Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. október 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/117/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010643
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3813010643.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obvinenému P. Y., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale
bytom mesto X., t. č. bytom v L., S. S. XA/XXX, okres L., pre trestný čin zločinu úverového podvodu
podľa § 222 odsek 1, odsek 3 písm. a) Tr. zákona spáchaného formou účastníctva (pomoci) podľa
§ 21 odsek 1 písm. d) Tr. zákona sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1

Tr. zákona, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 02. októbra 2019 v Trenčíne prejednal sťažnosť
prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza pod
sp. zn. 3T/186/2013 zo dňa 26. júna 2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c ) Tr. poriadku s a sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Prievidzi uznesením zo dňa 26. júna 2019 pod sp. zn. 3T/186/2013 podľa § 244 odsek
1 písm. c) Tr. poriadku s použitím § 215 odsek 2 písm. a) Tr. poriadku zastavil trestné stíhanie voči
obvinenému P. Y., nar. XX.XX.XXXX, vedené na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Prievidza pod č. k. 2Pv 1054/2009-182 zo dňa 08. októbra 2013, pre trestný čin zločinu úverového
podvodu podľa § 222 odsek 1, odsek 3 písm. a) Trestného zákona spáchaného formou účastníctva
(pomoci) podľa § 21 odsek 1 písm. d) Tr. zákona sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu podľa §

14 odsek 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

obvinený N.. Y. W. za účelom splatenia svojej pohľadávky od obvineného T. K., naviedol obvinených
T. K. a P. V., aby obvinený T. K. požiadal Prvú stavebnú sporiteľňu, a. s., Bratislava o poskytnutie
mimoriadneho medziúveru, na základe čoho bola dňa 30.01.2006 v Prievidzi podpísaná Zmluva o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere číslo: 2479742602 na cieľovú sumu 18.256,65 eur

(550.000,-Sk) medzi Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s. ako veriteľom a T. K. ako dlžníkom a P. V.
ako ručiteľom, následne dňa 06.02.2006 bolo 80 % z cieľovej sumy, t.j. 14.605,32 eur (440.000,- Sk)
prevedených na účet T. K., pričom dlžník a ručiteľ predložili k poskytnutiu úveru falošné doklady o príjme,
ktoré im zabezpečil obvinený P. Y. a následne v apríli 2006 obvinený T. K. predložil Prvej stavebnej
sporiteľni, a. s. falošné doklady účelového použitia, ktoré sčasti zabezpečil obvinený P. Y., na základe
ktorých Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. nevyplatila obvinenému T. K. zvyšných 20 % z cieľovej sumy, t.j.

3.651,33 eur (110.000,- Sk,) z úveru boli zaplatené tri splátky spolu v sume 296,25 eur
a predložením falošných dokladov o príjme, ako aj dokladov účelového použitia a vylákaním finančnej
hotovosti obvinení spôsobili Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. škodu vo výške 25.308,75 eur,

pretože trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý pre iný trestný
čin bol obvinenému P. Y. uloženýa) rozsudkom Okresného súdu v Malackách, sp. zn. 1T 140/2009 zo dňa 22.12.2012 v spojení
s uznesením Okresného súdu v Malackách, sp. zn. 1T 140/2009, kde bol obvinenému uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky so zaradením do ústavu na výkonu trestu s

minimálnym stupňom stráženia,
b) rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 3T 139/2017 zo dňa 23.07.2018 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2To 131/2018 zo dňa 13.12.2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 13.12.2018, kde bol obvinenému uložený trest odňatia slobody s probačným
dohľadom v trvaní 3 (tri) roky, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu s

