Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2011

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/318/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710214600
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Kucbelová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6710214600.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej T. V. - T. G., IČO: 41 191 145, bytom v B., G.. T.
XXX/XX, vedenej pod sp. zn. EX 10353/10 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský
úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pre vymoženie 398,- EUR s príslušenstvom o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 21Er/1454/2010 - 30 zo dňa 02. 03. 2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Exekučný súd preskúmal exekučný titul, ktorým bol v danom
prípade rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou

a.s., sp. zn. SR 01682/10 zo dňa 31. 05. 2010.

Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. 6116539 uzatvorenej medzi
oprávneným a povinnou dňa 26. 06. 2009, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné
podmienky poskytnutia úver a v nich obsiahnutá rozhodcovská doložka. Exekučný súd preskúmal
rozhodcovskú doložku a s poukazom na ust. § 52 a 53 Občianskeho zákonníka, ďalej na smernicu

Rady 93/13/EHS a tiež na judikatúru Európskeho súdneho dvora dospel k záveru o jej neplatnosti,
nakoľko táto bola už v čase uzatvárania zmluvy o úvere neprijateľnou podmienkou.. Rozhodcovská
doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti
používa v prípadoch uzatvárania zmluv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez

toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom
bol exekučný titul sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský

rozsudok, vydaný v takomto konaní, nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd pre úplnosť v závere odôvodnenia predmetného uznesenia poukázal na rozpor plnenia
priznaného rozhodcovským rozsudkom so zákonom. Rozhodcovský súd nielenže opomenul aplikáciu
príslušných európskych a vnútroštátnych právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ale priznal
oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to zmenkový úrok v sadzbe 0, 25% denne, čo
predstavuje 91, 25% ročne. Poukázal na ust. § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa

ktorého je zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom, ale veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku. Nazáklade uvedeného mal súd za to, že je v rozpore s obsahom a účelom uvedeného ustanovenia, aby bol
v zabezpečovacej zmenke obsiahnutý zmenkový úrok v neprimeranej sadzbe 91, 25 % ročne. Okresný
súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Uznesenie okresného súdu navrhol zrušiť.
Namietal, že právne posúdenie veci súdom je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný
skutkový stav nespadá. V prípade, ak povinný koná ako podnikateľ - živnostník a takto sa aj preukazuje

v procese uzatvárania zmluvy a za týmto účelom aj vyhlási, že poskytnutý úver použije na podnikateľské
účely a nie na vlastnú spotrebu, má oprávnený za to, že podmienky stanovené v hypotéze právnej
normy ust. § 52 Občianskeho zákonníka neboli splnené a posudzovaný právny vzťah nie je vzťahom
spotrebiteľským.

Oprávnený ďalej namietal i potrebu odlišného právneho posúdenia v prípade zmenkového právneho

vzťahu. Uviedol, že zmenkový vzťah je abstraktným právnym vzťahom a platnosť zmenky nie je
možné posudzovať z náležitosti platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Súd pri vydávaní
poverenia na vykonanie exekúcie nemôže z úradnej povinnosti sám vzniesť námietku nedostatku
dôvodu pre použitie zmenky, nakoľko zmenkový právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Pokiaľ
súd ex effo sám vzniesol námietku smerujúcu proti použitiu zmenky, konal tak v rozpore so zákonom

a nesprávne si vyložil ust. § 10 a nasl Zmenkového zákona. V rozhodcovskom konaní však takáto
námietka zo strany odporcu (povinného v exekučnom konaní) vznesená nebola, pričom odporca bol
o podanom návrhu a jeho obsahu riadne upovedomený, a teda súd nemal bez existencie vznesenej
námietky dôvod zaoberať sa platnosťou zmenky a nemal dôvod zamietnuť poverenie pre súdneho
exekútora. Oprávnený žiadal uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods.1 OSP postupom podľa § 214 ods. 2
OSP bez nariadenia pojednávania a podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP uznesenie okresného zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konania.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil , že oprávnený a povinná uzavreli dňa 26. 06. 2009 zmluvu
o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd prvého stupňa na základe

zisteného skutkového stavu, posúdil vzniknutý právny vzťah medzi oprávneným a povinným ako
spotrebiteľský úver, na uvedený aplikoval ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, a tejto otázke sa v odôvodnení napadnutého uznesenia podrobne venoval.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený uzatvoril Zmluvu o úvere č.

6116539 s povinnou označenou okrem znakov identifikujúcich fyzickú osobu aj obchodným menom: „T.
V. - T. G., miesto podnikania B., G. T. č. XXX, IČO: XX XXX XXX“. Porušenie povinností vyplývajúcich
z tejto zmluvy bolo podkladom na vydanie Rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 0168/10 zo dňa 15.
04. 2010.

Označenie povinnej ako podnikateľského subjektu si osvojil jednak rozhodcovský súd a tiež exekučný
súd pri posudzovaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a povinnú
v záhlaví napadnutého uznesenia označil obchodným menom, miestom podnikania a identifikačným
číslom.

Z uvedeného vyplýva, že s povinnou konal ako s podnikateľským subjektom, pričom na daný vzťah
aplikoval ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

Podľa ust. § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia je v súdenej veci vylúčená aplikácia ustanovení zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko podnikateľský subjekt nemožno subsumovať pod
pojmové vymedzenie spotrebiteľa v zmysle ust. § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. . V danom prípade
nie je možné aplikovať ani ustanovenia § 52 a nasl.Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve,

nakoľko subjekt v zmluve označený a vystupujúci pod obchodným menom, konajúci v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti nemožno mať za spotrebiteľa.

Vôľa povinnej (dlžníka) vystupovať v danom zmluvnom (úverovom) vzťahu ako podnikateľský subjekt je
zrejmá zo skutočnosti, že v samotnej zmluve o úvere mala možnosť označiť sa údajmi identifikujúcimi
ju ako fyzickú osobu - konečného spotrebiteľa alebo ako podnikateľa (pričom označenie dlžníka ako

„nepodnikateľa“ by bolo pre ňu samú priaznivejšie vzhľadom na zvýšenú ochranu poskytovanú podľa
spotrebiteľského práva). Povinná sama prejavila vôľu uzavrieť úver ako subjekt podnikajúci na základe
živnostenského oprávnenia a identifikovala sa svojím menom, ale taktiež obchodným menom, IČO-m,
miestom podnikania, ako aj číslom registrácie v živnostenskom registri. V zmluve zároveň prehlásila ,
že finančné prostriedky z úveru sú poskytnuté na účelom podnikania.

Okresný súd tak nesprávne vec právne posúdil tým, že na daný vzťah medzi dvoma podnikateľskými
subjektmi nesprávne aplikoval zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve, hoci subjekt na strane povinného v danej veci
nemožno mať za „spotrebiteľa“ v zmysle ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka ( a ust. § 3 ods. 2 zák.

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), čím bol daný dôvod podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP
na zrušenie napadnutého uznesenia odvolacím súdom a vrátenie veci na ďalšie konanie.
V tomto súd opätovne posúdi žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, spôsobilosť
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Keďže nesprávne právne posúdenie a aplikácia spotrebiteľského práva na daný skutkový stav bola v
predmetnej veci bez ďalšieho dôvodom na zrušenie odvolaním napadnutého uznesenia, odvolací súd
sa už námietkou oprávneného ohľadom zmenky, ako podkladu pre vydanie rozhodcovského rozsudku
(exekučného titulu), nezaoberal.

O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.