Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58C/121/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214212045
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1214212045.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Michalom Dzurdzíkom, PhD.,

v právnej veci navrhovateľky: R. K., M.. XX.XX.XXXX Q. Na P. XXXX/XX, XXX XX R. B., zastúpenej
JUDr. Dušanom Repákom, advokátom, AK Krížna č. 47, Bratislava, proti odporcom: 1. C. Y.J., M..
XX.XX.XXXX, Q. W. Č.. XXX/XX, P., 2. SIMPLEX Business, s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 104, Nitra IČO:
46869565, 3. 1. konsolidačná, spol. s. r. o., so sídlom Štefánikova č. 9, Nitra IČO: 43987397, odporcovia
v 2. a 3. rade zastúpení JUDr. Miroslavom Belicom, advokátom, AK Štefánikova trieda č. 79, Nitra, o
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcom v 2. a 3. rade náhradu trov konania 1.165,72 €, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovi v 1. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 14.05.2014 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by
súd určil, že dražba bytu č. 1 na prízemí, vo vchode na L.Á. E. Č.. XX F. Q. a nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX súpisné č. XXX, na parc. č. XXXXX/X, Č.. XXXXX/X, Č.. XXXXX/X, Č.. XXXXX/X, Č..

XXXXX/X, Č.. XXXXX/X, Č.. XXXXX/X, Č.. XXXXX/X, Č.. XXXXX/X, Č.. XXXXX/XX - právny vzťah k
parcelám, na ktorých leží stavba č. XXX nie je evidovaný na LV, k.ú. D., mestská časť Q. - D., ktorá
sa konala dňa 24.04.2014, zaregistrovaná bola do NCRdr pod č. XXXX/XXXX dňa 19.03.2014 notárom
T.. L. R., so sídlom v Nitre, o ktorej bola spísaná notárska zápisnica pod spis. zn. M. XXX/XXXX, M.
XXXXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX je neplatná.

Návrh bol odôvodnený tým, že označená nehnuteľnosť bola predmetom dražby, vykonanej dňa

24.04.2014, zaregistrovanej do NCRdr pod číslom XXXX/XXXX dňa 19.03.2014 notárom T.. L. R., so
sídlom úradu v Nitre, o ktorej bola spísaná notárska zápisnica pod spis. zn. M. XXX/XXXX, M. XXXXX/
XXXX, M. XXXXX/XXXX. Navrhovateľke nebola skutočnosť o konaní dražby známa. Oznámenie o
dražbe nebolo do okamihu výkonu dražby odporcami v 2. a 3. rade vôbec navrhovateľke oznámené.
Neboli jej ani doručované žiadne písomnosti týkajúce sa výkonu dražby podľa § 10 ods. 1 a § 17
ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. Odporca v 3. rade sa odvolával na doručovanie na adresu trvalého
bydliska totožnej s miestom nehnuteľnosti. Dôvodom nezdržiavania sa navrhovateľky na adrese trvalého

pobytu bola starostlivosť o tri maloleté deti v spoločnej domácnosti so starou matkou. Miestom adresy
náhradného doručovania je L. R., P..D..G.., P.. M. Č.. X, XXX XX R. B.. Odporcovi v 2. rade ako
navrhovateľovi dražby už musela byť známa náhradná adresa a to najmenej z listinných podkladov zo
zbierky listín založených v katastri nehnuteľností s vyznačenou poznámkou k nehnuteľnosti na LV č.XXXX v časti „C“ pod poradovým číslom 16 - záložné právo v prospech: P. Q., P..D..G.., T. B. Č.. XXX,
XXX XX M. I.: XXXXXXXX, na byt č. 1, prízemie, vchod L. Č.. XX, podľa F.-XXXX a podľa Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 31.01.2014, Z -XXXX/XX. Rovnako náhradná adresa musela byť známa

už zo samotnej prvej Zmluvy o EASYOTP úvere Č.. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 16.03.2011, uzatvorenej
medzi OTP Banka Slovensko, a.s. IČO: 31 318 916 a dlžníkom Y. L.M., Q. R. M. G. Č.. XX, XXX XX.
V tomto zmluvnom vzťahu bola nehnuteľnosť navrhovateľky predmetom zabezpečenia pohľadávky zo
zmluvy. Predchádzajúci záložný veriteľ OTP Banka Slovensko, a.s., ktorý pohľadávku ako postupník
postúpil odporcovi v 2. rade - SIMPLEX Business, s.r.o. IČO: 43987397 mal uviesť navrhovateľovi

uvedenú a riadne do zmluvy zaprotokolovanú náhradnú adresu. Tieto listinné dokumenty, obsahujúce
náhradnú adresu, okrem zbierky listín katastra nehnuteľností mali pred dražbou a majú vo svojej držbe
odporcovia v 2. a 3. rade. Teda náhradná adresa uvedená navrhovateľom do spisov už pri založení
nehnuteľnosti u prvého veriteľa OTP Banka Slovensko, a.s. a doteraz nezmenená, musela byť známa
odporcom v 2. a 3. rade ako navrhovateľovi dražby aj dražobníkovi.

Ak sa stal na základe postúpenia pohľadávky záložným veriteľom odporca v 2. rade, vyplýva mu
povinnosť v zmysle § 16 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z. pri uzatváraní zmluvy o vykonaní dražby
okrem iného uviesť trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak je fyzickou osobou. Odporca v 2. rade
mal oznámiť odporcovi v 3. rade, že vlastník predmetu dražby, ktorým je navrhovateľka určil náhradnú
adresu pre doručovanie písomností, namiesto adresy trvalého bydliska. Na dražbe bol k oceneniu

nehnuteľnosti vyhotovený znalecký posudok č. 13/2014, súdnym znalcom I.. U. F. s určením všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti vo výške 93.600 €. Obhliadka nehnuteľnosti znalcom nebola vykonaná, pretože
navrhovateľke nebola doručená výzva na jej sprístupnenie. Znalec zrejme vychádzal len z dostupných
údajov a písomných podkladov, ktoré nereflektujú súčasný stav. V nehnuteľnosti sa v roku 2010/2011
realizovala generálna oprava stavebnej časti a boli zabudované elektrospotrebiče, laminátové podlahy,

kompletnáprestavbaumakartovéhojadranamurované,novákuchynskálinkaselektrickýmiaplynovými
spotrebičmi, vstavané skrine Komandor, nové plastové okná, výmena vchodových aj interiérových dverí,
kompletné omietky s novou penetráciou a maľovkou, nová elektroinštalácia, pre zvýšenie štandardu
vybavenia využitia nehnuteľnosti. Celková investícia zhodnotenia bytu bola vo výške 28.000 €. Mala
teda za to, že reálna hodnota nehnuteľnosti - trojizbového bytu o výmere 66 m2 v danom mieste a