probačným dohľadom v trvaní 2 (dva) roky, bol mu uložený trest zákazu podnikateľskej činnosti podľa
Zákona číslo 455/1991 Zb. O živnostenskom podnikaní v znení neskorších zmien a doplnkov v trvaní
5 (päť) rokov a 7 (sedem) mesiacov, bola mu uložená povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v
skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom
programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu v lehote troch pracovných dní podal
sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza v neprospech obvineného. Poukázal na skutočnosť,
že obvinenému po uznaní viny za stíhaný (žalovaný) trestný čin hrozí podľa zákona uloženie trestu
odňatia slobody v základnej sadzbe od 3 do 10 rokov. Vzhľadom k tomu, že v prípade ukladania
súhrnného trestu obvinenému podľa § 42 odsek 2 Tr. zákona, ktorý pripadá do úvahy, by mu musel

byť ukladaný s použitím tzv. „asperačnej, resp. zostrujúcej“ zásady podľa § 41 odsek 1, za existencie
prevažujúcej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. h) Tr. zákona a za použitia § 38 odsek 2,
odsek 4 a odsek 8 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody v upravenej zákonnej sadzbe od 5 rokov
a 4 mesiacov do 13 rokov, nesúhlasí so záverom okresného súdu v tom, že trest, ku ktorému môže
trestné stíhanie u obvineného viesť, je celkom bez významu popri trestoch, ktoré mu boli už právoplatne

uložené. Prokurátor ďalej uviedol, že sa nestotožňuje tiež s tvrdením prvostupňového súdu v tom, že
prípravné konanie bolo zo strany orgánov činných v trestnom konaní vedené zdĺhavo bez zavinenia
obvinených, pričom poukázal na to, že obvinený N.. W. podával opakovane nedôvodné
námietky zaujatosti, tak voči vyšetrovateľom a prokurátorom, o ktorých muselo byť
opakovane promptne rozhodované a opakovane bol prokurátorom preskúmavaný postup vyšetrovateľa

na základe jeho podaní a viaceré výsluchy spoluobvinených boli z dôvodu neposkytnutia súčinnosti
obhajcu obvineného T.. K. opakované a vykonávané na viac krát. Zo strany obvineného N.. W. boli
podávané podania, ktoré mali obsahovať krivé obvinenia na prokurátorov a vyšetrovateľov PZ, za ktoré
je v súčasnosti trestné stíhaný ako obvinený v inej trestnej veci. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti prokurátor napadnuté uznesenie považuje za vecne nesprávne a navrhol, aby ho krajský

súd podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na nové
rozhodnutie.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 27. augusta
2019, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 02. októbra 2019 v zmysle § 192 odsek 1

Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému
uzneseniu a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora hoci bola podaná oprávnenou osobou a včas,
nie je dôvodná.

Zásadným hľadiskom pre zastavenie trestného stíhania z dôvodu § 215 odsek 2 písm. a) Tr.

poriadku je úvaha, či právoplatným rozhodnutím uložený trest za iný skutok právne posúdený ako trestný
čin, bude dostatočný na splnenie účelu trestu podľa kritérií uvedených v § 34 odsek 1 Tr. zákona. Pri
rozhodovaní je súd povinný vychádzať nielen z porovnania trestných sadzieb za jednotlivé
trestné činy, ale aj z porovnania trestov, ktoré by boli podľa zásad uvedených v § 34 Tr. zákona a nasl. za
jednotlivé trestné činy uložené, teda zohľadniť nielen trestnú sadzbu trestu odňatia slobody ustanovenú

pre stíhaný trestný čin, ale aj všetky okolnosti prípadu, ako aj zásady pre ukladanie trestov, vrátane
možnosti postupu podľa § 44 Tr. zákona a uvážiť, aký trest by súd v konaní za stíhaný skutok uložil. Až
po vyriešení tejto predbežnej otázky môže súd urobiť záver, či trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, je
celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvinenému pre iný trestný čin už právoplatne uložený.

