Rozsudok – Žaloby proti právoplatným ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Milan Konček

Oblasť právnej úpravy – Správne právoŽaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sa/46/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200673
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7018200673.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") sudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej
veci žalobkyne O. C. Ü. D. Ö. F. E. Q. Á. , O. O. XXX/X, U., právne zast. JUDr. Tibor Sásfai, advokát,
Mlynárska 15, Košice, proti žalovanému Generálny riaditeľ - Sociálna poisťovňa, Ul. 29.augusta 8-10,
Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podanej proti rozhodnutiu žalovaného č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 07.05.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku zamietol odvolanie
žalobkyne proti rozhodnutiu sociálnej poisťovne, ústrediu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.02.2018,
ktorým táto zamietla žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku v celom rozsahu a potvrdil
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný citujúc
ustanovenia § 218 ods.1 a 2, § 70 ods.1, § 71 ods.1 až 9, § 73 ods.2 a § 112 ods.4 zákona č.
461/2003 Z.z. dôvodil, že : „Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníčky konania
opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa
21. marca 2018, ktorý zotrval na svojom posudku a vzhľadom na to, že nevyhovel odvolaniu, predložil
kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie
so sídlom v Košiciach.“ Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom
v Košiciach posúdil zdravotný stav účastníčky konania dňa 3. mája 2018 s nasledovným záverom:
Účastníčka konania bola uznaná invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
50 % od januára 2017, pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - nezhubný nádor mozgovomiechových
obalov - stav po operácii s následnými známkami difúzneho postihnutia mozgu v zmysle závratov,
celkovej slabosti, straty čuchu a chuti a následným organickým psychosyndrómom dokumentovaným
psychologickým a psychiatrickým vyšetrením účastníčky konania. V decembri 2017 účastníčka konania
požiadala o zvýšenie sumy invalidného dôchodku pre zhoršenie zdravotného stavu. Na základe
doložených kontrolných odborných vyšetrení posudkový lekár sociálneho poistenia nezistil zhoršenie
zdravotného stavu účastníčky konania. V objektívnom kontrolnom neurologickom náleze účastníčky
konania je zdravotný stav bez zmeny - naďalej prítomná kompletná strata čuchu a chuti, znížené
čerenie vpravo, závraty ľahké, porucha dynamiky krčnej chrbtice, ľahké poruchy chôdze. Pomocné
kontrolné MRI vyšetrenie mozgu s nálezom miernej progresie útvaru charakteru recidívy. Zdravotný stav
účastníčky konania bol konzultovaný s neurochirurgom a onkológom, ktorí odporúčajú ďalšie sledovanie
účastníčky konania. Podľa kontrolného psychologického a psychiatrického vyšetrenia sú u účastníčky
konania naďalej dokumentované organické zmeny osobnosti - organický psychosyndróm, pohotovosť
k impulzivite, depresii a pesimistickým úvahám. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím účastníčky

