Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/75/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118202049
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118202049.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobkyne S.. M. I., J.. XX.XX.XXXX, G.
Š. XX, XXX XX I. Š. - H., zastúpenej advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom ul. Sovietskych
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané
finančné zadosťučinenie, takto o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
7Csp/34/2018-128 zo dňa 20.3.2019

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie voči zamietavému výroku.

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania.

Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 150 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobkyne zamieta.
III. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej
sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. “

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala toho, aby súd uložil
žalovanému zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie 515,75 eura, nakoľko ako spotrebiteľka bola
v konaní, v ktorom uplatnila porušenie svojich práv, úspešná.

Z dokazovania vykonaného v priebehu celého konania súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom v
konaní vedenom na základe žaloby žalobkyne Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 16C/291/2014
Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 16C/291/2014-99 zo dňa 27.8.2015, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/380/2015-119 z 28.3.2017 určil, že poplatok vo výške 215,75
eura, ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľom, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zároveň
uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie 215,75 eura a žalovanému uložil
zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania.

Žalobkyňa pred súdom uviedla, že výšku žiadaného zadosťučinenia odvodzuje od sumy, o ktorú sa
chcel na jej úkor žalovaný obohatiť a bola priznaná pôvodným rozsudkom 215,75 eura, 300 eur žiada
ako ujmu, ktorá jej vznikla keďže žalovaný niekoľkonásobne porušil svoje povinnosti. Žalovaný jej
ani neposkytol sumu, ktorá mala byť sumou úveru, keďže od sumy úveru hneď odrátal poplatky. Odžalovaného dostávala výzvy na zaplatenie, pripadala si ako zlodej, žalovaný ju vyzýval, aby zaplatila
sumu 7.000 eur.
Súdprvejinštanciemalnárokuplatnenýžalobkyňouzadôvodný,nievšakvovýškežalobkyňoužiadanej.

Žalobkyňa bola v osobitnom súdnom konaní úspešná a domohla sa určenia neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Súd sumu zadosťučinenia 150 eur mal za primeranú v tom zmysle, že je sumou vyrovnania
ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného a satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku
konania žalovaného podstúpiť. Žalobkyni jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, konanie
žalovaného jej privodilo ujmu vo sfére jej osobitného, rodinného a spoločenského života. Nad priznanú

sumu mal žalobný návrh za nedôvodný, a preto v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Pri právnom posúdení odkázal na ustanovenia Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - § 1,
§ 2 písm. a), § 3 ods. 3 a 5.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu, z dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm.b),d)ah).Podľažalovanéhorozhodnutiesúdujenepreskúmateľnéatopokiaľsatýkazákladu,ako
aj výšky priznaného nároku. Nie je z neho zrejmé ani označenie, ktoré právo spotrebiteľa bolo porušené,
v zmysle akého ustanovenia a čím. Napadnutý rozsudok neobsahuje označenie žiadnej skutočnosti
vyplývajúcej z vykonaného dokazovania, alebo z jeho úvahy, ktorou by bola odôvodnená suma 150
eur. Nie je taktiež zrejmé, v čom je daná primeranosť priznaného zadosťučinenia. Z pojmu primeranosť

možno vyvodiť, že súdu je daná možnosť a povinnosť postupovať individuálne, hodnotiť a posudzovať
okolnosti konkrétneho zásahu, prípadne stanoviť ďalšie kritériá pre posúdenie každého prípadu. Žiadal
preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34

CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario). Oznámenie o verejnom vyhlásenie rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako
aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 15.8.2019 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru
o tom, že vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku a súvisiacemu výroku o nároku na náhradu trov konania je

odvolanie nedôvodné a vo zvyšku je potrebné odvolanie odmietnuť.

4. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
Osobou oprávnenou podať odvolanie je tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté.
Podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým

rozhodnutím. Ujma sa pritom posudzuje výlučne z procesného hľadiska, vychádza sa z výroku
napadnutého rozhodnutia.
Výrokom, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, nebola žalovanému spôsobená ujma, práve
naopak, preto odvolací súd, keďže žalovaný podal odvolanie voči celému rozsudku, odmietol odvolanie
voči zamietavému výroku.

5. Podstataodvolacíchargumentovžalovanéhobolakoncentrovanánatvrdenieonesprávnomprávnom
posúdení veci súdom prvej inštancie a na tvrdení o tom, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

6. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP (t.j. súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivýproces.TentoodvolacídôvodjepotrebnévsúladesjudikatúrouEurópskehosúdupreľudské

právavykladaťtak,ženaplnenýjevtedy,aknesprávnyprocesnýpostupsúduznemožnístranerealizáciu
jej procesných práv a dosiahne určitú intenzitu, t.j. pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte
celého konania.

7. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP predpokladá pochybenie v procesnom postupe

súdu, ale len vtedy, ak mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

8. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (t.j. rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je potrebné vyhodnotiť vo vzťahu k pojmu samotného právnehoposúdenia, ktorým je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozsudku, zisteným skutkovým
stavom, právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že

nezistil existenciu žiadneho zo žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov. Súd prvej inštancie vo veci
realizoval taký procesný postup, z ktorého nie je možné dospieť k inému záveru ako k takému, že
právo žalovaného na spravodlivé konanie porušené nebolo, nebola zistená vada konania a nie je možné
uviesť, že by súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Vykonaným dokazovaním súd prvej
inštancie riadne zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci a správne vec právne posúdil. Z
odôvodnenia rozsudku je zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov

a právnym záverom, ku ktorému dospel. Odvolací súd preto k odvolacím námietkam žalovaného len
dodáva:

10. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde

domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

11. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16C/291/2014 o bezdôvodné obohatenie,

o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, bola žalobkyňa úspešná. Predmetným konaním bola v
postavení žalobkyne, t.j. v pozícii subjektu potenciálne sa vystavujúcemu riziku z neúspechu vlastného
rozhodnutia sporiť sa v záujme dosiahnutia sledovaného cieľa. Domáhala sa pritom nie porušenia
akéhokoľvek práva, ale porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanoveného zákonom č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, t.j. osobitným zákonom. Splnila preto podmienky vyplývajúce

z hypotézy citovaného ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., základ nároku bol tým daný.
Nie relevantnou je aj námietka o neprimeranosti výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Z
rozhodnutia, ako aj z konania súdu vyplýva, že súd prvej inštancie sa vecou zaoberal, žalobkyňu
vypočul, žalobkyňa pred súdom uviedla, že bola v ťaživej situácii, napriek tomu splátky splácala, od
žalovaného však dostávala telefonáty, ako keby bola vrahom alebo zlodejom. Žalovaný jej posielal

výzvy na zaplatenie sumy 7.000 eur, čo sa jej zdalo ako úžera vo vzťahu k sume, ktorá jej bola reálne
poskytnutá, čo súdu preukázala. Za tejto situácie a pri nespochybnení tvrdení žalobkyne žalovaným
v priebehu konania mal aj odvolací súd sumu priznaného finančného zadosťučinenia za primeranú.
Suma150eurniejepodľanázoruodvolaciehosúdu,vychádzajúczkonkrétnychindividuálnychokolností
prejednávaného sporu, ani v rozpore s jednou zo všeobecných právnych zásad vlastných európskej

právnej kultúre, medzi ktoré patrí princíp primeranosti.

12. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj vo
výroku o nároku na náhradu trov konania, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, prihliadajúc na to, že
v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR
II.ÚS 78/05).

13. Vodvolacomkonanížalovanýúspešnýnebol,naopak,plneúspešnábolažalobkyňa,pretojejpriznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.