XX. XX. XXXX a M. N. C., nar. XX. XX. XXXX, maloleté deti
v tomto konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky M. C., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX a odporcu M. C., rod. C., nar.

XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v G., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu G.,
vo zväzku 3, roč. XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX, r o z v á d z a.

II. Maloletý G. C., nar. XX. XX. XXXX a mal. M. N. C., nar. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode rodičov
z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia ich budú zastupovať a spravovať
ich majetok.

III. Otec M. C., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n ý počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva prispievať na výživu maloletého G. C., nar. XX. XX. XXXX sumou po 150,- EUR mesačne
a na maloletú M. N. C., nar. XX. XX. XXXX sumou po 100 EUR mesačne, a to vždy každého 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26. 10. 2018 navrhovateľka prostredníctvom svojho PZ
žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo uzavreté s odporcom v G. dňa XX. XX. XXXX a maloleté deti

pochádzajúce z tohto manželstva na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že otec
bude povinný prispievať na výživu mal. detí sumou po 150,- EUR mesačne na mal. G. a sumou po 100,-
Eur mesačne na mal. M., vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Zároveň žiadala uhradiť
aj trovy konania.

2. Svoj návrh navrhovateľka odôvodňovala tým, že manželstvo uzavreli z dôvodu jej tehotenstva.
S odporcom si nikdy nevytvorila bližší vzťah, keďže tento pracoval aj sa viac menej od uzavretia

manželstva zdržiaval v Y. kde si našiel aj priateľku, s ktorou aj čakal dieťa. Ale táto ho opustila. Ona
už jeden návrh na rozvod manželstva podala a to v roku XXXX, ale ho zobrala späť, lebo odporca sa
nechcel rozviesť a tvrdil, že to majú spolu ešte skúsiť, preto za ním odišla do ČR spolu s mal. synom,
kde spolu istú dobu žili a ona aj pracovala, ale keďže sa voči nej správal agresívne odišla na Slovensko,kde už zostala a narodila sa im mal. dcéra. Ona nemá žiadny príjem a žije u rodičov odporcu, ktorý
sa o ňu a ich vnúčatá starajú.

3. Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril. Návrh prevzal 07. 03. 2019 (čl. 52 druhá strana spisu).

4. Súd o návrhu navrhovateľky rozhodol na pojednávaní nariadenom vo veci dňa 18. 07. 2019, na
ktorom navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu, odporca s podaným návrhom na rozvod manželstva
nesúhlasil.

5. Navrhovateľka na pojednávaní vo svojej výpovedi doplnila, že trvá na podanom návrhu. Manželstvo
uzatvárala s odporcom v dobe, keď bola tehotná, predtým sa už poznali asi 6 rokov po troch mesiacoch
chodenia, jej odporca zlomil nos, napriek tomu s ním chodila ďalej, až s ním postupne otehotnela a
uzavreli manželstvo. Jej rodičia zomreli, keď skončila strednú školu a ona potom bývala u svojej sestry.
Odporcu poznala už predtým, spätne to môže zhodnotiť, tak že s ním chcela zostať aj napriek tomu, že

vedela, že je fyz. násilný, že bol v base pre výtržníctvo - všeobecné ohrozenie, a to po dobu 3 rokov. Ona
chcela od sestry odísť, a tak keď jej vyskytla príležitosť odísť s odporcom do Y., tak s ním odišla. Avšak
po troch mesiacoch zostala tehotná, v tej dobe zostala bývať v Y. asi mesiac, ale potom odišla z Y. bývať
do O. k jeho rodičom, lebo to on chcel, aby ostala u jeho rodičov. V tej dobe zistila, že má priateľku,
nejakú Q. z E., ale on tvrdil, že to nie je pravda. Následne sa s odporcom zobrali v 08/2013, pretože