čase bola minimálne vo výške 125.000 €. Najnižšie podanie bolo stanovené na 88.000 € t. j. pod
hranicou znalcom určenou všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti vo výške 93.600 €. Nehnuteľnosť bola
vydražená po niekoľkých licitátorom znížených najnižších podaní za sumu 85.000 €. Pokladala takúto
hodnotovúdiferenciuarozdielnosťurčeniavšeobecnejhodnotyznalcomvporovnanísreálnouhodnotou
nehnuteľnosti za účelovo špekulatívnu, so zámerom získania nehnuteľnosti za podhodnotenú kúpnu

cenu a v rozpore s dobrými mravmi. Z priebehu dražby, a to niekoľko násobného znižovania najnižšieho
podania, hoci sa jednalo o dražbu v prvom kole a nie opakovanú, a spôsobu robenia podaní účastníkmi
vyplýva podozrenie, že išlo o dohodu medzi zúčastnenými dražiteľmi.

Odporca v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že dňa 23.04.2014 sa jeho otec

G. Y. zúčastnil na dražbe ako zástupca na základe udeleného plnomocenstva. Dražba bola vyhlásená
dražobníkom Prvá konsolidačná, spol. s.r.o. a uverejnená v notárskom centrálnom registri dražieb.
Predmetný byt vydražil za sumu 85.000 €, pričom priebeh dražby bol osvedčený prítomným notárom.
Viaceré vyjadrenia navrhovateľky sa podľa jeho názoru nezakladali na pravde a boli zavádzajúce.
Navrhovateľka bola o dražbe informovaná, či už zo strany dražobnej spoločnosti, ako aj zo strany

nájomníčok, ktorým v tom čase navrhovateľka byt prenajímala. Nájomníčky sa nachádzali v byte v
čase, keď sa vykonávala prvá aj druhá obhliadka, čo môže potvrdiť, keďže sa zúčastnil na obhliadke a
rozprával sa so zástupcom dražobnej spoločnosti. Neskôr po vydražení bytu mu nájomníčky povedali,
že navrhovateľku o obhliadkach, ako aj o fakte, že byt je predmetom dražby informovali - čo aj
môžu dosvedčiť. Pokiaľ si navrhovateľka neprevzala poštu, konala tak vedome. Domnieval sa, že

Zmluva medzi I.. R. K. J. I.. J. C. neexistuje, alebo bola účelovo uzavretá, pretože v čase, keď
nadobudolnehnuteľnosťvydražením,taknavrhovateľkaI..R.K. malauzavretúnájomnúzmluvusvyššie
spomenutými nájomníčkami, čo vylučuje prenájom inej osobe. Rovnako spomenuté zhodnotenie bytu
považoval za špekulatívne, nakoľko nebolo podložené žiadnym znaleckým posudkom a na cenu bytu
negatívne vplýva fakt, že sa nachádza na prízemí obytného domu a nemá balkón, ako aj fakt, že niektoré

vybavenia bytu sú poškodené: nefunkčná je umývačka riadu a žalúzie.

Odporca v 2. a 3. rade vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedli, že dňa 23.04.2014 sa v
kancelárii dražobníka uskutočnila v súlade so zákonom č. 527/2002 Z. z. dobrovoľná dražba, priebehktorej bol osvedčený notárskou zápisnicou M. XXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX, spísanej
notárom T.. L. R., Š. Č.. X, M. a to nehnuteľnosti označenej v návrhu. Podľa § 21 ods. 2 vety prvej
zákona č. 527/2002 Z. z. (ďalej len ZoDD), tak môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich

právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby, pričom dôkazné bremeno leží na navrhovateľke, aby
preukázala porušenie konkrétnych ustanovení. Navrhovateľka namieta porušenie ustanovenia § 10 ods.
1, § 16 ods. 3 a § 17 ods. 5 písm. a/ ZoDD, pričom k žiadnemu porušeniu týchto alebo ktoréhokoľvek
ustanovenia ZoDD alebo k porušeniu ktoréhokoľvek iného zákona nedošlo a preto odporcovia v 2. a 3.
rade považujú žalobu za neopodstatnenú. V návrhu je namietané porušenie ustanovenia § 10 ZoDD,

podľa ktorého sa písomnosti doručujú formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné
alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené s
tým, že na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov Podľa vyjadrenia navrhovateľky sa jej všetky písomnosti mali doručovať na tzv. náhradnú
adresu MO R., P..D..G.., P.. M. X, XXX XX R. B.Í.. Táto spoločnosť má však adresu sídla P.. M. XXXX,
R. B. XXX XX, pričom táto adresa nie je totožná s adresou uvedenou navrhovateľkou. Navrhovateľka

navyše tvrdila, že táto doručovacia adresa musela byť spoločnosti SIMPLEX Business, s.r.o. alebo 1.
konsolidačná, spol. s. r. o. známa, a to zo zbierky listín založených v katastri nehnuteľností s vyznačenou
poznámkou k nehnuteľnosti na LV č. XXXX v časti „C“, pod poradovým číslom 16: záložné právo v
prospech SIMPLEX Business, s.r.o., na byt č. 1, prízemie, vchod L. Č.. XX, podľa F.-XXXX/XX a podľa
zmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa31.01.2014,S.-XXXX/XX.Ťarchavčasti„C“bolanavrhovateľkou

