Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/150/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511206435
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8511206435.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudkýň JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu P. L., nar. XX.X.XXXX, bytom
Z. XXXX/XX, XXX XX K., právne zastúpený JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom so sídlom Námestie
slobody 2, 066 01 Humenné, proti žalovanému Y. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX/XXX, XXX XX H. - L.,
právne zastúpený CHOCHOĽÁK & ČESLA s.r.o. so sídlom Rumanova 2, 040 01 H., IČO: 36 857 416, o
zaplatenie 12.616,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa
č.k. 5C/48/2012-260 zo dňa 21.3.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 5C/48/2012-305 zo dňa 14.8.2018 vo

vyhovujúcom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 10907,55 eura istiny s prísl.

Odmieta odvolanie žalovaného proti výroku o zastavení konania sčasti a proti výroku, ktorým súd žalobu
v prevyšujúcej časti zamietol.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania z titulu priznanej istiny 10907,55 eura s prísl. vo vzťahu k žalovanému v

rozsahu 99,97 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodntuia vo veci samej.

Žalovanému priznáva nárok na nárhadu trov prvoinštančného konania vo vzťahu k zastaveniu konania
voči žalobcovi s tým,že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Žalobcovipriznávanároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavovzťahukžalovanémuvplnomrozsahu

s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti zaplatenia sumy 1.708,55 eura s
príslušenstvom zastavil. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.907,55 eura, úroky z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.907,55 eura od 4.3.2012 do zaplatenia v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný, pričom o výške náhrady rozhodne súd

prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania,
najmä obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval a uviedol, že za podstatné skutkovétvrdenia považoval na základe výsledkov vykonaných dôkazov a za preukázané, že žalobca bol
držiteľom zbrane, a to guľovnice opakovacia N., kaliber zbrane XX/XX, typ zbrane XXX TD M., výrobné
číslo zbrane E hlavne a uzáveru značky N. XXX, kaliber zbrane XxXXS, výrobné číslo zbrane T

(hlaveň), výrobné číslo záveru O a záveru značky N. kaliber zbrane S., typ zbrane N. XXX, výrobné
číslo XXXX, tak ako to vyplýva z potvrdení o vypožičaní alebo prenajatí zbrane nachádzajúcich sa
na č.l. 223, 224 a 225 spisu, ako aj zo zbrojného preukazu žalobcu (v spise na č.l. 8). Predmetné
zbraneapríslušenstvožalobcapožičalžalovanémunavýkonpoľovníctvadňa18.8.2010.Skutočnosť,že
zbrane prevzal žalovaný nepoprel (č.l. 211 spisu). Taktiež nespornou skutočnosťou bolo to, že žalovaný

predmetné zbrane mal zapožičané na poľovačku v M., kde mu predmetné zbrane a príslušenstvo po
prílete neboli odovzdané, pričom pracovníci letiska uviedli, že čakajú na povolenie od firmy N. a po
doložení potvrdení mu bude zbraň vydaná. Následne bol žalovaný dňa 31.8.2010 predvedený vojakmi
na policajnú stanicu v hlavnom meste G., kde bol vo vyšetrovacej väzbe do 1.9.2010 a zároveň mu
boli zadržané náboje, ďalekohľad, lovecké nože. Z Z. republiky žalovaný odcestoval dňa 9.9.2010. Tieto
skutočnosti súd prvej inštancie považoval za nesporné a vyplývajú zo záznamu o podaní informácie

podľa § 17a Zákona policajnom zbore zo dňa 17.9.2010, ktoré učinil samotný žalovaný pred Obvodným
oddelením Policajného zboru v N. Y.. Skutočnosť, že predmetné zbrane boli žalovaným prevážané do
N. republiky, G. vyplýva i zo žiadosti o vydanie zbrojného sprievodného listu na vývoz, dovoz alebo
prevoz zbraní a streliva zo dňa 23.8.2010. Za preukázanú skutočnosť súd považoval i to, že žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného na náhradu škody vo výške 12.616,- eur na

základe cenovej kalkulácie predajcu. Z takto predloženej výzvy vyplýva, že žalobca chápal situáciu,
ktorá nastala v čase, keď bol žalovaný na poľovačke v M., avšak žiadnym spôsobom ho nezbavuje
zodpovednosti vo vzťahu k žalobcovi uhradiť mu vzniknutú škodu na zverenej veci.

Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 144, § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, § 659,

§ 661 ods. 1, § 421, § 442 ods. 1, § 563 Občianskeho zákonníka a uviedol, že dospel k záveru,
že žaloba je podaná dôvodne. Zmluva o výpožičke je reálnou zmluvou, a teda je nesporné, aby
okrem konsenzu zmluvných strán došlo k reálnemu úkonu - odovzdaniu individuálne určenej veci
požičiavateľom vypožičiavateľovi. Zákon pre jej uzavretie nepožaduje žiadne osobitné náležitosti.
Pojmovým znakom zmluvy o výpožičke je bezodplatnosť a dočasnosť. Stačí, ak je termín vrátenia

veci určený akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Súd považoval za preukázané, že
medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o výpožičke v zmysle ust. § 659 Občianskeho
zákonníka. Samotný žalovaný na pojednávaní dňa 30.3.2017 nepoprel prevzatie zbrane, ale namietal,
že to bolo zapožičanie zbrane. Z tohto tvrdenia je zrejmé, že došlo k reálnemu odovzdaniu zbrane
s príslušenstvom žalobcom žalovanému. Odovzdanie zbrane s príslušenstvom žalovanému mal súd

preukázané i listinnými dôkazmi, a to z potvrdenia o vypožičaní alebo prevzatí zbrane (č.l. 223-225
spisu), žiadosti o vydanie zbrojného sprievodného listu na vývoz, dovoz alebo prevoz zbrane a streliva
(č.l. 5 spisu), záznam o podaní informácie (č.l. 6 spisu). Z týchto listín mal súd ustálenú i skutočnosť,
čo konkrétne bolo predmetom výpožičky. Navyše táto skutočnosť ani žalovaným v konaní nebola
rozporovaná. Z potvrdenia o vypožičaní alebo prenajatí zbrane vyplýva i účel - výkon poľovníctva.

Z výpovede žalovaného na pojednávaní mal súd ustálenú i dobu dočasného vypožičania - počas
dovolenky v M.. Skutočnosť, že predmetné zbrane boli v N. republike a boli tam žalovanému odňaté,
preukazuje záznam o podaní informácie podľa § 17a Zákona o policajnom zbore spísaný na Obvodnom
oddelení Policajného zboru N. Y. dňa 17.9.2010 (č.l. 6 spisu). Samotný žalovaný túto skutočnosť
nerozporoval ani v priebehu súdneho konania. Tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že medzi

stranami nedošlo k výpožičke, ale mohlo ísť o darovanie, pričom dôkazy o darovaní nemá žiadne,
súd vyhodnotil ako účelové a žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázané tvrdenie. K námietke
žalovaného, že nebol vyzvaný na vrátenie zbrane s príslušenstvom zo strany žalobcu, súd uviedol,
že je nesporné, že tvrdenia o ústnych výzvach súdu neboli hodnoverne preukázané, avšak prílohou
žaloby je predžalobná výzva, v ktorej žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného

na náhradu škody vo výške 12.616,- eur. Z tejto výzvy vyplýva, že žalobca mal už v tom čase
vedomosť o tom, že zbrane boli na poľovačke v N. republike zadržané. Súčasťou žaloby je aj záznam
o podaní informácie Obvodnému oddeleniu Policajného zboru v N. Y. spísaný žalovaným. Žalobca teda
disponoval informáciou podloženou týmto písomným záznamom, že požičané zbrane s príslušenstvom
boli zadržané v N. republike a je viac ako nelogické, aby žalobca požadoval od žalovaného vrátenie