chcela, aby dieťa prišlo na svet v manželstve. Keď sa syn narodil, bolo všetko v poriadku, chodieval
domov k nej a ku synovi, ale následne po roku a pól zistila, že v Y. odporca žije s inou ženou, dozvedela
sa to tak, že táto ju kontaktovala, aby nežila v klamstve, keďže odporca mal popri tejto žene aj ďalšiu.
Vtedy prvýkrát podala návrh na rozvod, nakoniec to stiahla, pretože si myslela, že to ukončil, čo aj urobil
a potom spolu začali znova žiť. Potom otehotnela s dcérou, žili v ČR, nejako to fungovalo až do vtedy

ako pojedol lieky, zamkol byt, zlomil kľúčik a dal lepidlo do dverí a vtedy si ona povedala DOSŤ. Syn
mal vtedy 4 roky a pri najbližšej návšteve jeho rodičov povedala, že ona sa už ČR nevráti. Celý čas,
keď bola tehotná odporca o ňu nejavil záujem, bola ho raz navštíviť v base, kde bol z dôvodu marenia
výkonu rozhodnutia (šoféroval bez vodičského preukazu), za neho vyplácala aj dlh, aby mohol byť skôr
prepustený a aby stihol pôrod malej. Voči odporcovi nič viac necíti. Má obavy z jeho správania. Trvá

na podanom rozvode. Čo sa týka jej príjmov, žiadne nemá. Čo sa týka výdavkov všetky hradia rodičia
odporcu, keďže u týchto žije v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v O., pričom však matka odporcu
teraz stratila prácu a momentálne majú iba jeden príjem a to od otca odporcu, ktorý rovnako pracuje,
ako pracovala svokra v jednej spoločnosti v O.. Dcéru už nekojí, tejto kupuje mlieko G. pre alergikov,
keďže dcéra je alergická na bielkovinu kravského mlieka, tiež kupuje plienky.

6. Odporca na pojednávaní vo svojej výpovedi vypovedal, že on sa nechcel ani ženiť, nechce sa ani
rozviesť. Navrhovateľku si zobral preto, lebo zo seba robila chudáka, počas ich vzťahu mu tvrdila, že
nemôže mať deti, až sa asi stal zázrak, nemá žiadne predstavy do budúcna. V manželskom zväzku
chce zotrvať kvôli deťom, s týmito sa však kontaktovať nemôže, lebo oni nemajú telefón a on sa s

navrhovateľkou nechce ani rozprávať, rovnako ani s rodičmi, ktorí ho vyhodili, a pre ktorých nie je už
viac ich synom. Je pravdivé tvrdenie, že do ich domu má zákaz vstupu, iné deti okrem týchto nemá.
Doteraz žiadne papiere v Y. potrebné pre výplatu soc. dávok pre navrhovateľku nevybavil, pretože nemal
k dispozícii rodné listy mal. detí, keďže navrhovateľka mu ich odmietala dať. Momentálne je zamestnaný
a to v spoločnosti Q. a. s.. Do tejto spoločnosti sa zamestnal cez personálnu agentúru A. Q. s. r. o., T.

XXX XXXXX so sídlom Y. XXX/XX, Z., XXX XX O. XX, má príjem vo výške 15.000,- ČKS (okolo 600,-
EUR), s tým, že zamestnávateľ mu zabezpečil ubytovanie v M. K. v dome ako uviedol na J. 850, ide
o rod. dom, v ktorom býva s viacerými spolupracovníkmi, s tým že má k dispozícii jednu izbu a majú
spoločné sociálne zariadenia a kuchyňu. Čo sa týka jeho výdavkov, tak zamestnávateľ mu strháva zo
mzdy sumu, nevie akú, za 04/2019 mu bola vyplatená na ruku suma 10.000,- KČS, 05/2019 10.000,-

KČS, 06/2019 10.000,- KČS, za 07/2019 zatiaľ výplatu ešte nedostal.

7. Kolízny opatrovník uviedol, že v prípade rozvodu súhlasí, aby deti boli zverené matke, keďže to bude
v ich prospech, a pokiaľ ide o výšku výživného navrhuje toto určiť v sumách, ktoré matka uviedla v
návrhu.