nesprávne opísaná, ale predovšetkým v tejto poznámke nikde nebola uvedená akákoľvek zmienka o
náhradnej adrese navrhovateľky. V časti „B“ príslušného listu vlastníctva bola uvedená adresa L.Á. XX,
XXX XX Q., na ktorú odporcovia v 2. a 3. rade doručovali navrhovateľke všetky zákonom požadované
písomnosti, ktoré sa im vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote a ktoré boli doručované na adresu,
ktorá bola rovnako uvedená na Zmluve o zriadení záložného práva ZZ1 k ÚZ č. XXX/XXXX/XXSU zo

dňa 16.03.2011. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov sa údaje
v katastri považujú za hodnoverné a teda vyššie uvedená adresa navrhovateľky bola ku dňu dražby
hodnoverná a neexistoval žiaden dôvod pochybovať, najmä nie s ohľadom na skutočnosť, že táto adresa
navrhovateľky bola totožná s adresou uvedenou v Záložnej zmluve. Ak by však táto adresa nemohla
byť považovaná za hodnovernú, tak navrhovateľka v tomto prípade porušila ustanovenie § 19 písm.

a/ Katastrálneho zákona, konkrétne povinnosti dbať, aby všetky údaje katastra boli aktuálne a teda by
to malo za následok, že navrhovateľka si ako prvá nesplnila svoju povinnosť oznámiť túto významnú
skutočnosť katastru.

Odporcav2.radenesúhlasilanistvrdenímnavrhovateľky,ženáhradnáadresavyplývazoZmluvyoV.Ú.

č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 16.03.2011, Záložnej zmluvy, alebo inej písomnej dokumentácie, ktorá bola
v držbe spoločnosti OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova č. 5, Bratislava. Ani v jednej písomnosti totiž
nebola nikde uvedená „náhradná adresa“ tak, ako uvádzala navrhovateľka. Ak má teda navrhovateľka
nejaký dôkaz o skutočnosti, že svoj náhradný pobyt nahlásila pôvodnému veriteľovi, tak by ho mala
aj predložiť. Všetky písomnosti boli zasielané na všetky známe adresy navrhovateľky a Y. L., čo je

preukazované podacími hárkami a fotokópiami doručeniek. Navyše s dlžníkom a navrhovateľkou sa
pokúšali spojiť aj telefonicky, pričom navrhovateľka rovno odmietla s dražobníkom komunikovať, že
sa s ním a jeho poverenými zástupcami nemá o čom baviť a že túto záležitosť bude riešiť priamo
s pôvodným veriteľom, ktorý v tom čase už nebol veriteľom. Táto skutočnosť bola navrhovateľke a
dlžníkovi oznámená pôvodným veriteľom ako postupcom. Podľa čl. V ods. 2 Záložnej zmluvy v prípade,

ak nebola listina záložcom prevzatá, tak sa táto považuje v súlade s dohodnutou fikciou doručenia za
doručenú a teda všetky listiny boli navrhovateľke pri výkone záložného práva riadne doručené.

Zároveň uviedli, že Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 09.03.2014 vypracovaný znalcom I.. U. F.,
ktorým bola riadne nehnuteľnosť ohodnotená na sumu 93.600 € a ktorý reálne ukazuje trhovú hodnotu

nehnuteľnosti ku dňu dražby, pretože navrhovateľka ako vlastník nehnuteľnosti porušila ustanovenie §
12 ods. 2 ZoDD, keďže ona, ani osoby, ktoré mali nehnuteľnosť v držbe neumožnili vykonať ohodnotenie
nehnuteľnosti, na základe čoho bolo ohodnotenie vykonané v súlade s § 12 ods. 3 ZoDD na základe
dostupných údajov. Zároveň odporca v 3. rade poukázal na skutočnosť, že podľa § 13a ods. 1
ZoDD vlastník predmetu dražby alebo osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú

povinní oznámiť dražobníkovi na jeho žiadosť všetky skutočnosti, ktoré sú im známe o stave predmetu
dražby, ako aj na právach a záväzkoch viaznucich na predmete dražby a teda mali byť oznámené
aj tieto skutočnosti, ako je údajná rekonštrukcia alebo nájomná zmluva viaznuca na nehnuteľnosti,
pretože všetky tieto skutočnosti majú vplyv na stanovenie hodnoty nehnuteľnosti znalcom. Určenievýšky najnižšieho podania na dražbe bolo vykonané v súlade s § 16 ods. 6 ZoDD, podľa ktorého
najnižšie podanie mohlo byť stanovené vo výške 3 ín z hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým
posudkom (75%). Najnižšie podanie na dražbe konanej dňa 23.04.2014 bolo určené vo výške 88.000

€, čo predstavuje sumu vyššiu ako 75% hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom (približne
94,01 %) a teda najnižšie podanie bolo určené v súlade so ZoDD účinným ku dňu konania dražby a
k žiadnemu porušeniu zákona v tomto prípade nedošlo. K zníženiu najnižšieho podania počas dražby
došlo z dôvodu, že nebolo žiadnym účastníkom dražby urobené ani najnižšie podanie vo výške 88.000
€ a pretože podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 16 ods. 6 ZoDD bolo možné znížiť najnižšie

podanie až na sumu 70.200 €, čo by zodpovedalo 75% hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým
posudkom, čo predstavuje aprobovanú skutočnosť podľa ZoDD. Pri dražbe bolo postupované s
náležitou starostlivosťou, nad rámec povinností bol nadviazaný kontakt s navrhovateľkou a dlžníkom,
ktorí odmietli spolupracovať a konali v rozpore s ust. § 151m ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi: výpisom s LV č. XXXX, Notárskou zápisnicou M. XXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX S.
XX.XX.XXXX, Zmluvou o nájme bytu z 30.12.2010, faktúrou č. XXXXXX, Č.. XXXXXX, Č.. XXXXXX,
príjmovými pokladničnými dokladmi, výpisom z Obchodného registra, S. G. V. Ú. č. XXX/XXXX/XXSU z
16.03.2011, Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 16.03.2011, poštovým podacím

hárkom,kópiamidoručeniek,kópiouSMS,znaleckýmposudkomč.XXX/XXXX,potvrdeniamionávšteve
školy z 19.11.2015 a z 26.11.2015, potvrdením o trvalom pobyte mesta Dolný Kubín z 14.02.2014, ako
aj s ďalšími listinami založenými v spise.

