Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. február 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1XObdo/326/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312218104
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:4312218104.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12C/36/2013, o dovolaní
žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/65/2016-128 z 29. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .

II. Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa ust. § 219 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) potvrdil

uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 12C/36/2013-76 z 25. marca 2015, ktorým bola žalobkyni uložená
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,- eur podľa položky č. 7a Sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). Uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k.
7Co/65/2016-128 z 29. februára 2016 nadobudlo právoplatnosť 22. apríla 2016.

2. Uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním z dôvodu, že súdy jej vyrubili súdny
poplatok, ktorý nemal byť vyrubený, a tým jej odňali možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 237
ods. 1 písm. f/ OSP. Z tohto dôvodu žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) žiadala napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť.

3. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané 24. mája 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol

účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v ustanovení § 473
zrušilzákonč.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov.Podľaprechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne,
kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom
sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného

dovolacieho konania (ďalej aj „dovolací súd“), ktoré sa začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP),
skúmal najskôr, či žalobkyňa dovolanie podala v zákonom určenej lehote. Vzhľadom na dátum podaniadovolania (24. máj 2016) dovolací súd pri skúmaní včasnosti dovolania žalobkyne vychádzal z procesnej
úpravyplatnejaúčinnejvčase,keďžalobkyňatotodovolaniepodala,konkrétnezustanovenia§240ods.
1 OSP, podľa ktorého účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni, ako aj z ustanovenia § 240 ods. 2 OSP,
podľa ktorého zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť; lehota je však zachovaná, ak
sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde. Prihliadal tiež na ustanovenie § 57
ods. 2 OSP, v zmysle ktorého sa lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia uplynutím
toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok

lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu
alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Dovolací súd v danom
prípade neaplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa do plynutia lehoty nezapočítava deň,
keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Toto ustanovenie je podľa názoru dovolacieho súdu
použiteľné len v prípade lehôt určených podľa dní. V prípade lehôt určených podľa týždňov, mesiacov
(to je aj prípad dovolacej lehoty) alebo rokov, ustanovenie § 57 ods. 2 OSP upravuje nielen koniec, ale

aj začiatok (prvý deň) plynutia lehoty, ktorým je „deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.“
V danom prípade je ním deň nadobudnutia právoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.

5. V prejednávanej veci bolo dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k.
7Co/65/2016-128 z 29. februára 2016 doručované poštou. Ako vyplýva z doručenky pripojenej na liste

spisučíslo131,splnomocnenýzástupcažalobkynezásielkuprevzal22.apríla2016,ktorýmdňomnastali
právne účinky doručenia uznesenia. Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je
právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Podľa ust. § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú
sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu preto
nadobudlo právoplatnosť 22. apríla 2016. Týmto dňom zároveň začala plynúť jednomesačná lehota

stanovená zákonom na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 OSP), ktorej koniec pripadol na nedeľu 22. mája
2016. Posledným dňom na podanie dovolania tak bol v zmysle druhej vety § 57 ods. 2 OSP pondelok
23. mája 2016.

6. Podľa § 57 ods. 3 OSP, lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa

podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

7. Z fotokópie obálky zažurnalizovanej na liste spisu číslo 165 dovolací súd zistil, že žalobkyňa svoje
dovolanie datované dňom 16. mája 2016 podala na poštovú prepravu až 24. mája 2016, to znamená
po uplynutí zákonom predpokladanej dovolacej lehoty, ktorej zmeškanie nemožno v zmysle ust. § 240

ods. 2 OSP odpustiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobkyne odmietol ako podané
oneskorene podľa ust. § 447 písm. a/ CSP bez toho, aby sa zaoberal jeho obsahom.

8. V konaní bola úspešnou stranou žalovaná, ktorej tak voči žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov
dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Keďže však podľa obsahu

spisu žalovanej v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší súd Slovenskej republiky
v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú
ekonómiu, žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018).
9. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.