Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. august 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311010088
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5311010088.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr.

Dany Wänkeovej a JUDr. Evy Kyselovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. augusta 2016 v Žiline,
o odvolaní obžalovaného Ing. T. F. proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. 1T/27/2011 zo dňa
25.2.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Čadca, sp.zn. 1T/27/2011
zo dňa 25.2.2016.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného Ing. T. F., nar. X.X.XXXX v G., trvale bytom G., Ul. F.-
J.. XXXX/XX,

podľa § 285 písm. b) Tr. por.

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Čadca, sp.zn. Pv 1144/09 zo dňa 24.2.2011 pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr.
zák. na tom skutkovom základe, že:
ako otec mal. F. F., nar. XX.X.XXXX, ktorý je vo výchove a starostlivosti u svojej matky B. F., bytom G.
- ul. F. č. XXXX/XX, okres G., úmyselne riadne na toto dieťa neplatil výživné v dobe od 1. júna 2009
najmenej do podania obžaloby. K vyživovacej povinnosti bol aj zaviazaný rozsudkom Okresného súdu
v Čadci pod sp.zn. 5P/128/2002 zo dňa 26.9.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
20.3.2004, a to prispievať na mal. F. F. mesačne 33,19 Eur vždy do 15. dňa v miesiaci vopred k rukám

matky dieťaťa a rozsudkom Okresného súdu v Čadci pod sp.zn. 8C/59/2003 zo dňa 19.11.2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.9.2010, a to prispievať na F. F. mesačne 49,79 Eur vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa. Obvinený za uvedené obdobie na výživnom dlhuje
k rukám matky B. F. najmenej 796,29 Eur.
Obvinený sa tohto konania dopustil napriek tomu, že bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Čadci
pod sp.zn. 2T/90/2006 zo dňa 11.2.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.6.2008, pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo

výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 1 rok.
Obvinený v dobe, keď neplatil výživné, mal dostatok finančných prostriedkov, z ktorých mohol výživné
v plnej výške platiť,

pretože skutok nie je trestným činom. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca postupom podľa § 285 písm. d) Tr. por. obžalovaného
Ing. T. F. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Čadca, sp.zn. Pv 1144/09 zo dňa

24.2.2011 pre skutok, že:

ako otec mal. F. F., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol vo výchove a starostlivosti u svojej matky B. F., bytom
G., ul. F. č. XXXX/XX, okres G., úmyselne riadne na toto dieťa neplatil výživné v dobe od 1. júna 2009
najmenej do 27. Mája 2013, s výnimkou obdobia od:1.8.2010 do 31.12.2011, kedy bol nezamestnaný a
poberal dávku v hmotnej núdzi. K vyživovacej povinnosti bol aj zaviazaný rozsudkom Okresného súdu

v Čadci pod sp.zn. 5P/128/2002 zo dňa 26.9.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
20.3.2004, a to prispievať na mal. F. F. mesačne 33,19 Eur vždy do 15. dňa v miesiaci vopred k rukám
matky dieťaťa a rozsudkom Okresného súdu v Čadci pod sp.zn. 8C/59/2003 zo dňa 19.11.2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.9.2010, a to prispievať na F. F. mesačne 49,79 Eur vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa. Obvinený za uvedené obdobie na výživnom mal

zaplatiť sumu 1.327,68 Eur, zaplatil 398,32 Eur a dlhuje k rukám matky B. F. 929,36 Eur.
Obžalovaný v dobe, keď neplatil výživné, mal dostatok finančných prostriedkov, z ktorých mohol výživné
v plnej výške platiť, čím mal spáchať prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.,
pretože obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, a to bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom
pojednávaní. Podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 20.5.2016, odvolanie písomne
odôvodnil. Pod bodom 1/ až 14/ podrobne rozviedol dôvody, pre ktoré sa nestotožnil s rozhodnutím
prvostupňového súdu. V podstate žiadal, aby bol oslobodený spod obžaloby z dôvodu, že sa skutok
nestal. Tvrdil, že bol krivo obvinený a protiprávne obžalovaný. Exmanželka má zaplatené výživné

