Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118203684
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118203684.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: P. B., O..
XX.XX.XXXX, V. L. XX, XXX XX P., právne zastúpený: JUDr. Juraj Ferenčík, PhD., s.r.o., Krivá ul. č. 23,
040 01 Košice, IČO: 51 034 336, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta
3/A,84104Bratislava,IČO:35709332,právnezastúpený:MSTPARTNERS,s.r.o.,sosídlomLaurinská
3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, v konaní o zaplatenie 15.247,44 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. žalobu z a m i e t a ,

II. žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania n e p r
i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu elektronicky doručenou dňa 08.04.2018 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 15.247,44 EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom z omeškania od
06.07.2016dozaplateniaztituluušléhozisku.Vrámcižalobyžalobcapoukázalnato,žedňa27.08.2014

bol účastníkom dopravnej nehody, ktorú zavinil P. U. tým, že žalobcovi, ktorý jazdil na motocykli, nedal
prednosť v jazde. Žalobca v rámci žaloby citoval ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 381/2001
Z.z., z ktorého vyplýva, že žalobca, ako poškodený má nárok na náhradu ušlého zisku. Zo žaloby ďalej
vyplýva, že žalobca výzvou zo dňa 19.04.2016, ktorá bola doručená žalovanému dňa 21.04.2016, si
žalobca uplatnil nárok na zaplatenie ušlého zisku a nákladov spojených s liečením, celkovo vo výške
16.656,77 EUR, a to podľa ust. § 444 Občianskeho zákonníka a ust. § 4 ods. 2 písm. d) zákona č.

381/2001 Z.z., keďže aj podľa ust. § 427 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších právnych predpisov, prevádzkovateľ motorového vozidla zodpovedá za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky. V rámci šetrenia poistnej udalosti a jej likvidácie žalovaná vyzvala
žalobcu listom zo dňa 23.05.2016 na doloženie dokladov potrebných k likvidácii poistnej udalosti. Listom
„Vyjadrenie“ zo dňa 18.01.2017, ktorý bol prevzatý dňa 23.01.2017, právny zástupca žalobcu zaslal
žalovanej požadované doklady.
Oznámením o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 05.10.2017 žalovaný uviedol, že skončil poistné šetrenie

potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť ďalšie poistné plnenie. Náklady spojené s kúpeľnou
liečbou a cestovné náklady uhradil a k výplate ušlého zisku sa vyjadril tak, že túto odkladá bez poistného
plnenia z dôvodu údajného premlčania. Žalobca taktiež citoval ustanovenie § 11 ods. 6 zákona č.
381/2001 Z.z. a uviedol, že žalovaná nesplnila túto zákonnú požiadavku, čím z jej strany došlo k
porušeniu zákona. Protiprávnym konaním, kedy žalovaná neplnila v zákonom stanovenej lehote, bol
žalobcovi upretý zákonný nárok na likvidáciu poistnej udalosti, a to aj napriek tomu, že žalovaná mala

k dispozícii všetky doklady potrebné na likvidáciu najneskôr dňa 23.01.2017, kedy jej boli doručené.
Žalobca vyjadril nesúhlas s tým, že by uvedený nárok na náhradu ušlého zisku bol premlčaný, keďže
podľa ust. § 102 Občianskeho zákonníka, „pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej aleboprávnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.“ Právo bolo
uplatnenévýzvouzodňa19.04.2016,doručenoudňa21.04.2016,atedapremlčacialehotazačalaplynúť
až nasledujúcim dňom.

S poukazom na vyššie uvedené má žalobca za to, že žalovaná si nesplnila svoje zákonné povinnosti,
ktoré jej ukladá priamo zákon č. 381/2001 Z.z. vo svojom ustanovení § 11 ods. 6 a poistné plnenie
odložila v rozopre so zákonom. Vzhľadom na to, že premlčacia doba ešte neuplynula, rozhodol sa
žalobca vec riešiť súdnou cestou.
Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalobca bol zamestnaný v spoločnosti Hansen Bau - logistik GmbH, so

sídlom Röntgenstr. 22b, 21493 Schwarzenbek, Nemecko, pričom od mája 2014 do októbra 2014, kedy
dostal poslednú výplatnú pásku zarobil spolu 7.623,72 EUR, teda priemerne 1.270,62 EUR. Odo dňa
dopravnej nehody bol žalobca práceneschopný, pričom až v septembri 2015 bol žalobca uznaným za
čiastočne invalidného a bol mu priznaný invalidný dôchodok. Ak by nebol účastníkom škodovej udalosti,
mohol pracovať naďalej a priemerne zarábať 1.270,62 EUR mesačne. Týmto preto v zmysle vyššie
uvedeného žiadal od žalovanej, aby v rámci krytia povinného zmluvného poistenia, nahradila žalobcovi

