Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/189/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117205058
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117205058.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48,
Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, Mýtna
48, proti žalovanej: K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., I. XXX/XX, právne zastúpená občianskym
združením Právna pomoc poškodeným, Janka Kráľa 12, Lipany, IČO: 50 951 947, v zastúpení JUDr.
Jánom Michňákom, o zaplatenie 594,85 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 17Csp/59/2017-75 zo dňa 18.06.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku I. v rozsahu do 350 eur, výroku III o

vylúčení nároku žalovanej na samostatné konanie a výroku V. o zastavení konania v časti.

Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť vydať žalovanej bezdôvodné
obohatenievovýške1.833,71eurdo3dníodprávoplatnostirozsudku. Ďalšímvýrokomurčil,žezmluvná
podmienka v žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty D. zo dňa 07.12.2011 v bode 22: „Svojim podpisom
prejavujem súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať povinné splátky v stanovenej

lehote splatnosti podľa tejto zmluvy, aby banka bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa
vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia pohľadávky banky voči mne,
výška zrážok zo mzdy a iných príjmov bude zodpovedať výške povinných splátok po omeškaní podľa
tejto zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov je táto zmluva súčasne aj
dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“ - je neprijateľná
a z tohto dôvodu neplatná. III. výrokom vylúčil na samostatné konanie nárok žalovanej na náhradu
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 180 eur. Vyslovil, že žalovaná má nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 % od žalobcu s tým, že o ich výške rozhodne súd samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku. Piatým výrokom zastavil konanie o zaplatenie časti istiny 450 eur a
poplatkov a sankcií 182,98 eur s príslušnými úrokmi. Po vykonanom dokazovaní a citujúc ustanovenia
§ 39; § 40 ods. 1; § 44 ods. 1 - 2; § 52 ods. 1 - 4; § 53 ods. 1 - 3, 5; § 451 ods. 1 - 2; § 456; § 551
Občianskeho zákonníka; § 10 ods. 1; § 11 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; § 3
ods. 3 - 5 z. č. 250/2007 Z.z.; § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z.z. o bankách zistil, že právny predchodca
žalobcu Z. a žalovaná dňa 07.12.2011 uzatvorili na základe žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty D.

zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý schválený úverový rámec 600 eur a čerpanú
sumu mala uhrádzať v splátkach po 20 eur mesačne s ročnou úrokovou sadzbou 22,80 %. V tejto
zmluve sa nachádza indikatívny výpočet RPMN podľa stanoveného vzorca pri čerpaní takéhoto úveru
v počte 49 splátok. RPMN je takto určená vo výške 28,56 % a priemerná hodnota RPMN pre kreditnékarty 23,98 %. Táto zmluva v bode VI. upravuje úverové poistenie bez uvedenia výšky poistenia a
označenia, či toto poistenie bolo prijaté alebo odmietnuté. V bode V. Vyhlásenie klienta pod bodom XVIII.
je upravená možnosť odstúpenia od zmluvy za podmienok podľa čl. X bod 64 obchodných podmienok a

pod bodom 22 je všeobecne uvedený súhlas na vykonávanie zrážok zo mzdy a iných príjmov až do doby
úplného splatenia pohľadávky, čo je zároveň dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov podľa § 551
Občianskeho zákonníka. V obchodných podmienkach pod bodom X. Zánik zmluvy o vydaní a používaní
karty pod bodom 60 obchodných podmienok je upravená doba trvania zmluvy na neurčitú s možnosťou
odstúpiť od zmluvy pod bodom 64 do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy a pod bodom 65

odstúpenieodzmluvyzostranybankyvprípadeporušeniazmluvyzostranyklienta,atodňomdoručenia
odstúpenia od zmluvy klientovi. Z výpisu z pôžičkovej karty je zrejmé, že za zúčtovacie obdobie od
15.12.2011 do 31.12.2016 žalovaná prečerpala z kartového účtu 1.050 eur a poukázala úhrady vo výške
2.433,71 eura. V priebehu konania uhradila ešte 450 eur. Spolu teda uhradila 2.883,71 eur.

2. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že pôvodný veriteľ pripisoval na účet náklady, poplatky za

omeškané splátky, tiež sankčné úroky, aj keď tieto neboli predmetom zmluvného dojednania. Ani v
pôvodnej zmluve, ani pri zmene výšky úverového rámca tieto nie sú nikde obsiahnuté. Pôvodný veriteľ
oznámil zmenu RPMN a celkových nákladov, teda zmenu pôvodnej zmluvy o úvere zo 07.12.2011
bez toho, aby preukázal, že zo strany žalovanej došlo k jej akceptácií v zmysle § 44 Občianskeho
zákonníka. Zmenu zmluvných podmienok žalovaná neprijala, keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere

môže byť uzavretá len písomne, bolo pre unesenie dôkazného bremena potrebné, aby žalobca
preukázal prijatie zmeneného návrhu žalovanou, a to písomne. Súd tak skonštatoval, že nemal na
základe zisteného skutkového stavu za preukázané, že došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere s dohodnutým úverovým rámcom 1.050 eur a mesačnou splátkou 35 eur, preto žalobou uplatnený
nárok mohol byť prisúdený len ako nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl.

Občianskeho zákonníka, a to vo výške rozdielu medzi čerpanými finančnými prostriedkami a úhradami
žalovanej. Žalovaná čerpala finančné prostriedky 1.050 eur a žalobcovi celkom uhradila 2.883,71 eura.
Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi uhradila o 1.833,71 eura viac, ako bola povinná. So zreteľom na
uvedené preto súd vyhovel vzájomnej žalobe žalovanej o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
1.833,71 eura.

3. V zmysle bodu 22 v zmluve zo dňa 07.12.2011 zmluvná podmienka znela, aby zamestnávateľ u
žalovanej vykonával zrážky zo mzdy a iných príjmov v prípade, ak si nesplní svoj záväzok splácať
povinné splátky, a to až do úplného splatenia pohľadávky banky, pričom výška zrážok bude zodpovedať
výške povinných splátok po omeškaní podľa tejto zmluvy a zároveň pre účely uplatnenia výkonu zrážok

zo mzdy je táto zmluva súčasne aj dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka.
Takýmto spôsobom bola jednostranne diktovaná výška dlhu bez akejkoľvek možnej kontroly zo strany
súdu a žalovaná nemá možnosť zastaviť výkon rozhodnutia ani v prípade, ak by bola spochybnená
výška dlhu a uplatnené neprijateľné zmluvné podmienky - v danej veci sú to náklady vymáhania po
vyhlásení okamžitej splatnosti, teda aj keď si uplatňuje plnenie, na ktoré nemá nárok. Žalovaná ako

spotrebiteľka má právo, aby jej právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky. V podstate ide o exekúciu majetku dlžníka, ktorú nevykonáva súd, ale podnikateľ,
ktorý sám diktuje výšku dlhu zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť tieto zrážky zastaviť a je
vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Formulácia zmluvnej klauzuly o zrážkach zo mzdy
je v rozpore s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznáva

takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom (§ 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka). Zo zákonného znenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa vyplýva naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určenie neplatnosti neprijateľnej zmluvnej
podmienky a vyslovenia jej neplatnosti, ktorý tiež vyplýva aj z ust. § 298 CSP. Naliehavý právny záujem
teda vyplýva priamo zo zákona. Žalovaná v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred

neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. Poukázal na
rozsudky Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores vydaný Súdnym dvorom EÚ.
4. V ďalšom súd prvej inštancie uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia dlžnej
sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku
poskytovateľa pôžičky, ktorý len sám rozhoduje o výške dlhu, ktorý možno ani neexistuje a spotrebiteľ

stráca právo disponovať so svojou mzdou ako so svojím majetkom. Takáto zmluvná podmienka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ide o neplatnú
zmluvnú podmienku v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre obchádzanie zákona, lebo svojimi
účinkami, účelom a zmyslom obchádza zákon. Taktiež nespĺňa zákonnú náležitosť podľa § 551 ods.1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola už súdom posúdená ako neplatná vo
viacerých rozhodnutiach (napr. rozsudok KS v Prešove sp. zn. 21Co/359/2015). Z tohto dôvodu súd
vyslovil neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky v bode 22 zmluvy - žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty

D., ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatnou.