8. Po výsluchu účastníkov konania a po oboznámení s listinnými dokladmi založenými v spise a
predloženými rodičmi maloletých detí, súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:9. Navrhovateľka a odporca sú manželia, ktorí manželstvo uzatvorili dňa XX. XX. XXXX v G., u oboch
účastníkov ide o manželstvo prvé. Túto skutočnosť mal súd preukázanú zo sobášneho listu z čl. 8 spisu.
Zo vzťahu a manželstva účastníkov pochádzajú 2 maloleté deti, a to mal. G., nar. X.XX.XXXX a mal.

M., nar. X.X.XXXX (rodné listy mal. detí z čl. 7 a čl. 9 spisu). Z vyjadrenia obce O. z čl. XX spisu mal
súd preukázané, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo v obci O.. Manželia sporadicky žili v
spoločnej domácnosti u rodičov odporcu, naposledy do 02. 02. 2019, kedy otec natrvalo spoločnú
domácnosť opustil, pričom v dobe od 14. 01. 2019 pracoval vo firme V., s.r.o. so sídlom J. s miestom
výkonu práce O. (čl. 65 spisu), kde však ukončil pracovný pomer ešte v skúšobnej dobe a odišiel

pracovať do Y. (čl. 66), kde je zamestnaný od 02. 04. 2019 vo firme Q., a.s., v M. K., kde dosahuje príjem
600,- Eur mesačne v čistom. Výdavky otca pozostávajú z nákladov na bývanie, ktorú výšku však otec
nevedel presne špecifikovať, žije v prenajatom dome, kde má k dispozícii jednu izbu, ako iné výdavky
otec uvádzal výdavky na telefón 40,- Eur mesačne, a výdavky na stravu a drogériu, ktoré však bližšie
nešpecifikoval, zároveň uviedol, že iné vyživovacie povinnosti nemá.
Pokiaľ ide o pomery navrhovateľky súd mal preukázané, že táto spolu s maloletými deťmi žije u rodičov

odporcu v O., je na rodičovskej dovolenke s maloletou dcérou, avšak bez akéhokoľvek príjmu, keďže
výplata rodičovského príspevku v sume 220,70 EUR ako aj prídavkov na deti vo výške 48,68 EUR jej
boli od 01. 06. 2019 pozastavené z dôvodu že odporca vykonáva zárobkovú činnosť v Y., čo bolo zistené
dňa 02. 07.2019 (čl.85, 86 spisu) a keďže navrhovateľka v SR žiadnu zárobkovú činnosť nevykonáva
je štátom primárnym pre poskytovanie dávok Y. a to v zmysle nariadenia EU a Rady (ES) č. 883/2004.

Zároveň bolo zistené, že odporca odmietol poskytnúť navrhovateľke súčinnosť pri vybavení si štátnych
dávok v Y.
Maloletý G. navštevuje MŠ v O., kde náklady spojené s návštevou MŠ pozostávajú zo stravy 22,40 EUR
mesačne a 9,- Eur mesačne školné (čl. 90 spisu). Maloletá M. je vo veku 1 roka. Výdavky na deti matka
zdokladovala predloženými príjmovými dokladmi, ktoré sa nachádzajú v písanke založenej v opisoch.

10.Podľa§18zákonač.36/2005 Z.z.vplatnomaúčinnomznení/ďalejlen„Zákonorodine/,manželiasú
si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine (1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k
ich maloletým deťom na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na

životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

11. Na základe vyššie zisteného skutkového a právneho stavu veci súd manželstvo navrhovateľky a

odporcu rozviedol aj napriek nesúhlasu odporcu, nakoľko mal za to, že manželstvo účastníkov konania
neslúži svojmu účelu a cieľu, ktorým je tak spoločné zdieľanie vzájomných pocitov, potrieb, vzájomná
podpora, dôvera ako aj spoločná výchova maloletých detí pochádzajúcich z tohto manželstva. Toto
všetko u účastníkov absentuje jednak z dôvodu, že títo od 2/2019 nežijú v spoločnej domácnosti,
ako aj z dôvodu, že navrhovateľka obnovenie manželského spolužitia absolútne vylučuje. Ako už