Právna zástupkyňa navrhovateľky pred súdom uviedla, že návrh je odôvodnený vzhľadom na § 10

ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, nakoľko navrhovateľke neboli doručované
písomnosti týkajúce sa dražobného konania do vlastných rúk v súlade s predmetným ustanovením.
Keďže sa na adrese trvalého bydliska nezdržiavala, nemohli nastať ani účinky náhradného doručovania
podľa § 47 ods. 2 O. s. p. Zdržiavanie sa v mieste doručovania je jedným z predpokladov a
zákonnou podmienkou pre uplatnenie právnej fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľka

sa v čase doručovania preukázateľne nezdržiavala na adrese trvalého pobytu, pričom adresu na
doručovanie písomností oznámila ústnou formou spoločnosti OTP Banka Slovensko, a.s., čo znamená,
že pohľadávka mala byť na odporcu v 2. rade postúpená aj s novou adresou na doručovanie písomností.
Odporca v 2. rade mal v rámci uzatvárania zmluvy o dražbe oznámiť odporcovi v 3. rade novú adresu.
Od februára 2014 mala aj nahlásený prechodný pobyt v Dolnom Kubíne. Fakt že sa navrhovateľka

nezdržiavala na adrese trvalého pobytu, kam jej odporca v 3. rade doručoval písomnosti potvrdil aj
odporca v 1. rade vo svojom vyjadrení, kde uviedol, že sa zúčastnil spolu so zástupcom dražobnej
spoločnosti obhliadky bytu, kde v tom čase boli nájomníčky, ktoré museli potvrdiť odporcovi v 1. a
2. rade, že navrhovateľka sa na uvedenej adrese nezdržiavala. Uvedené zistenia odporca v 3. rade
neskúmal a napriek tomu písomnosti ďalej doručoval na adresu, kde sa navrhovateľka nezdržiavala a

nemala sa tak ako dozvedieť o dražbe, čím opakovane a vedome porušoval ústavou garantované práva
navrhovateľky. Práve aj z dôvodu nedodržania podmienok pre doručovanie písomností nemohol byť zo
strany navrhovateľky sprístupnený byt znalcovi za účelom ohodnotenia predmetu dražby, v dôsledku
čoho znalec nemohol zohľadniť rozsiahle rekonštrukčné opravy v byte, čo malo za následok celkové
ohodnoteniebytuakoajvýškusamotnéhonajnižšiehopodania.Vdanejsúvislostipoukázalanaznalecký

posudok, ktorý bol vypracovaný v roku 2010 v čase založenia nehnuteľnosti, kedy znalec v roku 2010
ohodnotil byt na sumu 131.000 €. Je nemysliteľné, aby hodnota predmetného bytu napriek rozsiahlej
rekonštrukcii a zateplenia bytu klesla viac ako 37.000 € za 4 roky. Odporcovi v 1. rade sa podarilo dostať
do bytu a prezrieť si ho, čo sa znalcovi nepodarilo.

Navrhovateľka pred súdom uviedla, že neoznámila záložnému veriteľovi ani dražobníkovi zmenu miesta
pobytu, ale poslala mail pani P.B. z 1. konsolidačnej, spol. s r. o. s tým, že jej oznámila, že byt
nesprístupní, nakoľko sa dlhodobo zdržiava v Dolnom Kubíne. Svoj prechodný pobyt nahlásila do OTP
Banky Slovensko, a.s. vo februári. Doklad o tejto skutočnosti nemala. OTP Banku Slovensko, a.s.
navštívila prvý krát v decembri 2013. Išlo o nejakú činnosť, ktorá sa diala okolo úveru, pretože unikli

nejaké informácie z OTP Banky Slovensko, a.s. ohľadne dlžoby dvoch mesiacov. V minulosti už boli
náznaky niektorých spoločností, ktoré vymáhali podlžnosti. Osobne ju navštevovali, ako aj jej rodinných
príslušníkov. Na základe toho osobne navštívila riaditeľa pobočky banky p. U., ktorý jej povedal, že
je tam omeškanie, ktoré v decembri vyplatili spolu so slečnou L.. P. U. jej povedal, že banka o týchtopraktikáchnevie,niesútospôsobybankyaakbankavoláklientovi,takibavpracovnýchdňochdo16:00.
Nikto ju nikdy nevyzval na platenie, nebola kontaktovaná zo strany veriteľa. Takže ak takéto telefonáty
prichádzali vo večerných hodinách alebo cez víkend a pokiaľ zaznelo, že situácia je vážna, tak povedala,

že bude kontaktovať iba OTP Banku Slovensko, a.s. Preto aj keď jej nájomníčky posielali nejaké vizitky,
tak ich upozornila, nech to neriešia, že je to jej starosť. Nebola oboznámená so skutočnosťou, že úver
bol vyhlásený za predčasne splatný. Bola v kontakte s riaditeľom pobočky v Dolnom Kubíne, ktorý je
povedal, že úver je stále živý. Rovnako bola v byte v Bratislave počas Veľkej noci a nemala žiadne obavy.