5. Keďže žalovaná uplatnila aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 180 eur, súd túto
časť vylúčil na samostatné konanie.

6. Z dôvodu, že žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 450 eur a poplatkov a sankcií 182,
98 eur s príslušnými úrokmi, súd konanie v tejto časti zastavil.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnej žalovanej
priznal nárok na ich náhradu vo výške 100 % od žalobcu s tým, že o ich výške v zmysle § 262 ods. 2
CSP rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

8. Proti uvedenému rozsudku, a to čo sa týka výrokov I., ktorým bol žalobca zaviazaný na vydanie
bezdôvodného obohatenia, proti výroku II. o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a výroku
IV. o trovách konania, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok v
napadnutej časti zmeniť tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu 350 eur v lehote do 3

dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti uplatneného nároku titulom vydania bezdôvodného
obohatenia navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania
a náhradu trov právneho zastúpenia podľa pomeru úspechu v spore. Rozsudok vo výroku II. o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky navrhol zrušiť. Uviedol, že súd prvej inštancie ho zaviazal na
plnenie v rozsahu, ktoré od žalovanej neprijal. Žalovaná mu nepoukázala z úveru nad rámec prijatej

sumy 350 eur nič viac, preto sa nemohol bezdôvodne obohatiť nad uvedenú sumu. Rozsah prijatého
plnenia oznámili súdu prvej inštancie v podaní zo dňa 09.10.2017. Namietal, preto svoju pasívnu
legitimáciu na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 1.483,71 eur s príslušenstvom. Tvrdil, že z
napadnutého rozsudku nie je možné zistiť kam a na aký účet žalovaná poukázala plnenie, ktorého sa
voči nemu domáha. Tiež z neho nevyplýva, na základe čoho súd dospel k záveru o jeho bezdôvodnom

obohatení na úkor žalovanej v rozsahu priznanej sumy. Napadnuté rozhodnutie je tak postihnuté vadou
nepreskúmateľnosti. Počas konania došlo k postúpeniu pohľadávky z jeho právneho predchodcu, a
to pôvodného veriteľa žalovanej, no nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu plnenia
zaplateného žalovanou jeho právnemu predchodcovi naňho z dôvodu postúpenia pohľadávky neprešiel.
Zodpovednostný záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká zo zákona medzi tým, kto sa na

úkor druhého bezdôvodne obohatil a tým, na koho úkor bezdôvodné obohatenie vzniklo. Poukázal na
rozhodnutieNSČRpodsp.zn.28Cdo/1856/2012zo04.10.2012.Odžalovanejprijalplnenieibavovýške
350 eur, žiadne ďalšie plnenie neeviduje, preto sa nemohol na úkor žalovanej bezdôvodne obohatiť.

9. K výroku o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v úverovej zmluve zo dňa 07.12.2011

uviedol, že tento je nadbytočný. Spôsob zabezpečenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou
o zrážkach zo mzdy si vyžaduje splnenie zákonných predpokladov vyjadrených v ustanovení § 5a
ods. 1 písm. a) z. č. 250/2007 Z.z. s platnosťou od 01.05.2014. Pritom úverová zmluva uzavretá
07.12.2011 nereflektuje na dynamickosť zmien v oblasti spotrebiteľského práva, nespĺňa účel sledovaný
v ustanovení § 298 CSP, preto je pre nepoužiteľnosť nepotrebné a nadbytočné určovať jej neplatnosť.