ušlý zisk aspoň vo výške 15.247,44 EUR, teda sumu dvanástich mesiacov.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 13.06.2018 k žalobe, vzniesol námietku premlčania
uplatneného nároku. Vyjadril nesúhlas s tým, že v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie
§ 102 Občianskeho zákonníka, nakoľko toto zákonné ustanovenie sa vzťahuje na premlčanie práv,

ktoré je najprv potrebné uplatniť v určitej prekluzívnej lehoty u subjektu, ktorý je v záväzkovom vzťahu
zaviazanou stranou, napr. právo zodpovednosti za vady veci, pre ktoré platí záručná doba, právo
na náhradu škody na vnesených alebo odložených veciach, právo na náhradu potrebných nákladov,
ktoré vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady, právo na poskytnutie zľavy z
nájomného, právo cestujúceho pri nevykonaní prepravy včas, právo na náhradu škody na prepravovanej

zásielke, pričom vo všetkých prípadoch, kde je potrebné najprv uplatniť právo v prekluzívnej lehote, sú
tieto prípady presne stanovené zákonom a v takomto prípade na uplatnenie práva u povinného subjektu
nadväzuje začiatok plynutia trojročnej premlčacej lehoty. Ustanovenie § 102 Občianskeho zákonníka sa
teda rozhodne nevzťahuje na uplatnenie práva na náhradu škody, resp. ušlého zisku voči poisťovateľovi
z titulu povinného zmluvného poistenia.

Z vyjadrenia žalovaného ďalej vyplýva, že podľa judikatúry sa poškodený v zmysle § 106 ods. 1 OZ
dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď
nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume
s možnosťou jej dodatočného spresnenia (rozhodnutie NS ČR z 29.11.2006, sp. zn. 25Cdo/721/2005).
Poškodený žalobca už od uvedenej dopravnej nehody a následnej hospitalizácie vedel o tom, že utrpel

ťažkézranenia,vdôsledkuktorýchbudedlhodobopráceneschopnýanebudemôcťvykonávaťdoterajšiu
prácu.Dňa20.11.2014sižalobcauplatnilnároknanáhraduzabolesťnazákladelekárskehoposudkuU..
P. U. zo dňa 10.11.2014. Najneskôr v čase podania uvedeného lekárskeho posudku zo dňa 10.11.2014,
teda už poškodený mal vedomosť o škode aj o tom, kto za ňu zodpovedá, teda aj premlčacia doba
ohľadom práva na náhradu ušlého zisku mu začala plynúť najneskôr tohto dňa. Žalobca v tomto čase

už mohol vyčísliť ušlý zisk, keďže poznal výšku svojej mesačnej mzdy a mohol sa tohto svojho nároku
domáhať. Subjektívna dvojročná premlčacia doba podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka teda
žalobcovi v tomto prípade uplynula 10.11.2016. Je teda nepochybné, že už v čase predloženia dokladov
potrebných k likvidácii uvedenej poistnej udalosti, t.j. 23.1.2017, ako aj v čase podania žaloby, bol
uvedený nárok žalobcu premlčaný. Z uvedených dôvodov preto žalovaný vzniesol námietku premlčania

voči celému nároku, uplatnenému uvedenou žalobou.

3. Z prednesu žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu v rámci pojednávania konaného dňa 29.05.2019
vyplynulo, že žalobcovi bola vyplácaná v Nemecku dávka za práceneschopnosť za obdobie od nehody

do konca roku 2014 mesačne vo výške cca 1.300 - 1.500 EUR. Invalidný dôchodok mu bol priznaný v
septembri roku 2015 spätne od 25.03.2015, pričom v súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške
196,40 EUR. Právny zástupca taktiež poukázal na to, že pokiaľ žalovaný plnil určité nároky na základe
oznámenia zo dňa 05.10.2017, takéto konanie je potrebné považovať za uznanie dlhu a zároveň uviedol,
že žalobca predložil všetky doklady potrebné k likvidácii už v januári roku 2017, avšak žalovaný rozhodol

o poistnej udalosti až na základe listu zo dňa 05.10.2017.

4. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 102 OZ, pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína
plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

5. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo
písm. b) alebo poisťovateľ

neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

6. Zo žaloby, resp. z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu vyplýva, že nárok z titulu ušlého zisku si

uplatňuje za 12 mesiacov od dopravnej nehody, teda za obdobie od septembra roku 2014 do augusta
roku 2015. Zo žaloby, ako aj z vyjadrenia samotného žalobcu vyplýva, že tomuto bol priznaný invalidný
dôchodok v septembri roku 2015. Súd má za to, že minimálne od priznania invalidného dôchodku mal
žalobca vedomosť o tom, aká škoda mu vznikla, teda minimálne v septembri roku 2015 sa dozvedel
o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá sa dozvedel už v čase vzniku samotnej nehody, teda v

auguste roku 2014. Žaloba v tejto veci bola súdu doručená dňa 08.04.2018, a teda po uplynutí dvojročnej
subjektívnejpremlčacejlehoty,ktoráuplynulanajneskôrvmesiaciseptemberroku2017.Vtejtosúvislosti
súd zároveň uvádza, že v danom prípade vznikal žalobcovi ušlý zisk (resp. podľa obsahu sa má jednať
skôr o stratu na zárobku, čo ale nemení nič na aplikácii § 106 Občianskeho zákonníka), už každým
mesiacom, kedy žalobcovi nebola vyplatená mzda, aj keď ako sám uviedol, do konca roku 2014 mu

bola vyplácaná suma cca 1.300 - 1.500 EUR a ušlý zisk mal predstavovať mesačne sumu 1.270,62
EUR, preto mu, podľa názoru súdu, uchádzal príjem, teda vznikal ušlý zisk až od januára roku 2015,
ale aj v tomto prípade, pokiaľ by súd bral do úvahy, že žalobca si uplatňuje nárok za 12 mesiacov od
januára r. 2015, tak potencionálna výplata za posledný mesiac tohto obdobia, teda za december roku
2015 bola splatná v januári roku 2016 a žaloba bola súdu doručená až 08.04.2018, teda taktiež po

uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Súd má teda jednoznačne za to, že nárok žalobcu
je premlčaný, a preto žalobu zamietol.

7. Pokiaľ žalobca argumentoval aplikáciu ustanovenia § 102 Občianskeho zákonníka, tak v tomto ohľade
sa súd v celom rozsahu stotožňuje s vyjadrením žalovaného, teda že na daný prípad, na uplatnenie

nároku z titulu náhrady škody, sa nevzťahuje citované zákonné ustanovenie, keďže sa nejedná o
nárok, ktorý musel žalobca uplatniť najprv u fyzickej alebo právnickej osoby, pričom toto zákonné
ustanovenie sa vzťahuje práve na prípady, na ktoré poukazoval vo svojom vyjadrení žalovaný. Súd
zároveň poukazuje na to, že vyjadrenie žalobcu zo dňa 05.10.2017, ktorým čiastočne likvidoval nároky
žalobcu a uviedol, že ostatné nároky považuje za premlčané, nemožno považovať za uznanie dlhu,

ako to uviedol právny zástupca žalobcu, keďže nespĺňa zákonné náležitosti pre takýto právny úkon. V
súvislosti s uplatnením nákladov spojených s kúpeľnou liečbou súd poukazuje na to, že samotný žalobca
sa vyjadril, že túto absolvoval v januári roku 2016, a preto k premlčaniu ohľadom týchto nákladov mohlo
dôjsť až po januári roku 2018, pričom boli plnené v októbri r. 2017.8. V súvislosti s argumentáciou právneho zástupcu žalobcu týkajúcou sa skutočnosti, že žalobca vyzval
listom zo dňa 19.04.2016 žalovaného na plnenie uplatnených nárokov, pričom žalovaný vyzval žalobcu

listom zo dňa 23.05.2017 na predloženie dokladov, ktoré boli predložené listom zo dňa 18.01.2017 a
následne žalovaný listom zo dňa 05.10.2017 oznámil, že likviduje čiastočné nároky vo výške 74,25
EUR a ostatné nároky považuje za premlčané, súd poukazuje na to, že výzvy adresované žalovanému
už zasielal právny zástupca žalobcu, ktorý sám v rámci žaloby poukazoval napr. na ustanovenie §
11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o lehotách na plnenie povinnosti poisťovne, pričom súd má za

to, že pokiaľ žalovaný v uvedených lehotách neplnil, resp. mu neoznámil dôvody, pre ktoré doposiaľ
neplnil, mal žalobca, resp. jeho právny zástupca reagovať na vzniknutú situáciu a podať žalobu tak,
aby neuplynula premlčacia doba, nakoľko zdĺhavé šetrenie, resp. likvidácia poistnej udalosti nemôže
automaticky zakladať uznanie dlhu, resp. prerušenie plynutia premlčacej lehoty a v tomto ohľade mal
byť žalobca časovo aktívny tak, že mal podať žalobu, pričom prípadne absentujúce doklady by mohol
doložiť aj po jej podaní, pokiaľ by súdu ozrejmil, že s ich predložením sú spojené určité ťažkosti.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.

10. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom
neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému súd náhradu trov
konania nepriznal, keďže sociálnu situáciu žalobcu, ktorému bolo priznané aj oslobodenie od súdnych

poplatkov a ktorého jediným príjmom je invalidný dôchodok vyhodnotil ako hodnú osobitného zreteľa
pre nepriznanie trov konania úspešnému žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).