konania je naďalej nezhubný nádor mozgovomiechových obalov so zaradením do kapitoly VII, oddielu
B, položky 9, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej 50 %. Celková miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania je naďalej 50 %. Pre posudzovanie zdravotného stavu
účastníčky konania boli zohľadnené lekárske nálezy, neurologické vyšetrenia zo dňa 21. augusta 2017,
zo dňa 2. októbra 2017, zo dňa 16. januára 2018, zo dňa 16. februára 2018 a zo dňa 19. apríla 2018,
MRI vyšetrenia mozgu zo dňa 11. septembra 2017 a zo dňa 30. januára 2018, RTG vyšetrenie chrbtice
bez uvedenia dátumu, neurochirurgické vyšetrenia zo dňa 19. septembra 2017 a zo dňa 19. februára
2018, ortopedické vyšetrenie zo dňa 17. augusta 2017, psychologické vyšetrenia zo dňa 26. októbra
2017 a zo dňa 20. apríla 2018, psychiatrické vyšetrenia zo dňa 8. novembra 2017, zo dňa 19. februára
2018, zo dňa 12. marca 2018, zo dňa 29. marca 2018 a zo dňa 18. apríla 2018, rehabilitačné vyšetrenia
zo dňa 17. augusta 2017 a zo dňa 1. marca 2018 a onkologické vyšetrenie zo dňa 5. marca 2018. Za
rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie
so sídlom v Košiciach určil nezhubný nádor mozgovomiechových obalov podľa kapitoly VII (choroby
zmyslových orgánov), oddielu B (sluch), položky 9 (zhubné nádory v oblasti hlavy a krku /nádory jazyka,
tonzíl a nosohltana/), písmena c) (po stabilizácii zdravotného stavu /spravidla po dvoch rokoch/) prílohy
č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 50 % (z rozpätia 30 % - 50 %). Za iné zdravotné postihnutia - nešpecifikovaná
organická porucha osobnosti a správania zavinená chorobou, poškodením a dysfunkciou mozgu a
cervikalgia, nebola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania zvýšená.
Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho
poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu,
obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa
pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty. Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo
sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na
výplatu dávky. Účastníčke konania bol právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. mája
2017 podľa §70 ods. 1, § 82, §293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov od
5. januára 2017 priznaný invalidný dôchodok v sume 139,70 EUR mesačne, pretože podľa odborného
lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo
dňa 6. apríla 2017 je účastníčka konania od 5. januára 2017 invalidnou s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Účastníčka konania
neformálnou žiadosťou zo dňa 7. decembra 2017 požiadala Sociálnu poisťovňu o zvýšenie invalidného
dôchodku. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
účastníčky konania je aj naďalej 50 %. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k zmene skutočností rozhodujúcich
na nárok na výplatu invalidného dôchodku, nie je splnený predpoklad na zmenu sumy invalidného
dôchodku účastníčky konania, resp. výplatu invalidného dôchodku vo vyššej sume, podľa § 112 ods. 4
zákona č. 461/2003 Z. z.. V odvolacom konaní bolo preukázané, že účastníčka konania nepredložila
dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia zdravotného stavu a následného rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o zvýšenie jej invalidného dôchodku. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne
zhodnotil spisovú dokumentáciu účastníčky konania v súlade s § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.,
a dospel k záveru, že odvolanie účastníčky konania nie je dôvodné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobkyni dňa 16.05.2018.

2. Vo včas elektronicky podanej žalobe na súde dňa 06.07.2018 sa žalobkyňa domáhala zrušenia
rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa
13.02.2018 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnila trovy konania a trovy
právneho zastúpenia. V žalobe tvrdila, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, nevychádza z
úplného a nesprávneho skutkového i právneho posúdenia veci, lekársky posudok lekára sociálneho
poistenia žalovaného považuje za rozporuplný, nezrozumiteľný a nepreskúmateľný a nesúhlasí s
tvrdením posudkového lekára sociálneho poistenia, že nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu
žalobkyne. Dodala, že rozhodnutie žalovaného je nesprávne aj preto, že u žalobkyne prebieha proces
liečby, okrem je základného ochorenia tak aj v súvislosti s ďalšími sprievodnými zdravotnými ťažkosťami,
ktoré žalobkyňu zásadným spôsobom obmedzujú a vylučujú z možností plnohodnotného osobnostného
spoločenského a pracovného uplatnenia. Poukázala predovšetkým na to, že ochorenie, ktoré bolo
posudkovým lekárom sociálneho poistenia zaradené do kapitoly VII. prílohy č.4 k zákonu č. 461/2003

Z.z. o sociálnom poistení nie je správne, pretože podľa žalobkyne malo byť zaradené do kapitoly VI.
prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. V ďalšom obsahu žaloby žalobkyňa
polemizuje z odbornými poznatkami ochorenia meningeón a poukazuje na lekársku správu zo dňa
19.02.2018. V závere tvrdí, že posudkový lekár sociálneho poistenia mal za rozhodujúce zdravotné
postihnutie pre účely miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zobrať kapitolu VI., oddiel
A, položka 14, písm.a/ s rozsahom miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 70 % a
až následne prihliadať k ďalším zdravotným ťažkostiam, z ktorých by následne vychádzal pri zvýšení
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods.8 rozsahu do 10 %.