zbraní, keď má vedomosť o tom, že tieto žalovaný nemá. Žalovaný na pojednávaní dňa 19.2.2018,
resp. jeho právny zástupca namietal doručenie predžalobnej výzvy žalovanému s tým, že mu bol
doručený platobný rozkaz len bez príloh. K tejto argumentácii súd uviedol, že síce nie je hodnoverne
preukázané doručenie predžalobnej výzvy žalovanému, avšak už z doručenia samotného žalobnéhonávrhu je zrejmé, čoho sa žalobca domáha a prečo - nemožnosť reálneho vrátenia zapožičanej zbrane
s príslušenstvom, v dôsledku ich zadržania políciou v N. republike. Minimálne od doručenia žalobného
návrhu (t.j. od 3.3.2012) žalovaný je preukázateľne uzrozumený a vyzvaný na náhradu škody. Nakoľko

nedošlo k vráteniu zapožičaných zbraní s príslušenstvom, ich vrátenie nie je reálne možné vzhľadom
na ich zadržanie v N. republike, súd sa zaoberal výškou uplatnenej náhrady škody. Poukázal na to,
že na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval za preukázané všetky predpoklady pre
vznik zodpovednosti za škodu zo strany žalovaného, a teda protiprávne konanie žalovaného (doposiaľ
vypožičanú zbraň s príslušenstvom nevrátil), vznik škody pozostávajúcej z ceny vypožičanej veci

a jej príslušenstva a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody (nevrátením
zbrane a jej príslušenstva), čím vznikla žalobcovi škoda. V danom prípade sa jedná o tzv. objektívnu
zodpovednosť, na jej vznik nie je potrebné zavinenie žalovaného, a preto súd prvej inštancie neskúmal,
či škodu skutočne zavinil žalovaný. V konaní bol predložený odborný posudok doložený zo strany
žalobcu (č.l. 216 spisu), ktorý ohodnotil zbraň a príslušenstvo na sumu 12.656,- eur; ďalej znalecký
posudok č. 6/2017 vypracovaný F.. S. Q. (č.l. 218 spisu) predložený žalovaným, ktorý ohodnotil zbrane

a príslušenstvo na sumu 5.750,- eur a zo strany žalobcu bol predložený znalecký posudok č. 4/2017
vypracovaný F.. G. X., ktorý ohodnotil zbraň a príslušenstvo na hodnotu 10.907,45 eura. Súd prvej
inštancie pre priznanie výšky náhrady škody sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom znaleckého
posudku č. 4/2017 vypracovaným F.. X., ktorý uviedol, že na výslednú výšku ceny zbrane určitého
typu, modelu v danom kalibri má značný vplyv okrem iného stupeň kvality dreva pažby, druh rytiny na

kovových častiach, prípadne iná výzdoba. V danom prípade model Y. O. M. A. X. dodávaný minimálne
s drevom kategórie č. 6 a cenové navýšenie oproti tomuto základnému modelu pri kategóriách dreva
je v súčasnosti v rozpätí od 650,- eur do 4.259,- eur. Druhým faktorom zvyšujúcim cenu základného
modelu je druh rytín na kovových častiach a v danom prípade sa jedná o rytinu č. II arabeska a túto
skutočnosť potvrdzuje aj uvedenie príslušnej ceny takto vyzdobenej zbrane v katalógu firmy N. vo výške

7.744,- eur. Znalec ďalej uviedol, že tieto dva hlavné faktory neboli zohľadnené pri stanovení ceny
zbrane v znaleckom posudku č. 6/2017 vypracovaným F.. Q., lebo znalec na túto skutočnosť upozornil
na strane 3 znaleckého posudku. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu škody
vo výške 10.907,45 eura. Pre úplnosť uviedol, že vychádzajúc zo záznamu o podaní informácie pred
Obvodným oddelením Policajného zboru N. Y. zo dňa 17.9.2010 (č.l. 6 spisu), ktorá informácia bola

podaná žalovaným, ktorý sám uviedol hodnotu zbrane s príslušenstvom celkom vo výške 12.600,- eur.
Súd prvej inštancie zamietol návrh na vykonanie dôkazu výsluchom žalovaného na okolnosti stavu
zbrane s príslušenstvom, lebo žalovaný nie je osobou s odbornými znalosťami na ohodnocovanie zbraní
a sám určil ich hodnotu vo výške 12.600,- eur.

