Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118202049
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118202049.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: S.. M. I., J..

XX.XX.XXXX, G. Š. XX, XXX XX I. Š.-H., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so
sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v konaní o
primerané finančné zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 150 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobkyne zamieta.

III. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej
sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Prešov číslo konania 7Csp/34/2018-50 zo dňa 04.06.2018 súd žalobu
žalobkyne zamietol a zároveň rozhodol o nároku žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu
100 % vo vzťahu k žalobkyni. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu 1. stupňa vyplýva, že na priznanie
žalobkyňou uplatneného nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia neexistuje

zákonný a skutočný dôvod. Súd poukázal na inštitút primeraného finančného zadosťučinenia, ktorý je
podmienenýúspešnýmuplatnenímporušeniaprávaalebopovinnostispotrebiteľomvsúdnomkonaní,čo
všakpodľanázorusúdunebolprípadžalobkyne.Súdvyslovilnázor,žeustanovenie§3ods.5,tretiaveta
zákona o ochrane spotrebiteľa v žiadnom prípade nemožno vykladať tak, že je to automaticky duplicitný
peňažnýnárokspotrebiteľazaakýkoľvekúspechv spotrebiteľskomspore.Súdpoukázalnato,ževníma
inštitútprimeranéhofinančnéhozadosťučineniaakoinštitút,ktorýmáfunkciusatisfakcieprespotrebiteľa,
vočiktorémusadodávateľzachovalnepoctivo,alemáajsankčnúfunkciuvočinečestnémudodávateľovi,

aby ho odradil od pokračovania v nezákonných praktikách. Z podanej žaloby, ani z tvrdení žalobkyne
vôbecpresúdnevyplynulo,aképrávožalobkyneboloporušené,respektíveakáujmajejvznikla.Zároveň
súd poukázal na to, že z celkového poskytnutého úveru 1.284,25 Eur žalobkyňa zaplatila iba časť sumy
vo výške 346,84 Eur.

2. Uznesením Krajského súdu v Prešove číslo konania 9Co/161/2018 - 105 zo dňa 15.01.2019 bol
rozsudok súdu 1. stupňa zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol,

že argumentácia súdu 1. stupňa má racionálny základ, avšak len vo vzťahu k výške finančného
zadosťučinenia, keďže toto má byť primerané. Žalobkyňa mala za primeranú výšku finančného
zadosťučinenia sumu 515,75 Eur, ak by sa malo vychádzať zo skutočnej hodnoty jednotlivých číslic v
číselných sústavách, súd žalobný návrh nemôže prekročiť. Znamená to, že v konkrétnom prípade jemožné rozhodnúť o zadosťučinení v rozmedzí od 0,01 Eura až po 515,75 Eur. Úlohou súdu 1. stupňa
bude rozhodnúť o nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré podlieha voľnej úvahe
súdu. Bude pritom vychádzať z povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti zaťažujúcej žalobkyňu, ako aj

z ostatných okolností, ktoré počas celého konania vyšli najavo.

3. Súd vec prejednal viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a vykonal dokazovanie oboznámením
listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, rozsudkom Okresného súdu Prešov číslo konania
16C/291/2014-99, rozsudkom Krajského súdu v Prešove 6Co/380/2015-119, ostatným spisovým

materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Rozsudkom Okresného súdu Prešov číslo konania 16C/291/2014-99 zo dňa 27.08.2015 súd určil,
že poplatok vo výške 215,75 Eur, ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľmi je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, zároveň uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške
215,75 Eur a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu

prvého stupňa vyplýva, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je potrebné považovať aj
ustanovenia zmluvy, ktoré umožňujú veriteľovi odpočítať poplatok za službu spočívajúcu v možnosti
odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru už pri poskytnutí úveru a v čase, keď spotrebiteľ
o poskytnutie takejto služby vôbec nepožiadal, a pri ktorom v podstate ide o záväzok spotrebiteľa

zaplatiť za niečo, čo mu nebolo dodané, pričom tento záväzok podľa zmluvy vznikne podpisom dohody
a zanikne započítaním na základe dohody účastníkov zmluvy zahrnutej do žiadosti, resp. do zmluvy.
Veriteľ zinkasuje poplatok za službu, hoci žiadnu službu spotrebiteľovi neposkytol a možno ani v
budúcnosti neposkytne. Spotrebiteľ platí aj zo sumy poplatku úroky z úveru, hoci mu v tejto sume úver
poskytnutý nebol a tiež zo zmluvných dojednaní nevyplýva povinnosť veriteľa zinkasovaný poplatok

vrátiť spotrebiteľovi po splnení záväzku zaplatiť všetky splátky úveru včas a riadne. Neprijateľnosť tejto
zmluvnej podmienky spočíva tiež vo výške tohto poplatku, ktorý zvyšuje náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom. V danej veci bola výška sporného poplatku 14,3 % z poskytnutého úveru
a poplatok zvýšil náklady žalobkyni spojené so spotrebiteľským úverom, teda odplatu za poskytnutie
úveru zo sumy 1.875,54 Eur na sumu 2.091,29 Eur.

5. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove číslo konania 6Co/380/2015-119 zo dňa 28.03.2017 bol
potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
24.04.2017. Odvolací súd uviedol, že neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax
ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolnosti prípadu. Súdy členských štátov môžu

judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé. Zmluvné dojednanie v bode 8 Úverovej zmluvy nie je
formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže si ho aktivovať, ale naopak tak,
že za službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí poplatok vo
výške 215,75 Eur, mesačná splátka je vo výške 80,37 Eur za odklad troch splátok, t. j. poplatok vo výške
241,11 Eur, by mala žalovaná ako spotrebiteľka podľa dojednania vopred, t. j. už pri uzatvorení zmluvy

zaplatiť poplatok vo výške takmer dosahujúcej samotný súčet odložených splátok. Hrubá nerovnováha
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je preto nepochybná.

6. Žalobkyňa vo svojej výpovedi v spore pred súdom uviedla, že výšku finančného zadosťučinenia
odvodzujeodsumy,oktorúsachcelnaúkornejžalovanýobohatiťabolapriznanápôvodnýmrozsudkom

215,75 Eur. Zároveň žiada 300 Eur ako ujmu, ktorá jej vznikla, keďže žalovaný niekoľkonásobne
porušil svoje povinnosti. Žalobkyňa vo svojej výpovedi zároveň uviedla, že od spoločnosti žalovaného
potrebovala úver vo výške 3.000 Eur. Ten jej odrátal poplatky a poskytol jej len sumu 2.500 Eur, 500 Eur
si musela požičať od rodinných príslušníkov. Žalovaný jej hneď na začiatku podpísania úverových zmlúv
zrazil poplatky, zmluvu nečítala, podpísala dve zmluvy, zmluva mala 70 strán. Zo sumy úveru 1.284,25

Eur zaplatila žalovanému sumu 346,84 Eur. Od žalovaného dostávala výzvy na zaplatenie, pripadala si
ako zlodej. Zároveň jej žalovaný zasielal výzvy, aby zaplatila sumu 7.000 Eur.

7. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 20.03.2019 v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho
zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 04.03.2019,

v ktorom súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.

8. Právny zástupca žalobkyne žiadal žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Mal za to, že
boli splnené podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Zároveň poukázal narozhodnutie Krajského súdu v Prešove 9Co/161/2018 zo dňa 15.01.2019 a právne závery z neho
vyplývajúce.

9. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov
a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v
oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu

spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.

Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde

domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. Súd mal za to, že žalobný návrh žalobkyne je dôvodným. Podľa názoru súdu žalobkyňa splnila

hmotnoprávne predpoklady stanovené v § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa číslo 250/2007 Z.z.,
keď bola úspešná v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou
16C/291/2014-99 zo dňa 27.08.2015. Výška primeraného finančného zadosťučinenia je vecou voľnej
úvahy súdu. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Krajského súdu v Prešove,
napríklad rozhodnutie spisová značka 10Co/67/2018-147 zo dňa 13.12.2018, v ktorom Krajský súd v

Prešove vyslovil, že citované ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne
uplatní porušenie svojho práva a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné

uplatnenie porušenia práv alebo povinnosti, alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto
porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného
zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o
existencii ujmy, pretože stačí, ak táto ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi
reálnevznikla,pretožepostačujeibamožnosťvznikuujmy.Inštitútprimeranéhozadosťučineniamôžena

účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Jediným
predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto
práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak takémuto porušeniu práva alebo
povinnosti dôjde.

11. Žalobkyňa sa bez akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní úspešne domohla určenia
neprijateľnej zmluvnej podmienky voči žalovanému. Súd uvádza, že pokiaľ ide o výšku finančného
zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita,
časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia. Za primerané v prejednávanej veci je

potrebnépovažovaťpodľanázorusúdufinančnézadosťučinenievsúdompriznanejvýške150Eur.Takto
priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného.
Je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného žalobkyňa podstúpiť,
je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal. Spotrebiteľ, teda žalobkyňa nie je povinnápreukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné
zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Žalobkyňa sa úspešne domohla
svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

12. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má
plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa
od získavania plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných podmienok a jednak to treba chápať
ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne

silnejším dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že
možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším
spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite (rozsudok Krajského súdu v Prešove
10Co/67/2018 zo dňa 13.12.2018).

13. Žalobkyni jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, pretože konanie žalovaného jej

privodilo ujmu vo sfére jej osobného a rodinného, spoločenského života. Úspešne sa musela brániť v
pôvodnom konaní pod sp. zn. 16C/291/2016, v ktorom bola úspešná. Súd sumu priznaného finančného
zadosťučinenia vo výške 150 Eur z dôvodov vyššie uvedených považoval v celom rozsahu za dôvodnú.
Táto suma bola žalobkyni v celom rozsahu priznaná. V prevyšujúcej časti, ktorou žalobkyňa žiadala
priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške prevyšujúcej priznanú sumu, bol jej žalobný návrh

ako nedôvodný zamietnutý.

14. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Mal za to, že výška priznaného
finančného zadosťučinenia je vecou voľnej úvahy súdu. Z tohto dôvodu súd priznal žalobkyni vo vzťahu
k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prísudku, t. j. z prisúdenej sumy. O

výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradík
po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.