3. K žalobe žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním z 08.08.2018 doručeným súdu dňa 09.08.2018, v
ktorom poukázal na ustanovenie § 153 ods.5 zákona č. 461/2003 Z.z. na závery posudkov posudkových
lekárov zo dňa 14.12.2017, 21.03.2018 a 03.05.2018 a ďalej uviedol, že: „K pochybnostiam právneho
zástupcu žalobkyne o tom, že zdravotný stav žalobkyne nebol v konaní správne posúdený a že
zaradenie jej ochorenia do kapitoly VII prílohy č.4 k zákonu č. 461/2006 Z.z. v znení neskorších
predpisov posudkovým lekárom sociálneho poistenia nie je správne, pretože malo byť zaradené do
kapitoly VI prílohy č k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, žalovaná uvádza, že
ich považuje za nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na
spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. K námietke právneho zástupcu
o tom, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne aj preto, že u žalobkyne neustále prebieha proces
liečby, žalovaná uvádza, že zhoršenie zdravotného stavu môže žalobkyňa riešiť podaním žiadosti o
prehodnotenie zdravotného stavu, vzhľadom na skutočnosť, že v čase posudzovania posudkoví lekári
zhodnotili zdravotný stav žalobkyne na základe vtedy dostupných a žalobkyňou predložených lekárskych
správ a nálezov. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zhodnotili zdravotný stav žalobkyne komplexne,
zohľadnili tak rozhodujúce ochorenie, ako aj ďalšie sprievodné zdravotné ťažkosti, ktorými žalobkyňa
trpí. Vzhľadom na uvedené, žalovaná trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa
žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7.mája 2018, ako aj rozhodnutia žalovanej, ústredie č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 13.februára 20148, nakoľko sú vecne totožné a správne a žiada, aby krajský súd
podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaná
zároveň uvádza, že nežiada správny súd, aby v o veci nariadil pojednávanie.“

4. K vyjadreniu žalovaného sa replikou zo dňa 01.10.2018 doručenou súdu elektronicky dňa 02.10.2018
vyjadrila žalobkyňa pričom zotrvala v celom rozsahu na obsahu svojej žaloby a opakovane tvrdila, že
posudkový lekár sociálneho poistenia mal za rozhodujúce zdravotné postihnutie pre určenie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zobrať kapitolu VI. oddiel A, položka, 14 písm.a/ s
rozsahom miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 % a až následne prihliadať k jej
ďalším zdravotným ťažkostiam, z ktorých by následne vychádzal pri zvýšení miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods.8 v rozsahu do 10 %.

5. K replike žalobcu, ktorú súd doručil žalovanému dňa 02.01.2019 sa žalovaný už nevyjadril.

6. Súd v konaní podľa ust. § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej
len „SSP“), za splnenia zákonných podmienok podľa ust. § 107 ods. 2 a ust. § 105 ods. 2 písm. a/ a c/
SSP, po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou žalovaného, konajúc v neprítomnosti žalobkyne,
ktorú ospravedlnil jej právny zástupca a konajúc v neprítomnosti právneho zástupcu žalobkyne, ktorý sa
pojednávania nezúčastnil, za súhlasu žalobkyne s prejednaním veci na nariadenom pojednávaní v jej
neprítomnosti, po vypočutí splnomocnenej zástupkyne žalovaného na pojednávaní a posudzujúc žalobu
žalobkyne neformálne, v zmysle ust. § 202 ods.2 prvej vety SSP, dospel k záveru, že žalobe žalobkyne
nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

7. Na pojednávaní súdu poverená zástupkyňa žalovaného uviedla že „ trvám na obsahu svojho
písomného vyjadrenia zo 06.08.2018, z ktorého vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne bol opakovane
posúdený viacerými posudkovými lekármi, ktorí dospeli k jednoznačnému záveru, že zdravotný stav
žalobkyne zodpovedá naďalej rozsahu 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom vyhodnotili
celú zdravotnú dokumentáciu a všetky lekárske správy. Svoje závery náležite odôvodnili, preto
navrhujem, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.“
8. Z obsahu spisovej dokumentácie žalobkyne vyplynulo, že žalobkyni bol právoplatným rozhodnutím
žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. mája 2017 podľa §70 ods. 1, § 82, §293dq a § 293dr zákona
č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov od 5. januára 2017 priznaný invalidný dôchodok v sume