Súd konanie zastavil v časti zaplatenia sumy 1.708,55 eura s príslušenstvom z dôvodu späťvzatia žaloby
žalobcom v tejto časti s poukazom na ust. § 144, § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Ďalej súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, ale od 4.3.2012 z
dôvodu, že dňa 3.3.2012 žalobca prevzal žalobný návrh a až dňom nasledujúcim po doručení žaloby sa

dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Poukázal na ust. § 563, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka,akoaj§3ods.1NariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania súd
žalobu preto zamietol.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 v spojení s § 255 Civilného sporového
poriadku s tým, že žalobe súd vyhovel po čiastočnom späťvzatí žaloby v dôsledku vykonaného
znaleckého dokazovania a v časti zamietnutia priznaných úrokov z omeškania len v nepatrnej časti (o
1 kalendárny deň), a preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že
o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal napadnutý rozsudok
v celom rozsahu z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky, súd porušil právo na spravodlivý
proces, konanie má inú vadu, súd nevykonal navrhnuté dôkazy, dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj nesprávne právne vec posúdil. Namietal, že nešlo o

výpožičku. Poukázal na to, že súd rozhodol o výpožičke úplne arbitrárne v rozpore so zákonom, ak
prijal ohľadne nároku žalobcu záver o nároku na náhradu škody. V priebehu celého konania žalobca
nepreukázal, na čo poukázal aj súd prvej inštancie, že žalobca vyzval žalovaného na splnenie dlhu
vyplývajúceho mu zo zmluvy o výpožičke, a teda, že by žalobca vyzval žalovaného na vrátenie zbrane.Predžalobná výzva je výzvou na náhradu škody vo výške 12.616,- eur, nie je v súlade s ust. § 662
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Napadnuté rozhodnutie považoval za arbitrárne s tým, že poukázal na
to, že súd prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu nároku na náhradu škody nemal splnené zákonné

podmienky. V priebehu konania bolo preukázané, že žalovaný disponoval dokladmi umožňujúcimi vývoz
zbrane, zbraň bola riadne rozložená a uložená v kufríku určenom na prepravu, bola riadne odovzdaná
na prepravu. I napriek tomu bola zbraň odňatá. Súd prvej inštancie by sa teda mal, podľa názoru
žalovaného, zaoberať tým, že ak došlo k škode, tak k tejto škode došlo inak, ako predpokladá ust.
§ 421 Občianskeho zákonníka, a preto pre priznanie nároku na náhradu škody podľa jeho názoru

neboli splnené podmienky. Poukázal na okolnosti, za ktorých mu došlo k odňatiu zbrane s tým, že
nemohol tieto skutočnosti ovplyvniť. Podľa jeho názoru, bol naplnený „princíp vyššej moci“, čím je
naplnený liberačný princíp zodpovednosti za škodu vyplývajúci z ust. § 421 Občianskeho zákonníka.
Ďalej namietal, že súd nemal v konaní ustálenú ani výšku škody. Trval na ním tvrdených skutočnostiach.
Poukázal na to, že boli predložené listinné dôkazy za účelom stanovenia hodnoty zbrane, avšak každý
z dôkazov znel na inú sumu. Podľa názoru žalovaného, súd prvej inštancie mal vypočuť oboch znalcov

a zistiť odpovede na sporné otázky a vysporiadať sa s nimi v rámci hodnotenia dôkazov. Ďalej namietal
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia s tým, že poukázal na zachovanie práva na súdnu ochranu,
ako aj povinnosť súdu náležite odôvodniť rozhodnutie. Ďalej poukázal na inú vadu konania, ktorá má
za následok porušenie procesných predpisov, a to v postupe súdu. Navrhol žalobu zamietnuť, alebo
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje
za zákonný a správny. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym
skutkovým záverom, ako aj správne právne vec posúdil. Poukázal na listinné dôkazy, ktoré predložil v
konaní s tým, že bolo plne preukázané, že predmetnými zbraňami disponoval žalovaný, resp. mu boli zo

strany žalobcu odovzdané a žalovaný ich prevzal. Záznamom o podaní informácie zo dňa 17.9.2010 je
plne preukázané, že žalovaný nemôže predmetné zapožičané zbrane žalobcovi vrátiť, čím je založený
právnyzákladžalobcudomáhaťsaužalovanéhonáhradyškody.Tvrdenéskutočnosti,naktorépoukázal
žalovaný v odvolaní, považoval za neopodstatnené. Navrhol odvolanie žalovaného ako nedôvodné
zamietnuť. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