Právny zástupca odporcov v 2. a 3. rade pred súdom uviedol, že adresa trvalého pobytu navrhovateľky
je uvedená na LV a tieto údaje sa v zmysle § 70 v spojení s § 7 Katastrálneho zákona považujú
za záväzné. V Záložnej zmluve je uvedená adresa L. XX, Q. a nie je tam uvedená žiadna iná
adresa na doručovanie. Poukázal na čl. 5 ods. 2 Záložnej zmluvy, kde je upravená fikcia doručenia,
pokiaľ sa nevyzdvihne zásielka v odbernej lehote, kedy nie je nutné aplikovať Občiansky súdny
poriadok. Oznámenie náhradnej doručovacej adresy navrhovateľka nepreukázala. Dňa 06.02.2014 bolo

zasielané oznámenie o začatí výkonu záložného práva, prvé bolo dňa 05.01.2014 z toho dôvodu, že
zamestnanec sa pomýlil a nedal doručenku do vlastných rúk a teda bolo zasielané duplicitne. Dražobník
sa pokúsil spojiť s vlastníkom nehnuteľnosti, s dlžníkom sa podarilo nadviazať telefonický kontakt,
kde bolo oznámené, že je všetko v poriadku a oni si to budú riešiť s OTP Bankou Slovensko, a.
s. Keď sa vykonávali dve obhliadky, boli tam nájomníčky, tak prečo by tieto neoznámili vlastníkovi

bytu, že sa uskutočňuje dražba. Podľa zákona o dobrovoľných dražbách, ak nie je sprístupnená
nehnuteľnosť, je možné vykonať ohodnotenie z prístupných údajov a podľa § 21 ods. 6 ZoDD
neplatnosť dražby nie je možné vysloviť, ak neumožnil vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá
má k predmetu dražby iné ako vlastnícke právo vykonať riadnu prehliadku dražby. Mal informáciu
o tom, že zamestnanec dražobníka telefonicky kontaktoval navrhovateľku v čase výkonu záložného

práva a uskutočnil s ňou rozhovor. Znalecký posudok zabezpečil znalec zapísaný v zozname znalcov
vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR a dražobník, ani žiadny z jeho zamestnancov nemá odbornú
spôsobilosť na oceňovanie nehnuteľností a znalec ako odborník vedel, prečo stanovil takú cenu
predmetnejnehnuteľnosti.05.02.2014anásledne06.02.2014dovlastnýchrúkbolizasielanépísomnosti
- oznámenie o začatí výkonu záložného práva, výzva na oceňovanie (označené ako držba 1. a držba 2),

aby v dvoch dátumoch sprístupnila nehnuteľnosť, 20.03.2014 bolo navrhovateľke zaslané oznámenie o
dražbe a znalecký posudok, 28.04.2014 bola zaslaná Notárska zápisnica, 30.04.2014 jej bola zaslaná
výzva na odovzdanie nehnuteľnosti dražobníkom. Notárska zápisnica, ako aj výzva boli zaslané aj do
Dolného Kubína. Síce to bolo doručené do Dolného Kubína, ale navrhovateľka si výzvu na odovzdanie
neprevzala.

Svedkyňa Q. L. pred súdom vypovedala, že bola ubytovaná v predmetnom byte od septembra 2013
do júna 2014. Ohľadom dražby ju nekontaktoval nikto osobne. Jediné s čím sa stretla boli papieriky
dražobnej spoločnosti, vizitka pod vchodovými dverami, ponuky na kúpu bytu, ktoré boli na dverách.
V jeden deň sa vrátila z práce a našla na dverách pásku s označením dražba. Túto skutočnosť dali

navrhovateľke na vedomie. Ona sama nie. Prenajímateľka (navrhovateľka) im povedala, že to nemajú
riešiť, že je to bytová mafia. Inak sa k danej veci navrhovateľka nevyjadrila. Kontaktovali ju koncom
februára 2014. Písomnosti adresované navrhovateľke dávali na určené miesto v byte. Nemala vedomosť
o tom, kedy si čo navrhovateľka prevzala.

Svedkyňa Q. W. pred súdom vypovedala, že bývať v byte začala v roku 2012. Po dohode s
navrhovateľkou tam potom bývali spolu štyri osoby. Všimli si, že chodila pošta, vizitky z dražobnej
spoločnosti a lístky na dverách typu: „kúpim tento byt“. Túto poštu odkladali navrhovateľke a povedali
jej o tom aj telefonicky aj cez SMS. Povedala im, že to nemajú riešiť a že je to hlúposť. Akákoľvek
pošta adresovaná navrhovateľke jej bola odkladaná na stole alebo nad televízorom v byte. Nemala

vedomosť kedy a ako si to navrhovateľka preberala. Odporca v 1. rade 2x navštívil predmetný byt. Prvý
krát pri obhliadke a druhý krát po vykonaní dražby. Ten druhý krát ho, keď im ukázal zápisnicu o dražbe
pustili do vnútra. Nepúšťali tam inak nikoho, lebo navrhovateľka sa ako prenajímateľka vyjadrila, aby
tam nevpúšťali žiadnych ľudí. Po obdržaní pošty jedna z nich kontaktovala dražobníka a poskytla mu
číslo na navrhovateľku. O skutočnosti, že sa jej dražobník pokúšal doručovať písomnosti informovali

navrhovateľku mailom a telefonicky. Už koncom januára navrhovateľku kontaktovali a informovali o
skutočnosti, že byt je predmetom dražby. Poštu doniesla 2x navrhovateľke do Dolného Kubína, lebo ju o
to požiadala, inak takú dohodu nemali. Podľa jej názoru v roku 2014 bola navrhovateľka v byte na L. E. F.
Q. minimálne 5 krát. Osobne ju videla 2 kráť. Jeden krát na Veľkú noc a druhý krát, keď si po niečo došla.Svedkyňa P. F. pred súdom vypovedala, že v byte bývala dva školské roky v roku 2013 a 2014.
Ihneď ako obdržali vizitku od dražobnej spoločnosti, kontaktovali navrhovateľku, odfotila ju do mobilu a

preposlala ju navrhovateľke. Tieto skutočnosti si pozreli aj na webe a zistili, že označený byt bol v dražbe.
Navrhovateľka im hovorila, že ide o bytovú mafiu, ktorá sa vyhráža dôchodcom. Majú to v SMSkách.
Raz našli na dverách pásku s nápisom dražba, na čo im navrhovateľka povedala, že to majú zvesiť,
že o nič nejde. Vo februári 2014 prišli do kontaktu so zástupcom dražobnej spoločnosti, bolo to v ich
vlastnom záujme, keďže tam bývali a študovali. Zamestnanec bol sprevádzaný znalcom, ale do bytu ich

nevpustili. Ukazovali im nejaké papiere, rozprávali sa s nimi iba medzi dverami. Navrhovateľka došla do
bytu určite na Veľkú noc. Poštu jej odkladali vždy do jednej poličky nad televízorom. Tam mala viacej
osobných vecí. Zástupcovi dražobnej spoločnosti dali číslo na navrhovateľku, ten im na ďalšom stretnutí
povedal, že ju kontaktoval.