5.809,- Eur, a teda výživné má zaplatené, i preplatené. Škoda vlastne vznikla jemu. Podľa jeho názoru
nebol preukázaný v jeho konaní úmysel. Bol v hmotnej núdzi, pričom výživné platil dobrovoľne pokiaľ
to bolo možné vo výške 33,19 Eur mesačne od júla 2008. Synovi F. kúpil mobil za 150,- Eur, platil
úrazovú poistku, z ktorej plnenie dostal syn, kúpil mu bubny za 170,- Eur. Nasporil mu dosť finančných
prostriedkov na účet a keď pracoval, dával mu od 50,- do 100,- Eur mesačne. Keďže svedkovia odmietli

vypovedať pred súdom, nie je možné preukázať tvrdenia obžaloby. Namietal tvrdenia prvostupňového
súdu uvedené v odôvodnení rozsudku. Namietal pravdivosť výpovede svedkyne B. F., matky syna F..
Podrobne pod bodom 10/ rozviedol v čom vidí nepravdivosť výpovede exmanželky. Táto iba klame a
nevie reprodukovať prežité. Vytýkal prvostupňovému súdu nesprávny výpočet dlžného výživného. Podľa
jeho názoru v konaní pred súdom sa nepreukázalo, že by sa skutok stal, tak ako uvádza obžaloba,

keď žiadny svedok nevypovedal, nemohol byť usvedčený a podľa neho výživné má preplatené. Ak
mal príjem pod hranicou chudoby, tak nemohol mať dosť finančných prostriedok ako nepravdivo
uvádza odôvodnenie rozsudku. Nebolo mu umožnené konať pred súdom, nakoľko žiadny jeho návrh
na dokazovanie súd nepreviedol. Rozhodnutie okresného súdu je založené na nesprávnom právnom
posúdení zisteného skutku a podľa jeho názoru súd mal postupovať podľa zásady in dubio pro reo.

Opakovane uviedol, že ide o krivé a vymyslené obvinenie. Ak deťom dobrovoľne výživné platil, nemohol
sa dopustiť zanedbania povinnej výživy. Nikoho nemožno odsúdiť a vykonať exekúciu podľa neúčinného
rozsudku a neúčinného exekučného titulu. Nepreukázala sa subjektívna podstata trestného činu.
Okresný súd absolútne nezobral do úvahy právny stav a zákony Slovenskej republiky. Nepreukázalo
sa, že sa skutok stal tak, ako uvádza prokuratúra v obžalobe. Ide o opakované kriminalizovanie jeho

osoby a takýmto rozhodnutím sa justícia a polícia snaží zakryť svoju úmyselnú trestnú činnosť na
zlikvidovanie jeho ľudskej osobnosti. Žiadal, aby krajský súd ho oslobodil z dôvodu, že sa skutok nestal
a nechal trestne stíhať za krivé obvinenie a nariadil trestné stíhanie osôb, ktoré porušili svoje právomoci.
Obžalovaný k odvolaniu pripojil návrh na zvýšenie výživného vo veci 11P/31/2005, uznesenie zo dňa 2.
júla 2007 pod sp.zn. 11P/31/2005, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline 8CoP/57/2007 zo dňa 29.2.2008,

ďalej uznesenie Okresného súdu Čadca, sp.zn. 5P/128/2002 zo dňa 11.3.2015, uznesenie Krajského
súdu v Žiline 6CoP/54/2015 zo dňa 26.8.2015 a zápisnicu o výsluchu svedka F. F. zo dňa 4.10.2005.

Príslušný prokurátor sa k písomnému odvolaniu obžalovaného nevyjadril.Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu konanom dňa 3.8.2016 odvolateľ Ing. T. F. v podstate zotrval
na svojom odvolaní a zhodne so svojim obhajcom žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
a jeho oslobodil spod obžaloby z dôvodu, že skutok sa nestal. Prokurátor KP považoval rozhodnutie

prvostupňového súdu za správne a zákonné a preto navrhol odvolanie obžalovaného postupom podľa
§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu
na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Pri preskúmaní veci
prihliadal i na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by následne odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Krajský súd po prieskume predloženej veci zistil, že odvolanie
obžalovaného bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom a je dôvodné, ale i
pre iné skutočnosti ako uvádza odvolateľ.

Primárne treba uviesť, že odvolací súd po prieskume predloženej veci zistil, že napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu nezodpovedá požiadavkám uvedeným v § 163 Tr. por. Predovšetkým je potrebné
konajúci súd upozorniť, že vo výroku oslobodzujúceho rozsudku sa musí uviesť skutok a zákonné
označenie trestného činu podľa obžaloby, a to aj vtedy, ak by súd dospel k záveru, že zákonné označenie
skutkuuvedenévobžalobeniejesprávne.Okresnýsúdvrozporesuvedenýmupravilobdobieneplnenia

vyživovacej povinnosti, výšku dlžného výživného a tiež i právnu kvalifikáciu konania obžalovaného. V
podstate obžalovaný Ing. T. F. bol oslobodený spod obžaloby pre iný skutok ako je uvedený v obžalobe,
sp.zn.Pv1144/09zodňa24.2.2011.Odvolacísúdopakovanezdôrazňuje,ževovýrokuoslobodzujúceho
rozsudku sa musí uviesť skutok a zákonné označenie trestného činu podľa obžaloby, a to aj vtedy, ak
by súd dospel k záveru, že zákonné označenie skutku uvedeného v obžalobe nie je správne.