Ďalej uviedol, že neprevzal nárok od svojho právneho predchodcu, vrátane všetkých súvisiacich práv
spojených s pohľadávkou v zmluve o postúpení pohľadávok, preto neprichádza do úvahy vyslovenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Malo by to zmysel iba vtedy, ak by túto zmluvnú podmienku on
dohodol.

10. Vo vzťahu k výroku o trovách konania tvrdil, že žalovaná bola v časti uplatneného nároku titulom
vydania bezdôvodného obohatenia iba čiastočne úspešná. Prvoinštančný súd zastavil konanie v časti
z dôvodu plnenia zo strany žalovanej, preto táto procesne zavinila zastavenie konania v zmysle § 256
ods. 1 CSP, a mala by byť zaviazaná na náhradu trov konania. Navrhol priznať mu tiež náhradu trov
odvolacieho konania.

11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná tak, že trvá na doterajších svojich tvrdeniach a
vyjadreniach. K získaniu bezdôvodného obohatenia predložila ako dôkaz „poslednú výzvu“ na úhraduzáväzku od právneho zástupcu žalobcu zo dňa 04.03.2016. Navrhla potvrdiť rozsudok prvoinštančného
súdu.

12. K replike žalovanej k odvolaniu sa žalobca nevyjadril.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP,

vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 10.09.2019 a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie

nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd
oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní
posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym
posúdením, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení

rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05).
15. Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S
postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (§ 524 ods. 1,

2 OZ).
16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, vyjadreným v
napadnutom rozsudku a poukazuje na toto správne rozhodnutie súdu čo do napadnutých výrokov. S
poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku
v jeho napadnutom rozsahu, a preto sa obmedzuje iba na skonštatovanie správnosti odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho správnosti, ako aj odvolacím dôvodom uvádza
nasledovné.
17. Keďže odvolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je chybnou

aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, teda náležitý právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa názoru odvolacieho súdu v
prejednávanom prípade k takejto situácii nedošlo.
18. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že v danej veci si strany sporu odvodzujú svoje práva

od zmluvy, ktorú žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu, t.j. s Z., pričom malo ísť o
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá však nebola platne uzavretá, preto správne súd prvej inštancie konštatoval
vyporiadanie vzťahu medzi stranami sporu formou bezdôvodného obohatenia.
19. V priebehu konania malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, čo znamená, že došlo k zmene v subjekte
záväzkového vzťahu, a to konkrétne došlo k zmene v osobe veriteľa, keďže na základe zmluvy o

postúpení pohľadávky došlo medzi pôvodným veriteľom a treťou osobou, t.j. terajším žalobcom k
postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa, k čomu mohlo dôjsť aj bez súhlasu dlžníka, teda žalovanej.
Je pritom nutné konštatovať, že zmena subjektov podľa § 524 a nasledujúcich OZ, okrem zmeny
na strane oprávnenej osoby, nemá za následok zmenu obsahu samotného záväzkového vzťahu.
Platí totiž zásada, že postavenie povinného dlžníka nemôže byť postúpením pohľadávky zhoršené. Z

právnej úpravy vyplýva, že s postúpenou pohľadávkou dochádza bez ďalšieho aj k prevodu ďalších
práv spojených s pohľadávkou, ktoré sú na prevádzanej pohľadávke závislé. Za takéto práva je treba
považovať zabezpečovacie inštitúty (podporne viď R80/2017 NS ČR).
20. Je teda možno jednoznačne uviesť, že postúpením pohľadávky prechádza na postupníka
pohľadávka s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Teda postúpením prechádza

pohľadávka na nového veriteľa v tej podobe, v akej okamihu postupu existovala, vrátane tzv. vedľajších
práv aké nie sú v zmluve o postúpení pohľadávky výslovne konkretizované. Nie je pritom rozhodujúce,
či právo s postúpenou pohľadávkou je alebo nie je samostatne uplatniteľné. (viď rozhodnutie NS ČR
32Odo/473/2005, R 80/2007)21. Vzhľadom na vyššie uvedené pri širšom výklade práv a povinností v súvislosti s postúpením
pohľadávky odvolací sud má za to, že bolo možné rozhodnúť aj o vydaní bezdôvodného obohatenia na
strane žalobcu, ako aj o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky špecifikovanej vo výroku II. rozsudku.