4. Právny zástupca žalovaného v rámci odvolacej repliky k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu k
odvolaniu opätovne poukázal na skutkové okolnosti danej veci, na právnu úpravu vyplývajúcu z ust. §
420 Občianskeho zákonníka, na uplatnené odvolacie námietky týkajúce sa stanovenia výšky hodnoty
zbrane, ako aj posúdenia zákonných predpokladov pre uplatnenie nároku z titulu zodpovednosti za

škodu a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať žalovanému právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

Právny zástupca žalobcu v rámci odvolacej dupliky k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného zotrval
na svojom stanovisku. Uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno za účelom preukázania jeho

tvrdení,naktoréopakovanepoukázal.Navrholodvolaniežalovanéhoakonedôvodnézamietnuť.Uplatnil
si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Opravným uznesením č.k. 5C/48/2012-305 zo dňa 14.8.2018 súd prvej inštancie opravil záhlavie
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C/48/2012-260 zo dňa 21.3.2018 v časti označenia

žalobcu, ktoré má správne znieť „P. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX K.“. Opravné
uznesenie bolo vydané v zmysle ust. § 224 Civilného sporového poriadku z dôvodu chyby v písaní, a to
krstnom mene žalobcu označeného v záhlaví napadnutého rozhodnutia.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.

1260/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej
len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a 380, 390 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného
vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa

18.6.2019 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti
vyhovujúcemu výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 10.907,55 eura istiny s prísl.
nie je dôvodné.Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd

použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
ako aj právnym posúdením veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový

stavveci,akoajsprávneprávnevecposúdil.Odvolacísúdsavcelomrozsahustotožňujesodôvodnením
uvedeným súdom prvej inštancie.

7. K odvolaniu žalobcu vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku uvádza, že namietané nesprávne skutkové
zistenie vrátane nesprávneho právneho posúdenia neboli dôvodné. Súd prvej inštancie na základe
výsledkov vykonaného dokazovania náležite zistil skutkový stav veci, vychádzal zo skutkových tvrdení

strán sporu, preukázaných skutkových tvrdení listinnými dôkazmi s tým, že dospel k správnemu
právnemu posúdeniu dôvodnosti uplatneného nároku. Je nesporné, že žalobca bol vlastníkom zbrane
s príslušenstvom, ktoré boli žalovanému odňaté v N. republike. Prevzatie týchto hnuteľných vecí
žalovaný v spore nenamietal, namietal len posúdenie právneho vzťahu. Je nesporné, že žalovaný mal
vo svojej dispozícii hnuteľné veci vlastnícky patriace inej fyzickej osobe - žalobcovi, ktorá skutočnosť

vyplýva z preukazu o držiteľovi zbrane (č.l. 8). Nevrátením hnuteľných vecí žalobcovi po návrate zo
N. republiky žalovaným, ako aj následným oznámením informácie o zadržaní zbraní v N. republike
na Obvodnom oddelení Policajného zboru v N. Y. (č.l. 6 spisu) je podľa názoru odvolacieho súdu
preukázané, že následne k vráteniu hnuteľných vecí nedošlo. Súd prvej inštancie preto správne
vychádzal zo zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá na strane žalobcu vznikla. Boli preukázané

zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu vyplývajúce z ust. § 421 Občianskeho zákonníka, a
teda porušenie právnej povinnosti, a to nevrátenie vypožičanej zbrane s príslušenstvom, vznik škody
pozostávajúcej z ceny vypožičanej veci a jej príslušenstva, ako aj príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a vznikom škody. Pri stanovení výšky škody súd prvej inštancie správne vychádzal
zo znaleckého posudku č. 4/2017 vypracovaného F.. G. X., ktorý ohodnotil zbraň a jej príslušenstvo

na hodnotu v sume 10.907,45 eura. Znalec F.. X. sa náležite vysporiadal aj s dôležitými faktormi, ktoré
neboli zohľadnené pri stanovení ceny zbrane v znaleckom posudku č. 6/2019 F.. Q., ako aj v odbornom
posudku, ktorý bol predložený žalobcom.