K oslobodeniu obžalovaného z dôvodu uvedeného pod písmenom d) ustanovenia § 285 Tr. por.
dôjde pre nedostatok trestnej zodpovednosti, pre nepríčetnosť obžalovaného, ktorá je daná u toho, kto
pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo
ovládať svoje konanie, pokiaľ Trestný zákon neustanovuje inak (§ 23 Tr. zák.). V zmysle citovaného

právneho ustanovenia súd môže oslobodiť obžalovaného spod obžaloby z dôvodu, že obžalovaný nie
je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný len vtedy, keď sa zistilo, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý
je predmetom obžaloby a že tento skutok vykazuje znaky niektorého trestného činu, teda až po tom,
keď nie je daný nejaký z dôvodov oslobodenia uvedených v ustanovení § 285 písm. a) až c) Tr. por.

Konajúci prvostupňový súd oslobodil obžalovaného Ing. T. F. spod obžaloby nielen pre iný skutok ako
je uvedený v tejto obžalobe, ale slovným spojením vo výrokovej časti rozsudku „čím mal spáchať“
spochybnil záver, že obžalovaný konaním popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku naplnil
znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy a dokonca, oproti obžalobe uviedol i inú
právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, a to podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., keď v obžalobe je právna

kvalifikácia konania obžalovaného podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák.

Pokiaľ prvostupňový súd z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní vyvodil záver o
nepríčetnostiobžalovaného,tentojehozáverjesprávnyaopierasaovýsledkyznaleckéhodokazovania.
Znalecký posudok o duševnom stave obžalovaného zo dňa 15.12.2012, vypracovaný znalcami z odboru

zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. Dagmar Štrocholcovou (29/2012) a MUDr. Pavlom Krkoškom
(17/2012) a tiež výpoveď znalca MUDr. Pavla Krkošku na hlavnom pojednávaní sú dostatočnými pre
záver, že u obžalovaného pretrvávala duševná choroba, a to pretrvávajúca psychotická porucha s
prevahou bludov, pričom ide u neho o duševnú chorobu v pravom slova zmysle. Touto obžalovaný trpel
aj v inkriminovanom čase spáchania skutku. V čase spáchania skutku obžalovaný nemohol rozpoznať

nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a nemohol ani toto svoje konanie ovládať. Obžalovaný
nie je schopný chápať zmysel inkriminovaného trestného činu. V inom konaní mu bola nariadená
psychiatrická ambulantná liečba, ktorú znalci považujú za dostatočnú. Teda zistenie o nepríčetnosti
obžalovaného bolo v konaní pred prvostupňovým súdom objektívne preukázané. Prvostupňový súd teda
nepochybil, keď ako oslobodzujúci dôvod uviedol písmeno d) § 285 Tr. por., podľa ktorého súd oslobodí

obžalovaného spod obžaloby, ak obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.

Na tomto mieste však treba upozorniť, že obžalovaný môže odvolaním napadnúť aj výrok o oslobodení
spod obžaloby, ak sa domáha oslobodenia spod obžaloby z iného dôvodu, ktorý by bol pre nehopriaznivejší. Obžalovaný, okrem iného v odvolaní tvrdí, že v jeho konaní nebol preukázaný úmysel a že
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba. Domáha sa oslobodenia
spod obžaloby podľa písmena a) ustanovenia § 285 Tr. por. Takýto dôvod pre oslobodenie obžalovaného

spod obžaloby však z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva a nebol zistený.