Je nutné zdôrazniť, že postavenie žalovanej ako spotrebiteľky vo vzťahu, či už k predchádzajúcemu
žalobcovi alebo jeho právnemu nástupcovi sa charakterovo nezmenilo. Pritom je nutný aj v danom
prípadevýkladvprospechspotrebiteľa.Vovzťahukurčeniuneprijateľnosti,atedaneplatnostikonkrétnej
zmluvnej podmienky odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, že tento výrok je
nadbytočný. Už len tá skutočnosť, že pôvodný žalobca si uplatňoval voči žalovanej zaplatenie sumy

594,85 eur s príslušenstvom, odôvodňuje potrebu, aby bola vyslovená podmienka v bode 22, uvedená
v žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 07.12.2011 za neprijateľnú a tým aj neplatnú.
22. Slovenská republika je v zmysle jej únijných záväzkov, najmä článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS,
povinná zabezpečiť spotrebiteľovi vysokú mieru ochrany jeho práv v tom zmysle, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa v zmysle
vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa. Účinnú ochranu v tomto zmysle možno dosiahnuť

len ak má súd právomoc zhodnotiť neprijateľné podmienky z úradnej povinnosti (viď rozhodnutie SD
EÚ vo veci C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial SA). V zmysle § 298 v spojení s § 295 CSP
je súd povinný aj bez návrhu skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok, a to všetkých podmienok
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, na tento účel aj bez návrhu obstará a zabezpečí dôkaz a vykoná
ho a výslovne uvedie vo výroku znenie zmluvnej podmienky, ak dospeje k záveru o jej neprijateľnosti.

Tieto ustanovenia predstavujú v Civilnom sporovom poriadku odôvodnenú výnimku z dispozičného
princípu a z princípu ne ultra petitum. Pritom skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok sa týka
nielen samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ale aj všetkých zmluvných dokumentov s ňou súvisiacich (napr.
aj Všeobecných obchodných podmienok a pod.).
23. Odvolací súd má za to, že zvýšená ochrana spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch týkajúcich sa

spotrebiteľských zmlúv musí byť vyjadrená aj ochranou prostredníctvom procesných prostriedkov. Do
30.06.2016 týmto ustanovením bol § 80 písm. c) OSP. Od 01.07.2016 je ním ust. § 298 CSP v spojení
s § 137 písm. c) CSP. Systém ochrany spotrebiteľov vychádza z toho, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred

predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Preto vzhľadom na toto
znevýhodnené postavenie článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS stanovuje, že nekalé podmienky
nie sú pre spotrebiteľa záväzné. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany, ktorú chce citovaná smernica
dosiahnuť, SD EÚ viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže
byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy.

Preto ES EÚ rozhodol, že vnútroštátny súd musí ex offo nariadiť vykonávanie dôkazov s cieľom zistiť,
či ustanovenie nachádzajúce sa v zmluve, ktorá bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
patrí do pôsobnosti smernice a v prípade, že to tak je, posúdiť ex offo prípadnú nekalú povahu
tohto ustanovenia. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná preto, aby bola pre
spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho,