Svedkyňa L. Q. pred súdom vypovedala, že nájomníčkou predmetného bytu bola od septembra 2013 do

júna 2014. Vo februári našli doporučenú zásielku z exekučného úradu aj s vizitkou. Odfotili to a poslali
navrhovateľke, ktorá im povedala, aby to neriešili, ide o mafiu a je to výmysel. Volali na číslo z vizitky.
Nevedeliočosajedná,alevzhľadomktomu,ževtombytebývali,takchcelizistiť,čiideonejakýpodvod.
Bol tam aj jeden z ich otcov a potvrdilo sa, že ide o dražobnú spoločnosť. Zástupca dražobnej spoločnosti
sa vyjadril tak, že navrhovateľke volal, ale že mu zložila a vyjadril sa tak, že bola informovaná o tom

hlavnom dni konania dražby. Oznámili mu, že sú tam ako nájomcovia a že navrhovateľka býva v Dolnom
Kubíne. Konkrétnu adresu mu nepovedali, ale poskytli mu telefónne číslo na navrhovateľku. Poštu
odkladali pre navrhovateľku na rovnaké miesto. Nedohodli sa, ako mali poštu predávať navrhovateľke.
Vo februári, čo došla prvá vizitka jej aj volali. Potom to tak nechali a v apríli našli prelepené dvere s tým,
že sa koná dražba. Odfotili to a poslali navrhovateľke. Vyjadrila sa, že ide o podvod a majú to strhnúť.

Potom tam začali chodiť ľudia, ktorí sa vypytovali, či je byt v dražbe. Nikoho však do bytu nevpúšťali,
až kým bol oficiálny deň dražby, kedy vlastne prišiel aj pracovník dražobnej spoločnosti a odporca v
1. rade. Po predložení notárskej zápisnice zistili, že tam prebehla dražba a potom tam odporcu v 1.
rade pustili aj so zástupcom dražobnej spoločnosti. Následne uzatvorila nájomnú zmluvu s odporcom
v 1. rade na dva mesiace, ktorý jej ešte povedal, že preveroval, či nedošlo k vyplateniu úveru oboma

dlžníkmi, ale zistil, že nie.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len ZoDD), Písomnosti sa
doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa
iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane

použijú ustanovenia osobitného predpisu.

Podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť
do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom
upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i

nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a
adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne,
považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Podľa § 12 ods. 2 a 3 ZoDD, vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe,

alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie
ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s
prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy.
Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby,
ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.

Podľa § 13a ods. 1 ZoDD, vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v
držbe, alebo nájomca sú povinní bez zbytočného odkladu oznámiť dražobníkovi na jeho žiadosť všetky
skutočnosti, ktoré sú im známe o stave predmetu dražby, ako aj o právach a záväzkoch viaznucich na
predmete dražby.

Podľa § 16 ods. 3 ZoDD, ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí
ďalej obsahovať dôvod konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, akje fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní dražby musí
obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.

Podľa § 17 ods. 2 ZoDD, oznámenie o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb najmenej 15 dní pred
otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 3 ZoDD, ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho
organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie

o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez
zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.

Podľa§17ods.5písm.a/ZoDD,vlehotáchustanovenýchvodsekoch2až4zašledražobníkoznámenie
o dražbe navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je
totožný s dlžníkom záložného veriteľa.

Podľa § 21 ods. 2 ZoDD, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním

trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len
tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.

Podľa § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka, záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je
povinnýposkytnúťzáložnémuveriteľovisúčinnosťpotrebnúnavýkonzáložnéhopráva.Najmäjepovinný
vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť
akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia
osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.

Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že dňa 23.04.2014 sa uskutočnila
v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. dobrovoľná dražba nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenej
na Okresnom Ú. Q., B. G. pre G. Q., mestská časť D., Q. Č.. X na prízemí vo vchode na ulici L. Č..
XX, nachádzajúceho sa v

bytovom dome (popis stavby L. Č.. X-XX) so súpisným číslom XXX na parcele č. XXXXX/X
bytovom dome (popis stavby L. Č.. X-XX) so súpisným číslom XXX na parcele č. XXXXX/X
bytovom dome (popis stavby L. Č.. X-XX) so súpisným číslom XXX na parcele č. XXXXX/X
bytovom dome (popis stavby L. Č.. X-XX) so súpisným číslom XXX na parcele č. XXXXX/X
bytovom dome (popis stavby L. Č.. X-XX) so súpisným číslom XXX na parcele č. XXXXX/X

bytovom dome (popis stavby L. Č.. X-XX) so súpisným číslom XXX na parcele č. XXXXX/X
bytovom dome (popis stavby L. Č.. X-XX) so súpisným číslom XXX na parcele č. XXXXX/X
bytovom dome (popis stavby L. Č.. X-XX) so súpisným číslom XXX na parcele č. XXXXX/X
bytovom dome (popis stavby L. Č.. X-XX) so súpisným číslom XXX na parcele č. XXXXX/X
bytovom dome (popis stavby L. Č.. X-XX) so súpisným číslom XXX na parcele č. XXXXX/XX, podiel

priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXX/XXXXXXin k celku,
právny vzťah k parcelám, na ktorých leží stavba so súpisným číslom XXX nie je evidovaný na LV. Priebeh
dobrovoľnej dražby bol osvedčený verejnou listinou - notárskou zápisnicou M. XXX/XXXX, M. XXXXX/
XXXX, M. XXXXX/XXXX, spísanou notárkou T.. L. R., Š. Č.. X, M..