bolo spomenuté vyššie cieľom manželstva je zároveň aj spoločná výchova maloletých detí, pričom
v tomto prípade absentuje aj tento cieľ manželstva, keďže rodičia nežijú v spoločnej domácnosti
a zrejme aj na výchovu detí majú rozdielne názory. Súd je toho názoru, že pokiaľ navrhovateľka
obnovenie manželského spolužitia vylučuje, súd ani nikto iný nemôže navrhovateľku nútiť, aby zotrvával
v partnerskom vzťahu s odporcom, práve z dôvodu, že manželstvo je vzťahom založeným na báze

dobrovoľnosti, kedy dvaja rozdielny ľudia sa rozhodnú prežívať spolu väčšie, ako aj menšie radosti
a problémy každodenného života, a práve tento pocit u navrhovateľky nielenže absentuje, táto ho
vzhľadom k nedôvere k odporcovi priamo vylučuje. Vzhľadom k týmto okolnostiam kedy u navrhovateľky
absentuje potreba s odporcom žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné
prostredie, a teda keď u nich absentuje funkcia manželstva biologická, výchovná, ekonomická a

emocionálna mal súd za to, že vzťah ako aj dôveru medzi manželmi v súčasnej dobe nie je
možné obnoviť, a preto manželstvo ako nefunkčné rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva súd videl
jednoznačne v osobe odporcu, ktorý aj vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľku si bral preto lebo
bola tehotná a robila zo seba chudáka, on sa ženiť nechcel. Súd mal za to, že postoj odporcu k osobe
navrhovateľkyjeabsolútnenevhodný,bezohľadnýažsebecký,tentosícedeklarovalsnahuozachovanie

manželstva, avšak len kvôli deťom, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo aj agresívne správanie
sa odporcu voči navrhovateľke počas trvania ich manželstva, čo odporca ani nevylučoval.

12. Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom, v tomto
prípade súd zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o obe deti stará od

ich narodenia, pričom zároveň odporcu ako ich otca zaviazal na platenie výživného vo výške ako
navrhovala matka a teda po 150,- EUR mesačne na maloletého G. a po 100,- EUR mesačne na
maloletú M.. Súd mal za to, že takto určené výživné zodpovedá odôvodeným potrebám maloleté detí,
ktorévýdavkynadetimatkariadnesúduzdokladovalapredloženýmipríjmovýmipokladničnýmidokladmi
ako je už uvedené vyššie. V konaní bolo zistené, že matka aj keď je na rodičovskej dovolenke s mal.

dcérou je fakticky bez príjmu práve vďaka benevolentnému až odmietavému postoju otca k otázke
administratívneho postupu pri zabezpečení nárokov matky na príslušné štátne dávky v ČR, a tak táto
spolu s deťmi je odkázaná na výživu zo strany rodičov odporcu, keďže tento si ani len vyživovaciu
povinnosť voči deťom riadne neplní. Naopak v prípade odporcu - otca bolo preukázané, že tento je
riadne zamestnaný a dosahuje príjem 600,- EUR v čistom, z ktorého príjmu si hradí len svoje potreby

v podobe nákladov na ubytovanie a stravu, iné vyživovacie povinnosti nemá a nemá ani potrebu starať
sa o deti a na tieto riadne prispievať podľa svojich možností.13. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V danom
prípade súd nemal za to, žeby boli splnené podmienky ustanovené v ust. § 55 Civilného mimosporového

poriadku,ateda,žebybolomožnépriznaťnáhradutrovkonaniaaj vtedy,ak jetosohľadomna okolnosti
prípadu spravodlivé.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania - § 364 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania - § 365 ods. 1 až 3 CSP.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Toto rozhodnutie je v časti o výživnom vykonateľné doručením (§ 44 Civilného mimosporového
poriadku ).

Podľa § 376 Civilného mimosporového poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá
povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,

f) predajom podniku,g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v

spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri

neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.