žetentospotrebiteľosvojichprávachneviealebomáťažkostisichuplatnením(opätovneviďrozhodnutie
SD EÚ vo veci C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial SA). V zmysel uvedenej judikatúry je
potrebné vnímať aj ustanovenia § 137 písm. c), § 295 a § 298 CSP. Cieľom je umožniť súdu posúdiť
nekalú povahu ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, a to aj bez návrhu spotrebiteľa.
24. V uvedených intenciách je nutné hodnotiť aj naliehavý právny záujem u spotrebiteľa na vyslovení

neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Naliehavý právny záujem žalovanej - spotrebiteľa na určení
neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo zákona (§ 53a OZ).
Takýmto určením sa napĺňa cieľ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách zabrániť neustálemu používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Naliehavý právny záujem je daný aj z dôvodu právnej istoty v otázke napr. skutočnej výšky dlhu. Preto

ho spotrebiteľ nemusí preukazovať (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.04.2017, sp. zn.
4Co/176/2016).
25. Vo všeobecnosti je naliehavý právny záujem potrebné chápať ako objektívnu a bezprostrednú
potrebu ustáliť právny vzťah medzi stranami sporu. Spravidla je daný v prípadoch, kedy by bez určenia,
či právo je alebo nie je resp. určenia právnej skutočnosti, by bolo právo strany sporu ohrozené a jeho

právne postavenie by sa stalo neistým, ako aj v prípade, ak rozhodnutie o žalobe vytvorí pevný právny
základpresporovéstrany.Naprotitomunaliehavýprávnyzáujemdanýniejevprípade,akbytoneslúžilo
potrebám praktického života a v prípade, ak rozhodnutie vo veci nezaloží spomínaný pevný právnyzákladmedzisporovýmistranami.Rovnakojenepochybné,ženiejeprípustnéurčovaťprávavminulosti,
ak tieto už zanikli. Rozsudok totiž určuje (resp. neurčuje) existenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia.
26. V prejednávanom prípade však nie je možné nevziať do úvahy tú skutočnosť, že žalovaná ako

spotrebiteľka má možnosť domáhať sa viacerých nárokov napr. zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia, čo už v prejednávanom prípade si aj uplatnila a iné. Podľa názoru odvolacieho súdu
nie je podstatné, či v prípade uplatnenia si niektorých svojich nárokov, vyplývajúcich jej z titulu ochrany
spotrebiteľa, bude v budúcnosti alebo nebude úspešná, napr. z dôvodu námietok týkajúcich sa uplynutia
času. Aj podľa judikatúry SD EÚ totiž plynutie času nemôže byť skutočnosťou znemožňujúcou ochranu

práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami.
27. Právo súdu vysloviť v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po
nadobudnutí účinnosti CSP zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a
nasl. CSP len s účinkami inter partes (viď uznesenie NS SR z 23.01.2017, sp. zn. 6MCdo/20/2016).
28. Pri posudzovaní platnosti spotrebiteľskej zmluvy sa všeobecné súdy musia zaoberať celkovou
vyváženosťou práv účastníkov zmluvy a vychádzať z princípov ochrany spotrebiteľa ako jedného

z kľúčových princípov súčasného občianskeho práva. Opačný postup vedie k porušeniu práva na
spravodlivý proces zaručenému článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (článok 46 Ústavy
SR) (viď Nález Ústavného súdu ČR z 01.11.2016, sp. zn. I. ÚS/913/2016).
29. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je potrebné považovať takú podmienku, ktorá vyvoláva
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorým je slabšia

zmluvná strana. Pritom znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa aj taká podmienka, ktorá je
neurčitá alebo je v rozpore s „racio legis“. Za neprijateľnú je treba považovať aj zmluvnú podmienku
vyvolávajúcu finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému v skutočnosti nebolo poskytnuté a slúži
iba záujmom dodávateľa (najčastejšie ide o poplatky v spotrebiteľských úverových vzťahoch, ktoré nie
sú ani určité ani konkrétne a ani adekvátne poskytnutému plneniu). Súd pritom neprijateľnú zmluvnú

podmienku nemodifikuje (porovnaj rozsudok SD vo veci C-618/10).
30. K zneniu podmienky, uvedenej v bode 22. Žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty D., ktorej určenie
sa žalovaná domáhala za neprijateľnú, odvolací súd uvádza, že zrážky zo mzdy by sa mohli týkať
aj súm, na ktoré by žalobca resp. jeho právny predchodca nemohol mať nárok. Preto takýto právny
úkon - dohoda o zrážkach zo mzdy svojim obsahom obchádza zákon, odporuje predpisom na ochranu

spotrebiteľa a je v rozpore s dobrými mravmi, preto je neplatný (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z
26.03.2014, sp. zn. 5Co/296/2013). Aj odvolací súd preto považoval uvedenú podmienku za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, lebo predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky. Môže v nej byť skrytý zámer úmyselne získať peňažné
plnenie neadekvátne poskytnutému plneniu.