Navrhovateľka v tomto konaní argumentovala predovšetkým tým, že jej nebola skutočnosť o konané
dražby známa, oznámenie o dražbe nebolo do okamihu výkonu dražby odporcami v 2. a 3. rade
navrhovateľke vôbec oznámené a rovnako jej neboli doručené žiadne iné písomnosti týkajúce sa výkonu
dražby podľa § 10 ods. 1 a § 17 ods. 5 písm. a/ zákona č. 527/2002 Z. z. Uvádzala, že odporcovi v 2. rade
musela byť známa náhradná adresa L. R., P.. D.. G.., P.. M. Č.. X, R. B. (takto špecifikovaná v návrhu) a

to zo zbierky listín založených v katastri nehnuteľností s vyznačenou poznámkou k nehnuteľnosti na LV
č. XXXX v časti „C“ pod poradovým číslom XX. Náhradná adresa na doručovanie mala byť známa už zo
samotnej Zmluvy o V. Ú. č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 16.03.2011, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom
OTP Banka Slovensko, a.s. a dlžníkom Y. L., R. M. G. Č.. XX, kedy v tomto zmluvnom vzťahu bolanehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľky predmetom zabezpečenia pohľadávky z úveru. Náhradná
adresa na doručovanie uvedená navrhovateľkou musela byť teda podľa jej tvrdenia známa odporcom v
2. a 3. rade ako navrhovateľovi dražby a dražobníkovi.

V zmysle citovaného ustanovenia § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka je záložca povinný strpieť
výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon
záložného práva, ako aj súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Uvedené znamená, že
aj v prípade zmeny doručovacej adresy je záložca povinný túto skutočnosť riadne oznámiť záložnému

veriteľovi. Navrhovateľka síce v konaní tvrdila, že náhradnú adresu osobne oznámila spoločnosti OTP
Banka Slovensko, a.s. vo februári, ale dôkaz o tom súdu nepredložila. Súd má za to, že zmena adresy
na doručovanie relevantných písomností je dôležitá informácia, ktorá musí byť zaznamenaná písomne,
napr. vo forme dodatku k Zmluve o zriadení záložného práva, pretože by v prípade realizácie výkonu
záložného práva mala dôležité právne následky.

Za veľmi podstatný aspekt tohto sporu považoval súd aj to, že skutkové tvrdenia navrhovateľky neboli
vôbec preukázané a z predložených listinných dôkazov vôbec nevyplývali. V časti „B“ LV č. XXXX, resp.
ani v žiadnej inej časti nebola uvedená zmienka o náhradnej adrese navrhovateľky s tým, že jediná
adresa na doručovanie bola uvedená L. Č.. XX, Q. U. XXXXX. Ani z obsahu Zmluvy o V. úvere č.
XXX/XXXX/XXSU zo dňa 16.03.2011 a ani zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č.

S. B. Ú. Č.. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 16.03.2011, ako aj iných dokumentácií, ktoré pôvodný veriteľ
OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova č. 5, Bratislava IČO: 31 318 916 odovzdal odporcovi v 2. rade na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 31.01.2014 nevyplýva údaj o oznámení inej náhradnej adresy
na doručovanie. Preto tvrdenia navrhovateľky o riadnom oznámení adresy náhradného doručovania
relevantných písomností (oznámenie o začatí výkonu záložného práva, výzva na oceňovanie, výzva

na sprístupnenie nehnuteľnosti, oznámenie o dražbe, znalecký posudok, notárska zápisnica) boli
vyhodnotené ako účelové. Inak povedané, ak by navrhovateľka riadne súdu preukázala oznámenie
náhradnej adresy na doručovanie písomností a túto by dotknuté subjekty ignorovali, bola by jej pozícia
v tomto spore iná. Z fotokópie SMS správy, ktorá bola adresovaná na tel. č. XXXX XXX XXX vyplýva,
že zástupca spoločnosti 1. konsolidačná, spol. s. r. o., p. P. zaslala navrhovateľke správu s oznámením

o sprístupnení nehnuteľnosti za účelom jej obhliadky. Navrhovateľka odpovedala so slovami: „byt
sprístupňovať nebudem. Jednám iba s bankou.“ Telefónne číslo obdržal odporca v 3. rade od odporcu v
2. rade z dokumentácie, ktorú mal k predmetnej pohľadávke k dispozícii. Z výpovedí svedkýň mal súd za
preukázaný fakt, že už koncom januára svedkyne ako nájomníčky predmetnej nehnuteľnosti informovali
navrhovateľku, že jej byt je predmetom dražby. Svedkyne Q. L., Q. W. J. P. F. zhodne pred súdom

vypovedali, že navrhovateľka im výslovne povedala, aby to neriešili, a v prípade pásky na dverách, aby
túto dokonca zvesili. Svedkyňa P. F. fotografiu zásielky spolu s vizitkou dražobnej spoločnosti zaslala
mailom navrhovateľke.