139,70 eur mesačne, pretože podľa odborného lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 6. apríla 2017 je žalobkyňa od 5. januára 2017
invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Z obsahu spisovej dokumentácie žalobkyne ďalej vyplynulo, že žalobkyňa bola uznaná
invalidnou pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - nezhubný nádor mozgovomiechových obalov - stav
po operácii s následnými známkami difúzneho postihnutia mozgu v zmysle závratov, celkovej slabosti,
straty čuchu a chuti a následným organickým psychosyndrómom dokumentovaným psychologickým
a psychiatrickým vyšetrením žalobkyne. V decembri 2017 žalobkyňa požiadala o zvýšenie sumy
invalidného dôchodku pre zhoršenie zdravotného stavu. Na základe doložených kontrolných odborných
vyšetrení posudkový lekár sociálneho poistenia nezistil zhoršenie zdravotného stavu účastníčky
konania, pretože v objektívnom kontrolnom neurologickom náleze žalobkyne je zdravotný stav bez
zmeny, naďalej je prítomná kompletná strata čuchu a chuti, znížené čerenie vpravo, závraty ľahké,
porucha dynamiky krčnej chrbtice a ľahké poruchy chôdze. Pomocné kontrolné MRI vyšetrenie mozgu
s nálezom miernej progresie útvaru charakteru recidívy. Zdravotný stav žalobkyne bol konzultovaný
s neurochirurgom a onkológom, ktorí odporúčajú ďalšie sledovanie žalobkyni. Podľa kontrolného
psychologického a psychiatrického vyšetrenia sú u žalobkyne naďalej dokumentované organické zmeny
osobnosti - organický psychosyndróm, pohotovosť k impulzivite, depresii a pesimistickým úvahám.
Rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne je naďalej nezhubný nádor mozgovomiechových
obalov so zaradením do kapitoly VII, oddielu B, položky 9, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003
Z. z. v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej
50 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú žalobkyne je naďalej 50 %. Pre
posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne boli zohľadnené lekárske nálezy, neurologické vyšetrenia
zo dňa 21. augusta 2017, zo dňa 2. októbra 2017, zo dňa 16. januára 2018, zo dňa 16. februára 2018 a
zo dňa 19. apríla 2018, MRI vyšetrenia mozgu zo dňa 11. septembra 2017 a zo dňa 30. januára 2018,
RTG vyšetrenie chrbtice bez uvedenia dátumu, neurochirurgické vyšetrenia zo dňa 19. septembra 2017
a zo dňa 19. februára 2018, ortopedické vyšetrenie zo dňa 17. augusta 2017, psychologické vyšetrenia
zo dňa 26. októbra 2017 a zo dňa 20. apríla 2018, psychiatrické vyšetrenia zo dňa 8. novembra 2017,
zo dňa 19. februára 2018, zo dňa 12. marca 2018, zo dňa 29. marca 2018 a zo dňa 18. apríla 2018,
rehabilitačné vyšetrenia zo dňa 17. augusta 2017 a zo dňa 1. marca 2018 a onkologické vyšetrenie
zo dňa 5. marca 2018. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach určil nezhubný nádor mozgovomiechových obalov
podľa kapitoly VII (choroby zmyslových orgánov), oddielu B (sluch), položky 9 (zhubné nádory v oblasti
hlavy a krku, nádory jazyka, tonzíl a nosohltana ), písmena c) (po stabilizácii zdravotného stavu spravidla
po dvoch rokoch ), prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z rozpätia 30 % - 50 %). Za iné zdravotné
postihnutia - nešpecifikovaná organická porucha osobnosti a správania zavinená chorobou, poškodením
a dysfunkciou mozgu a cervikalgia, nebola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
žalobkyni zvýšená.

9. Podľa ust. § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa ust. § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa ust. § 202 ods. 1 SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa §
57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej
sa žalobca domáha nápravy, d) deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia
žalobcovi, e) opísanie rozhodujúcich skutočností, f) označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva, g)
žalobný návrh.
Podľa ust. § 202 ods. 2 prvá veta SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
Podľa ust.§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ( ďalej
len „zákon č. 461/2003 Z. z.“ ) poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal
počet rokov dôchodkového poistenia, uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky
nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok .

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou.
Podľa ust.§ 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa ust.§ 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.
Podľa ust.§ 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa ust. § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Podľa ust. § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa ust. § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú.
Podľa ust. § 71 ods. 8 zákona Č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. určenú mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť.
Podľa ust. § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie
je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí
sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného
postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
Podľa ust. § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca
v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
Podľa ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového
poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne
a posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Výkon lekárskej posudkovej
činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý
musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do
špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo.
Podľa ust. § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

10. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe tvrdí, že v jej prípade správne mala byť určená položka podľa kapitoly
VI. - CHOROBY NERVOVEHO SYSTÉMU, oddiel A - POSTIHNUTIE MOZGU položka 14 Mozgové
nádory, písmeno a) a) po odstránení nádoru počas onkologickej liečby, kde je stanovená miera poklesu
schopnosti zárobkovej činnosti v rozsahu 70%., tak súd uvádza, že takáto položka v obsahu prílohy č.
4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. neexistuje.

11. Pokiaľ žalobkyňa mala na mysli kapitolu VI. - CHOROBY NERVOVEHO SYSTÉMU, oddiel A -
POSTIHNUTIE MOZGU položka 11 Mozgové nádory, písmeno a) tak súd k hodnoteniu svojho zdravia
žalobkyňou uvádza, že z vyššie citovaného ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. jednoznačne
vyplýva, že lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia

Sociálnej poisťovne, ústredie a preto súd nie je oprávnený hodnotiť zaradenie poškodenia zdravia, keďže
súd nemá na to odborné znalosti, podobne ako ich nemá žalobkyňa a preto z odborného posúdenia
posudkovým lekárom, ktorému zákon túto právomoc zveruje, súd musí pri svojom rozhodnutí vychádzať.