31. Je len na spotrebiteľovi, ktoré právo si zvolí, resp. ktoré právo z viacerých práv použije. Na primerané
finančné zadosťučinenie (relutárna satisfakcia) zákon explicitne vyžaduje úspech spotrebiteľa pred
súdom. Niet žiadneho dôvodu z okruhu úspešne vedených vecí pred súdom vylučovať práve rozsudok o
neplatnosti niektorej zmluvnej podmienky, ak ju spôsobil dodávateľ pri zanedbaní povinnosti postupovať
s odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. 2 písm. a) ZOS ). Za porušenie povinnosti postupovať s odbornou

starostlivosťou treba považovať aj používanie neprijateľných zmluvných podmienok (§ 3 ods. 3 ZOS, §
53 ods. 1 OZ), nekalých obchodných praktík (§ 7 a nasl. ZOS), ale aj iné porušenie práv spotrebiteľa
(viď uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/220/2012 z 30.08.2013).
32. Súd prvej inštancie poskytol spotrebiteľke náležitú ochranu, s čím sa odvolací súd plne stotožňuje.
33. V tomto smere reštitučné nároky vyplývajúce z neprijateľnej zmluvnej podmienky majú spätnú

účinnosť (porov. rozsudok SD E s v spojených veciach C-154/15,C-307/15, C-308/15, cit. Článok
6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej judikatúre, ktorá časovo obmedzuje
reštitučné účinky súvisiace so súdnym určením nekalej povahy podmienky v zmysle článku 3 ods. 1
tejto smernice, ktorú obsahuje spotrebiteľská zmluva uzavretá s predajcom alebo obchodníkom, len

na sumy, ktoré boli neoprávnene zaplatené podľa tejto podmienky po vyhlásení súdneho rozhodnutia,
ktorým bola určená táto nekalá povaha) a nemožno pritom prehliadnuť medializované informácie o
odškodnení španielskych spotrebiteľov bankami aj napriek uplynutiu času (napr. www.ustavnysud.sk/
documents/10182/1270906/SDEU1616.pdf/ced8162a-fa90-47e2-a59d-5459ac3c0d2b).
34. Odvolací súd ešte dodáva, že žalobca sa k protižalobe žalovanej nevyjadril v priebehu konania pred

súdom prvej inštancie, bol poučený, že tak môže urobiť iba do vyhlásenia dokazovania za ukončené, no
svoje námietky vyslovil až v odvolaní, čo už nie je prípustné, lebo neboli splnené podmienky § 366 CSP.35. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu postupom podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil, a to spolu aj so správnym
výrokom o trovách konania.

36. Keďže odvolanie nebolo podané proti I. výroku čo do sumy 350 eur, tiež proti III. výroku rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorým bol vylúčený nárok žalovanej na primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 180 eur na samostatné konanie, proti ktorému navyše odvolanie nie je ani prípustné a odvolanie
nebolo podané ani proti V. výroku rozsudku, ktorým bolo zastavené konanie o zaplatenie časti istiny 450
eur a poplatkov a sankcií vo výške 182,98 eur s príslušnými úrokmi, preto uvedené výroky v zmysle §

367 ods. 2 CSP nadobudol právoplatnosť.
37. O trovách konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
úspešnej žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti
neúspešnému žalobcovi. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným
súdnym úradníkom, a to po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle ust. § 262 CSP.
38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).