V posudzovanej veci aj podľa názoru krajského súdu boli splnené všetky zákonné podmienky
vyplývajúce z ustanovenia § 215 odsek 2 písm. a) Tr. poriadku, preto okresný súd postupoval vecne
správne a zákonne, keď z tohto dôvodu zastavil trestné stíhanie obvineného P. Y., vedené proti nemu
pre vyššie uvedený žalovaný skutok, právne kvalifikovaný ako trestný čin zločinu úverového podvodupodľa § 222 odsek 1, odsek 3 písm. a) Trestného zákona spáchaného formou účastníctva (pomoci)
podľa § 21 odsek 1 písm. d) Tr. zákona sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek
1 Tr. zákona.

V posudzovanej veci bola na obvineného podaná obžaloba, kde za predmetný žalovaný trestný čin
obvinenému P. Y. hrozí uloženie trestu odňatia slobody v rámci trestnej sadzby ustanovenia § 222 odsek
3 Tr. zákona od 3 rokov až do 10 rokov. Ako už konštatoval okresný súd, obvinenému s poukazom na
jeho predošlé dve odsúdenia prichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu. Je pravdou ako na to

poukazoval i prokurátor vo svojom odvolaní, že v danom prípade by mal byť súhrnný trest
odňatia slobody ukladaný s použitím ustanovenia § 41 odsek 2 Tr. zákona, teda v rámci upravenej
trestnej sadzby so zvýšením hornej hranice o jednu tretinu, na druhej strane nemožno však súhlasiť s
tým, že by horná hranica mala byť modifikovaná (upravená) i s vzhľadom na priťažujúcu okolnosť v
zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, pretože spáchanie viacerých trestných činov je obsiahnuté už
v použití ustanovenia § 41 odsek 2 Tr. zákona. V ďalšom krajský súd uvádza, že aj napriek vysokej

hornej hranici upravenej trestnej sadzby by sa u obvineného nezmenila dolná hranica
trestnej sadzby aj so zreteľom na ustanovenie § 38 odsek 7 Tr. zákona, pričom je nutné v prejednávanom
prípade nepochybne z hľadiska posudzovania do úvahy prichádzajúceho trestu zohľadniť i dobu od
spáchania žalovaného skutku (viac ako 13 rokov) a tiež samotnú dobu trestného stíhania (od roku 2011),
pričom správne okresný súd konštatoval, že k takejto dĺžke konania došlo bez zavinenia obvineného

P. Y.. Nemožno súhlasiť v tomto smere s názorom prokurátora, že k takémuto stavu došlo z dôvodu
opakovaných nedôvodných námietok zaujatosti a podnetov na preskúmavanie postupu vyšetrovateľa
jedného z obvinených, ako aj z dôvodu, že museli byť niektoré dôkazy zopakované. Obvinený (N.. W.)
totiž len využil svoje oprávnenia umožnené mu zákonom a nemožno mu to pričítať v jeho neprospech,
o to viac obvinenému P. Y. a navyše ani to nemôže byť dôvodom na uvedené dlhé trestné stíhanie.

Vzhľadom k takejto dĺžke konania by nepochybne prichádzalo do úvahy, že by súd uvedenú okolnosť
musel zohľadniť pri rozhodovaní o treste a bolo by dôvodné ukladať trest za použitia mimoriadneho
zmierňovacieho ustanovenia § 39 Tr. zákona dokonca výraznejšie pod dolnú hranicu zákonom určenej
trestnej sadzby 3 rokov, a to aj s prihliadnutím na mieru spoluviny obvineného P. Y., vzhľadom na jeho
formu účastníctva na spáchaní žalovaného skutku. Takýto záver korešponduje s ustálenou judikatúrou

nielen Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale aj rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva.
Z vyššie uvedených dôvodov sa potom krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu v tom, že trest,
ku ktorému v posudzovanej veci môže trestné stíhanie viesť, je bez významu s
prihliadnutím na tresty, ktoré boli obvinenému právoplatne už uložené pre iné trestné činy, tak ako sú
špecifikované v napadnutom uznesení.

Krajskýsúdvzhľadomnauvedenédôvodynepovažovalsťažnosťprokurátorazadôvodnú,pretojupodľa
§ 193 ods.1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.