12. Súd považoval posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne posudkovými lekármi za komplexné,
objektívne a nestranné a preto aj za správne, keďže ako už uviedol posudzovanie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, a aj rozhodnutie súdu závisí
predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení, potom súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej
otázke vlastný úsudok, ktorý by bol iný ako sú zhodné závery posudkov posudkových lekárov.

13.Preto s poukazom na uvedené súd túto rozhodnú námietku žalobkyne uvedenú v žalobe ( zjavne
nepresne formulovanú čo do položky prílohy č. 4 ) vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže posúdenie dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú
činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je aj dokazovanie v tomto
smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

14. Pretože aj v odvolacom konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, podľa
predložených odborných lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár
sociálneho poistenia žalovaného, vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a celkovú mieru jeho poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 %, preto ani žalovaný nemohol vyhovieť žalobkyni a
zvýšiť invalidný dôchodok, keďže nedošlo u nej k zmene skutočností v zmysle ust. § 112 ods. 4 zákona
o sociálnom poistení.
15. K odborné psychologickému lekárskemu vyšetreniu, ktorý žalobkyňa predložila súdu spolu
so žalobou z 20.04.2018 súd konštatuje a uvádza, že výsledok tohto vyšetrenie bol zhodnotený
posudkovými lekármi ako to vyplýva aj zo žalovaného rozhodnutia. Pokiaľ žalobkyňa predložila súdu
dňa 06.09.2019 novšie výsledky odborných lekárskych vyšetrený t. j. až po vydaní a právoplatnosti
žalovaného rozhodnutia (16.05.2018 ) súd uvádza, že na tieto nemohol prihliadať s poukazom na vyššie
citované ust. § 135 ods. 1 SSP .

16. Posudkový lekár totiž zhodnotil zdravotný stav žalobkyne na základe vtedy, v čase posudzovania
zdravotného stavu a dostupných lekárskych nálezov. Objektívne nemohol posudzovať odborné lekárske
nálezy, ktoré žalobkyňa doručila súdu, po právoplatnosti žalovaného rozhodnutia ako prílohu podania
z 05.09.2019.

17. V žalobe uvedené pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne
posúdený a polemika žalobkyne s posudkovými závermi posudkových lekárov, sú preto podľa názoru
súdu neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, a zdravotným stavom v čase
spísania žaloby, čo nie je dôvodom na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých
v konaní posudkovými lekármi.
18. Keďže podľa ust. § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti,
preto ak žalovaný generálny riaditeľ dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a potvrdil
rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredia ako prvostupňového správneho orgánu, súd na základe vyššie
zisteného skutkového stavu ku dňu právoplatnosti rozhodnutia (16.05.2018 ) v zmysle vyššie citovaného
ust. § 135 ods. 1 SSP, a na základe vyššie citovaných ustanovení zákona č. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení súd uzatvára, že jeho žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne a vydané
v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
19 Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli podľa názoru
súdu dostatočne ozrejmené v čase posudzovania zdravotného stavu príslušnými posudkovými lekármi
sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového stavu úplné, dostatočne podložené odbornými
vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a
vo svojich záveroch sa zhodujú, preto súd nevidel dôvod na vyhovenie žalobnému návrhu žalobkyne a
teda na zrušenie rozhodnutí žalovaného a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.
20. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd podľa ust. § 190 SSP žalobu žalobkyne ako nedôvodnú
zamietol.
21.Súd považuje za potrebné dodať, vzhľadom na uplynutie času od podania žaloby a prebiehajúce
liečenie žalobkyne a jeho výsledky, predložené súdu dňa 06.09.2019, že žalobkyňa v prípade

podstatného a preukázateľného zhoršenia zdravotného stavu, má možnosť kedykoľvek znovu požiadať
o priznanie invalidného dôchodku prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
22. Žalobkyni ako neúspešnej účastníčke súdneho preskúmavacieho konania súd právo na náhradu trov
konania nepriznal (§ 167 ods. I SSP) a keďže žalovaný si právo na náhradu trov konania v zmysle ust.
§ 168 SSP neuplatni], súd vo výroku rozsudku vyriekol, že účastníkom právo na náhradu trov konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, 6S/5/2018 4

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo
ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.