Podľa § 285 písm. b) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným
činom. Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa písmena b) sa uplatní, ak sa skutkový dej
uvedený v obžalobe síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo nie je

trestnýmčinom,atovdôsledkuokolnostívylučujúcichprotiprávnosťčinu.Nenaplnenieznakovskutkovej
podstaty trestného činu môže spočívať v tom, že chýbajú objektívne alebo subjektívne znaky skutkovej
podstaty trestného činu. Podľa názoru krajského súdu v predloženej veci v konaní obžalovaného Ing.
T. F. absentuje subjektívna stránka trestného činu. Treba pripomenúť, že pri zisťovaní okolností, ktoré
majú význam pre záver o zavinení nemožno vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému
prostriedku, ale zavinenie a jeho formu treba vyvodzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých

bol trestný čin spáchaný, a zo všetkých dôkazov významných z tohto hľadiska.

Z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že obžalovaný Ing. T. F. je otcom maloletého F. F.,
nachádzajúceho sa vo výchove a starostlivosti svojej matky B. F.. Vyživovacia povinnosť mu bola určená
rozsudkom Okresného súdu v Čadci, sp.zn. 5P/128/2002 zo dňa 26.9.2003 vo výške 33,19 Eur mesačne

a následne rozsudkom Okresného súdu v Čadci pod sp.zn. 8C/59/2003 zo dňa 19.11.2009 vo výške
49,79 Eur mesačne k rukám matky dieťaťa B. F.. Podľa obžaloby si obžalovaný neplnil vyživovaciu
povinnosť od 1. júna 2009 najmenej do podania obžaloby. V predloženej veci bola obžaloba podaná
dňa 24.2.2011. Objektívne bolo preukázané, že obžalovaný v rozhodnom období bol poberateľom dávky
a príspevkov v hmotnej núdzi, a to v období od 1.8.2010 do 31.12.2011. Tiež bolo preukázané, že

obžalovanýsivyživovaciupovinnosťplnilvčaseod15.6.2009do15.4.2010vovýškeurčenejrozsudkom
Okresného súdu Čadca 5P/128/2002 vo výške 33,19 Eur. Plnenie vyživovacej povinnosti zo strany
obžalovaného v ostatnom období nebolo preukázané. Samotné takéto zistenie však neznamená, že
sa obžalovaný dopustil trestného činu zanedbania povinnej výživy v zmysle ustanovenia § 207 Tr.
zák. Pre vyslovenie záveru, že sa obžalovaný dopustil trestného činu zanedbania povinnej výživy

je potrebné mať preukázanú aj subjektívnu stránku, a to formu zavinenia, či už úmyselného alebo
nedbanlivostného konania. Neplnením povinnosti vyživovať iného sa rozumie iba zavinené neplatenie
výživného. Úmyselným vyhýbaním plnenia vyživovacej povinnosti sa rozumie také konanie páchateľa,
ktorý nielen že neplní svoju povinnosť vyživovať iného najmenej tri mesiace v období dvoch rokov, ale
podniká zároveň kroky a robí všetko preto, aby sa tejto povinnosti vyhol alebo aby zmaril, či podstatne

sťažil alebo oddialil možnosť vymáhania nároku na výživné. Zo správania obžalovaného v rozhodnom
období nemožno vyvodiť, že by sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej vyživovacej povinnosti. Podľa jeho
tvrdenia výživné platil dobrovoľne, pokiaľ to bolo možné. Synovi F. kúpil mobilný telefón, kúpil mu
bubny a pokiaľ pracoval, prispieval na jeho výživu i viac ako mu bolo určené súdom. Potom odvolacia
výhrada obžalovaného, že nekonal úmyselne a že v jeho konaní nebola preukázaná subjektívna stránka

žalovaného trestného činu, je opodstatnená.

S poukazom na uvedené krajský súd uzatvára, že konanie obžalovaného právne kvalifikované v
obžalobe prokurátora, sp.zn. Pv 1144/09 zo dňa 24.2.2011 ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. nie je trestným činom. Konaním obžalovaného nedošlo k naplneniu

subjektívnej stránky trestného činu, teda nebolo preukázané, že by sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej
zákonnej povinnosti vyživovať maloletého syna F. F. tak, ako mu bolo určené rozsudkom okresného
súdu.

Keďže odvolanie obžalovaného bolo dôvodné, krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

Nad rámec svojej preskúmavacej povinnosti odvolací súd upozorňuje súd prvého stupňa na nesprávne
poučenie o opravnom prostriedku v napadnutom rozsudku. V poučení o opravnom prostriedku je
nesprávne uvedená lehota na podanie odvolania 8 dní. Podľa § 309 ods. 1 Tr. por. odvolanie sa

podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Toto nesprávne
poučenie prvostupňovým súdom nemalo za následok ujmu na právach obžalovaného, a preto odvolací
súd na toto pochybenie bez ďalšieho len upozorňuje.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.