8. Za nedôvodnú považoval odvolací súd uplatnenú námietku týkajúcu náležitého neodôvodnenia

napadnutého rozhodnutia, ktorým by došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu. Podľa názoru
odvolacieho súdu, odôvodnenie spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP, je jasné,
zrozumiteľné a najmä preskúmateľné. Rozhodnutím vo veci samej, najmä jeho odôvodnením nedošlo k
porušeniu práva strany sporu na náležité odôvodnenie rozhodnutia.

9. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku týkajúcu sa inej vady konania, ktorá by mala za
následok porušenie procesných predpisov spočívajúcich v postupe súdu. Súd prvej inštancie náležite
postupoval v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, so zachovaním práva strán sporu na
súdnu ochranu vrátane práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd s tým, že vykonané dôkazy náležite vyhodnotil v súlade so zásadou

voľného hodnotenia dôkazov, na základe čoho dospel k správnym skutkovým zisteniam, ako aj k
právnemu posúdeniu.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k.
5C/48/2012-305 zo dňa 14.8.2018 vo vyhovujúcom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi

10.907,55 eura istiny s prísl. ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

11. Žalovaný podaným odvolaním namietal rozsudok v celom rozsahu, t.j. i výrok o zastavení konania
sčasti a výrok, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového
poriadku aj na všetky konania začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti so zachovaním princípu
justifikácie účinkov vykonaných procesných úkonov. Konanie vo veci bolo začaté podaním žaloby dňa
27.12.2011. K rozhodnutiu vo veci samej došlo za účinnosti Civilného sporového poriadku, a preto aj

odvolací súd pri posudzovaní dôvodnosti podaného odvolania vo vzťahu k zamietavému výroku a výroku
o zastavení konania sčasti aplikoval ustanovenia Civilného sporového poriadku. Citované ustanovenie
§ 359 CSP priznáva právo na podanie odvolania strane, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané.
Obmedzenie spočíva v tom, že právo podať odvolanie sa priznáva strane len v tom prípade, ak
bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Zastavenie konania sčasti, ako aj zamietnutie žaloby v
prevyšujúcej časti vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania od 3.3.2012 na rozdiel od priznaného

úroku z omeškania od 4.3.2012 je rozhodnutím, ktoré nebolo vydané v neprospech žalovaného.

12. Z tohto dôvodu odvolací súd v súlade s ust. § 386 písm. b) CSP odvolanie proti výroku o zastavení
konania sčasti a proti výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, odmietol ako odvolanie
podané neoprávnenou osobou.

13. Podľa § 390 CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo
už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, b) odvolací
súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s
§ 390 CSP, t.j. povinnosťou odvolacieho súdu vo veci samej rozhodnúť vzhľadom na už raz zrušené
rozhodnutie súdu prvej inštancie a to uznesením odvolacieho súdu č.k. 4Co/226/2013-117 zo dňa
14.5.2014.

14. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods.
2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobcu v spore vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku
o priznaní žalobcovi z titulu istiny 10.907,75 eura z istiny s prísl., a to stanovením pomeru úspechu a
neúspechu strán v spore v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP v rozsahu 99,97 %. Žalobca bol úspešný

v rozsahu 99,984 %, žalovaný v rozsahu 0,016 %, a preto odvolací súd žalobcovi priznal nárok na
náhradutrovprvoinštančnéhokonaniavrozsahu99,97%.Ovýškenáhradyrozhodnesúdprvejinštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

15. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania vo vzťahu k zastaveniu konania sčasti odvolací

súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, lebo z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie
konania sčasti ohľadne 1.708,55 eura s príslušenstvom. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, a to v súlade so zásadou úspechu žalobcu (§ 255 ods. 1 CSP) v odvolacom
konaní, ktorému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalovanému
s tým, že o výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.