Dražboujeverejnékonanie,ktoréhoúčelomjeprechodvlastníckehoprávaaleboinéhoprávakpredmetu

dražby,konanénazákladenávrhunavrhovateľa,priktoromsalicitátorobracianavopredneurčenýokruh
osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá
urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo
verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie
(§ 2 písm. a/ zákona č. 527/2002 Z.z.). Dobrovoľné dražby predstavujú rýchle speňaženie majetku

spôsobilého byť predmetom dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok) v znení neskorších predpisov. Subjekty zúčastnené na procese dražby ako napr. dražobník,
navrhovateľ dražby, ale aj záložný dlžník majú z hľadiska obsahu zákonné práva aj povinnosti. Súd
zastáva názor, že navrhovateľka mala preukázateľne vedomosť o procese dražby nehnuteľnosti v jej

vlastníctveavrozporesozákonnoupovinnosťouneposkytlasúčinnosťzáložnémuveriteľoviprirealizácii
záložného podľa práva § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka a nesplnila si ani povinnosti uložené
v zmysle § 12 ods. 2 a 3, § 13a ods. 1 ZoDD. Na uvedené nadväzuje aj konštatovanie súdu, že
odporca v 3. rade ako dražobník zabezpečoval ohodnotenie nehnuteľnosti v súlade s ustanovením § 12
ods. 3 ZoDD prostredníctvom znalca zapísaného v zozname vedenom MS SR z odboru stavebníctvo.

Znaleckým posudok č. 13/2014 zo dňa 09.03.2014 vypracovaným znalcom I.. U. F. bola nehnuteľnosť
ohodnotená na sumu 93.600 € na základe dostupných údajov, pretože navrhovateľka ako vlastník
nehnuteľnosti porušila ustanovenie § 12 ods. 2 ZoDD, keďže ona, ani osoby, ktoré mali nehnuteľnosť
v držbe neumožnili vykonať ohodnotenie nehnuteľnosti. Určenie výšky najnižšieho podania na dražbebolo vykonané v súlade s § 16 ods. 6 ZoDD, podľa ktorého najnižšie podanie mohlo byť stanovené vo
výške 3 ín z hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom (75%), kedy najnižšie podanie na
dražbe konanej dňa 23.04.2014 bolo určené vo výške 88.000 €, čo predstavuje sumu vyššiu ako 75%

hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom (približne 94,01 %) a teda najnižšie podanie bolo
určené v súlade so ZoDD účinným ku dňu konania dražby. K zníženiu najnižšieho podania počas dražby
došlo z dôvodu, že nebolo žiadnym účastníkom dražby urobené ani najnižšie podanie vo výške 88.000
€ a pretože podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 16 ods. 6 ZoDD bolo možné znížiť najnižšie podanie
až na sumu 70.200 €, čo by zodpovedalo 75% hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom.

V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá
na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do
troch mesiacov odo dňa konania dražby (§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.). V tomto konaní neboli
preukázané žiadne porušenia ustanovení § 10 ods. 1, § 16 ods. 3, § 17 ods. 5 písm. a/ zákona č.
527/2002 Z. z. tak, ako to tvrdila navrhovateľka, preto považoval súd za potrebné návrh zamietnuť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v zmysle ktorého, účastníkovi ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd pritom prihliadol na skutočnosť, že odporcovi
v 1. rade trovy konania nevznikli a ani si ich neuplatnil, preto mu náhradu trov konania nepriznal.

Úspešným odporcom v 2. a 3. rade súd priznal náhradu trov konania 1.165,72 €, za 8 úkonov právnej
pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 19.11.2014, písomné podanie na súd dňa 04.12.2014,
účasť na pojednávaní dňa 10.12.2014, dňa 25.05.2015, 24.06.2015, písomné podanie na súd dňa
25.09.2015, účasť na pojednávaní dňa 05.10.2015 a dňa 30.11.2015 v prípade odporcu v 2. rade, 3x

61,85 € a 5x 66 €, režijný paušál 3x 8,04 € a 5x 8,39 € t. j. 581,62 €

a prevzatie a príprava zastúpenia dňa 19.11.2014, písomné podanie na súd dňa 04.12.2014, účasť na
pojednávaní dňa 10.12.2014, dňa 25.05.2015, 24.06.2015, písomné podanie na súd dňa 25.09.2015,
účasť na pojednávaní dňa 05.10.2015 a dňa 30.11.2015 v prípade odporcu v 3. rade t. j. 3x 61,85 € a

5x 66 €, režijný paušál 3x 8,04 € a 5x 8,39 €, t. j. 581,62 €, v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004
Z. z. znížená o 50% teda 290,81 €.

náhradu za stratu času: Nitra - Bratislava a späť dňa 10.12.2014 (2 hod) 4x 13,40 € t. j. 53,60 €, Nitra -
Bratislava a späť dňa 25.05.2015 (2 hod) 4x 13,98 € t. j. 55,92 €, Nitra - Bratislava a späť dňa 24.06.2015

(2 hod) 4x 13,98 € t. j. 55,92 €, Nitra - Bratislava a späť dňa 05.10.2015 (2 hod) 4x 13,98 € t. j. 55,92 €,
Nitra - Bratislava a späť dňa 30.11.2015 (2 hod) 4x 13,98 € t. j. 55,92 €,

cestovné náhrady: Nitra - Bratislava a späť dňa 10.12.2014, 25.05.2015, 24.06.2015, 05.10.2015 a
30.11.2015, 5x 181,2 km, 1 km = 1,209 €/liter (najnižšia priemerná cena 1/PHM za rok 2014 a 2015)

x 6,5 L (priemerná spotreba automobilu) na 100 km, t. j. 0,079 + paušálna náhrada 0,183 (za 1 km) =
0,262 €/1 km t. j. 90,6 km x 2 (Nitra - Bratislava a späť) x 5 (počet pojednávaní) x 0,262 €, spolu 237,37 €.

Všetko podľa § 11 ods. 1, § 13 ods. 2,§ 13a ods. 1, § 16 ods. 3, § 17, § 18 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcov v 2. a 3. rade náhradu trov podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č.
655/2004 Z. z. (účinnej od 01.07.2013) v uplatnenej celkovej výške 7. 996,13 €. V zmysle § 10 ods. 2
cit vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo
cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za
cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa

vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu z dôvodu, že v danom prípade nešlo o spor
ohľadne vlastníckeho práva ani o žalobu na vydanie veci, ale konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby. Preto v danom prípade aplikoval ustanovenie § 11 ods. 1 cit. vyhlášky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne

v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.